Život v inom svete

Aké boli vaše prvé pocity na začiatku, keď sa vyhlásilo, že sa 2 týždne nepôjde do školy?

MS: Zmiešané, určite mi v hlave vírili rôzne myšlienky, no zobrala som to ako novú skutočnosť, ktorej sa bolo potrebné prispôsobiť a akceptovať ju.

MP: Najprv som sa celkom potešila, že nebudem musieť ráno skoro vstávať, no nikdy by mi nenapadlo, ako dlho to bude trvať. Avšak stihla som sa rozlúčiť so spolužiakmi vtedy ešte s vtipom: „Vidíme sa v septembri”.

Ako hodnotíte priebeh online výučby, celkovú situáciu, ako ste zvládli vyučovanie na diaľku?

MS: Ak by som mala rozprávať sama za seba, môžem povedať, že online hodiny spĺňajú svoj cieľ a mnohé veci sa dajú za pomoci rôznych aplikácií, zdieľaním rôznych dokumentov odučiť veľmi dobre. Myslím si preto, že ja aj moji kolegovia vyučovanie na diaľku v rámci možností, ktoré máme, zvládame.

MP: Zo začiatku to bolo vážne náročné. Ja som nemala stabilnú dennú rutinu, všetko naokolo ma zaujímalo oveľa viac ako škola a učitelia ešte nevedeli odhadnúť, aké je primerané množstvo učiva. Prvé 2 týždne síce boli boj, no potom som si začala zvykať a postupne som si našla spôsob, ako sa tomu prispôsobiť.

Vyhovujú vám online hodiny? Ako vyzerá vaša príprava? Vedeli by ste si predstaviť, že by sme sa v budúcnosti vzdelávali iba takto?

MS: V momentálnej situácii, keď sa nemôžeme všetci stretnúť, mi online hodiny vyhovujú, no neviem si predstaviť, že by sme takto mali učiť stále. Sociálny kontakt, ktorý sme doteraz brali ako samozrejmosť, by určite chýbal učiteľom aj študentom. Čo sa týka prípravy, je dosť podobná, aj keď oveľa viac času trávim za počítačom. Sú veci, ktoré sa nezmenili vôbec, no sú aj aktivity, ktoré bolo potrebné prispôsobiť online priestoru. Určite táto situácia dala možnosť aj nám učiteľom naučiť sa využívať také možnosti, o ktorých sme doteraz nevedeli.

MP: Online hodiny mi celkom vyhovujú, pokiaľ teda funguje internet. Pripravujem sa na ne tak, že si vytlačím materiály, poprípade si niečo naštudujem. Ďalej si musím zabezpečiť také miesto v dome, aby ma nikto nevyrušoval. Do budúcna si viem takýto štýl výučby predstaviť, avšak určite nie celý rok, lebo predsa len je oveľa lepšie mať výklad od učiteľa naživo. Lepšie sa pri tom sústredí a otázky môžem klásť častejšie.

Zmenil sa váš deň oproti bežnému režimu? Máte teraz čas na nejaké aktivity, ktoré ste nemohli vykonávať predtým?

MS: Samozrejme, že sa môj režim, ako aj režim mojej rodiny zmenil. Výrazné to bolo najmä v prvých týždňoch, keď opatrenia boli prísnejšie a keď sme čas trávili takmer výlučne doma. Museli sme hľadať spôsoby, kde by si naši traja chlapci, ktorí boli zvyknutí mať minimálne jeden tréning denne, vedeli vybiť svoju nekonečnú energiu. Teraz je to už o poznanie lepšie. Čo sa týka iných aktivít, určite pribudli veci, na ktoré som predtým veľa času nemala. Moji chlapci povedali, že už viem napiecť také koláče ako babka, čo, myslím, už hovorí za všetko. Tiež to zatiaľ vyzerá tak, že konečne by sme mohli mať na záhradke akú-takú úrodu, ak ju niečo nepredvídateľné nezničí. A, samozrejme, vrátila som sa k skladaniu puzzle, hraniu pexesa a iných hier, kresleniu, čiže k činnostiam, ktorým som sa venovala pred tromi rokmi na materskej.

MP: Samozrejme. Najdôležitejšia zmena v mojom živote je to, že konečne spím toľko, koľko potrebujem. Navyše mám ráno čas aj na šport, čo som si nikdy nevedela prestaviť. Milujem cvičiť ráno, ale pred školou som to nemala šancu stihnúť. Keďže rada trávim čas v kuchyni, teraz sa tam pristihnem veľmi často, niekedy niečo upečiem aj medzi online hodinami. Naposledy to boli domáce croissanty - to mi však trvalo celý deň. Takto sa aj zvyčajne udobrím s mojou mamkou, keď sa náhodou poškriepime počas našej každodennej prechádzky v prírode. Aj všetky moje skrine značne pocítili moju nepretržitú prítomnosť. Rozhodla som sa využiť čas a zbaviť sa vecí, ktoré nepotrebujem. Navyše naďalej pokračujem v učení sa nových jazykov, aby som sa pohla ďalej aj v tomto smere.

Prešli už dva mesiace, čo sme doma, hodnotíte tento stav núdze ako prospešný pre naše zdravie?

MS: Čo sa týka fyzického zdravia, neviem, keďže množstvo pohybu najmä na začiatku tohto obdobia sme museli obmedziť, no mnohí, vrátane mňa, sa to snažia teraz intenzívnejšie dobehnúť. Toto obdobie nás donútilo spomaliť. Mnohí sme prehodnotili svoj rebríček hodnôt, uvedomili sme si viac hodnotu zdravia, rodiny, kamarátov a aj iných vecí, ktoré sme považovali za samozrejmé.

MP: Určite áno. Pokiaľ teda nehovoríme o ľuďoch, ktorí strávili posledné mesiace obklopení jedlom a pribrali toľko, že sa hanbia vyjsť von. Jednoznačne tento čas pomohol mnohým ľuďom zastaviť sa a popremýšľať o svojom uponáhľanom živote plnom stresu. Viacerí, vrátane mňa, prišli na to, že mať všetko dokonalé nie je to najdôležitejšie. Najdôležitejšie je predsa zdravie a naši blízki.

Aký je váš názor na vplyv karantény celého ľudstva na zdravie našej Zeme?

MS: Celkové spomalenie života našej planéte určite pomohlo. Naša planéta ozdravela, čo dokazujú aj mnohé zábery, ktoré doteraz nebolo možné urobiť. Mňa osobne zaujala fotografia urobená na severe Indie, kde je krásne vidieť štíty Himalájí, čo podľa miestnych obyvateľov nebolo možné už desiatky rokov.

MP: Naša Zem momentálne prežíva malé prázdniny. Určite jej veľmi prospejú tieto naše obmedzenia, keďže nikto necestuje a celkovo sa nekonzumuje toľko tovaru. Bolo by ale skvelé, keby nás táto malá brzda prinútila zamyslieť sa nad tým, či potrebujeme na prežitie toľko vecí, koľko sme kupovali pred karanténou. Teraz máme jedinečnú šancu zmeniť svoje správanie voči našej planéte a malo by byť naším cieľom nevrátiť sa do starých koľají, keď sa táto výnimočná situácia skončí.