Veselé čítanie - Ako mi koronavírus pomohol chytiť zlodejov

Dátum zverejnenia: 8.4.2020 7:32:09

                Nedávno v podvečer som išla s rúškom na tvári vysypať smeti. Hoci ešte nebolo neskoro, vchodové dvere už boli zamknuté. Tak som sa otočila, že si krabice, čo som mala pod pazuchou, položím na stolík pri schodoch do pivnice. Z pivničného výklenku sa už nestihli schovať dve vytŕčajúce hlavy mladých mužov. Zostali prekvapení, najmä, keď som sa ich spýtala, že čo tam, s plnými vakmi robia v našej pivnici.  Mali naplnené ruksaky a povedali, že čakajú na kamoša, aby som im odomkla dvere.

                Hneď som zhodnotila situáciu a povedala som im, že kamoš v ich veku v dome nebýva, a že neotvorím. Neuvážene som skonštatovala, že tu nemajú čo robiť a to, čo majú vo vakoch, že o chvíľu ukážu policajtom.

                Hneď som svoje slová oľutovala, lebo chlapci sa pustili po schodoch za mnou. Na druhé poschodie som to mala dosť ďaleko, zostávalo len zobrať „rozum do hrsti“ !

                Keď už ma dobiehali, zrazu som sa na schodoch otočila smerom ku nim,  vystrela som prudko ruku a zrevala: „Stoj, koronavírus!“

                Ani neviem, ako ma moje seniorské nohy doniesli do bytu. Zlodeji boli takí prekvapení, že zostali stáť kdesi na 1. poschodí a kým sa spamätali, už som bola preč! Ja som v pohode zavolala policajtov – prišli behom piatich minút a zlodejov si zobrali, jedného z nich nazvali „stará škola“, už známeho vykrádača.

                Ako som bežala po schodoch hore, ešte som stihla zazvoniť na všetky bytové zvonce. Keď prišli policajti, už boli na chodbe aj susedia – a ja som sa zrazu stala „hrdinkou domu“. Policajt, ktorý si zapisoval moje údaje, s uznaním skonštatoval: „Pani, dobrá práca!“

A tak si myslím, že som asi jediný človek na Slovensku, ak nie aj na svete, ktorého koronavírus zachránil!

                Ničím nerušené veľkonočné sviatky všetkým členom ZO JDS praje vaša aktivistka zo Žiliny.