Dňa 26. mája 1862 sľúbil don Bosco svojim chlapcom, že im v predposledný alebo posledný deň v mesiaci porozpráva “niečo pekné”. Po večernej modlitbe 30. mája splnil sľub a vyrozprával chlapcom tento príbeh na dobrú noc: 

Rád by som vám povedal jeden sen, ale vedzte, že o snoch sa nemudruje.

Ja vám ho predsa len vyrozprávam – pre váš duchovný úžitok. Veď ja by som vám povedal aj svoje hriechy, keby som sa nebál, že mi všetci utečiete a že sa dom zrúti.

Mal som ho pred niekoľkými dňami.

Myslite si, že ste na morskom brehu alebo na osamelom úskalí, že na okolí nevidíte ani kúska zeme, okrem tej pod nohami. Na rozsiahlej vodnej hladine vidieť nesmierne množstvo lodí pripravených k boju. Lode sú vpredu zakončené ostrým železným hrotom v podobe šípa, ktorý prebodne a zraní všetko, čo zasiahne. Vyzbrojené sú puškami, delami ... – zbraňami všetkého druhu; trhavinami a knihami a postupujú proti jednej obrovskej lodi. Pokúšajú sa vraziť do nej svoje hroty, zapáliť ju ... – nejako ju poškodiť.

Túto loď, dokonale vyzbrojenú, sprevádza mnoho lodičiek, ktoré od nej prijímajú rozkazy, a obratne sa otáčajú, aby sa ubránili nepriateľskému loďstvu. Vietor je pre ne nepriaznivý a zdá sa, že i nepokojné more praje nepriateľom.

Uprostred nesmiernej morskej pláne čnejú z vody dva vysoké mohutné stĺpy. Sú blízko seba. Na jednom je socha Nepoškvrnenej a pod ňou široký nápis: „Auxilium christianorum“ (Pomocnica kresťanov). Na druhom, vyššom a mohutnejšom, je Hostia primeranej veľkosti s nápisom: „Salus credentium“ (Spása veriacich).

Hlavným veliteľom obrovskej lode je rímsky biskup. Keď vidí hroznú zúrivosť nepriateľa a svojich verných v nebezpečenstve, zvoláva veliteľov podriadených lodí na poradu a na vypracovanie plánu.

Všetci velitelia sa zhromažďujú okolo pápeža. Prebieha porada, – no víchrica sa rozbesnila a more rozzúrilo ... Velitelia sú poslaní veliť svojim lodiam.

Keď nastal pokoj, pápež znova zvoláva svojich lodivodov. (Veliteľská loď zatiaľ pokračovala v plavbe.)

V tej chvíli sa vrátila hrozná búrka. Pápež stojí pri kormidle a usiluje sa zo všetkých síl zaviesť loď medzi dva stĺpy, ku ktorým sú reťazami upevnené kotvy a veľké háky.

Nepriateľ útočí, snaží sa loď zajať a potopiť. Jeho jednotky bojujú spismi, knihami a trhavinami (týmto sú preplnené jeho lode), – snažia sa ich vrhnúť na palubu veliteľskej lode. Iné z jeho lodí útočia delami, puškami a hrotmi.

Útok sa vzmáhal a bol vždy zúrivejší. Nepriateľské lode prudko dorážali, ale ich námaha bola márna. – Vzchopia sa znovu a znovu, metajú všetko strelivo ... obrovská loď však pláva obratne a bezpečne dopredu ... – chvíľami sa zachvela pod hroznými údermi, boky mala niekoľkokrát prerazené, ale hneď zadul od oboch stĺpov vánok a diery sa zapchali, štrbiny zacelili; zatiaľ nepriateľské delá sa trhajú, pušky, železné hroty i ostatné zbrane sa lámu, lode stroskotávajú a potápajú sa.

Zúriví nepriatelia začali boj muža proti mužovi, krátkou zbraňou, päsťami, kliatbou a zlorečením.

Tu pápež smrteľne ranený padá. Okolostojaci pribiehajú a dvíhajú ho.

Je znova zasiahnutý a zomiera.

Medzi nepriateľmi zaznieva víťazný krik, na ich lodiach zavládol nevýslovný jasot.

Ale sotva zomrel pápež, už nastupuje na jeho miesto iný. – Zhromaždení dôstojníci zvolili hneď druhého, takže zvesť o smrti pápeža prichádza so zvesťou o vyvolení nástupcu.

Nepriatelia strácajú odvahu.

Nový pápež rozptýlil a prekonal všetky prekážky a doviedol loď až medzi dva stĺpy. Priviazal ju reťazou, ktorá visela vpredu lode, na kotvu stĺpa, na ktorom bola Hostia; reťazou, ktorá bola vzadu, priviazal loď opačným koncom ku kotve, ktorá visela na stĺpe s Nepoškvrnenou.

Potom nastal hrozný chaos.

Všetky lode, ktoré až dosiaľ napádali pápežskú loď, zmätene utekali, vrážali do seba, troskotali a potápali sa.

Loďky, ktoré udatne bojovali s pápežom, sa hneď priviazali k obom stĺpom. – Mnohé iné lodičky, ktoré zo strachu pred bojom sa skryli a opodiaľ opatrne vyčkávali, kým v morských hlbinách zmiznú trosky rozbitých protipápežských lodí, teraz ľahko priplávali k obom stĺpom; a tiež sa priviazali k hákom, ktoré z nich viseli, a tam zakotvili – v bezpečí a pokoji s hlavnou pápežskou loďou.

Na mori zavládol pokoj.

Don Bosco tu dohovoril sen a opýtal sa dona Ruu: „Čo si myslíš o tom, čo som vám povedal?“

„Myslím,“ povedal don Rua, „že pápežskou loďou je Cirkev, lodičkami ľudia, morom – svet. Tí, čo chránia obrovskú loď, sú pápeži a oddaní veriaci; ostatní sú jej nepriatelia, ktorí sa snažia zničiť ju zbraňou akéhokoľvek druhu. Dva spásne stĺpy predstavujú asi úctu – k Panne Márii a k Najsvätejšej Sviatosti.“

Don Rua sa nezmienil o smrti pápeža. Don Bosco pri reakcii na odpoveď dona Ruu ju tiež mlčky obišiel a k ostatnej časti jeho odpovede dodal: „Hovoríš dobre, len to trocha upresním a doplním: Nepriatelia predstavujú lode, ktoré chcú potopiť pápežskú loď, – nepriateľské lode znamenajú prenasledovania ... Cirkev čakajú veľké súženia; tie doterajšie v porovnaní s budúcimi neznamenajú skoro nič. – V tomto zmätku ostáva jediné – časté sväté prijímanie a úcta k Panne Márii. Využime toto poznanie čo najlepšie a rozširujme ho všade a medzi všetkými.“