Prof. PhDr. Tomáš Krejčík, CSc.
Dvorské kanceláře Marie Terezie vydávaly velké množství nobilitačních listin, jejichž součástí byly i erby (nově udělené, potvrzené nebo polepšené), Jejich vzhled a náplň si navrhovali žadatelé o nobilitaci, zřejmě v některých i za spolupůsobení erbovního malíře. K schválení byl ovšem nutný souhlas erbovního cenzora.
Předložený referát analyzuje součinnost těchto tří složek a pokouší se najít dobové oblíbené figury, používání honosných kusů a další erbovní detaily, které by mohly pomoci odpovědět na otázku, zda heraldická tvorba v době Marie Terezie měla své zvláštnosti.
Mgr. Martin Besedič, PhD.
Pečatidlo zohrávalo v živote cechov dôležitú a nezastupiteľnú úlohu. Administratíva spojená s pečatením nútila cech, aby si zvolil pre seba určitý symbol, ktorý by ho ako jedinečné znamenie na pečati reprezentoval. Odtlačky cechových pečatidiel nachádzame predovšetkým na slávnostných vyhotoveniach výučných a majstrovských listoch, pečaťou sa potvrdzoval zápis o službe tovariša vo vandrovnej knižke, účtovných dokladoch, kvitanciách a obligáciách, zriedkavo sa odtlačok pečatidla nachádza aj na cechových štatútoch.
Príspevok prináša pohľad na vývoj cechovej sfragistiky na území dnešného Slovenska v 18. storočí, s ťažiskom na obdobie vlády Márie Terézie, kedy sa pod vplyvom doznievajúceho baroka vo väčšej miere stretávame s bohatými kompozíciami, vyznačujúcimi sa hlbokou rezbou a plasticitou, ktoré zaberali takmer celú plochu pečatného poľa. Zhotovovanie pečatidiel bolo spočiatku doménou zlatníckych cechov. Spravidla ich vyhotovovali tovariši, ktorí mali práve na vyhotovenom pečatidle pred vstupom do cechu ukázať svoju zručnosť, umelecké cítenie i precíznosť. Pečatné pole typária vypĺňal symbol remesla cechu, prípadne remesiel, ktoré boli združené v cechu, najčastejšie to boli pracovné nástroje remeselníka alebo výrobok.
Mgr. Jirí Brnovják, PhD.
Předmětem referátu bude proměna znakových pečetí, které Marie Terezie v průběhu své vlády používala pro pečetění „bohemikálních“ panovnických listin. Pozornost bude věnována především procesu vzniku nové velké znakové pečeti roku 1752, která nahradila doposud samostatně užívané pečeti pro země Koruny české a rakouské dědičné země. Vznik této pečeti bude zasazen do širšího kontextu správních i kancelářských reforem Marie Terezie v letech 1749 a 1752, které v administrativním ohledu přinesly zánik autonomního svazku historických českých zemí, a také jejímu dopadu na vydávání slavnostních listinných privilegií pro české a rakouské země (od roku 1749 tzv. dědičné země).
Ing. Zbyšek Šustek, CSc.
Za vlády Márie Terézie boli vydané dve emisie nezúročiteľných obligácií Viedenskej Mestskej banky. Všeobecne sú považované za prvé papierové peniaze na území habsburskej monarchie. Funkciu obeživa však mohli plniť s ohľadom na vtedajšie cenové relácie len obmedzene a iba v rukách majetných vrstiev. Prvotná bola ich funkcia štátnej pôžičky. O ich vydaní v rokoch 1762 a 1771 informovali dva rozsiahle patenty cisárske patenty, ktoré okrem hospodárskeho a právneho odôvodnenia ich vydania obsahovali aj ich technický opis a ako prílohu vzory jednotlivých nominále. Pretože z emisie 1762 nie sú známe žiadne zachované exempláre a z emisie 1771 je známy iba jediný kus 10-guldenovej bankocetle, predstavujú vzory spoločne s opisom jediný zdroj informácií o ich vzhľade. Ide však o informáciu značne vernú. Od reálnych exemplárov sa líšia len papierom, neprítomnosťou suchých pečatí. V prípade emisie 1762 s veľkou pravdepodobnosťou a v prípade emisie 1771 s istotou neprítomnosťou vodoznaku. Spôsob vyhotovenia vzorov emisie 1762 ukazuje, že autori patentu vôbec nerátali s ich veľmi ľahkou zneužiteľnosťou ako falzifikátov. Vzory nasledujúcej emisie už majú úpravu, ktorá zneužitiu čiastočnej predchádzala, hoci nie v dostatočnej miere. Tieto nedostatky boli odstránené až na bankocetlách tretej emisie vydanej až za vlády Jozefa II. V opisoch sa viditeľne používa nie celkom presné označenie techniky tlače – drevoryt. Drevené formy by totiž neumožňovali vytlačiť väčšie množstvá bankocetlí. Nie je však vylúčené, že ako drevoryť vznikli prvotné matrice, ktoré mohli slúžiť na výrobu kovových kníhtlačových foriem odlievaním.
Doc. PhDr. Tomáš Tandlich, PhD.
Slobodné kráľovské mesto Trnava sa menilo v oblasti remesiel a obchodu v druhej polovici 18. storočia podobne ako ostatné mestské sídla na území dnešného Slovenska ako súčasti Uhorského kráľovstva najmä centralizačnými zásahmi štátu do ich fungovania v ekonomickej a administratívnej oblasti. Remeselníci a obchodníci sa snažili prostredníctvom svojich cechových organizácií o ochranu svojich práv na výkon povolania na území Trnavy žiadosťami o vydanie nových predpisov - artikúl. Tento proces súvisel aj so zjednotením pravidiel pre majstrov a tovarišov v cechoch v roku 1761 ako jednou z reforiem, ktorej cieľom bolo podobne ako v iných oblastiach získať zo strany štátu kontrolu nad ich fungovaním. Išlo o proces vydávania cechových artikúl ako listín nie richtárom a mestskou radou, ale panovníčkou cez jej privilégiálne listiny prostredníctvom Uhorskej kráľovskej kancelárie a Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady ako najvyšších výkonných orgánov kráľovstva, ktorý sa začal už za vlády otca Márie Terézie cisára a kráľa Karola VI.(III.) v 20. a 30. rokoch 18. storočia. Remeselné a obchodné cechy predstavovali v Trnave v priebehu 18. storočí stále základ mestskej ekonomiky, ale museli sa prispôsobiť modernizačným opatreniam panovníckeho dvora cisárovnej a kráľovnej Márie Terézie počas štyridsiatich rokov jej vládnutia.
Mgr. Anton Fiala
25. júna 2017 sme si pripomenuli 300. výročie narodenia Márie Terézie, ktorá patrila k najobľúbenejším panovníkom Rakúsko – Uhorska.
Samotná korunovácia Márie Terézie bola vyvrcholením nástupu panovníka na uhorský trón, ktorý mal svoj korunovačný poriadok. Pripravovala sa starostlivo a na korunováciu okrem pozvaných hosti z radov domácej a zahraničnej šľachty, duchovenstva, vzdal hold novému panovníkovi aj prostý ľud z celého vtedajšieho Uhorska a iných štátov.
Jedným zo zaužívaných zvykov, ktorý mal ľud v obľube bolo rozhadzovanie drobných zlatých a strieborných žetónov, ktoré sa uskutočňovalo po korunovácii v kostole sv. Martina. Možnosť ich získania sa uskutočňovala aj inou formou. Určité množstvo bolo rozdelené medzi hostí, medzi predstaviteľov mesta, Uhorska, Rakúska a iných. Pri tom významní hodnostári mohli dostať aj upomienkové predmety z drahých kovov vykladané drahými kameňmi, napríklad kríže. Vydávanie korunovačných žetónov a medailí Máriou Teréziou malo okrem pocitu štedrosti aj hlbší zmysel v tom, že išlo o výbornú prezentáciu panovníkovej osoby, čo práve v kove zabezpečovalo neobmedzenú trvanlivosť, čo potvrdzuje aj ich zachované veľké množstvo do súčasnosti. Do dnešných dní na korunováciu Márie Terézie je známych 24 typov medailí a 10 typov žetónov v 5 materiálových prevedeniach (zlato, striebro, bronz, mosadz a cín ).
Mgr. Lenka Horáková, PhD.
Příspěvek se zabývá postavením katolických rukopisných modlitebních knih vzniklých ve 2. pol. 18. st. ve srovnání s jejich tištěnými předlohami, důraz je kladen na jejich obsahový rozbor.
Mgr. Patrícia Ballx
Mária Terézia na uhorskom sneme v Pressburgu (11. septembra 1741) je jedným zo zobrazení historickej udalosti, zo života Márie Terézie popretkávanej s legendami a mýtmi. Tento námet bol najmä v 19. storočí veľmi obľúbený. V súvislosti s rakúsko-uhorským vyrovnaním a najmä so vznikom Rakúsko-uhorska sa posúva do novej interpretačne roviny. I keď tento typ zobrazenia vzniká v grafických zobrazeniach už v 18. storočí, z alegorickej roviny sa posúva do konkrétneho romantického zobrazenia mladej uhorskej kráľovnej, ktorá predstúpila v trónnej sieni Bratislavského hradu pred zástupcov uhorských miest. Oblečená v čiernych, smútočných šatách držala podľa legendy na rukách svojho malého, polročného syna Jozefa, ktorého vo vhodných chvíľach štipla do nohy, aby jeho plačom vzbudila súcit. Či to bola rozhodnosť, šarm alebo súcit, dnes nevieme, môžeme sa iba romanticky domnievať, že stavy dojala tak, že tasili šable a volali: „Moriamur pro rege nostro, Maria Theresia!“ alebo „Vitam et sanguinem“.
Galéria mesta Bratislavy, má vo svojich zbierkach kolekciu 11 grafických listov s týmto námetom. Rozličné techniky, formáty, kompozície, nám v porovnaní vytvoria plnohodnotnú kolekciu s obrazmi kráľovnej, bojovníčky. Od najstarších medirytín Johanna Ernsta Mansfelda (1739-1796) v porovnaní s akvatintou Lorenza Neumayera (1796-1845) podľa R. Scheina ? dochádza k posunu výpravnosti scény s kompozične obdobnými dielami Karla Landadellyho (1815-1865) a Josepha Hasslwandera (1812-1878). Mária Terézia ako kráľovná bojujúca za záchranu rakúskeho dedičstva obklopená uhorskými kurucmi s vytasenými šabľami vytvára kontrast, ktorý zdôrazňuje ženu, matku, bojovníčku za svoj ľud, za svoje dedičstvo.
Mag. Anna Fabiankowitsch
Medaile boli jedným z najvýznamnejších súčastí prezentácie moci Márie Terézie. Ich slávnostné odovzdanie demonštrujú kniežaciu štedrosť a prispievajú k posilneniu diplomatických vzťahov.
Jedinečnú rolu zohrávajú tzv. fenigy milosti alebo medaile milosti, ktorými bola záslužná poddanosť pre uznanie vernosti alebo pre výraznú službu odmenená. Písomné žiadosti pre príjem osvedčenia milosti boli Máriou Teréziou osobne spracované a komentované. Boli vydávané medaile rôznej veľkosti a váhy – čiastočne obložené dokonca aj diamantmi a drahokamami. Panovníčka mohla hodnotu udelených medailí príslušným adresátom primerane prispôsobiť. Prostredníctvom udeľovaných aktov odznakov milosti vznikla väzba medzi darcom a príjemcom, ktorú symbolizovala medaila. Odzrkadľovala postavenie nositeľa, štedrosť Márie Terézie a zároveň vyjadrovala uznanie obdarovaného príjemcu. Príjem takého vyznamenania poukazoval na vplyv a povzbudzoval iných ľudí k pracovnému úsiliu a k čestnej službe.
Pre dokázateľné osobné vysvetlenie Márie Terézie o jej medailách milosti, sa tieto objekty stali jedinečným médiom jej reprezentácie moci.
Prof. Dr. Attila Pandula
Mária Terézia založila uhorský Rád sv. Štefana. Gróf František Esterházy, uhorský kancelár Uhorského kráľovského dvora, zohrával rozhodujúcu úlohu pri založení. Zakladací ceremoniál sa konal dňa 06 mája 1765 v Hofburgu vo Viedni.
Dr. Balázs Lázár
Založenie Vojenského rádu Márie Terézie 18. júna 1757 pri príležitosti víťazstva pri Kolíne, predstavoval radikálny krok vo svete vtedajších rytierskych rádov, ktorých členovia mohli byť len vysokopostavení a obyčajne katolícki aristokrati. V protiklade, nový štatút tohto nového rádu pre uchádzačov stanovil len jednu podmienku: významný vojenský výkon, bez prihliadania na postavenie. Táto prednáška prezentuje hlavne prvých členov rádu v rokoch 1757-1763 a zisťuje, či udeľovanie Vojenského rádu Márie Terézie prebiehalo vždy s prihliadnutím na prízvukované meritokratické ideály a či sa zhodovalo so štatútom.
RNDr. Ivan Koláčny
Vojenský řád Marie Terezie (VŘMT) představoval v ozbrojených silách naší monarchie nejprestižnější metu, kterou mohl řadový důstojník dosáhnout. Řád byl založen na oslavu vítězství císařské armády nad Prusy u Kolína 18. 6. 1757. Odznakem řádu se stal řecký, zlatý, bíle smaltovaný tlapatý kříž s vlnovitě ukončenými rameny. Na středu kříže byl kruhový červeně smaltovaný medailon s příčným bílým břevnem, v mezikruží heslo FORTITUDINI. Medailon na reversu kříže nesl v bílém poli iniciály císařského páru MT a F. Řád měl z počátku dvě třídy - velký kříž nošený na šerpě červeno-bílo červené přes rameno k boku, a malý kříž na náprsní stuze těchže barev. V roce 1765 byl řád rozšířen o komandérskou třídu nošenou okolo krku a velký kříž byl doplněn řádovou hvězdou. Ta byla zprvu z textilu, vyšívaná dracounem, později byla celokovová stříbrná ve tvaru zvětšeného řádového kříže.
Podmínkou pro udělení řádu byl osobní chrabrý čin v bitevním ohni nad rámec povinností, nebo velitelské rozhodnutí s mimořádně kladným dopadem na výsledek boje. Jen devíti důstojníkům se podařilo získat za život všechny 3 třídy řádu. Tři z nich byli rodem z Českých zemí - FM Jan kn. Liechtenstein (1790/1796/1801), FM Karel kn. Schwarzenberg (1794/1806/1813-16) a FM Václav hr. Radetzky (1801/1809-11/1848). Z přímého rozhodnutí císařů, byl řád udělen šesti císařským maršálům a generálům jako zvláštní pocta s brilianty.
Období 1. světové války přineslo našim vojákům uznání charbrosti ve formě 4 velkých křížů, 9 komandérských a 110 malých křížů VŘMT. Mnozí navržení se udělení řádu do konce války nedočkali a tak byli oceněni později, při tzv. mimořádných, utajených promocích. Celkem od 7. 3. 1758 do 3.10. 1931 proběhlo 195 řádových promocí. Pozornost věnuji jednomu z posledních promovaných důstojníků – rytíři malého kříže, poručíku řadové lodi Rudolfovi von Singule. Získal jej jako velitel ponorky SMU 4 Válečného námořnictva za potopení italského křižníku G. Garibaldi 18. 7. 1915. Ve válce ctil Singule pravidla kavalírského boje. Svůj pohnutý život skončil v Brně jako pravý rytíř, když 2. 5. 1945 padl při ochraně cti své rodiny před zneuctěním sovětskými vojáky. Vojenský řád Marie Terezie vyhasl smrtí posledního řádového rytíře, pilota Válečného námořnictva Gottfrieda sv. pána Banfielda v roce 1986.
Anett Ogoljuk-Berzsenyi
18. storočie prinieslo značné zmeny v uhorskom spoločenstve. S koncom tureckej vlády sa začala nová perióda v dejinách. Priniesla skvelú príležitosť pre profesionálny rast. Zvýšená úroveň blahobytu a sociálny prestíž šľachty, ktorý sa začal vládou Karola III. sa za vlády Márie Terézie ešte viac zvýraznil. Tato perióda v príspevku bude prezentovaná v niekoľkých príkladoch z uhorskej šľachty, ako sú rodiny Grassalkovich, Niczky alebo Somssich.
Martin Böhm
Za vlády Márie Terézie sa v c. k. armáde používali rôzne bodné a sečné zbrane. Jazdectvo využívalo napr. ťažké meče, husári šable. Dôstojnícke oddiely používali zvyčajne dýky. V roku 1764 sa objavili typické bodáky pre Ženijný oddiel. V tomto čase je pozorovateľný aj princíp systematizácie.
Prof. Dr. Gábor Barna
18. storočie prestavovalo éru rozkvetu vidieckeho života v baroku v Uhorskom kráľovstve. Po dlhej osmanskej okupácii, povstaní Kurucov a vojne Rákócziho, mierové obdobie sa začalo v 2. dekáde 18. storočia. Obnovili sa zničené regióny, diecézy, obnovila sa Rímsko-katolícka cirkev a náboženstvo. Najlepšími nástrojmi tejto náboženskej obnovy sa stali púte a pútnické miesta v širšom odraze mariánskej pobožnosti. V tejto obrode a zmene hrali hlavnú rolu cisársky dvor vo Viedni, rodina Habsburgovcov a obzvlášť Mária Terézia. V druhej polovici jej vlády boli badateľné špeciálne opatrenia osvietenstva, t. j. obmedzovanie pútí, ohraničenie náboženských sviatkov. Napriek týmto opatreniam osobný vplyv Márie Terézie na každodenný náboženský život plnil najmä zosilnenú úctu k Matke Božej a silný kult uhorských národných svätcov. Príspevok poskytne pohľad na náboženský život v Rímsko-katolíckej cirkvi v 18. storočí so špecifickým dôrazom na rolu Márie Terézie a jej vzťahu k Mariánskemu umeniu a k Mariánskym pútiam.
Doc. PhDr. Zbyňek Sviták, CSc.
Příspěvek se bude zabývat cestou Marie Terezie a Štěpána Lotrinského po Moravě v roce 1748, jejímž účelem byla přehlídka pomocných ruských sborů, které přes Moravu táhly k Rýnu do bojů s Prusy. Pozornost bude věnována organizaci, průběhu i dopadům návštěvy na zem. Přestože byla zamýšlena jako "all-incognito", znamenala několikaměsíční přípravy u dvora i v zemích, mimo jiné i přesuny vojsk z Uher. Z archivních pramenů lze rekonstruovat nejen průběh cesty a úřední praxi, ale také osobní postoje panovnice.
Dr. Krisztina Kulcsár
V roku 1766 pre najmilšiu dcéru Márie Terézie, Máriu Kristínu a pre jej manžela, Alberta Saského sa zriadil dvor v Prešporku. Mesto nebolo stálym sídlom vládcov, preto prítomnosť miestodržiteľského páru bol už stáročie nevídaný. Na základe viedenských dokumentov budú v príspevku predstavené, aké ceremoniálne otázky pri vytváraní dvoranstva sa považovali v 18. storočí za dôležité, aké nové ceremoniálne symboly boli vytvorené, ktoré obyvatelia a stavy Uhorského kráľovstva pre nový miestodržiteľský pár tiež získavali, ktorí dvorania boli do funkcie menovaní a ako fungoval tento nový dvor: vytvárali sa kontakty so vznešenými rodinami a konflikty s obyvateľmi mesta?
Angelika Futschek
Predovšetkým kontakt Františka Štefana Lotrinského k manželke vojvodcu Paula Antona II., ku vojvodkyni Márii Anne, narodenej Lunati-Visconti z Lotrinska, sa uzavrelo priateľstvo Márie Terézie s kniežacím domom Esterházy. Mária Terézia nenavštívila Esterházyovcov len v Eisenstadte, v Rakúsku, kde vlastný priestor kaštieľa je sprístupnený, ale aj kaštieľ v Eszterháza v Maďarsku, kde sa oslavovali búrlivé oslavy. Predovšetkým prostredníctvom intenzívnych výskumov v archíve hradu Forchtenstein, bolo možné získať v posledných rokoch nové údaje o priateľských vzťahoch Márie Terézie a Esterházyovcov.
Mgr. Veronika Bakičová, PhD.
Hudba 17. a 18. storočia je príliš široká téma vhodná pre samostatnú publikáciu. Vo svojom príspevku priblížim hudbu z doby Márie Terézie v umeleckom podaní najvýznamnejšieho komorného orchestra starej hudby na Slovensku a bývalom Československu – Musica aeterna, ktorá sa zrodila a dodnes sídli v Bratislave. V meste, v ktorom bola Mária Terézia korunovaná a ktoré často navštevovala z dôvodu pätnásťročného pobytu jej dcéry Márie Kristíny s manželom miestodržiteľom Uhorska Albertom Sasko-Tešínskym na bratislavskom hrade (1766 – 1781).
Mgr. Martina Vyskupová
Monumenta Augustae Domus Austriacae je dielom významného diplomata, historika, bibliotekára a tiež cisárskeho radcu Marquarda Herrgotta (1694 – 1762). Táto trojdielna historiografická edícia vydaná v období rokov 1750 – 1772 patrí k najdôležitejším zdrojom histórie habsburskej dynastie. V jednotlivých zväzkoch s príznačnými názvami tvorca popisuje pečate, mince, maľby a pamätníky vytvorené v sledovanom období. Sprievodný informujúci text dopĺňajú grafické ilustrácie, ktorých autormi sú niektorí významní i menej známi rytci činní v druhej polovici 18. storočia. V treťom zväzku s názvom Pinacotheca Principium Austriae, ktorý bol vydaný vo Freiburgu v roku 1760 sa nachádza graficky reprodukovaný cyklus ranobarokových malieb, ktoré tvorili výzdobu druhého poschodia Bratislavského hradu až do tereziánskej prestavby v šesťdesiatych rokoch 18. storočia.
PhDr. Silvia Némethová
Palác je dielom talianskeho architekta G. B. Martinelliho postavené v rokoch 1753 – 1756 v štýle klasicizujúceho baroka na príkaz Márie Terézie. Budova bola postavená pre Uhorskú kráľovskú komoru, vtedajšiu najvyššiu finančnú inštitúciu Uhorska, ktorá v rokoch 1531 – 1782 sídlila v Bratislave. Prestavba paláca sa vykonala v rokoch 1782-1783 počas vlády Jozefa II., syna Márie Terézie. Príspevok je zameraný na opis prebiehajúcich sa prác počas prestavby, ktoré sú potvrdené podpismi a pečaťou jednotlivých majstrov bratislavských cechov. Prezentované budú listiny, týkajúce sa prestavby paláca, adresované predsedovi Uhorskej kráľovskej komory v roku 1783, grófovi Františkovi Balassovi a stavebné plány z prestavby.