CAD softvér Autodesk PowerShape Ultimate umožňuje vytvárať komplexné súčiastky vďaka prepracovaným modulom. Využíva pri tom 2D aj 3D náčrty, rôzne pomocné funkcie, analýzy a podobne. Vďaka tomu umožňuje vytvárať nielen plošné a objemové telesá, ale aj využiť modelovacie techniky pre reverzné inžinierstvo.
Rozhranie programu PowerShape je možné rozdeliť na niekoľko významných častí: horná lišta, horné ikonové menu, pravý ikonový ovládač (zobrazovania) a spodný ikonový ovládač (polohy a hladín). Každá z týchto častí plní určité funkcie. Horná lišta obsahuje funkcie tvorby náčrtu, modelov aj zostáv. Horné ikonové menu dopĺňa (rozširuje) hornú lištu a jej obsah sa prispôsobuje aktivovanej záložke v hornej lište. Pravý ikonový ovládač obsahuje funkcie pohľadov a zobrazovaní telies. Spodný ikonový ovládač slúži najmä na prácu v hladinách, nastavovanie pracovných rovín a zobrazuje aktuálnu polohu kurzoru.
Pracovné roviny slúžia na zjednodušenie tvorby priestorovo komplexnejších telies. Počet pracovných rovín je prakticky neobmedzený, avšak iba jedna z nich môže byť v jednu dobu aktívna. V prípade, že sú deaktivované všetky vytvorené pracovné roviny, stáva sa aktívnym globálny súradnicový systém. Globálny súradnicový systém je iba jeden a užívateľ nedokáže upraviť jeho polohu.
Pracovné roviny môžu byť od seba rôzne vzdialené a rôzne naklonené. Tieto roviny je možné vytvoriť rôznymi funkciami. Po vytvorení novej pracovnej roviny sa táto stáva automaticky aktívnou. Po vytvorení je možné danú pracovnú rovinu editovať. V rámci editácie je možné meniť polohu a naklonenie vzhľadom na globálny súradnicový systém.
Náčrt v programe PowerShape je možné vytvoriť dvoma základnými spôsobmi.
Prvý spôsob je založený na priamom vytváraní skice pomocou rôznych čiar, oblúkov a kriviek. Ich rozmery a poloha sa editujú v samotnej entite - definujú sa významné body a charakteristiky vzhľadom na aktívnu pracovnú rovinu (pozícia počiatočného a koncového bodu, dĺžka, uhol, polomer, ...). Týmto spôsobom sa dá jednoducho vytvoriť aj 3D skica.
Druhý spôsob je založený na aktívnej zmene rozmerov a geometrických väzbách. Pre zapnutie tohto spôsobu je potrebné aktivovať "Vytvoriť" geometriu. Následne sa sprístupnia všetky potrebné väzby. Po vytvorení skice pomocou rôznych čiar, oblúkov a kriviek je ju možné editovať prepisovaním hodnôt kót a priraďovaním väzieb (kolmosť, rovnobežnosť, zvislosť, vodorovnosť, kolinearita, tangenta, sústrednosť, ...). Týmto spôsobom je možné vytvoriť iba 2D skicu.
V tomto prípade môže náčrt ležať mimo pracovnej roviny. Upravuje sa každá entita zvlášť. Úpravu je možné vykonať manuálnou úpravou, alebo prepísaním tabuľky údajov danej entity.
V tomto prípade musí náčrt ležať v pracovnej rovine. Úpravy je možné realizovať iba pomocou kót a geometrických väzieb. Jednoznačnosť pozície entity je zvýraznená zelenou farbou.
Primitívne telesá sú priestorové geometrické objekty jednoduchého tvaru, ktoré je možné jednoducho definovať matematickými rovnicami. Patria medzi ne: kváder, valec, zrezaný kužeľ, guľa, anuloid a pružina. Na ich vytvorenie nie je potrebný náčrt.
Pri vyťahovaní telies sa vychádza z uzavretého 2D náčrtu. Ten sa vyťahuje spravidla kolmo na rovinu náčrtu, pričom je možné vyťahovať nezávisle do oboch smerov. V rámci editácie je možné nastaviť aj uhol úkosu. Každá uzavretá geometria sa vytiahne ako zvlášť teleso.
Pri vyťahovaní oblasti sa vychádza z uzavretého 2D náčrtu. Ten sa vyťahuje spravidla kolmo na rovinu náčrtu, pričom je možné vyťahovať nezávisle do oboch smerov. V rámci editácie je možné nastaviť aj uhol úkosu. Najvzdialenejšia uzavretá geometria začne tvoriť teleso smerom dovnútra, pričom pri výskyte ďalšej uzavretej geometrii sa začne tvoriť dutina, a naopak.
Pri vytváraní telies rotáciou sa vychádza z uzavretého 2D náčrtu. Ako os rotácie sa vyberie jedna z osí pracovnej roviny. Táto os rotácie nesmie byť prekročená. V náčrte sa tiež nesmú nachádzať žiadne zbytočné a duplicitné čiary. Týmto spôsobom sa vytvorí iba jedno teleso, ktorého kontúry musia byť jednoznačne určené v náčrte.
Pri vytváraní telies pomocou riadiacej krivky sa vychádza z dvoch alebo troch náčrtov. Jeden náčrt slúži ako vodiaca krivka, pozdĺž ktorej sa teleso vyťahuje. Táto krivka môže byť vytvorená v rovine, alebo v priestore. Ostatné náčrty slúžia ako profil telesa, ktorý sa pozdĺž vodiacej krivky vyťahuje. Pokiaľ je profilový náčrt iba jeden, teleso si zachová tento profil pozdĺž celej vodiacej krivky. Pokiaľ sú profilové náčrty dva, bude teleso plynule prechádzať z jedného profilu do druhého pozdĺž vodiacej krivky. Profily sú spravidla na koncoch vodiacej krivky a sú na ňu približne kolmé. Takýmto spôsobom je možné vytvoriť aj duté teleso s konštantnou hrúbkou steny.
Množinové (Booleanovské) operácie slúžia na prácu s telesami. Umožňujú vytvoriť sčítanie, odčítanie, alebo prienik medzi dvomi alebo viacerými telesami. Stačí iba označiť potrebné telesá a použiť požadovanú funkciu množinovej operácie. Pri odčítavaní telies sa pomocou aktivity telies určuje ktoré teleso sa má odčítať z ktorého (odčítavajú sa neaktívne telesá z aktívneho). Aktivitu telies je možné nastaviť napríklad v Prieskumníkovi. Ten sa nachádza v Správe solidov.
Množinové operácie je možné použiť aj bez predchádzajúceho označenia telies. V takom prípade je aktívne teleso automaticky označené ako primárny výber a užívateľ iba vyberie ostatné (neaktívne) telesá, ktoré chce zahrnúť do danej množinovej operácie. Primárny výber je však možné zmeniť.
Výstupok je prvok, ktorého základný tvar je definovaný náčrtom a následne je vytiahnutý na požadovanú vzdialenosť, do požadovaného smeru. Táto funkcia pracuje ako vytiahnutie s automatickým množinovým sčítaním. Preto je potrebné mať dopredu vytvorené teleso, na ktoré sa má daný výstupok umiestniť.
Rez je prvok, ktorého základný tvar je definovaný náčrtom a následne je vytiahnutý na požadovanú vzdialenosť, do požadovaného smeru. Táto funkcia pracuje ako vytiahnutie s automatickým množinovým odčítaním. Preto je potrebné mať dopredu vytvorené teleso, na ktoré sa má daný rez umiestniť.
Vytvorené teleso je možné rozdeliť pomocou rovnomennej funkcie. Po jej aktivovaní sa iba vyberie strižný prvok. Tým môže byť iné teleso, komponent, plocha, stena samotného deleného telesa, vstupný bod, alebo pracovná rovina. V posledných dvoch prípadoch sa deliaca rovina dodefinuje výberom normály roviny rovnakým spôsobom, ako keď sa určuje os rotácie.
Drážka (kapsa) je prvok, ktorý nepotrebuje náčrt na zadefinovanie tvaru. Ten sa definuje počas jej tvorby po vybratí jej polohy. Jej tvar vychádza z kvádra, pričom je možné nastaviť uhol úkosu stien; zaoblenia medzi stenami (môžu byť rôzne); a tiež zaoblenie medzi stenami a dnom. Navyše je možné nastaviť spôsob jej vytvorenia ako odčítanie (kapsa) alebo pričítanie (výstupok).
Diera je prvok, ktorý nepotrebuje náčrt na zadefinovanie tvaru. Ten sa definuje počas jej tvorby po vybratí jej polohy. Jej tvar vychádza z valca, pričom je možné nastaviť, zrazenie hrán, zahĺbenie, závit, kužeľové dno a podobne.
Zrazenie a Zaoblenie je možné vytvárať v náčrte, ale aj priamo na telesách. Pre aplikovanie Zrazenia alebo Zaoblenia stačí iba vybrať príslušnú ikonu a následne vybrať hrany, ktoré sa majú zraziť alebo zaobliť a nastaviť hodnotu a prípadne aj dodatočné informácie.
Pri tvorbe dutého telesa sa môže využiť škrupina. Označia sa plochy, ktoré majú byť otvorené a nastaví sa hrúbka steny. Následne sa vytvorí požadované duté teleso s konštantnou hrúbkou steny. Pri označovaní otvorených plôch musí platiť pravidlo, že vytvorené teleso musí ostať celistvé - nie je možné takýmto spôsobom vytvoriť viac telies, ktoré by sa navzájom nedotýkali.
Časti náčrtu, ale aj telesa je možné Posúvať. V rámci posunu je možné aj vytvárať kópie - pôvodný objekt sa zachová a vytvoria sa kópie v nastavenom množstve posunuté o nastavenú hodnotu. Okrem manuálneho napísania hodnoty posunutia je možné rovno určiť ku ktorému bodu sa má vykonať posunutie. Vtedy sa využíva aj funkcia Zmeny počiatku posunutia.
Časti náčrtu, ale aj telesa je možné Natáčať. V rámci natočenia je možné aj vytvárať kópie - pôvodný objekt sa zachová a vytvoria sa kópie v nastavenom množstve natočené o nastavenú hodnotu. Tiež je možné využiť aj funkciu Zmeny počiatku natočenia.
Časti náčrtu, ale aj telesa je možné Zrkadliť. V rámci zrkadlenia je možné aj zachovať pôvodný objekt. Zrkadliť je možné vzhľadom na aktívnu pracovnú rovinu, ale aj podľa zvolenej čiary, alebo medzi dvomi bodmi.
Na časti náčrtu, ale aj telesa je možné použiť Mierku. V rámci mierky je možné aj zachovať pôvodný objekt. Mierka môže byť rovnomerná, ale aj nerovnomerná - čiže je možné v jednej osi vybraný objekt zmenšovať, v inej osi zväčšovať a v ďalšej osi ponechať bez zmeny. Tiež je možné využiť aj funkciu Zmeny počiatku mierky.
Na časti náčrtu, ale aj telesa je možné použiť Vzor. V rámci vzoru je možné vybrať vzor pravouhlý, šesťuholníkový, alebo kruhový. Pri voľbe kruhového vzoru je možné nastaviť, či sa má objekt natáčať, alebo nie. Pre každý z jednotlivých vzorov sa nastavuje počet objektov, vzdialenosti a iné informácie.
Účelom tvorby zostavy je správne umiestnenie všetkých telies z ktorých sa zostava skladá. Aby bolo teleso jednoznačne určené v priestore, je potrebné mu odobrať všetkých šesť stupňov voľnosti. To sa dosiahne použitím vhodných väzieb (spravidla troch). Aby bolo možné s telesom pracovať v zostavách, je potrebné ho konvertovať do komponentu.
Pri tvorbe väzby sa označí relevantná časť objektu ku ktorému sa vzťahujú väzby, následne sa označí relevantná časť objektu ktorý sa má tejto väzbe prispôsobiť. Softvér automaticky rozlíši o aký typ väzby sa jedná a vykoná požadovaný posun.
(odobratie stupňov voľnosti: X, Z, A, C)
Vykonaný pohyb sa môže zdať neúplný nakoľko ešte nie je správne umiestnený druhý valec. Preto je potrebné pridávať väzby aby sa dosiahla požadovaná jednoznačná poloha. Pri osových väzbách nezáleží na tom či sa jedná o os valca alebo os kužeľa.
(odobratie stupňov voľnosti: B)
Poloha valcov je už správne umiestená, ale ešte ostáva zasunutie valcov do požadovanej hĺbky. Výberom správnych plôch a nastavením vzdialenosti priblíženia je zostava kompletná. Tiež je možné nastaviť aj smer normál rovín (oproti sebe, alebo rovnakým smerom).
(odobratie stupňov voľnosti: Y)