Jarka, 1.rodička:

Miška srdečná vďaka za všetko.

Michaela druhorodička-môj pôrod v Trenčianskej nemocnici s dulou Miškou

predchádzajúci pôrod prebehol v Piešťanskej nemocnici, ktorý skončil pre nepostupujúci pôrod sekciou:(. Keď mala dcérka rok,rozhodli sme sa pre druhé bábätko , ale s myšlienkou, že by som preferovala radšej prirodzený pôrod, kedže je lepší ako pre bábätko tak i pre mňa. Celé moje tehotenstvo bolo krásne a bezproblémové užívala som si to. Čítala som si vela o prirodzených pôrodoch a postupne som sa pripravovala na ten svoj. Moje tehotenstvo sa blížilo ku koncu, keď manžel zazrel na internete články o dulách- aká je to velká opora pri pôrode a aké sú výhody a hlavne, že vďaka nim sa znížil počet sekciíí na minimum čo je úžasné. Vzala som to ako super nápad mať niekoho kto ma bude sprevádzať,informovať a pomáhať mi pri tom:).Manžel prezrel kontakty dúl a brnkla mu do oka priamo Miška Chlebanová kedže bola aj certifikovaná dula čo bolo najlepšie pre nás mala vela skúseností a vyhovovala nám aj dialkovo... .tak ju manžel kontaktoval a dohodli sme si termín stretnutia,Miška(dula) bola príjemná milá velmi mi poradila a povedala mi čo robiť ked to príde:)Velmi som premýšlala o prirodzenom pôrode mala som strach ,kedže som mala sekciu ,vela sme sa o tom bavili a postupne somna strach opadal povedala som si nič sa nestane a ja porodím bez problémov.Mala som velký strach ,že sa dcérka nevypýta a bude nutná sekcia, kedže ma s tým už strašili lekári:(.Bála som sa ,že môj sen porodiť prirodzene sa rozplynie.Termín pôrodu som mala vypočítaný na 12 júla ,no nestalo sa moja Nelinka sa rozhodla prísť skôr 5 júla v noci mi odtiekla plodová voda kontaktovala som Mišku nasmerovala ma čo mám robiť ,a tak sme vyrazili do pôrodnice :).S Miškou sme sa stretli už v čakárni v nemocnici,ohlásili sme sa ,manžela nechali čakať na chodbe zatial a Miška išla ako doprovod somnou na vyšetrenia bola skvelá všetko mi vysvetlovala postupne a ukazovala :).Postupne začínali bolestivejšie kontrakcie Miška ma pomasírovala,podala mi čajík,pomohla mi do sprchy ponukla mi maškrtku:),bola mi velkou oporou.Odbiehala som za mojim úžastným manželom ,ktorý sa staral omna počas tehotenstva aj počas začínajúceho pôrodu.Miška mi podala homeopatické lieky ,pre utíšenie bolestí a od strachu kedže to bol môj prvý pôrod prirodzene:).Bolesti sa stupňovali a tak Nás zaviedli do žltej sály, kde bola klasická postel ,iné boli obsadené kedže rodili viaceré žienky ,nebola som velmi nadšená, kedže sa to nedalo polohovať, ale čo už. Nachviľku som si lahla,aby som nabrala veľa síl zdriemla som si chviľku aj keď ma upozorňovali, že to neni vhodné spať, ale pre mna to bolo super, viac som vládala:). Kontrakcie boli už velmi silné prišla taká milá pôrodná asistentka a tak sme sa pobrali na pôrodný stôl a začínali sme s tlačením pomáhala mi a dávala mi pozor na dieťatko, ležanie na tom stole bolo nepríjemné,pripadala som si ako v mechu, i ked som si lahla vyššie. Začali sme s tlačením a Miška mi radila čo a ako ,manžel mi držal ruku a bol mi oporou. Nešlo mi to dobre ,stále to išlo pomaly a vyžadovalo to vela síl. Vtedy som si uvedomila, že robím chybu nemala som tak rodiť, tá poloha bola neprirodzená a bolo to ako keď tlačíte slona do kopca, keby mám mať ešte jedno dieťatko tak určite na polohovaciu postel v žiadnom prípade takto. Bolo to hrozné dieťa nie a nie vytlačiť. Miška mi celý čas počas najbolestivejších kontrakcií masírovala bruško, bola úžasná. Bolesti neboli také silné,dali sa tak lahšie zvládnúť:( Prišiel pôrodník čakal a naraz sa moja Nelinka ukázala,priložili mi ju bol to najkrajší okamih môjho života prišlo mi to,ako keby som bola prvorodička:). Miška mi hovorila čo ako nechala malú trošku rozhýbať a potom sme začali s prikladaním, neúspešne lebo Nelinke sa ešte nechcelo:). Pôrod sa skončil tešili sme sa,ďakovala som Mišenke za pomoc a radu. Celý pobyt v nemocnici sa mi páčil, bolo mi lepšie ako v PN, dokonca som bola prekvapená s prístupom sestričiek k dojčeniu, velmi mi poradili a pomohli:) Nakoniec sa nám ušla nadštandartná izba, čo bolo asi najlepšie. Boli sme sami: ja, manžel i dieťatko. Určite by som rodila zas v Trenčíne, tú nemocnicu chválim a odporúčam všetkým budúcim maminkám:):) Radila som sa s Miškou aj v šestonedelí, bola ochotná a nevadilo jej, keď som jej pri menších problémoch zavolala:):) Plánujeme zatial do budúcna ešte chlapčeka, keď budú baby väčšie a určite bude u nás opäť vítaná:) Michaelu Chlebanovú dulu vrelo odporúčam je to úžasná, milá, dobrá žienka:):):) Ďakujem za všetko Miška:)

Janka:

Keď žena v 31 rokoch života čaká svoje prvé vytúžené a vymodlené dieťatko, nechce podceniť nič. Od okamihu počatia som sa pripravovala na pôrod čítaním a vzdelávaním sa. Lekárom totiž veľmi nedôverujem! Možno si poviete, prečo? Ale odpoveď je jednoduchá. V našich pôrodniciach je rodička pre doktorov a  personál len ďalší "KUS". Nechcem nikoho uraziť, ale z hororových príbehov o pôrodoch od známych , kamarátok a rodiny mi bolo zle a rozhodla som sa, že ja to takto nechcem!!! Manžel navrhoval pôrod doma, čomu som bola vcelku naklonená, aj keď legislatíva sa s takýmto niečím nerada stretá. Ale čím viac sa moje bruško zväčšovalo, tým viac som uvažovala nad tým ako ten malý, Boží dar, priviesť na svet v pokoji a bez rizika, ktoré aj v domácom prostredí môže, ale aj nemusí prísť. Môj manžel ma hneď v prvom trimestri upozornil na to, že on k pôrodu určite nepôjde...to ma trochu ranilo, ale ak som sa mala dívať na bledého zrúteného chlapa, rešpektovala som to. Nakoľko videl moju obavu zo samoty na pôrodnej sále, navrhol mi DULU. A začal lov na tú najlepšiu!!!

Ujo Google mi poradil nejakú pani Michaelu Chlebanovú a ja som ju kontaktovala. Po prvom „rande“ s Miškou som v sebe zacítila neskutočný pokoj. Aj tie posledné obavy z priebehu pôrodu boli preč. Miška mi zodpovedala všetky moje otázky. A bolo ich naozaj dosť a aj napriek množstvu preštudovanej literatúry boli mnohé z nich celkom základné. Miška odpovedala ochotne a celkom polopateJ, tak aby som to pochopila aj ja, prvorodičkaJ. Takže po prvom nezáväznom stretnutí, ktoré mimochodom trvalo skoro 3 hodiny som bola rozhodnutá a išli sme do toho. Dula pri pôrode? Toto moje okolie a príbuzní trávili len veľmi ťažko...A načo? A Prečo? A čo si fajnovka? Chceš byť iná?...Takéto a podobné otázky padali z úst tých, ktorí ani trochu nechápu významu slova dula a už vôbec nie niečomu takému úžasnému ako je prirodzený pôrod.

Miška ma navštívila doma pred pôrodom 2x, čo bolo super, veľmi sme sa zblížili, čo bolo pre mňa podstatné, nakoľko bola pri mne v tej najintímnejšej situácii v živote J čas plynul..termín pôrodu bol stanovený na 16.5 a keďže som mala bezproblémové tehotenstvo, všetko nasvedčovalo tomu, že porodím pekne na termín. Pri poslednej Miškinej návšteve u nás doma 6.5. popoludní sme boli ešte na záhrade za mojim manželom. Miška chcela pokecať aj s ním....no a nejakým nedopatrením sa stalo, že sa v tej našej záhrade  do mňa zahryzol kliešť. Na to som ale prišla až ráno 7.5. o pol 6, kedy som si dávala sprchu pred pravidelnou poradňou u gynekológa. Na poradni, ktorá mimochodom opäť potvrdila pôrod na termín, mi odporučili navštíviť infekčné, kde mi ale nič neporadili, nakoľko kliešťa mi manžel vybral a bolo treba len čakať cca 3 týždne, čo sa bude diať. Tak sme išli domov, ale veľmi som sa bála možnej infekcie a ochorenia z kliešťa. Tak som sa v duchu stále modlila, nech už aj hneď dnes porodím.  Zvyšok dňa som strávila bežnými prácami okolo domu a vyplela som skleník s melónmi J nakoľko som sa cítila výborne. Podvečer som ešte manžela nahovorila nech ide s chalanmi na koncert do Trenčína, veď o pár dní tu už mala byť naša malá, a potom sa už len tak nedostane von. Keď sa spätne dívam na tento deň, nepoznávam sa..Ja, čo som vždy mala nervy z jeho nápadov ísť von s chalanmi, na koncert atď, som ho zrazu posielala preč ...žeby som to už v podvedomí cítila a chcela to prežiť sama? Hmm, neviem, ale asi niečo na tom bude, že samica potrebuje na pôrod kľud a samotu. Okolo 9 som ešte volal mamine, pozerala TV a mierne mraučenie v krížoch som prikladala tomu ohýbaniu sa pri pletí. Okolo pol 10 ma ale prepadla veľka potreba upratovať, tak som všetko poumývala, zotrela podlahy, dobalila si tašku do pôrodnice ešte aj prádlo zo sušičky som naukladala do skríň a zrazu som si uvedomila, že to mraučenie sa vlastne opakuje. Približne  každých 15 minút. Keďže som nemala nijakých poslíčkov, myslela som, že je to ono, tak som cinkla Miške...bolo niečo po 23 hodine. Miška mi odporučila  horúcu sprchu, vraj ak sú to poslíčkovia, tak ustanú a ak je to pôrod, rozbehne sa. Nakoľko ja milujem polhodinové  vriace sprchy, tak som si takú jednu dala a výsledok? 23:30 som volala Miške že kontrakcie (v mojom prípade mierna bolesť krížov smerujúca do bruška) sú každých 7 minút. Keď som si uvedomila, že je to tu a ja rodím, zavolala som manželovi, ktorý posmelený lekárkiným ranným verdiktom, že porodím na termín, ma nebral vážne. Vraj sa poponáhľa domov. Ale, keď konečne dorazil, bola 01:00 hodina. Nebolo mi nijak zle ani nič, len kontrakcie boli každé 3 minúty. Pri odchode z domu ma ešte neskutočne prehnalo, som si myslela, že to už asi idem porodiť, ale našťastie som sa len vyprázdnila a moja kontrakciová cesta do nemocnice mohla začať. Keďže Miška býva na trase do TN, takže nebolo nutné aby chodila k nám, po ceste sme si ju pribalili do auta J Inak už som nemohla sedieť, tlačilo ma tam dole a radšej som nechcela vedieť, čo ma to tam tlačí :) bolo pár minút pred 02:00 keď  sme dorazili na príjem. Ujo na príjme sa zachoval presne tak ako spomínala moja dula, ani nepozdravil, ani sa neusmial, len ma sucho vyzval, nech sa idem  do kabínky prezliecť. Ale keď videl, že v priebehu minúty kontrakcia prišla 2X,len rýchlo bral papiere a leteli sme do výťahu. Už som aj kráčala trochu naširoko. Za pochodu som sa s Miškinou pomocou vyzliekala. Na odporučenie Mišky som mala všetky údaje potrebné k príjmu spísane a plne som sa sústredila len na kontrakcie a na dýchhanie. Mala som napísanú ja pôrodnú žiadosť, pretože som sa chcela vyhnúť chémii (vyvolávačka, epidurál, rajský plyn a iné oblbováky) tiež som si neželala tlačenie na bruško, prepichovanie vaku blán a nástrih. Lekárka moju žiadosť brala ne vedomie, správala sa super. Pri vyšetrení však skonštatovala, že otvorená som na 8cm. Keďže som nemala ani tušenia o tom ako dlho to bude trvať, spýtala som sa. Lekárka sa usmiala a povedala, že to bude o chvíľočku. Že už len prejdeme z vyšetrovne na sálu vytlačiť malú. Táto infoška ma prekvapila aj šokovala zároveň. Čakala som že tento stav bude trvať aspoň nejaké 3-4 hodiny. Mala som pocit, že som ešte „netrpela“ a už by malo byť po tom???? Pri vyšetrení mi ešte lekárka navrhla prepichnutie vaku blán, ale  ja som to odmietla. Len čo sme sa dorozprávali, nastalo puk a voda odtekala sama J Pôrodný stôl na sále nebol pripravený, nemala som si ani kde nohy vyložiť, sestričky to všetko robili za pochodu, jedna sa snažila mi napichnúť kanylu, ale keďže tú som si tiež neželala, tak moje telo zabojovalo a ja, darkyňa krvi som zrazu nemala viditeľnú žilu. Jedna sestra bojovala so žilou a druha stála dookola niečo frfľala. Miška stála pri mne, posmeľovala ma, usmievala sa na mňa a keď ma „zlá“ sestrička strašila tým, že sa bábo pridusí a podobnými somarinami, dodávala mi práve Miška istotu a podporovala ma....celé to pre mňa ubehlo akoby za pár sekúnd. Pamätám si len, že som Miške hovorila, že ja to asi nedám. No Miška mi s úsmevom odpovedala, ale neboj, Janka, dáš J.

Manžel stihol akurát preparkovať auto spred vchodu , kde sme ho v tom zhone nechali na mieste pre sanitku .....a   o 2.22 bola naša vytúžená dcéra Ester na svete! Na 3tie zatlačenie  a po miernom nástrihu. Miška bežala po manžela na chodbu a ten  prišiel k nám, keď mi už drobček ležal na bruchu. Bol to najkrajší zážitok aký som kedy zažila. Snívala som o dieťatku, o tom, že nech už pôrod je akokoľvek nepríjemný, bolestivý a nebezpečný, túžim raz toto nutné zlo prežiť. Za dieťatko som bola ochotná obetovať všetko!!! No po mojom zážitku a pre mňa dokonalom pôrode môžem povedať, že pôrod je v prvom rade v hlave. Ak si žena uprace myšlienky, nechá sa viesť svojimi pocitmi a nechá si poradiť od múdrych žien, ktoré tento zázrak  už opakovane absolvovali, nemá sa ani jedna rodička čoho báť.  Miškina prítomnosť ma nesmierne upokojovala. Som šťastná, že som už počas tehotenstva mala v sebe pokoj a vnútornú rovnováhu. Denne som si vsugerovala, že jednoducho pôrod nie je strašiak, že je to celkom prirodzená a vec a netreba ani kliešte, ani infúzie, že jednoducho zdravá žena to musí dať len s pomocou svojho tela, svojich hormónov a svojej túžby uľahčiť drobčekovi cestu na svet!!!

Malú som si užila v prítomnosti manžela a Mišky celé dve hodiny. Práve s Miškinou pomocou sa mi krásne prisala. Miška nás navštívila aj doma. Mne osobne Miška radila aj cez telefón v dňoch hospitalizácie po pôrode ohľadom dojčenia, na ktoré v pôrodnici každý kašľal. Do pôrodnice za mnou Miška nemohla, takže aspoň mi cez telefón poradila, ako sa z daného problému dostať. Jej návšteva doma, povzbudivé slová a celkovo jej osobnosť ma len utvrdili v tom, že som dobrá matka, obetavá a odhodlaná urobiť pre náš malý zázrak všetko! V čase po pôrode, keď ženou lomcujú hormóny je takáto pomoc a podpora nezaplatiteľná.

Takže, Miška, z celého srdca Ti ďakujeme! Neviem sa dočkať dňa, keď raz našej Ester porozprávam o tom, ako prišla na svet a o dobrej tete Miške, ktorá nám v tom všetkom bola ochrancom a strážnym anjelom J

roky- 2010,2011,2012:

Lucia 1. rodička:

Zuzana 1.rodička:

Lucka 2. rodička:

Marcelka, 2.rodička:

1. Kedy a čím konkrétne Vám dula najviac pomohla?

Všeobecne - informáciami ohľadom problémov, ktoré ma v tehotenstve

Mária, 3.rodička:

http://www.chvilkapremamu.sk/2012/04/moj-treti-porod-alebo-do-tretice-vsetko.html

http://najmama.aktuality.sk/clanok/229352/majkin-tehotensky-dennicek-a-je-to-tu-rodime/