Jahody slimákom nedám!

Nie som zapálená záhradkárka, skôr uprednostňujem ovocie, ktoré nepotrebuje moju veľkú asistenciu. Presnejšie povedané také, ktoré prežije takmer úplne bez mojej pomoci. Jahodám som však neodolala a v priebehu posledných 10 rokov som vyskúšala rôzne spôsoby pestovania.

Začala som samozrejme klasicky. Hriadky, čierna netkaná textília. Dôkaz na to nemám, napriek tomu, že mám v počítači fotky staršie, ako 10 rokov. Just ani jednu takúto, takže vám neostáva iné, len mi veriť. Veľmi rýchlo som objavila všetky nevýhody takéhoto pestovania. Počnúc krčením sa, pokračujúc burinou, ktorej tá textília ani najmenej nebránila v raste a končiac psími pretekmi rovno cez moje jahody.

Nevadí, skúsim to inak a lepšie. Nasledujúcu sezónu som si jahody presadila do vyradených veľkých plastových psích pelechov. Super nápad, naivne som si myslela. Jahody však so mnou moje nadšenie nezdieľali. Vôbec sa im tam nepáčilo, žili, ale takmer nerodili. Nehovoriac o tom, že psíci si zmenili trasu svojich pretekov, pretože im tieto moje "kvetináče" pripadali ako ideálne doplnky v behu cez prekážky. A nie len to. Zrazu si spomenuli, že však sú to psie pelechy. Nevadí, že popraskané, nevadí, že majú svoje bezchybné a už vôbec nevadí, že je v nich niečo nasadené. Toto boli zrazu tie najlepšie pelechy na oddych medzi behaním.

Medzitým vznikla nová voliéra pre mačičky a tvárnice chrániace ju zvonku sa zdali byť super novým domovom pre moje jahody. Psíci im dali pokoj, jahôdkam sa tam krásne darilo. Rástli, veľa rodili a spokojne vyhadzovali výhonky do okolia. Všetko super, konečne som našla to pravé a sme všetci spokojní ja, psíci aj jahody. Cicám to bolo jedno, neprejavili ani pozitívny, ani negatívny postoj. Pár sezón, možno dve, možno tri bolo všetko v poriadku. Kým mi vďaka polievaniu nezačalo hrdzavieť pletivo dole pri tvárniciach. Pletivo som zachránila vhodným náterom, ale nechcela som riskovať, že sa problém zopakuje. Chvíľu som špekulovala nad zalievacím systémom, ktorý by jahodám dodal vodu, nepustil by ju však k pletivu. Svojpomocne som zostavila systém dierkovaných hadíc, tu sa však ukázalo, že na to nestačí tlak vody. Voda sa dostala len do niekoľkých prvých tvárnic a ďalej nebola schopná dotiecť. Voliéra je dôležitejšia, než moje jahody, takže sa museli opäť sťahovať.

OK tvárnice mám odskúšané, jahodám sa v nich darilo, chcelo to už len postaviť vyvýšený záhon. Paráda po krajoch jahody, vnútri hrášok a pokus o kukuricu. Všetko vyzerá ideálne. Až kým som nezačala nachádzať obhryzené jahody. Začali mi tam chodiť slimačí bezdomovci. Proste tie svine malé slizké bez ulity. Ja nie som v zásade proti slimákom, však nech si dajú, jahôd je dosť, podelíme sa. Ale tie pažravce nie aby jedli slušne, oni každú jahodu nahryznú a nechajú tak. A ktorú nenahryznú, po tej aspoň polezú, dobre ju obalia slizom, ktorý nejde ľahko zmyť ani z rúk, nie to z jahôd. Našli dokonca aj jednu osamotenú jahodu v kvetináči. Všelijaké chemikálie používať nechcem a vlastne nechcem ich ani zabíjať, len odradiť. Prírodné a iné babské recepty sa neosvedčili. Tak jedine zamedziť im prístup k jahodám.

Zatiaľ posledný pokus, zasadiť jahody do kvetináčov na kempingovom stole má ďalšie plus, že sa nemusím k jahodám zohýbať.

Mala som šťastie, kúpila som zlacnený stôl, pre drobnú chybičku, ktorá však mne neprekáža a jahodám už vôbec nie.

Som zvedavá, čo na môj nápad povedia slimáky.

Jahody Senga Sengana sadenice v nádobe