V rokoch 1967-84 som sa v Košiciach zaoberal výskumom vlastností materiálov pri nízkych (1-300K) a veľmi nízkych teplotách (pod 1K). Boli to hlavne prvky zo skupiny lantanidov. Štúdiom teplotnej závislosti elektrickej, tepelnej vodivosti a merného tepla v silných magnetických poliach do 8T som skúmal rozptyl vodivostných elektrónov na fonónoch a magnónoch a taktiež magnetické fázové prechody. Ďaľšou metódou pre štúdium kvázičasticových interakcií bola mikrokontaktná spektroskopia. Pre realizáciu týchto meraní som skonštruoval viacero héliových kryostatov pre teplotnú oblasť do 50 mK. Pre výskum supratekutých vlastností 3He som sa podieľal na konštrukcii aparatúry pre jadrovú demagnetizáciu medi, pomocou ktorej sme ochladili kvapalné 3He na teplotu 300 mikrokelvinov. V Košiciach som sa taktiež zaoberal vývojom nových kryochirurgických prístrojov pre ophtalmológiu, gynekológiu a plastickú chirurgiu. Výsledkom týchto prác boli udelené aj tri patenty.
Na MFF UK v Bratislave som sa v rokoch 1984-90 zaoberal štúdiom vysokoteplotných tenkých supravodivých vrstiev, pripravených magnetrónovým naprašovaním. Významným výsledkom bola príprava tenkých vrstiev GdBaCuO priamo na kremíkovú podložku, čo dovtedy nebolo relizované.
Na univerzite v Berne v rokoch 1990-2008 som sa podieľal na vývoji nového supravodivého detektora ORPHEUS pre detekciu temnej hmoty vesmíru. Ďalší súbor prác je venovaný tzv. Lazarovmu efektu, ktorý sme objavili v rámci projektu RD39 (CERN), a ktorý sa týka znovuožitia kremíkových detektorov po intenzívnom rádioaktívnom ožiarení ak sa ochladia na teplotu pod 100 K.