Doliansky historický chodník

Tento kamenný pomník postavila v roku 1926 Matica Slovenská na počesť Juraja Fándlyho, najplodnejšieho slovenského spisovateľa prelomu 18. a 19. storočia. Na pomníku sú umiestnené tri tabule s textom. Na centrálnej strane je text: „Jurovi Fándlymu, slovenskému buditeľovi a spisovateľovi, ktorý v tejto obci zomrel 7. marca 1811. Matica Slovenská.“ Na ľavej strane je zasa text: „V tejto obci Juraj Fándly prežil svoju mladosť, tu žil na odpočinku, zomrel 7. marca 1811 a je tu pochovaný. Doľany 1990“. A nakoniec, na pravej strane je citát z Fándlyho ódy Prátelské porozumení: „Kde som mal za mladu radost, v temto miste radostném, tam som sa na starost usadzil, k pokoju poslednému. Juraj Fándly, 1807“.

Z tohto domu pochádzal Juraj Fándly, významný slovenský spisovateľ, národný buditeľ. Juraj Fándly sa narodil 21. 10. 1750 v susednej obci Častá. Nakoľko však obaja jeho rodičia boli Doľančania, po pár rokoch pobytu v Častej, sa vrátili do Dolian.Fándly vyštudoval teológiu a v roku 1777 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil v Seredi, v Lukáčovciach a v Naháči. V roku 1807 odišiel do predčasného dôchodku do Dolian. Za rodičovským domom si postavil svoj vlastný dom, v ktorom prežil posledné roky života. Tu aj zomrel 7. 3. 1811. Fándly bol popredným predstaviteľom bernolákovského hnutia, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, spisovateľom, básnikom, historikom, popularizátorom hospodárskej vedy a zdravovedy. Jeho prvým dielom bola Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diablom, ktorá vyšla v roku 1789. Je to vôbec prvé dielo napísané v prvej kodifikovanej slovenčine, v tzv. bernolákovčine. V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie diela najmä z oblasti vzdelávania roľníkov (Piľní domajší a poľní hospodár, O uhoroch aj včelách, Slovenskí včelár a ďalšie), histórie (Compendiata Historia Gentis Slavae - Krátke dejiny slovenského národa) a náboženstva (Príhodné a svátečné kázňe, Každodenné rozjímaní o smrti a ďalšie). Celkovo napísal alebo spracoval asi 38 titulov.

Vznik kamennej veže nie je písomne doložený, predpokladá sa, že bola postavená v súvislosti s povýšením obce Ompitál na mestečko, pravdepodobne v 2. polovici 16. storočia ako mestská veža. Má štvorcový pôdorys o rozmeroch 4,5 x 4,5 m a výšku 18,2 m. Slúžila ako zvonica a azda aj ako pozorovacia strážna veža pred neočakávaním vpádom nepriateľa v období vojen. Z uvedených dôvodov bol v minulosti na veži umiestnený zvon. V pôvodnej dispozícii bolo prízemie veže otvorené, slúžilo ako prechod ponad potok a vchod do veže sa nachádzal na prvom poschodí. Na rozdiel od tisícok iných veží má táto veža aj jednu unikátnu zvláštnosť. Je ňou jej umiestnenie nad tečúcim potokom. O tejto jedinečnosti píše Juraj Fándly vo svojej histórii Dolian s miernym patriotizmom ako o obdivuhodnej európskej rarite, pretože „takúto raritu nemá ani Viedeň, ani Paríž, ani Rím ...“

V tomto dome prežil časť detstva a sem sa i v dospelosti vracal Juraj Palkovič, veľký mecén slovenskej literatúry, prekladateľ a vydavateľ. Juraj Palkovič sa narodil 24. 4. 1763 vo Veľkých Chlievanoch. Keďže však obaja jeho rodičia boli pôvodom Doľančania, po niekoľkoročnom pobyte vo Veľkých Chlievanoch sa pravdepodobne v roku 1774 natrvalo vrátili aj s Jurajom do Dolian. Palkovič vyštudoval teológiu a v roku 1788 bol vysvätený za kňaza. Počas svojho života zastával vysoké cirkevné hodnosti, bol kanonikom, archidiakonom a od roku 1825 svätoštefanským prepoštom v Ostrihome, kde aj 21. 1. 1835 zomrel. Palkovič ako štedrý mecén podporoval mnohých slovenských literátov, napr. básnikovi J. Hollému vydal svojím nákladom diela Rozľičné básňe, Aeneida, Svatopluk a Cirillo-Metodiada, po smrti A. Bernoláka vydal v šiestich zväzkoch jeho päťjazyčný Slovár Slovenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí a finančne sa podieľal aj na vydaní ďalších diel H. Gavloviča, M. Rešetku a A. Rudnaya. Sám Palkovič bol literárne činný, preložil niekoľko diel z nemčiny, gréčtiny a latinčiny. No jeho životným dielom je preklad celej Biblie do bernolákovskej slovenčiny, ktoré vydal vlastným nákladom v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Je to vôbec prvý knižne vydaný preklad Biblie v slovenčine!

Z tohto domu pochádzal Vincent Lechovič, misionár na indonézskom ostrove Timor, spisovateľ, prekladateľ, hudobný skladateľ a vydavateľ diel v domorodom timorskom jazyku davančine a v indonézštine. Vincent Lechovič sa narodil 14. 6. 1922 v Doľanoch. Študoval filozofiu a teológiu na Slovensku i v Taliansku. V roku 1949 bol v Ríme vysvätený za kňaza. Hneď v nasledujúcom roku 1950 odišiel ako misionár na indonézsky ostrov Timor, kde pôsobil až do roku 1979. V tom roku utrpel mozgovú porážku a čiastočne ochrnul. Tým sa jeho aktívna misionárska činnosť skončila a zvyšok života prežil v misijnom dome v Mödlingu v Rakúsku. Tam aj zomrel 24. 10. 1995. Ako misionár sa významným spôsobom podieľal na rozvoji domorodej timorskej literatúry a hudby. Počas svojho pôsobenia spracoval a vydal v domorodej davančine alebo v indonézštine nasledujúce diela: modlitebnú knižku, tri náboženské spevníky, preložil časti Starého a Nového Zákona, napísal jednu divadelnú hru a druhú preložil z nemčiny, vydal Katechizmus a napísal Dejiny farnosti Soe. Azda všetky tieto knihy vydal vlastným nákladom, prípadne z darov rôznych dobrodincov. 

Existenciu kostola nepriamo dosvedčuje prvá písomná zmienka o Doľanoch z roku 1390. Pôvodne gotický kostol pochádza zo 14. storočia. Kostol bol vôkol opevnený kamenným obranným múrom, pôvodne aj so strieľňami. Obranný múr sa z väčšej časti zachoval dodnes. Kostol bol v priebehu stáročí viackrát prestavaný a rozšírený. V roku 1664 sa začala stavať nová, väčšia loď kostola. V roku 1678 bola loď kostola zvýšená a pôvodný strop z dosák nahradený murovanou klenbou. V čase medzi rokmi 1731 – 1756 bola postavená nová sakristia a stará, vlhká bola neskôr, v období medzi rokmi 1756 – 1781, zbúraná.  V rokoch 1782 – 1786 bol kostol rozšírený o murovaný chór. V rokoch 1832 – 1834 bol kostol opäť rozšírený o kostolnú vežu. Stavbu vtedy z väčšej časti financoval Juraj Palkovič. Posledné rozšírenie bolo vykonané v roku 19xx, kedy bola predĺžená sakristia na pravej strane kostola. Šírka kostola je 13,8 metra a dĺžka 36,4 metra.