Neočakávaná cesta

Kde presne si bola?

Bola som v Južnej Dakote. Chodila som do školy Armour, bývala som na farme v meste Delmont. Bolo tam málo ľudí, naša škola mala okolo 180 žiakov. Ľudia boli veľmi priateľskí a milí, podľa mňa až príliš dôverčiví. Stále rozprávali, boli všade, ale boli otvorení a nápomocní. V triede si každý hovoril, čo si o tom druhom myslí. Hlavnou témou rozhovorov boli farmy. Farmu sme dokonca ani nezatvárali, ľudia si tam veľmi veria.

Aké si mala očakávania pred odletom do Ameriky?

Vedela som, že idem do malého mesta, ale nevedela som, že idem až do TAKÉHO malého mesta. Farma bola 15 minút odtiaľ. Jedna kamarátka bola vzdialená dve míle odo mňa, ďalšia štyri míle na juh. Celkovo som si nič nemyslela pred tým, než som tam dorazila, bola som v šoku, že vôbec niekam idem. Jediné očakávanie, ktoré sa mi potvrdilo, bola strava. Čakala som polotovary a tie tam aj boli. Jedlo nebolo najzdravšie napriek tomu, že som bývala na farme. V obchodoch bolo viac regálov s polotovarmi ako s normálnym jedlom.

Čo bolo prvou vecou, pri ktorej si si všimla rozdiel medzi Slovákmi a Američanmi?

Ľudia v Amerike mi pripadali viac simple, všetci mali vybraté výšky a neriešili, čo bude, keď tam prídu. Každý mal určený šport okrem asi dvoch detí. Úplne jednoducho: mám školu, do ôsmej tréning, potom idem domov, niekedy na zápasy. Takto sa to opakovalo. Často trávili čas spoločne, pretože boli spolu v škole a hneď potom šli na krúžky, na zápasoch sa veľmi podporovali. Tak, ako sa naša škola snaží o atmosféru, kde cítiť spolupatričnosť, tam to bolo tiež tak. Každý sa s každým poznal, každý sa s každým rozprával. Iné bolo to, že sa so mnou začal rozprávať hocikto. Myslím si, že toto nám Slovákom chýba, vo vlaku sedíme radšej ticho.

Aké aktivity vykonávali decká v tvojom okolí?

Čo sa týka športu, bol to americký futbal. Dievčatá hrali volejbal alebo basketbal. Každý musel mať minimálne jeden krúžok, ak nejdem na volejbal, tak na basketbal už naozaj pôjdem. Žiaci si tam našli svoje. Tieto aktivity každý bral ako samozrejmosť.

Aká bola tvoja rodina?

Žila som so starším párom, farmárom a učiteľkou. Boli ku mne veľmi milí, sadla som si s nimi ako človek, mali sme rovnaký zmysel pre humor. Nemali deti, možno aj preto sa už tretíkrát zapojili do výmenného pobytu. Na farme som nemusela robiť nič, maximálne som ich vozila autom, kde potrebovali alebo som vážila teliatka.

Zostala si v kontakte s novými kamarátmi?

Áno, zostala som v kontakte so svojím streleckým tímom, s ľuďmi zo školy len tak zbežne. Máme spoločnú skupinu, takže stále viem, kedy píšu testy z chémie.

Aké bolo pre teba učivo, ktoré ste v škole preberali?

Ľahké, strašne ľahké. Mala som samé jednotky a maximálne chémia mi dala zabrať, pretože som si zvolila vysokoškolskú úroveň. Matematika bola úplne primitívna, učiteľ zadal príklady na domácu úlohu a presne to isté zadal na teste. Keď už mal byť test ťažký, dostali sme malý papierik a naň sme si mohli všetko napísať. Učitelia vyšli v ústrety žiakom, pretože práve vďaka športom, krúžkom a tréningom (niekedy aj raňajším) toho mali veľa. Taktiež brali do úvahy, že deti pomáhajú na farmách. Dôraz bol kladený hlavne na projekty. Projekty boli trochu iné, ako máme tu, napríklad keď sme preberali vojnu Severu proti Juhu. Sever a Juh boli na opačnej strane, mali sme vlajky a museli sme prebiehať na druhú stranu poza čiaru, chytiť vlajku a utiecť bez toho, aby nás niekto chytil. Učiteľka nám pritom hovorila fakty, doteraz si všetko pamätám. Na test som sa neučila a dostala som plný počet bodov. Chceli to najjednoduchšie vysvetlenie, hlavne aby sme to pochopili. Mali sme oveľa menej testov než na Slovensku, žiadne päťminútovky. Ak aj boli, tak boli vždy oznámené. Nerátali sa známky, boli sme hodnotení na hodinách z pracovných listov, ktoré sme vždy stihli urobiť v škole a nikdy nie doma práve kvôli krúžkom.

Ako pokračoval tvoj tréning v streľbe?

Veľmi mi ten polrok pomohol, tréner mal iné metódy a veľmi som sa zlepšila. Trénovala som hodinu týždenne, ale mohli sme mať aj otvorené hodiny a prísť kedykoľvek. Ja osobne som tam prišla dvakrát do týždňa, keď sa dalo.

Aká bola tvoja strava?

Na raňajky bol vždy pomarančový džús a cereálie s mliekom. Chvíľu som chodila na školské obedy, ale potom som prestala, pretože mi to nechutilo. Každý deň sme mali teplú večeru, takže som si zobrala na druhý deň z toho, niekedy som mala len jablko. Väčšinou sme jedli polotovary a ešte niečo k tomu. Napríklad si spomínam na hamburger s čipsami. Nie s hranolkami, s čipsami. Normálny pack čipsov, ktorý otvorili a naložili mi to na tanier. Jeden deň sme dokonca mali v škole kovbojský deň, v rámci dejepisu si žiaci pripravili svoje vlastné jedlá. Zjedla som jedno sústo a mala som dosť.

Aké boli tvoje každodenné aktivity alebo rutina? Ako by si to porovnala so životom doma?

Vstávala som až o siedmej, tu na Slovensku už o 5:40. O ôsmej nám začala škola a končila o pol štvrtej. Tak dlho bola kvôli voľným hodinám, ktoré boli určené na domáce úlohy. Keď som prišla domov, nemusela som robiť nič. Niektoré deti chodili počas voľných hodín na krúžky, napríklad spievať s kapelou.

Cítiš, že si sa vďaka pobytu v zahraničí zlepšila v jazyku?

Určite mi to pomohlo, niekedy som musela pozerať film s titulkami a teraz ich už nepotrebujem.

Ako prebiehal celý proces výmeny?

Veľa papierovačiek, agentúra sa ma pýtala, aký mám zmysel pre humor, aká som. Bolo to asi desať A4 len o mne, potom som natočila video o mojom každodennom živote, o mojej rodine, o svojom voľnom čase a aktivitách. Stres prišiel, keď som nastúpila do lietadla a uvedomila som si, čo robím. Prvé tri dni som strávila v kempe, kde boli všetci z tej istej agentúry, ktorí šli na výmenný pobyt do Dakoty. Hovorili nám, aby sme nemali žiadne očakávania. Každý mesiac sme chodili na sedenia. Je na zváženie, či ísť alebo nie, určite tam sú aj veci, ktoré sa pokazia. Agentúry väčšinou vykresľujú len tie dobré veci.

Čo sa ti tam najviac páčilo?

Futbalové zápasy. Nepadla ani otázka, či chceš ísť alebo nie. Hrá naše družstvo, ideš. Celková atmosféra bola úžasná, decká sa vozili na vlastných autách, partie išli spolu. Odtiaľ mám aj najlepšie zážitky.

Bola si aj na iných miestach v Amerike? Kde?

Bola som v Minessote, jazdila som tam na snežnom skútri. Taktiež som navštívila Colorado.