Naše milé absolventky, naši absolventi, študentky a študenti,

dovoľte nám, prosím, dať Vám do pozornosti, že náš pán profesor Ján Grác má tento rok krásne životné jubileum 95 rokov - je to práve on kto v roku 1994 prevzal vedenie našej katedry po prvom vedúcom katedry, ktorým bol pán profesor Vladimír Šatura, pastorálny psychológ. 

Profesor Ján Grác viedol našu katedru v 90-tych rokoch, v náročnom období poznačenom politicko-ideologickými tlakmi usilujúcimi o zánik nielen katedry, ale aj celej našej univerzity. 

Pán profesor sa tak zaslúžil o stabilizáciu a rozvoj katedry, pričom vždy kládol dôležitý dôraz na vnímanie človeka ako somato-psycho-spirituálnej bytosti. 

Práve aj vďaka nemu je dnes naša Katedra psychológie FF TU miestom spoločného stretnutia Vás, našich študentov a absolventov, s nami, Vašimi vyučujúcimi, za čo mu patrí naša spoločná srdečná a veľká vďaka.

A teraz už, dovoľte nám nechať hovoriť samotného pána profesora, citujeme z jeho hodnotnej a veľmi aktuálnej reflexie uverejnenej v našom katedrovom zborníku Acta Psychologica Tyrnaviensia 26-27 (2024) zo strán 7-9: 

" ... 

Dejinné udalosti zrýchľujú svoj beh. A to tak zjavne, že v súčasnosti ešte žijú medzi nami niektorí dlhovekí jednotlivci, ktorých kolíska stála ešte vedľa tkáčskeho stavu, a izba, v ktorej žili, bezprostredne susedila s kováčskou, stolárskou alebo inou rukodielnou miestnosťou.

Dejiny skutočne zrýchľujú svoj beh. 

Súčasný človek sa ešte nestihol vyporiadať s metamorfózami vyplývajúcimi z industrializácie a na ňu nadväzujúcej automatizácie a už dnes, ba ešte včera, sa musel začať vyporiadavať aj s metamorfózami vyplývajúcimi z digitalizácie a na ňu nadväzujúcej robotizácie, a to už ani nehovorím o novostiach vyplývajúcich z umelej inteligencie. 

Je až neuveriteľné, že v prípade 80–95 ročných súčasníkov, všetky tieto prekotné zmeny sa odohrávajú za jeden jediný ľudský život.

Dejiny skutočne zrýchľujú svoj beh. 

Človek, ktorý sa narodil a žil v prostredí, v ktorom dominovala manuálna práca, teraz opäť ručne riadi, ale na klávesnici počítača v rámci zložitého online systému, ktorý mu umožňuje aktívne sa zúčastňovať, diskutovať, ba i hlasovať na rozličných spoločenských podujatiach, konferenciách, či vedeckých zasadaniach, vzdialených neraz na desiatky a stovky kilometrov.

Sme spôsobilí toto všetko zvládnuť bez ujmy na duševnom zdraví? 

Čoraz viac a častejšie sme svedkami, že ľudská psychika, vstupujúc do riadenia zložitých vesmírnych systémov, začína mať problémy s autoreguláciou, čiže so sebariadením.

...

Ak mám hodnotiť svoj profesný život psychológa z hľadiska strát, tak mi (úprimne povedané) neprichádza na um žiadna strata. Nikdy ani vo všeobecnosti, ani v jednotlivostiach som neľutoval, že mojím povolaním je psychológia. Zostávam teda iba v rovine ziskov.

Ak mám hodnotiť zisky, rozhodne to neboli zisky materiálne, či finančné. Svojim študentom v tejto súvislosti obvykle hovorím: - Psychológia nie je povolanie na zbohatnutie, ale absolventom umožňuje slušne a normálne žiť. -

U mňa pri voľbe profesie psychológa vystupoval jednoznačne záujem o odhaľovanie tajov psychiky. Priebežným posilňovačom tohto záujmu bola priaznivá odozva môjho pôsobenia v škole u žiakov, v poradniach u klientov, v masmédiách u čitateľov. Už po niekoľkých rokoch som zistil, že profesiu psychológa nielen rád vykonávam, ale že jej vykonávanie sa čoraz viacej stáva aj mojou psychickou potrebou a že v činnosti psychológa nachádzam zo všetkých existujúcich činností najplnohodnotnejšie sebarealizovania sa."

Tu (kliknúť sem) je zborník zadarmo k stiahnutiu.