Embedded Files
Ponúkame prehľad práce PK SVK za rok 2023. Bolo toho vskutku veľa :)
Január: Boli sme v Divadle Andreja Bagara v Nitre
Dňa 23.1.2023 sa 116 žiakov v zástúpení tried II.A, III.A, III.B, III.C, III.D, IV.A zúčastnilo divadelného predstavenia Rozsobáše od Boženy Slančíkovej Timravy, v DAB Nitra. Predstavenie sa veľmi páčilo nielen našim žiakom, ale i pani riaditeľke a učiteľom z PKSVP, ktorí sprevádzali žiakov na tomto kultúrnom podujatí.
Marec: Hviezdoslavov Kubín
Dňa 9. 3. 2023 sa uskutočnilo školské kolo v prednese umeleckého textu, v kategórii poézia, próza. Svoju kultúru slova odprezentovalo 21 recitátorov zo študijných odborov, v zastúpení všetkých štyroch ročníkov. Súťaž prišla podporiť i pani riaditeľka a pani zástupkyňa pre teoretické vyučovanie, ktorá bola s ostatnými vyučujúcimi slovenského jazyka a literatúry i členom odbornej poroty. Musíme konštatovať, že žiaci predviedli skutočné umelecké majstrovstvo, konkurencia bola na veľmi vysokej úrovni.
V kategórii poézia, sa odborná porota rozhodla následovne: na 3. mieste sa umiestnila Bušíková Ivana z II. A, na 2. mieste Rožanková Lilian z III. C a 1. miesto zastúpil Fečo Filip z III. A, ktorý postupuje reprezentovať školu do regionálneho kola.
V kategórii próza, sa na prvých priečkach umiestnili: 3. miesto obsadila Bartošová Lea z II. A, na 2. mieste sa umiestnila Fedorová Alžbeta z I. DG, 1. miesto zastúpila Cvečková Diana z III. B, ktorá postupuje do regionálneho kola.
Všetkým recitátorom ďakujeme za účasť, za skvelé umelecké výkony, postupujúcim prajeme veľa šťastia v ďalšej reprezentácii.
Máj: Literárna súťaž
Počas niekoľkých týždňov prebiehala na našej škole súťaž v literárnej tvorbe. Súťažilo sa v 2 kategóriách, a to v poézii a v próze. Na víťazných priečkach sa umiestnili:
Kategória POÉZIA:
3.miesto - Vanessa Kováčiková - II.C
2.miesto - Simona Fireková - III.C
1.miesto - Olívia Papierniková a Caroline Žáčiková - III.B
Kategória PRÓZA:
3.miesto - Diana Cvečková - III.B
2.miesto - Eliška Cintulová - II.A
1.miesto - Nikola Janegová - III.C
Všetkým zúčastneným ďakujeme a víťazom srdečne gratulujeme!
V mesiaci október PK SVP realizovala exkurziu vo Verejnej knižnici M. Rešetku, určenú pre 1. ročník študijných odborov, ktorej sa individuálne, v doprovode vyučujúcich SJL: Mgr. Bračíkovej, Mgr. Fehérovej, Mgr. Foľtovej, Mgr. Kubišovej, zúčastnili všetky triedy 1. ročníka. Zodpovedná za šk. akciu bola Mgr. Fehérová.
V priebehu mesiacov október-november sme sa zapojili do E- testovania zo SJL, zameraného na čitateľskú gramotnosť, s textami rôznych jazykových štýlov a s nimi spojených aplikovaných vedomostí zo slovenského jazyka a literatúry, ktoré realizovali všetky triedy 4. ročníka. Zodpovedné boli všetky vyučujúce SJL Mgr. Bračíková, Mgr. Fehérová, Mgr. Foľtová, Mgr. Kubišová.
V mesiaci november sa s uplatnením medzipredmetových vzťahov (SJL, OBN, ETV), v škole uskutočnila prednáška pod vedením Kultúrno-historického centra Bojník s názvom Škola bontónu, zodpovedná za prednášku bola Mgr. Fehérová. Priebežne sa jej zúčastnili všetci žiaci od 1. – 4. roč. študijných odborov a žiaci učňovských odborov 3. ročníka.
Spätná väzba zo strany žiakov bola veľmi pozitívna, v rámci PKSVP sme sa dohodli i na ďalšej spolupráci s Kúlturno-historickým centrom Bojník.
V mesiaci november sa i žiaci našej školy zapojili do X. ročníka krajskej súťaže v rečníckom prejave s názvom Majster rétor, konajúcej sa v SOŠOaS TN na Jilemnického ulici, za ktorú bola zodpovedná Mgr. Ivana Fehérová.
Súťaže, prebiehajúcej v dvoch kategóriách: 1. (1.,2. roč.) a 2. (3.,4. roč.), sa za SJL zúčastnili dvaja žiaci, v 1. kategórii, žiak Sebastián Želiar z I.B a v 2. kategórii školu reprezentovala žiačka IV.DT Hana Matušková. Napriek silnej konkurencii, žiaci svoju účasť hodnotili pozitívne, v získaní bohatých skúseností a ich napredovania v ďalšom vzdelávaní a reprezentácii.
December sme začali návštevou divadelného predstavenia Anna Karenina v Mestskom divadle v ZA. Divadelného predstavenia sa zúčastnili žiaci všetkých tried študijných odborov 3. ročníka a doplnení žiaci 2. ročníka. Pedagogický dozor tvorili vyučujúce SJL: Mgr. Bračíková, Mgr. Fehérová, Mgr. Foľtová, Mgr. Kubišová. Za divadelné predstavenie bola zodpovedná Mgr. Bračíková.
Storočná láska - Olívia & Caroline (víťazky kategórie Poézia)
Pod belasou oblohou,
tam v diaľke oko uvidí,
že svet môže byť farbou ružovou.
Na jarnej lúke v údolí,
jar rozkvitajúca sa kvetmi,
cítime ten nápor medzi svetmi.
Čo sa to s nami deje?
Asi si tu robíme nádeje...
Zamýšľame sa nad otázkami,
ktoré sa nás každý pýta.
Je to vôbec realita?
Opravovať všetko lepiacimi páskami.
Stále nad ním rozmýšľam,
srdce mi z neho horí,
či to nie je očný klam,
tam hlboko v pohorí.
Cez tie lesy sa k nemu borím
a z diaľky plačem nad jarným údolím.
Slzy mi tečú od smútku,
ale šťastím bežím, naprieč zajtrajšku.
Schyľuje sa k chladnému večeru,
bledučký mesiac sa blíži k jazeru.
Pod rúchom noci temnota prichádza,
no vo mne sa dobrý pocit nachádza.
Zaspávam pod hviezdami nočnými,
pri pohľade naň už snívam,
stále pekný aj s dverami storočnými.
Nech už sa v ňom zabývam!
Vnútri miestnosť útulná,
obrázok ju zdobí,
na samom poschodí,
ako hora obrázku podobná.
Tri podlažia do nebies,
v každom poklad nájdeš,
keď nehľadáš, nevieš,
na ktorej parkete spadneš.
Dom už dávno mladý bol,
sem-tam sa aj drevom leskol.
No nádhera medzi múrmi stojí,
tam na vŕšku, kde sa človek bojí.
No nechápem, prečo to tak je?
Veď v okolí rastú len samé tuje.
Ak ho dlho poznáš tak vieš,
že stačí, keď jedno semienko prírode zaseješ.
Súdiť knihu podľa obalu sa nepatrí,
my predsa vieme, že je ohavný.
Každá stavba má iný nádych dizajnu,
Napríklad táto má v sebe fontánu.
Stačí stlačiť tajné tlačítko,
spomínaš?
Tam na teba vyskočilo, čierne mačiatko.
Všetkých svätých preklínaš.
Pritom sa iba smialo,
to malé, chlpaté ako klbko,
v momente ti srdiečko teplom zalialo.
A drápkami roztrhlo vrecko.
Od Tatier k Dunaju,
nestráca sa v dave,
pri prírodnom jave.
Ľudia zle konajú.
Brúsia kosu na ten dom,
lebo necítia.
Necítia, aj keď ich svetlá osvietia.
Žiaľom sledujem vzburu za oknom.
Chatrč nekonečná, drevená,
starobou dávno zmorená.
Z okna sa dívam na slnečné lúče,
pritom počujem ako ticho plače.
Oni sa k nej blížia,
útrobami strmých hôr,
zisťujeme čo urobiť skôr?
Peklo z nenávisti urobia.
Nešťastné šťastie chatku postihlo,
verného vlastníka popolom pokrylo.
Pekný domčúrik na kamennej stráni sa vynímal,
odrazom krutej doby do kníh sa zapísal.
Ohník žiaril dlhé hodiny,
horúčava sálala prudkou dolinou,
odhalil aj kúsky kovovej krytiny.
Navždy odchádza za svojou rodinou.
Nekonečný príbeh, práve sa skončil,
mĺkvy cit sa ma zmocnil.
Život beží ďalej, možno sa opäť zaľúbiť,
no ako ten majiteľ, vernú lásku domu sľúbiť.
Slzy múdrosti - Nikola (víťazka kategórie Próza)
Posledný deň.
Hojdali sme sa na hrdzavých hojdačkách v opustenom parku. Nikde nikoho, len my dvaja, s hlavami sklonenými k už usychajúcej tráve. Bola chladná jeseň, aj atmosféra bola chladná. Prišli sme si dať zbohom.
Obaja sme boli stratení. Plní emócií, ktoré sa však nechceli dať najavo, lebo sme boli naštvaní. Naštvaní sami na seba. Nevydržala som to a slza po slze mi začali stekať po lícach zafarbených do červena od chladu.
Stmievalo sa. Už ako malí sme pozerali na západ slnka z tohto miesta. Keď nás rodičia vyhodili z domu alebo keď sme ušli sami. Bol to únik, únik pred realitou. Nepotrebovali sme slová, stačilo, že sme tam boli. Spolu.
No teraz to bolo naposledy. Bolo to naše zbohom.
...
Pocity sa stále držali vo vnútri. Zatiaľ som necítila žiadnu stratu. To bolo až kým som ťa nevidela z okna mojej izby. Pozeral si sa na mňa chladným pohľadom a do očí sa mi začali tlačiť slzy.
Bolo školské ráno a ja som vedela, že musím vyjsť z domu. Vedela som, že sa ti nemôžem vyhnúť, ani keby som chcela. Mala som pocit, že to bol len zlý sen. Že vybehnem von a objímem ťa ako každé ráno.
To všetko sa zmenilo, keď sme stáli tvárou tvár pred našimi domami. Vtedy som si uvedomila, že to nebol sen, ale skutočnosť. Začala som pociťovať prázdnotu. Takú, čo som za posledných pätnásť rokov nezažila.
V škole som sa snažila držať hlavu vysoko nad vodou. No stále bolo poznať, že niečo nie je v poriadku. Vtom som počula cinknutie. Prišla mi správa. Od teba. Už som neudržala svoje slzy a začala neprestajne plakať na školských toaletách.
Smútok sa premenil v hnev. Vyšla som von do chladného počasia a začala kričať do telefónu. Poslala som ti hlasovú správu, ktorú si si ani nepozrel. Nepozrel si si ju doteraz.
...
Už prešiel mesiac. Už som necítila smútok, ani hnev. Cítila som prázdnotu. To vysmiate dievča zmizlo. Všimol si si to aj ty. Vždy sa otočíš, keď prejdem okolo teba, akoby si tam ani nebol.
Bola už zima. Každé Vianoce sme mali tradíciu. Stretnúť sa na našom mieste a vymeniť si darčeky. Aj keď som sa snažila zabudnúť. Zabudnúť na teba a na všetko, čo sa stalo. No to nebolo možné. Ani nikdy nebude.
Prišla som k nášmu miestu. Sedel si na pravej hojdačke. No nebol si sám. Bola tam ona. Dievča, kvôli ktorej toto všetko začalo. Alebo skôr skončilo? Zrazu ma znova naplnil hnev. Chcela som tam prísť, ale vtom som uvidela tvoju tvár. Tvoj úsmev. Bol si šťastný a to som ti ja nikdy nechcela kaziť. A moje srdce znova puklo.
Otočila som sa so slzami v očiach. Tvoja radosť pre mňa znamenala všetko. Aj keď to znamenalo, že ja budem trpieť. Pár hodín som strávila pri brehu Váhu. Chodievali sme tam ako deti. Držala som v rukách darček, čo som mala pre teba. Vtom som ho hodila do rozčúlenej rieky so slzami v očiach.
Bolo treba nechať ťa ísť. A svoju myseľ nechať uniesť prúdom rieky.
...
Prechádzame okolo seba ako dvaja neznámi ľudia. Ako keby sme nemali spoločnú minulosť. Začala som byť šťastnejšia, múdrejšia. Možno to takto aj malo byť. Obaja sme našli svoje šťastie.
Stále to niekedy bolí. Ale časom prichádza porozumenie. Už viem, prečo si odišiel. No niekedy premýšľam, aké by to bolo, len na jeden deň, keby sme zostali stáť pri sebe. Boli by sme rovnako šťastní ako teraz?
Prešlo už desať mesiacov. Leto bolo rýchle. Už som nemyslela na to, čo sa stalo. Dosť sa na tom podieľala aj moja robota. No klamala by som, keby poviem, že mi nechýbaš.
...
Presne pred rokom sme sedeli na hojdačkách, kde píšem túto správu. Bol to deň, kedy sme si dali zbohom. Hlavu držím hore. No mám strach. Uvedomila som si tú stratu. A hlavne to, že tu nie je nikto, kto by ma poznal lepšie ako ty.
Bojím sa zdôveriť sa ľudom. Mám strach, že ma opustia rovnako, ako si ma opustil ty. Môžem sa snažiť akokoľvek chcem. No ty si bol vždy mojou súčasťou. A stratiť ťa bola jedna z najťažších vecí.
...
Keby mi niekto povedal pred desiatimi rokmi, že z celej našej partie zostaneme dvaja, neverila by som mu ani pol slova. No keby mi niekto povie, že zostanem sama, zasmiala by som sa, lebo väčšiu hlúposť by si nikto vymyslieť nemohol.
Boli sme ako súrodenci. Každý deň spolu, každý deň iný prúser. Smiali sme sa, plakali, premýšľali nad budúcnosťou. Najskôr odišla jedna. Po nej takmer všetci ostatní a my sme ostali sami.
No spolu sme boli silnejší a ja som vedela, že o teba nikdy nechcem prísť.
Prvý deň.
Šmykla som sa dolu šmykľavkou v parku plnom detí. Všetci sa smiali, behali a niektorí len ticho sedeli pri rodičoch. Teda až na jedného chlapca v červenej teplákovej súprave.
Poznala som ho. Býval oproti mne, no nikdy sme sa veľmi nebavili. Vždy sa schovával a skoro nikdy nechodil von. Sedel sám na hojdačke v parku a smutno hľadel na zabávajúce sa deti.
Priskočila som k nemu a sadla si na vedľajšiu hojdačku. Pozrel sa na mňa jeho veľkými modrými očami, kým mu jemný vánok prečesal strapaté hnedé vlasy.
„Ahoj, ja som Nika!”
„Mišo.”
„Kamaráti?”
... A tam sa to celé začalo ...
Page updated
Report abuse