V roku 2013 sme sa rozhodli zmapovať a spojiť všetky kultúrne pamiatky a významné miesta Dolian do jedného celku v rámci historického chodníka, aby sa umocnilo povedomie o ich existencii.
V roku 2023 sme pristúpili k rekonštrukcii tabúľ, pretože po desiatich rokoch už bol na nich vidno zub času. Potiahli sme ich novou fóliou, nakoľko už boli poškodené veternostnými podmienkami a, bohužaiľ, aj vandalmi.
Hlavná tabuľa chodníka je umiestnená pri autobusovej zastávke. Na nej je stručná história obce a ručne maľovaná mapa dediny. Čísla v krúžku upozorňujú na jednotlivé zastávky, ktorých názov je viacjazyčný. Texty na jednotlivých informačných tabuliach sú v slovenčine, angličtine a nemčine. Ku každej ďalšej tabuli je šípka, ktorá určuje smer chodníka.
1. Pomník Juraja Fándlyho (kultúrna pamiatka)
Tento kamenný pomník postavila v roku 1926 Matica Slovenská na počesť Juraja Fándlyho, najplodnejšieho slovenského spisovateľa prelomu 18. a 19. storočia. Na pomníku sú umiestnené tri tabule s textom. Na centrálnej strane je text: „Jurovi Fándlymu, slovenskému buditeľovi a spisovateľovi, ktorý v tejto obci zomrel 7. marca 1811. Matica Slovenská.“ Na ľavej strane je zasa text: „V tejto obci Juraj Fándly prežil svoju mladosť, tu žil na odpočinku, zomrel 7. marca 1811 a je tu pochovaný. Doľany 1990“. A nakoniec, na pravej strane je citát z Fándlyho ódy Prátelské porozumení: „Kde som mal za mladu radost, v temto miste radostném, tam som sa na starost usadzil, k pokoju poslednému. Juraj Fándly, 1807“.
2. Rodičovský dom Juraja Fándlyho (kultúrna pamiatka)
Z tohto domu pochádzal Juraj Fándly, významný slovenský spisovateľ, národný buditeľ. Juraj Fándly sa narodil 21. 10. 1750 v susednej obci Častá. Nakoľko však obaja jeho rodičia boli Doľančania, po pár rokoch pobytu v Častej, sa vrátili do Dolian.Fándly vyštudoval teológiu a v roku 1777 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil v Seredi, v Lukáčovciach a v Naháči. V roku 1807 odišiel do predčasného dôchodku do Dolian. Za rodičovským domom si postavil svoj vlastný dom, v ktorom prežil posledné roky života. Tu aj zomrel 7. 3. 1811. Fándly bol popredným predstaviteľom bernolákovského hnutia, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, spisovateľom, básnikom, historikom, popularizátorom hospodárskej vedy a zdravovedy. Jeho prvým dielom bola Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diablom, ktorá vyšla v roku 1789. Je to vôbec prvé dielo napísané v prvej kodifikovanej slovenčine, v tzv. bernolákovčine. V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie diela najmä z oblasti vzdelávania roľníkov (Piľní domajší a poľní hospodár, O uhoroch aj včelách, Slovenskí včelár a ďalšie), histórie (Compendiata Historia Gentis Slavae - Krátke dejiny slovenského národa) a náboženstva (Príhodné a svátečné kázňe, Každodenné rozjímaní o smrti a ďalšie). Celkovo napísal alebo spracoval asi 38 titulov.
3. Mestská veža/Zvonica (kultúrna pamiatka)
Vznik kamennej veže nie je písomne doložený, predpokladá sa, že bola postavená v súvislosti s povýšením obce Ompitál na mestečko, pravdepodobne v 2. polovici 16. storočia ako mestská veža. Má štvorcový pôdorys o rozmeroch 4,5 x 4,5 m a výšku 18,2 m. Slúžila ako zvonica a azda aj ako pozorovacia strážna veža pred neočakávaním vpádom nepriateľa v období vojen. Z uvedených dôvodov bol v minulosti na veži umiestnený zvon. V pôvodnej dispozícii bolo prízemie veže otvorené, slúžilo ako prechod ponad potok a vchod do veže sa nachádzal na prvom poschodí. Na rozdiel od tisícok iných veží má táto veža aj jednu unikátnu zvláštnosť. Je ňou jej umiestnenie nad tečúcim potokom. O tejto jedinečnosti píše Juraj Fándly vo svojej histórii Dolian s miernym patriotizmom ako o obdivuhodnej európskej rarite, pretože „takúto raritu nemá ani Viedeň, ani Paríž, ani Rím ...“
4. Rodičovský dom Juraja Palkoviča (kultúrna pamiatka)
V tomto dome prežil časť detstva a sem sa i v dospelosti vracal Juraj Palkovič, veľký mecén slovenskej literatúry, prekladateľ a vydavateľ. Juraj Palkovič sa narodil 24. 4. 1763 vo Veľkých Chlievanoch. Keďže však obaja jeho rodičia boli pôvodom Doľančania, po niekoľkoročnom pobyte vo Veľkých Chlievanoch sa pravdepodobne v roku 1774 natrvalo vrátili aj s Jurajom do Dolian. Palkovič vyštudoval teológiu a v roku 1788 bol vysvätený za kňaza. Počas svojho života zastával vysoké cirkevné hodnosti, bol kanonikom, archidiakonom a od roku 1825 svätoštefanským prepoštom v Ostrihome, kde aj 21. 1. 1835 zomrel. Palkovič ako štedrý mecén podporoval mnohých slovenských literátov, napr. básnikovi J. Hollému vydal svojím nákladom diela Rozľičné básňe, Aeneida, Svatopluk a Cirillo-Metodiada, po smrti A. Bernoláka vydal v šiestich zväzkoch jeho päťjazyčný Slovár Slovenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí a finančne sa podieľal aj na vydaní ďalších diel H. Gavloviča, M. Rešetku a A. Rudnaya. Sám Palkovič bol literárne činný, preložil niekoľko diel z nemčiny, gréčtiny a latinčiny. No jeho životným dielom je preklad celej Biblie do bernolákovskej slovenčiny, ktoré vydal vlastným nákladom v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Je to vôbec prvý knižne vydaný preklad Biblie v slovenčine!
5. Rodičovský dom Vincenta Lechoviča
Z tohto domu pochádzal Vincent Lechovič, misionár na indonézskom ostrove Timor, spisovateľ, prekladateľ, hudobný skladateľ a vydavateľ diel v domorodom timorskom jazyku davančine a v indonézštine. Vincent Lechovič sa narodil 14. 6. 1922 v Doľanoch. Študoval filozofiu a teológiu na Slovensku i v Taliansku. V roku 1949 bol v Ríme vysvätený za kňaza. Hneď v nasledujúcom roku 1950 odišiel ako misionár na indonézsky ostrov Timor, kde pôsobil až do roku 1979. V tom roku utrpel mozgovú porážku a čiastočne ochrnul. Tým sa jeho aktívna misionárska činnosť skončila a zvyšok života prežil v misijnom dome v Mödlingu v Rakúsku. Tam aj zomrel 24. 10. 1995. Ako misionár sa významným spôsobom podieľal na rozvoji domorodej timorskej literatúry a hudby. Počas svojho pôsobenia spracoval a vydal v domorodej davančine alebo v indonézštine nasledujúce diela: modlitebnú knižku, tri náboženské spevníky, preložil časti Starého a Nového Zákona, napísal jednu divadelnú hru a druhú preložil z nemčiny, vydal Katechizmus a napísal Dejiny farnosti Soe. Azda všetky tieto knihy vydal vlastným nákladom, prípadne z darov rôznych dobrodincov.
6. Farský kostol (kultúrna pamiatka)
Existenciu kostola nepriamo dosvedčuje prvá písomná zmienka o Doľanoch z roku 1390. Pôvodne gotický kostol pochádza zo 14. storočia. Kostol bol vôkol opevnený kamenným obranným múrom, pôvodne aj so strieľňami. Obranný múr sa z väčšej časti zachoval dodnes. Kostol bol v priebehu stáročí viackrát prestavaný a rozšírený. V roku 1664 sa začala stavať nová, väčšia loď kostola. V roku 1678 bola loď kostola zvýšená a pôvodný strop z dosák nahradený murovanou klenbou. V čase medzi rokmi 1731 – 1756 bola postavená nová sakristia a stará, vlhká bola neskôr, v období medzi rokmi 1756 – 1781, zbúraná. V rokoch 1782 – 1786 bol kostol rozšírený o murovaný chór. V rokoch 1832 – 1834 bol kostol opäť rozšírený o kostolnú vežu. Stavbu vtedy z väčšej časti financoval Juraj Palkovič. Posledné rozšírenie bolo vykonané v roku 19xx, kedy bola predĺžená sakristia na pravej strane kostola. Šírka kostola je 13,8 metra a dĺžka 36,4 metra.
7. Kalvária
Kalvária pochádza z roku 1894. Pozostáva z klasického počtu 14 kaplniek postavených v novogotickom štýle. Výjavy krížovej cesty sú namaľované na plechu. Kalvária končí na temeni vŕšku. Hneď za kalváriou, akoby boli jej súčasťou, sa nachádzajú tri vysoké kamenné kríže. Pochádzajú však ešte z roku 1758 a zaobstaral ich vtedajší farár Jozef Plecho. Stredný znázorňuje ukrižovaného Ježiša a dva postranné ukrižovaných zločincov. Kalváriu dal postaviť doliansky rodák Konštantín Várdai. Ako akademický profesor kreslenia bol Várdai zároveň aj autorom architektonického návrhu a autorom obrazov v kaplnkách. Várdai pôsobil na budapeštianskej Vysokej škole (teraz Univerzite) výtvarných umení celých 46 rokov po tom, čo v rokoch 1871 až 1875 vyštudoval Maďarskú kráľovskú štátnu školu učiteľov kreslenia. Jeho zásluhou bola zavedená výučba kreslenia nielen na vysokých, ale aj na stredných školách. Po smrti manželky v roku 1923 sa často zdržiaval v Doľanoch, kde podporoval cirkev a chudobných. Okrem kalvárie je autorom aj kaplnky na cintoríne v Častej. Zomrel 23. 4. 1936 v Doľanoch. Jeho hrob s typickým tehličkovým obkladom sa nachádza vpravo od kalvárijnej cesty asi po 50 m.
8. Kostolík sv. Šebastiána
Kostolík sv. Šebastiána sa nachádza na temeni kalvárijného vŕšku. Bol postavený v barokovom slohu v roku 1708 z pozostalosti farára Pavla Hartpergera (pôsobil v Doľanoch v rokoch 1659 – 1673 a 1677 – 1685). Kostolík má dĺžku 8,2 metra a šírku 6,5 metra.
9. Kostolík sv. Leonarda (kultúrna pamiatka)
Kostolík pochádza zo 14. alebo 15. storočia a je postavený v gotickom slohu. Zvláštnosťou kostolíka je, že jeho ľavá strana je zasadená do skalného masívu, ktorý tvorí väčšiu časť tejto strany. Veľká skala tak prečnieva do kostolíka a vypĺňa priestor pod dreveným chórom. Niekedy po roku 1645 bol kostolík rozšírený o kaplnku, pristavenú zozadu kolmo na pôvodný kostolík. Takže súčasný kostolík má nepravidelný pôdorys písmena L o rozmeroch približne 14,1 x 17,3 metrov. Dnes je to už jediný stredoveký kostolík v širšom okolí. Za kostolíkom sa nachádza malá jaskynka. Podľa starobylej miestnej ľudovej povesti, táto jaskyňa voľakedy viedla až do Francúzka a sv. Leonard ňou prišiel z Francúzka do Dolian. V dávnej minulosti žili neďaleko kostolíka pustovníci. Posledným pustovníkom ktorý tu žil pravdepodobne do roku 1759, bol istý Remígius z Moravy. Kostolík je známy v širokom okolí, pretože katolícki veriaci z Dolian a okolitých obcí sem každoročne na siedmu nedeľu po Veľkej noci konajú púť. Zachovala sa tiež od nepamäti tradovaná ranná pobožnosť v kostolíku, ktorá sa koná po sviatku sv. Leonarda (6. 11.) každú nedeľu o 5. hodine ráno až do Veľkonočného pondelka.
10. Hrob Juraja Fándlyho na dolianskom cintoríne
Ide skôr o pamätník, pretože za tie roky sa už nevie, kde bol Jur Fándly pochovaný.
V auguste 2013 sme zrealizovali zatiaľ náš najnáročnejší projekt - Doliansky historický chodník. Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore spoločnosti Baumit a Centra pre filantropiu, n.o. (CPF) z programu Tu sa nám páči tu chceme žiť. Získali sme financie vo výške 1 140 EUR, ktoré sme investovali do výroby tabúľ.
Prácu na realizácii chodníka všetci zúčastnení robili zadarmo. Grafický dizajn a celkový imidž chodníka vypracoval Ing. Daniel Ďurďovič. Ilustrácie zrealizoval akademický maliar Ferko Malík (člen spolku). Kreslený pohľad na obec z vtáčej perspektívy je neprekonateľný. Vďaka tomu, že namaľoval aj každú historickú pamiatku chodníka, celý projekt pôsobí kompaktne. Preklad do nemčiny spravila Anna Gubišová.
Vďaka nadšencom, ako aj sponzorským darcom - Vladimírovi Hašanovi (daroval nám štrk) a Drahomírovi Jakušovi (daroval nám cement) - sme dokázali zrealizovať chodník, ktorý je skutočne na profesionálnej úrovni.
Na tvorbe chodníka spolupracovali členovia spolku:
Hlavný koordinátor - Peter Marianyi
Text - Jozef Krchnák
Preklad do angličtiny - Tatiana Heldová (vypracovanie projektu a komunikácia s CPF)
Budovanie chodníka (hĺbenie jám, betónovanie stĺpikov, osadenie tabúľ):
Peter Marianyi, Jozef Krchnák, Pavol Vadovič, Jozef Brestič, Marek Brziak (nečlen), Ján Šulka
Marek Brziak, Peter Marianyi, Jozef Brestič a Jozef Krchnák hĺbia jamu pri sv. Šebastiánovi.
Najťažšie bolo vynášanie betónu na kopec. Jozef "Guiseppe" Brestič to zvládol.
S Baumitom sa veselo miešalo, jamy sa hĺbili, tabule osádzali. Všetko pod pozorným dohľadom spoluobčanov.