Embedded Files
Birds of the World
Názory na počet vtáčích druhov, čeľadí, radov či iných taxonomických jednotiek sa v priebehu času menili a ešte stále menia, ako aj na vzájomnú príbuznosť či odlišnosť medzi jednotlivými taxónmi. Ak by sme za východiskový bod zvolili Linného 10. vydanie Systema naturae z roku 1758, tak toto dielo obsahovalo 564 vtáčích druhov. Vďaka dopĺňaniu o novopopísané druhy a lepším vedomostiam sa ich počet postupne zvyšoval a napr. Sharpeho Hand-list z roku 1909 dosiahol počet 18 937. Avšak aj iné zoznamy z vtedajšieho obdobia boli z nášho pohľadu nezvyčajne početné na druhy. Bolo to spôsobené hlavne tým, že aj väčšina v tých časoch objavených vtákov bola popisovaná ako vtáčie druhy i keď neskôr, v zoznamoch z druhej polovice 20. a na začiatku 21. storočia boli mnohé z nich preklasifikované na poddruhy.
Zlom nastal v 40tych rokoch minulého storočia, kedy napr. Mayr, zástanca a šíriteľ tzv. biologického druhového konceptu, zredukoval počet vtáčích druhov v jeho zozname z roku 1946 na 8 616. Súpisy vtákov sveta z druhej polovice 20. storočia obsahovali približne 7 500 až 9 700 druhov. No už okolo r. 2010 sa ich počet pohyboval už zhruba v rozmedzí 10 000 - 10 700. V súčasnosti (koncom r. 2015) je podľa aktuálnej verzie zoznamu Clements 10473, podľa TiF 10786 a podľa IOC 10765 druhov. V roku 2016 by mal vyjsť aj 2. diel ilustrovaného zoznamu vtákov sveta Lynx HBW/BL (Passeriformes) a je možné predpokladať že počet druhov v jeho oboch dieloch prekročí 11 000. Už teraz, ak sa zrátajú druhy uznané aspoň jedným z piatich súpisov vtákov (Clements, IOC, H&M4, TiF a Lynx HBW/BL) je ich viac ako 11 200. Nárast nie je spôsobený objavom nových, dovtedy pre vedu neznámych vtákov, veď ročne ich takto pribúda iba zopár, ale na základe nových informácií o vtáčích druhoch a o ich vzájomnej príbuznosti publikovaných v odbornej literatúre. Keďže sa predpokladá, alebo v istých prípadoch už aj vie, že mnohé súčasné vtáčie rody a druhy ešte stále nie sú monofyletické, bude potrebné vykonať viaceré zmeny vedeckých mien či vytvorenie nových z dôvodu presúvania taxónov na úrovni druhov, rodov alebo dokonca čeľadí. Avifauna menej preskúmaných oblastí sveta je dodnes klasifikačne druhovo poddimenzovaná a viaceré doteraz popísané poddruhy, resp. skupiny poddruhov spĺňajú kritériá biologického druhu, takže celkový počet vtáčích druhov sa s veľkou pravdepodobnosťou bude ešte naďalej zvyšovať a podľa niektorých odhadov ich nakoniec môže byť až okolo 12 000. Spomínanými kritériami je aj zavádzanie nových postupov (napr. Tobias et al., 2010 vs Helbig et al., 2002) pri určovaní a vymedzovaní druhov. V závislosti od stupňa a rýchlosti preberania týchto zmien a poznatkov sa od seba líšia aj súčasné taxonomické zoznamy či systémy, pričom pri ich rozhodovaní zohráva svoju rolu aj subjektívna zložka. Zaujímavý článok o tejto problematike napísal Nigel Collar s výstižným titulom "A species is whatever I say it is".
Napriek tomu, že vtáky patria medzi najviac preskúmané triedy živočíchov, na zostavenie systematiky s relatívne stabilnými vedeckými menami taxónov, ich počtom a poradím si ešte počkáme. Pochopiteľne, tento proces prebieha aj na úrovni národných názvosloví, vrátane zmien celosvetovo používaných anglických názvov (napr. IOC checklist každým rokom prispôsobuje a mení niekoľko desiatok národných druhových názvov). Taktiež slovenské mená by mali korešpondovať s vedeckými a odzrkadľovať súčasné poznanie o príbuzenských vzťahoch medzi vtákmi aj keď s neustálym dôrazom na minimalizovanie zmien z dôvodu stability.
Všetky (ale na druhej strane iba tieto) druhy uznané niektorým zo všeobecne akceptovaných svetových zoznamov (Clements, IOC, H&M4, TiF, Lynx HBW/BL, BL) sú ako druhy uvedené aj v tomto zozname vtákov sveta (dostupnom na postránke: https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv) tak, aby slovenský užívateľ nemal problém so slovenským názvom pri použití hociktorého z nich, navyše zoznam je doplnený aj o stĺpce s kompletnými súpismi vedeckých mien druhov a poddruhov vyššie spomenutých systémov pre lepšiu orientáciu, keďže sa v mnohých prípadoch od seba líšia.
Rozdiely medzi dnes používanými systematikami sú stále výrazné, od poddruhov cez druhy, rody až k čeľadiam, aj keď vždy je snaha dospieť k monofyletickým taxónom. Dokonca napriek pomerne uceleným vedomostiam o príbuzenstve vtákov na úrovni radov (Hackett et al., 2008, Jarvis et al., 2014, Suh, Smeds & Ellegren, 2015, Prum et al., 2015 etc.), sú badateľné rozdiely aj tu, a to ako v ich počte tak aj v ich poradí. V porovnaní s dielami Peters et al. (26 radov), Sibley & Monroe, 1993 (23 radov) alebo s HBW (28 radov) došlo k podstatnému nárastu ich počtu (Lynx HBW/BL – 36, H&M4 – 37, Clements – 39, IOC – 40, TiF - 46). Príčinou je vytváranie monofyletických radov prevažne štiepením tých tradičných (napr. Gruiformes, Falconiformes, Struthioniformes), prípadne nanajvýš presunmi sporných čeľadí do iných radov (napr. Aegothelidae, Turnicidae). Ale je otázne, či tak vysoký počet radov je opodstatnený. Zdá sa, že spojenie niektorých blízko príbuzných vetiev môže byť niekedy elegantnejším riešením, ak negatíva s tým spojené nie sú väčšie ako pri delení na menšie rady, ktoré však aj tak obsahujú čeľade z odlišných pôvodných radov. Napr. preradením lelčíkov z radu nočných krátkonohých vtákov (lelky – Caprimulgiformes) k denným krátkonožcom (Apodiformes) vznikol spoločný rad denných aj nočných krátkonožcov, pričom zvyšné čeľade Caprimulgiformes je aj tak nutné systematicky rozčleniť, keďže sú kvôli Apodiformes parafyletické. Ďalším názorným príkladom, snáď ešte bližším z pohľadu slovenského užívateľa, je rozdelenie Ciconiiformes a Pelecaniformes na 3 rady (Ciconiiformes, Suliformes a Pelecaniformes) pričom brodivce aj veslonožce sa nachádzajú v dvoch radoch a navyše, v Pelecaniformes sú brodivce (volavky, ibisy) aj veslonožce (pelikány) tak či tak súčasne.
Preto rady použité v tomto zozname vtákov sveta sú prevzaté podľa Cracrafta, 2013 (publikované v 1. diele H&M4), až na jednu výnimku – Palaeognathae. Táto bazálna vetva recentných vtákov je chápaná ako jeden rad – Struthioniformes (Cracraft, 1981 použil meno Palaeognathiformes), tak, ako je to použité v ilustrovanom zozname vtákov sveta Lynx HBW/BL. Toto minimalistické poňatie by sa dalo ešte vylepšiť, napr. zlúčením aj v minulosti do jedného radu spájaných holubov (Columbiformes) a stepiarov (Pterocliformes), doplnených pre docielenie monofyletického radu o ďalší novovzniknutý málopočetný rad Mesitornithiformes, ale to už by bolo mimo rámec súčasných systematík.
Tento zoznam vtákov sveta teda obsahuje 33 radov. Sú to tieto:
STRUTHIONIFORMES (BEŽCE A TINAMY)
CAPRIMULGIFORMES (KRÁTKONOŽCE A LELKY)
PHOENICOPTERIFORMES (PLAMENIAKY)
PROCELLARIIFORMES (RÚRKONOSCE)
CICONIIFORMES (BRODIVCE A VESLONOŽCE)
Pre lepšiu orientáciu o príbuzenstve radov podľa najnovších vedeckých hypotéz si prezrite obrázky z článku: Prum et al., 2015: A comprehensive phylogeny of birds (Aves) using targeted next-generation DNA sequencing prevzatý zo stránky http://novataxa.blogspot.sk/2015/10/phylogeny-of-birds.html
Hlavné zdroje:
• BirdLife International (2015) The BirdLife checklist of the birds of the world: Version 8. Downloaded from http://www.birdlife.org/datazone/userfiles/file/Species/Taxonomy/BirdLife_Checklist_Version_80.zip [.xls zipped 1 MB].
• Boyd, J. H. III - TiF checklist, http://jboyd.net/Taxo/List.html, Version 3.05: July 31 2015 and updated July 31 2015
• Clements, J. F., T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, D. Roberson, T. A. Fredericks, B. L. Sullivan, and C. L. Wood. 2015. The eBird/Clements checklist of birds of the world: v2015. Downloaded from http://www.birds.cornell.edu/clementschecklist/download/
• Collar, N., 2013. A species is whatever I say it is. British Birds 106, pp. 130–142.
• Cracraft, J., 1981. Toward a phylogenetic classification of the recent birds of the world (class Aves). The Auk, Vol. 98 (4), pp. 681–714.
• Cracraft, J., 2013. Avian Higher-level Relationships and Classification: Nonpasseriforms. In Dickinson, E.C. & J.V. Remsen Jr. (Eds). 2013. The Howard & Moore Complete Checklist of the Birds of the World. 4th. Edition, Vol. 1, Aves Press, Eastbourne, U.K, pp. xxi-xliii.
• del Hoyo, J., N. J. Collar, D. A. Christie, A. Elliott & L. D. C. Fishpool. 2014. HBW and BirdLife International Illustrated Checklist of the Birds of the World, Volume 1: Non-passerines. Lynx Edicions in association with BirdLife International
• del Hoyo, J., A. Elliott, J. Sargatal & D. A. Christie (Eds.). Handbook of the Birds of the World, Lynx Edicions, 1992-2013. Available at http://www.hbw.com/ and http://ibc.lynxeds.com/
• Dickinson, E.C., J.V. Remsen Jr. & L. Christidis (Eds). 2013-2014. The Howard & Moore Complete Checklist of the Birds of the World. 4th. Edition, Vol. 1, 2, Aves Press, Eastbourne, U.K.
• Gill, F & D Donsker (Eds). 2015. IOC World Bird List (v 5.4). Available at http://www.worldbirdnames.org/
• Hackett, S. J. et al., 2008. A Phylogenomic Study of Birds Reveals Their Evolutionary History. Science, Vol. 320 no. 5884 pp. 1763-1768.
• Helbig, A. J., A. G. Knox, D. T. Parkin, G. Sangster & M. Collinson, 2002. Guidelines for assigning species rank. Ibis, Volume 144, Issue 3, pp. 518–525.
• Jarvis, E. D. et al., 2014. Whole-genome analyses resolve early branches in the tree of life of modern birds. Science, Vol. 346 no. 6215 pp. 1320-1331.
• Peters, J.L. et al. Check-list of Birds of the World, 1931-1986. Harvard University Press/Museum of Comparative Zoology.
• Peterson, A. P., 2015. Birds of the world – current valid scientific avian names. Available at http://www.zoonomen.net/avtax/frame.html
• Prum, R. O., J. S. Berv, A. Dornburg, D. J. Field, J. P. Townsend, E. M. Lemmon & A. R. Lemmon, 2015. A comprehensive phylogeny of birds (Aves) using targeted next-generation DNA sequencing. Nature, 526 (7574), pp. 569–573.
• Roberson, D., 2015. Bird Families of the World, 13th edition. Available at http://creagrus.home.montereybay.com/list.html
• Sharpe, R. B. A hand-list of the genera and species of birds : nomenclator avium tum fossilium tum viventium. British Museum (Natural History). Dept. of Zoology. London :Trustees of the British Museum1899-1909.
• Sibley, C. G. & B. L. Monroe. 1993. A Supplement to Distribution and Taxonomy of Birds of the World. Yale University Press, New Haven, Connecticut.
• Suh, A., L. Smeds & H. Ellegren, 2015. The Dynamics of Incomplete Lineage Sorting across the Ancient Adaptive Radiation of Neoavian Birds. PLoS Biology, 13(8): e1002224.
• Tobias, J. A., N. Seddon, C. N. Spottiswoode, J. D. Pilgrim, L. D. C. Fishpool & N. J. Collar, 2010. Quantitative criteria for species delimitation. Ibis , Volume 152, Issue 4, pp. 724–746.
Posledná akualizácia - Last updated 29. I. 2018
Google Sites
Report abuse