vznikla nabaľovaním vesmírneho materiálu v okolí Slnka
Zem má približne 4,5 miliárd rokov
kontinenty v minulosti tvoril 1 superkontinent Pangea
vznik Zeme rozdeľujeme na obdobia:
prahory, starohory, prvohory, druhohory, treťohory, štvrtohory
rozpad Pangey a vznik dnešných kontinentov
Zem sa skladá z 3 vrstiev:
JADRO – teplota 6 000°C, vytvára magnetické pole a gravitáciu
PLÁŠŤ – najhrubšia vrstva Zeme, polotekutá hmota (magma)
ZEMSKÁ KÔRA – pevná vrstva (sopky, pohoria), žijeme na nej
zemská kôra je rozlámaná na litosférické dosky
dosky „plávajú“ po plášti ako sušienka na mede, teda nestoja, ale hýbu sa a to vďaka prúdeniu magmy v plášti
poznáme 4 typy pohybu dosiek: vzďaľovanie, podsúvanie, zrážanie, kĺzanie
vďaka pohybu dosiek sa New York vzďaľuje od Európy o 3 cm za rok
magma je tekutá hmota pod litosferickou doskou, ak sa dostane na povrch a utuhne, tak ju nazývame láva
VZĎAĽOVANIE
2 dosky sa od seba vzďaľujú a vzniká rift/oceán
PODSÚVANIE
1 doska sa podsúva pod druhú dosku a vzniká sopka
ZRÁŽANIE
2 dosky sa spolu zrazia a vznikne vrásové pohorie
KĹZANIE
2 dosky sa kĺžu vedľa seba a vzniká zemetrasenie
zemská kôra sa skladá z minerálov a hornín
proces, pri ktorom činitele (voda, vietor, ľadovec) menia tvar povrchu, voláme erózia
Sněžka v ČR má oblý tvar, pretože na ňu pôsobí erózia už od prvohôr
Gerlachovský štít je špicatý, pretože erózia začala až od treťohôr
proces zvetrávania a následnej erózie horniny pôsobením zrážok a mrznutia
minerál je rovnorodá neživá prírodnina, ktorú tvoria kryštály
tvorí ho 1 prvok (zlato – Au) alebo 1 zlúčenina (kamenná soľ – NaCl)
kalcit, striebro, magnetit, kremeň, diamant (najtvrdší)
hornina je rôznorodá neživá prírodnina, ktorú tvoria minerály
z hornín vyrábame rôzne veci (benzín, mobil, lieky, autá, domy, cesty...)
vápenec, mramor, žula, ropa, uhlie, čadič, piesok
voda mení povrch pomocou rieky, dažďa a vĺn
rieka sa zarezáva do skál a vytvára: tiesňavy, kaňony, údolia, doliny a vodopády
voda vsiakne do zeme, zachytí sa medzi priepustnou a nepriepustnou vrstvou a v dutých priestoroch rozpustí vápenec (vznik jaskýň)
vznik vodopádu
kaňon vytvorený riekou
formovanie jaskyne vodou
narážanie vĺn vytvára útes
vietor je prúdenie vzduchu, vzniká v dôsledku vyrovnania tlaku a rotáciou Zeme
vietor nadnáša drobné kamienky a piesok, ktoré obrusujú horniny
vlny na mori vznikajú vplyvom vetra
skalný hríb, piesočné duny (na púšti)
obrusovanie horniny činnosťou vetra
skalný hríb
vlny vytvorené silným vetrom
ľadovce sú v Grónsku, Antarktíde a na horách (Alpy, Himaláje)
ľadovec vplyvom gravitácie obrusuje horninu
ľadovec v dobe ľadovej vytvoril vo Vysokých Tatrách plesá (ľadovcové jazerá), doliny (v tvare U) a kary (kotol, v ktorom ľadovec vznikol)
fjord je hlboká ľadovcová dolina, ktorú zaplavilo more
diera v Gerlachu nie je kráter, ale ľadovcový kar
simulácia znázorňuje, ako činnosť ľadovca zmenila povrch
Antarktída po roztopení pevninského ľadovca
k tvorbe pôdy prispievajú:
1. neživé zložky: materská hornina, pôdny vzduch a pôdna voda
2. rozklad organizmov = humus (najúrodnejšia časť pôdy)
žijú v nej organizmy (krtko, dážďovky)
pôdu ohrozuje: erózia (odnos pôdy vodou), používanie hnojív, zanášanie odpadov, vysušovanie, zástavba (pod diaľnicou/nákupným centrom sa pôda už neobnoví)
vodu delíme podľa zloženia na 2 časti:
slaná voda (97 %) – oceány, moria
sladká voda (3 %) – rieky, jazerá, pôda, ľadovce, organizmy
KOLOBEH VODY:
stály obeh vody na Zemi, poháňaný slnečným žiarením a gravitáciou
Výpar: voda sa vyparuje z oceánov, jazier, riek a rastlín
Kondenzácia: vodná para sa ochladí a vytvára oblaky
Zrážky: voda padá naspäť na Zem vo forme dažďa a snehu
voda nikde nezmizne, kolobeh vody je nekonečný, takže vodu, ktorú kedysi pili dinosaury, prešla celým kolobehom vody a dnes ju pijeme my
kvapka 1 je všetka slaná voda na Zemi
kvapka 2 je všetka sladká voda (v ľadovcoch)
kvapku 3 ani nevidno, je to voda, ktorú používame
VIDEO: (3 min) Ako sa vyrába pitná voda?
prameň = miesto, kde voda vyviera na povrch
gejzír = prameň s periodickými erupciami teplej vody
jazero = zníženina na povrchu vyplnená vodou
priehrada = umelo vytvorené jazero na výrobu energie
potok = malý vodný tok, ktorý je väčšinou prítokom rieky
rieka = veľký vodný tok, ktorý končí v mori alebo v jazere
povodie = územie, z ktorého voda steká do 1 hlavného toku
úmorie = územie, do ktorého mora rieky tečú
vznik erupcie gejzíru
riečne zákruty na rieke Amazonka
každá kvapka, ktorá spadne na toto územie, skončí v povodí Váhu
úmorie Dunaja (Čierne more) a Dunajca (Baltské more)
OCEÁN
svetový oceán = spojenie všetkých oceánov
oceán delíme na moria (menšia časť oceánu pri pobreží)
príťažlivou silou Mesiaca a Slnka vzniká:
príliv sa prejavuje zväčšovaním morskej hladiny
odliv sa prejavuje znižovaním morskej hladiny
more je slané, pretože z pevnín (hornín) sa vplyvom dažďa uvoľňujú malé čiastočky soli, ktoré putujú riekami do mora
MORSKÉ PRÚDY:
teplé = prinášajú teplo a zrážky od rovníka na sever/juh
studené = prinášajú chlad a sucho od pólov k rovníku
podľa mapy morských prúdov nás najviac ovplyvňuje Golfský prúd
VIDEO: (4 min) Prečo je more slané?
VIDEO: (2 min, zrýchliť na 2) Aká je hĺbka oceánu?
VIDEO: (1 min) Ako vyzerá príliv a odliv?
SAN ANDREAS
tektonický zlom v Kalifornii
JADRO
stavba Zeme
JURSKÝ SVET
dinosaury