Humánna geografia 3

Geografia dopravy a geografia nevýrobnej sféry (v širokom zmysle slova, vrátane geografie cestovného ruchu), o.i. s dôrazom na lokalizačné a interakčné teórie

Zaujímavosti z médií

https://dennikn.podbean.com/e/zeleny-newsfilter-ohnisko-klimatickej-krizy-je-aj-na-zitnom-ostrove-stat-by-tam-mal-investovat-do-zdravotnictva-a-zachrannych-zloziek/

https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3544209-rimske-silnice-prinasely-evrope-prosperitu-staleti-po-zaniku-imperia

https://www.e15.cz/byznys/doprava-a-logistika/kuryri-v-usa-skoro-nikdy-neodbocuji-vlevo-rocne-tak-usetri-miliony-1394999

Vývoj podielu I., II. a III. sektora ekonomiky v rôznych regiónoch, mestách a obciach Slovenska a v rôznych krajinách sveta: a) na celkovej zamestnanosti, b) na celkovej tvorbe HDP

Klasifikácia ekonomických aktivít do I., II. a III. sektora ekonomiky - NACE (OKEČ)

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tatistick%C3%A1_klasifik%C3%A1cia_ekonomick%C3%BDch_%C4%8Dinnost%C3%AD_v_Eur%C3%B3pskom_spolo%C4%8Denstve

https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Podnikatelia/Clo_obchodny_tovar/EORI/StatistickaKlasifikaciaEkonomickychCinnosti.pdf

https://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%A9_hospod%C3%A1rstvo

http://www.euroekonom.sk/ekonomika/narodne-hospodarstvo/sektory-narodneho-hospodarstva/

https://managementmania.com/sk/klasifikacia-ekonomickych-cinnosti-a-odvetvi

  https://managementmania.com/sk/sektory-trhu

  https://managementmania.com/sk/suroviny-primarny-sektor

  https://managementmania.com/sk/vyroba-a-priemysel-sekundarny-sektor

  https://managementmania.com/sk/sektor-sluzieb-terciarny-sektor

Opakovanie z HG2

Atlasy Slovenska, trojuholníkový graf a vývoj zamestnanosti v I., II. a III. sektore ekonomiky Slovenska

Ako sa obyčajne v nejakej krajine v čase vyvíja podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov v primárnom, sekundárnom a terciárnom sektore?

- Geografia Priemyslu - prezentácia (slide 5): http://www.slideshare.net/optimistavf/priemysel

- Obr. 7.1 a 7.2 v učebnom texte "2. Toušek, V. et al. (2008): Ekonomická a sociální geografie (kapitoly 6 a 7 a vybrané strany: 100-105, 122-125, 131, 178-181, 188-193, 382-387) https://uloz.to/hledej?q=ekonomicka-a-socialni-geografie-pdf"

Porovnanie krajín sveta podľa podielu jednotlivých sektorov -

 - na celkovej zamestnanosti http://www.nationmaster.com/country-info/stats/Labor/Labor-force/By-occupation

 - na tvorbe HDP https://www.cia.gov/the-world-factbook/field/gdp-composition-by-sector-of-origin/

Vývoj podielu jednotlivých sektorov na tvorbe HDP (UK Figure 2) a na celkovej zamestnanosti (UK Figure 4)

- v USA: http://rapidproject.org/rapid/why-industrialization/ , http://bawerk.net/2015/08/05/that-70s-show-episode-1/

- v Indii: https://en.wikipedia.org/wiki/Economy_of_India#Sectors , https://www.quora.com/Why-did-India-shift-from-agriculture-to-services-and-not-manufacturing

- v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska: http://www.ons.gov.uk/ons/rel/naa1-rd/national-accounts-articles/uk-service-industries--definition--classification-and-evolution/uk-service-industries-pdf.pdf (Figure 2, Figure 4)

  -- v roku 2018 zarábalo viac ako milión Eur ročne v Európe takmer 5000 bankárov (t. j. takmer dvakrát viac ako v roku 2010), v 6 krajinách nebol ani jeden (Slovensko, Chorvátsko, Bulharsko, Litva, Estónsko, Island), v Londýne boli tri štvrtiny z nich vrátane piatich najviac zarábajúcich (s viac ako 15 mil. Eur ročne) a najviac zarábajúceho (s viac ako 38 mil. Eur ročne)

  -- 31.10.2018 UK financial service companies will retain access to EU markets post-Brexit. According to a report in The Times, EU and UK have come to a tentative accord on all aspects of a future financial services relationship.

  -- 14.11.2022 Paríž pripravil Londýn o pozíciu najväčšieho akciového trhu v Európe z hľadiska trhovej hodnoty obchodovaných titulov. Francúzska metropola ťaží aj z optimizmu týkajúceho sa vyhliadok domácich výrobcov luxusného tovaru. https://dennikn.sk/minuta/3107193/

Geografia obchodu a služieb

Najväčší zamestnávatelia

Najväčší zamestnávatelia na svete sú v terciárnom sektore https://karierainfo.zoznam.sk/cl/100322/1913503/Najvacsi-zamestnavatelia-na-svete--Neuverite--kolko-ludi-pre-nich-pracuje

Medzi najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku je väčšina z terciárneho sektora - verejného aj súkromného (z top 5 az 2-4): Polícia SR (cca 22 000), Ozbrojené sily SR (cca 22 000), Volkswagen, ŽSR, Slovenská pošta, Schaeffler, US Steel, Tesco, Grafobal, Kaufland, ŽSSK, ŽS Cargo, IBM, Lidl, Slovenské elektrárne, Železiarne Podbrezová, Billa, Deutsche Telekom IT Solutions, PCA, Kia, atď.

  https://www.trend.sk/trend-archiv/najvacsi-zamestnavatelia-slovenska

  https://www.webnoviny.sk/slovensko-ma-medzinarodne-nadpriemerny-pocet-policajtov-dovera-v-policiu-je-vsak-nizka/

  https://www.teraz.sk/import/vlada-ozbrojene-sily-sr-budu-zvysov/355078-clanok.html

Medzi 20 najväčšími firmami z pohľadu zaplatenej dane z príjmu právnických osôb za rok 2019 sú z terciárneho sektoru len 3 banky, 3 mobilný operátori, 1 poisťovňa a ESET (z top 5 len 1) https://finstat.sk/analyzy/najvacsi-platcovia-dane-2019 , https://e.dennikn.sk/minuta/2598908

Zdieľané a podnikové služby (finančné, IT služby, účtovníctvo, marketing, podpora predaja, zákaznícky servis, obstarávanie, služby v oblasti ľudských zdrojov) sú podľa počtu zamestnaných tretím najvýznamnejším odvetvím hospodárstva na Slovensku (po automobilovom a elektrotechnickom priemysle). Napr.: Johnson Controls, AT&T, IBM.

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-vlna-velkeho-prepustania-sa-prave-spustila/ (0:55-3:40)

Stravovacie služby na Slovensku

https://e.dennikn.sk/minuta/2107485

Ubytovacie služby na Slovensku

Asi štvrtina majiteľov 622 slovenských hotelov patrí podľa Transparency International Slovensko ku skupine označovanej ako oligarchovia či privatizéri https://e.dennikn.sk/minuta/2413033   https://ktovlastni.transparency.sk/mapa

Zdravotníctvo na Slovensku

Reforma zdravotníctva (26.5.2021) https://e.dennikn.sk/minuta/2405652 , https://dennikn.sk/2405932/lengvarskeho-reforma-rozdeli-nemocnice-aj-podla-vzdialenosti-od-bydliska-a-urci-im-ako-rychlo-maju-vysetrit-pacienta/

Stav zdravotníctva na Slovensku: lekári chýbajú všade, no čím viac ideme na východ, tým chýbajú viac; sestry chýbajú všade, no čím viac ideme na západ, tým chýbajú viac 9:18-9:22 (24.5.2021) https://domov.sme.sk/c/22665826/dobre-rano-exodus-zdravotnikov-sposobi-kolaps.html

Porovnanie úrovne organizácie zdravotnej starostlivosti na Slovensku a v Dánsku na príklade nákupu striekačiek počas pandémie 2020-2021 https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-sulik-sa-boji-rusov-v-elektrarnach-radsej-meni-zakon/ (4:20-6:15)

Stav nemocníc a úrovne zdravotnej starostlivosti podľa lekára a predsedu Lekárskeho odborového združenia https://video.sme.sk/c/22517439/rozhovory-zkh-peter-visolajsky-a-druha-vlna-video.html

Ružomberok - školstvo a zdravotníctvo

Ružomberok je počtom obyvateľov najmenšie mesto -

- spomedzi miest, v ktorých má svoje sídlo niektorá z verejných univerzít

- spomedzi miest, v ktorých má svoje sídlo niektorý z poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytujúci ústavnú pohotovostnú službu na urgentnom príjme 2. typu (od 1. júla 2020 https://dennikn.sk/minuta/1985191/ , https://www.medipravnik.sk/pravne-clanky/pohotovosti-po-novom-urgenty-i-a-ii-typu-291/). Na Slovensku je 34 urgentných príjmov 1. typu, no len 12 urgentných príjmov 2. typu: Bratislava (UN Kramáre, UN Ružinov, NÚDCh Kramáre), Košice (UN, DFN), Banská Bystrica (FNsP, DFNsP), Martin (UN), Nitra (FN), Poprad, Ružomberok (ÚVN), Žilina (FN). Na zozname 12 urgentných príjmov 2. typu sú len mestá z prvej desiatky najľudnatejších miest Slovenska (s výnimkou 3 krajských miest - Prešov, Trnava a Trenčín) a Ružomberok, ktorý bol v roku 2019 s počtom obyvateľov 26 558 až 24. najľudnateším mestom Slovenska.

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/13/20180115

https://www.health.gov.sk/Clanok?vlada-urgent-typ-rozsirenie

Štátna správa

Kvalita verejnej správy je pre úspešnosť ekonomík krajín stále dôležitejšia https://e.dennikn.sk/2661109/neverte-ludom-so-zazracnymi-napadmi-stastie-a-bohatstvo-nosia-nudni-politici/

Regionálne aspekty reformy súdnictva - súdna mapa

  20.12.2021 https://dennikn.sk/2655382/velka-sudna-reforma-sa-zasekla-aj-na-tom-ci-ma-prezit-sud-v-starej-lubovni/

                       https://a-static.projektn.sk/2021/10/2021_10_22_Sudna-mapa-po-MPK.png

  10.11.2021 https://www.tyzden.sk/video/78426/maria-kolikova-cielom-reformy-sudnej-mapy-je-vyssia-efektivita-a-specializacia-sudcov/

Stav justície a spravodlivosti na Slovensku (16.11.2021) https://video.sme.sk/c/22785172/sef-sudnej-rady-mazak-to-ako-si-zilinka-vyklada-paragraf-363-moze-byt-protiustavne.html

Zahraničný obchod https://oec.world/en/

  Import/export pre jednu krajinu: odkiaľ/kam, kedy, čo (Je potrebné zvoliť požadované nastavenia v ľavej a dolnej časti obrazovky.)

    napr. štruktúra exportu za jeden rok https://oec.world/en/visualize/tree_map/hs96/export/svk/show/all/2017/

    napr. vývoj štruktúry importu za niekoľko rokov https://oec.world/en/visualize/stacked/hs96/import/svk/show/all/1998.2017/

  Import/export pre dvojicu krajín: kedy, čo (Je potrebné zvoliť požadované nastavenia v ľavej a dolnej časti obrazovky.)

    napr. zo/na Slovenska/-o z/do Číny? https://oec.world/en/visualize/tree_map/hs92/import/svk/chn/show/2017/

Internetové, informačno-technologické a komunikačné služby

Medzinárodné spoločenstvo podľa OECD dosiahlo dohodu na minimálnej dani 15 % pre nadnárodné podniky. Platiť by mala od roku 2023. Dohodnuté zmeny podľa organizácie odsúhlasilo 136 krajín a jurisdikcií s podielom 90 % na globálnom HDP. OECD predpokladá, že štáty vďaka dohode ako celok získajú dodatočné daňové príjmy v hodnote 150 miliárd dolárov ročne. Dohoda by mala tiež viesť k presunu daní v hodnote viac než 125 miliárd dolárov do krajín, kde nadnárodné podniky vytvárajú zisky. O dohode sa rokovalo štyri roky, naposledy sa nechalo presvedčiť Írsko, Maďarsko a Estónsko. Zo 140 krajín zapojených do rokovaní zatiaľ nepristúpila Keňa, Nigéria, Pakistan a Srí Lanka. https://e.dennikn.sk/minuta/2567291

- Kontext:

Firmy často zdaňujú svoje zisky v krajinách, kde je nízka alebo nulová firemná daň zo zisku. V Európe majú nadnárodné korporácie a veľké technologické podniky centrály napríklad v Írsku, Luxembursku alebo Holandsku.

V uplynulých rokoch sa hovorilo o zavedení digitálnej dane pre firmy ako Facebook alebo Alphabet (materská spoločnosť Googlu). V EÚ sa však zhodu nájsť nepodarilo, proti boli napríklad Írsko, Švédsko alebo Dánsko. Francúzsko schválilo samostatnú digitálnu daň, no po sporoch s USA a hrozbe odvetných ciel odložilo jej výber.

USA digitálne dane, ktoré prijali aj v Británii, Taliansku, Rakúsku či Turecku, označovali za nekalú obchodnú praktiku, keďže zasahovali najmä americké firmy. Oznámili 25-percentné clá na tovar v hodnote viac než dve miliardy dolárov zo šiestich krajín, platnosť ciel však hneď pozastavili.

Zmenu priniesol nástup prezidenta Joea Bidena a zlomová dohoda skupiny najvyspelejších veľkých krajín sveta G7 (USA, Kanada, Japonsko, Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko).

Tento týždeň sa za prijatie dohody vyslovila írska vláda, kde podniková daň predstavuje 12,5 %, a európske centrály tam má Apple, Google aj Facebook. Pripojenie k dohode oznámilo aj Maďarsko s 9-percentnou daňou.

- Reakcie:

„Je to ďalekosiahla dohoda, ktorá zabezpečuje, že náš medzinárodný daňový systém bude dobre plniť svoj účel v digitalizovanej a globalizovanej svetovej ekonomike,“ uviedol generálny tajomník OECD Mathias Cormann.

„Požiadavka, aby veľké spoločnosti platili správny objem daní, nie je len otázkou verejných financií. Je predovšetkým otázkou základnej spravodlivosti,“ dodala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Americkí pracovníci a daňový poplatníci po desaťročí doplácali na daňový systém, ktorý odmeňoval nadnárodné korporácie za to, že pracovné miesta a zisky presúvali do zahraničia,“ povedal americký prezident Joe Biden.

Facebook reagoval, že je rád, že sa rysuje medzinárodný konsenzus, aj keď by reforma mohla pre spoločnosť znamenať platenie vyšších daní.

- Pochybnosti:

Švajčiarske ministerstvo financií považuje za nereálny dátum zavedenia systému do roku 2023.

Podľa organizácie Oxfam daňové raje nezmiznú. „Čo sa týka daní, diabol sa skrýva v detailoch, napríklad v hustej sieti výnimiek,“ uviedla Susana Ruizová, ktorá sa v organizácii sústredí na daňovú problematiku. (čtk, reuters)

Geografia dopravy

Učebnica geografie dopravy https://transportgeography.org/

Štatistiky ŠÚ SR https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/ (Oblasť: Odvetvové štatistiky, Okruh: Doprava a poštové služby)

Výstavba dopravnej infraštruktúry a politika

Prioritizácia vo výstavbe cestnej a železničnej infraštruktúry https://www.mindop.sk/priority

 https://e.dennikn.sk/2345274/politici-odmietaju-ukazat-plan-vystavby-dialnic-urobili-sme-to-za-nich-z-ich-vlastnych-dat/

Diaľničné sľuby politikov a realita http://www.ineko.sk/file_download/1074/Dialnicne+sluby+politikov+a+realita.pdf

Diaľničné sľuby vlády SR verzus občania SR (metafora) https://fb.watch/89rlXYVtTc/

Odbornosť a transparentnosť nie sú ani v roku 2020 prioritou pri výbere ľudí do vedenia štátnych firiem v doprave na Slovensku. Podcast (od 00:44): https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-odbornici-namiesto-%e2%80%9enasich-ludi-u-ministra-dolezala-naplnaju-program-vlady-po-svojom/ Text: https://e.dennikn.sk/2114860/ekonomicky-newsfilter-odbornici-namiesto-nasich-ludi-u-ministra-dolezala-naplnaju-program-vlady-po-svojom/

Diaľnice - aktuality

30.11.2021 Cesta R1 pri Banskej Bystrici sa o 5-6 rokov predĺži o 3 km cez MČ Šalková smerom na Slovenskú Ľupču https://e.dennikn.sk/minuta/2629868 , https://e.dennikn.sk/2629843/rychlocesta-r1-v-banskej-bystrici-sa-ma-predlzit-smerom-na-brezno-co-to-pre-vas-znamena/ , https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-reforma-nemocnic-aj-ludia-zijuci-okolo-chemka-strazske-dostali-novu-nadej/ (8:30-9:35)

28.10.2021 Úsek D1 Prešov, západ - Prešov, juh spustili do prevádzky. Je druhým najdrahším diaľničným úsekom na Slovensku (takmer 46 mil. Eur na 1 km) https://e.dennikn.sk/minuta/2591336

26.10.2021 Diaľničné spojenie Bratislavy a Košíc je dokončené... cez Maďarsko: Na východe Maďarska otvorili 57-kilometrový úsek spájajúci Miškovec s maďarsko-slovenským hraničným priechodom v Tornyosnémeti https://e.dennikn.sk/minuta/2588051 , https://e.dennikn.sk/2608523/otazka-na-radio-jerevan-je-pravda-ze-fico-do-2010-dokonci-dialnicu-do-kosic-cez-zilinu/

Križovatka D1/D4 bez križovatky https://e.dennikn.sk/2538743/vysvetlujeme-ako-je-mozne-ze-novy-bratislavsky-obchvat-otvoria-bez-klucoveho-useku/

V roku 2025 po dobudovaní poľských rýchlostných ciest S17 a S19, ktoré sú súčasťou Via Carpatia, dôjde k nárastu počtu vozidiel smerom na Slovensko o 20 000 denne, no prevádzka na troch štvrtinách slovenskej časti Via Carpatia, t.j. R4, je v nedohľadne https://dennikn.sk/minuta/2481923/ , https://e.dennikn.sk/minuta/2483359 ,

https://www.muratorplus.pl/inwestycje/inwestycje-publiczne/via-carpatia-przebieg-miedzynarodowego-szlaku-via-carpatia-mapa-aa-cQqb-5Mp1-z7BL.html

Martin je „dekády odrezaný od diaľničnej siete zo všetkých strán“... https://dennikn.sk/2428208/mohol-to-byt-politicky-kabaret-o-neschopnosti-postavit-dialnicu-ale-je-to-nieco-ine-lepsie/

O tom, či sa D1 a R3 prepoja pri Martine alebo pri Ružomberku rozhodnú dáta zo sčítania dopravy na Slovensku, v Maďarsku a Poľsku (5:30-7:30) https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-na-podohospodarstve-sa-uz-zacalo-personalne-zemetrasenie/

Kedy bude diaľnica do Košíc? A bude Martin dopravným uzlom? Diskusia v Martine (10.6.2021) https://www.facebook.com/events/982389505931445/

Súboj medzi Martinom a Ružomberkom. Križovatka D1/R3 v Hubovej? R3 cez Komjatnú? (6.6.2021) https://e.dennikn.sk/2413588/sever-caka-ci-zlomi-smolu-s-dialnicnymi-tunelmi-crta-sa-aj-rozhodnutie-medzi-martinom-a-ruzomberkom/

Harmonogram prípravy a výstavby ciest je nepoužiteľný, sústreďuje sa len na harmonogram míňania peňazí v každoročnej výške asi 0,8 % HDP, a preto je vlastne pre samosprávy, projektantov a stavbárov nepoužiteľný, lebo informácie, kedy sa majú jednotlivé úseky projektovať a stavať v ňom zostávajú zahmlené. Napr. nevysveľuje, prečo by mal byť úsek Turany-Hubová s plánovanými výdavkami 90 mil. Eur na 1 km najdrahšou diaľnicou v Európe, upozorňuje Ján Kovalčík, analytik INEKO (4.6.2021) (3:48-6:03) https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-harmonogram-pripravy-a-vystavby-ciest-je-pre-biznis-nepouzitelny/

Harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry do roku 2028 vzala vláda na vedomie s pripomienkami 12.5.2021. Pri Bratislave rozšíria diaľnicu D1 na osem pruhov a starú seneckú cestu na štyri. Rýchlostnú cestu R1 predĺžia od Banskej Bystrice po Slovenskú Ľupču. Najväčšou prioritou je dokončenie kysuckej diaľnice D3. Dokument prvýkrát zoraďuje projekty podľa jasných kritérií: či sú návratné, či sú pripravené, či sú na ne peniaze. Predtým bolo v plánovaní menej poriadku a viac politických vplyvov. Preto sa míňali peniaze na príliš veľa projektov, z ktorých mnohé sa aj tak nebudú stavať. Harmonogram hovorí ľuďom namiesto nereálnych sľubov pravdu, aj keď je pre mnohých nepríjemná. Výsledkom môže byť rozumnejšie projektovanie, čo by mohlo urýchliť aj výstavbu. (26.4.2021) https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3

Plán výstavby diaľnic do roku 2028 (zatiaľ neschválený vládou): tri úseky D3 od Žiliny do Poľska, úsek D1 Turany – Hubová, úsek R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, obchvat Šiah, a cesta 1. triedy medzi Strážskym a Petrovcami nad Laborcom (28.4.2021) https://e.dennikn.sk/minuta/2368745

Cena diaľnice v mil. Eur na 1 km https://a-static.projektn.sk/2020/02/cenydialnic.png , https://e.dennikn.sk/370575/pozrite-unikatne-porovnanie-cien-za-ktore-sa-stavia-dialnica-d1/

Úsek D3 Žilina (Strážov) - Žilina (Brodno) je najdrahším diaľničným úsekom na Slovensku (takmer 61,5 mil. Eur na 1 km) https://e.dennikn.sk/1763005/cena-za-kilometer-dialnice-pri-ziline-rastla-aj-vlani-rekordna-bola-uz-predtym/

Úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka by mali otvoriť do konca januára 2021 https://e.dennikn.sk/2226032/otvoria-najdrahsi-usek-d1-ziline-pomoze-aj-uskodi-strecnu-sa-nevyhnete/ , https://e.dennikn.sk/minuta/2080227

Úsek D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala by mal byť vysúťažený do konca roka 2020, výstavba by mala začať začiatkom roka 2021 a prevádzka by ma nňom mala byť spustená do konca roka 2023. Predpokladaná hodnota zákazky stavebnej časti je 260,9 milióna EUR. https://e.dennikn.sk/minuta/2128878

Úsek D1 Turany – Hubová bude dokončený najskôr v roku 2029, momentálne sa robí takzvaná vodná EIA (hodnotenie vplyvov dopadov na vodné zdroje). Obce, ktoré čerpajú z potenciálne ohrozeného vodného zdroja pitnú vodu, sa obávajú, že o ňu prídu, a preto je táto vec od roku 2018 na súde, pričom súdne konanie ani nezačalo (stav z júla 2020). Bratislava a Košice budú prepojené súvislou diaľnicou skôr cez severné Maďarsko ako po Slovensku: Diaľnicu M30 medzi Miškovcom a maďarsko-slovenskou štátnou hranicou pri Košiciach v dĺžke takmer 57 kilometrov plánujú Maďari dokončiť v roku 2021 a úsek M15 Hegyeshalom – Rajka neďaleko Bratislavy v dĺžke 15 kilometrov chcú rozšíriť na štyri jazdné pruhy do konca roka 2020. https://ekonomika.sme.sk/c/22455418/usek-d1-z-turian-do-hubovej-slubuje-stat-odovzdat-v-roku-2029.html

Úsek D1 Turany – Hubová mal viac variantov https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/tunely/tunel-velka-fatra-ako-vyjst-zo-slepej-ulicky

Prepojenie D1 a R1 cez Ružomberok alebo Martin? https://e.dennikn.sk/2070177/idu-skumat-ako-prepojit-d1-s-r1-sulik-odporuca-cez-martin-v-hre-je-aj-trasa-cez-nizke-tatry/

Národná diaľničná spoločnosť podpíše zmluvu na obchvat Tvrdošína za 62 miliónov EUR v dĺžke 4,4 kilometra cesty R3 medzi Tvrdošínom a Nižnou. Úsek sa napája na existujúci obchvat Trstenej a vedie po ľavom brehu rieky Oravy. Končí sa pred obcou Nižná pripojením na súčasnú cestu I/59 prostredníctvom privádzača Nižná a okružnej križovatky Nižná – sever. Tu sa napojí na pripravovanú stavbu rýchlostnej cesty R3 Nižná nad Oravou – Dlhá nad Oravou. https://e.dennikn.sk/minuta/2152054 , https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/r3-na-orave-zakratko-podpiseme-zmluvu-na-jej-vystavbu

Ekodukty, biokoridory a diaľnice

https://e.dennikn.sk/minuta/2432274

https://dennikn.sk/minuta/2373773/

https://slovakia.panda.org/?uNewsID=1977891

https://www.facebook.com/pomoc.na.dialnici/videos/1877531389230532/

https://www.facebook.com/pomoc.na.dialnici/videos/1886706351646369/

Mosty na Slovensku

Otvorenie nového mosta Komárno-Komárom cez Dunaj https://youtu.be/wxPYkxuoh-8

Podpísanie dohody o výstavbe dvoch mostov na slovensko-maďarskej hranici: 1. ponad Dunaj most pre peších a cyklistov medzi obcami Dobrohošť a Dunakility, 2. ponad Ipeľ pre autá do 3,5 tony, cyklistov a peších medzi obcami Vrbovka a Őrhalom https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1857621-

Mosty cez Dunaj https://dennikn.sk/30005/slovensko-bude-mat-desat-mostov-cez-dunaj-tu-su-ich-pribehy/

Tunely na Slovensku

https://e.dennikn.sk/1015010/kym-u-nas-pojdu-vlaky-do-kosic-160-kou-v-unii-bude-bezna-300-ka/

Cestné tunely na Slovensku

https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_cestn%C3%BDch_tunelov_na_Slovensku

Najdlhší na D4 pri Bratislave https://e.dennikn.sk/1971042/stat-chysta-miliardovy-tunel-okolo-bratislavy-druha-moznost-je-mestsky-okruh/

Ekodukt Lučivná https://sk.wikipedia.org/wiki/Tunel_Lu%C4%8Divn%C3%A1

Ako funguje ekodukt (45 s. video) https://edition.cnn.com/2020/11/26/us/utah-wildlife-bridge-trnd/index.html

Tunel Čebrať na diaľničnom úseku Hubová-Ivachnová pri Ružomberku (vo výstavbe od roku 2011)

https://e.dennikn.sk/minuta/3108006 15.11.202: prerážka tunela Čebrať, v závere videa jaskyňa objavená pri jeho výstavbe

https://spravy.rtvs.sk/2022/02/pri-stavbe-dialnice-d1-objavili-jaskynu-moze-to-znamenat-aj-predlzenie-jej-vystavby/

https://dennikn.sk/minuta/2363362/ 23.4.2021: Úsek D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala s tunelom Višňové + Úsek D1 Hubová-Ivachnová s tunelom Čebrať sa má dokončiť v roku 2023

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-dolezal-to-zvladol-dialnica-s-visnovym-vyzera-znova-nadejne/ (00:57-2:50) 17.2.2021: Projekčné práce úseku D1 Hubová - Ivachnová ešte nie sú dokončené, hoci tunel Čebrať je už tamer celý vyrazený. Na poslednom kilometri pred Ivachnovou sa hýbe svah a preto sa tam zatiaľ nestavia.

https://rkmagazin.sk/minister-dopravy-zdvihol-varovny-prst-konzorciu-ktore-stavia-dialnicny-usek-pri-ruzomberku/

https://www.ita-aites.cz/files/tunel/2019/4/tunel_4-19_029-037.pdf detaily zmeny trasy tunela Čebrať

https://e.dennikn.sk/2079209/previezli-sme-sa-tunelmi-severnej-d1-kedy-budu-hotove-a-ako-to-tam-vyzera/ Čebrať (+ Ovčiarsko + Višňové)

https://dennikn.sk/minuta/1996545/ "minister hovorí skôr o roku 2023"

https://e.dennikn.sk/1867988/keby-som-sa-nestal-statnym-tajomnikom-u-kollara-remisova-by-si-ma-nechala-hovori-maroszov-nastupca-prichadzajuci-od-rasiho/ "Ukončenie stavby obchvatu Ružomberka očakávame do konca roku 2022."

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/478135-tunel-cebrat-opat-razia/

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/467535-hrboltova-oddialila-stavbu-dialnice-nds-si-odporuje-tvrdia-aktivisti/

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/461910-dlhsi-tunel-cebrat-nevyhovuje-kazdemu/

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/435505-figel-spusta-dialnicu-pri-ruzomberku vyhlásenia súťaže v roku 2011

Naj... tunely (a mosty)

Najdlhšie tunely (a mosty) na svete, či už železničné alebo cestné, sú prakticky výlučne vo vyspelých krajinách, mnohé z nich boli postavené len nedávno. V ktorej krajine sa nachádza...

- najdlhší železničný tunel na svete (57,104 km) a zároveň najhlbší dopravný tunel na svete (max. hĺbka 2450 m) z roku 2016?

- druhý najdlhší železničný tunel na svete (53,85 km) z roku 1988?

- tretí najdlhší železničný tunel na svete (50,45 km) z roku 1994, ktorého 37,9 km dlhý úsek pod morom je najldhší podmorský (a zároveň aj podvodný) na svete?

- najdlhší cestný tunel na svete (24,51 km) z roku 2000?

- najdlhší a zároveň najhlbší cestný podmorský (a zároveň aj podvodný) tunel na svete (14,4 km) z roku 2019?

- najdlhší (cestný) visutý most na svete (s hlavným rozpätím 1,991 km) z roku 1998? 

Ako sa volá a kde je lokalizovaný najdlhší železničný tunel na Slovensku (4,69715 km) z roku 1940?

https://dennikn.sk/blog/2201779/vsetkym-ktorych-zaujima-tunelovanie/

https://cs.wikipedia.org/wiki/Gotthardsk%C3%BD_%C3%BApatn%C3%AD_tunel

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_longest_tunnels

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_longest_bridges

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cremo%C5%A1niansky_tunel

Švajčiarsko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, Nórsko, Nórsko, Japonsko

Verejná doprava

Doprava v Bratislave v rokoch 1970-2020 https://e.dennikn.sk/minuta/2625985/

Vlaky, autobusy aj MHD „zadarmo“ pre študentov a dôchodcov, ako to zavádza Slovensko, nemá žiadna iná krajina Západu ani EÚ https://dennikn.sk/minuta/2213817/ , https://dennikn.sk/2212317/socialny-balicek-na-urovni-stvrtej-ficovej-cenovej/

Železničná doprava

Harmonogram prípravy a výstavby projektov železničnej infraštruktúry https://e.dennikn.sk/minuta/2652550 , https://e.dennikn.sk/2635133/dolezal-zverejnil-5-miliardovy-plan-obnovy-trati-pozrite-sa-co-urobia-s-tou-vasou/ , https://www.mindop.sk/priority/zeleznicny-harmonogram

Podľa nového investičného plánu železníc by sa peniaze mali presúvať najmä na základnú rekonštrukciu tratí. Ubudne porúch a vlaky budú menej meškať. Ich obnova sa zrýchli zo súčasných približne 20 na 100 km ročne. Drahá prestavba železníc na rýchlosť 160 km/h a viac sa dokončí už len na tratiach medzi Bratislavou a Českom a medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou. https://e.dennikn.sk/minuta/2635305 , https://e.dennikn.sk/2635133/dolezal-zverejnil-5-miliardovy-plan-obnovy-trati-pozrite-sa-co-urobia-s-tou-vasou/

Prioritizácia vo výstavbe železničnej infraštruktúry https://dennikn.sk/blog/2016716/spanieli-investovali-velmi-vela-a-velmi-zle-poucme-sa-z-ich-chyb/

Reformný grafikon navrhnutý ÚHP (Útvarom hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR) by ušetril 50 z 270 rušňov  https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-chlad-vonku-prituhuje-a-s-nim-aj-energeticka-kriza/ 2:57-4:47

Najrýchlejší vlak sveta: konvenčný s kolesami vo Francúzsku v r. 2007 - 574 km/h; na princípe magnetickej levitácie MagLev v Japonsku v r. 2015 - 603 km/h a v Číne v r. 2021 - 602 km/h

https://en.wikipedia.org/wiki/Railway_speed_record

https://robbreport.com/motors/cars/china-maglev-bullet-train-worlds-fastest-373-mph-1234626070/

https://www.visualcapitalist.com/visualizing-the-fastest-trains-in-the-world/

https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/novy-nejrychlejsi-vlak-na-svete-bude-rychlejsi-nez-letadlo-u/r~7b661756a0d211e6a12d002590604f2e/?redirected=1544536411

Na budovanie železničných rýchlotratí na prepájanie Európy využijeme na Slovensku v trase medzi Bratislavou a hranicou s Českom do roku 2022 z 200 mil. najviac 40 mil. Eur. (4.6.2021) (1:29-3:45) https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-harmonogram-pripravy-a-vystavby-ciest-je-pre-biznis-nepouzitelny/

Najnovší železničný tunel - Milochov https://e.dennikn.sk/2029311/preco-je-prerazenie-zeleznicneho-tunela-pri-vahu-mimoriadna-udalost/

Prvý parný vlak prešiel územím Slovenska 20. augusta 1848 - z Marcheggu na krajinskej hranici medzi Rakúskom a Uhorskom do Bratislavy https://techbox.dennikn.sk/temy/prvy-parny-vlak-dorazil-do-bratislavy-pred-172-rokmi/

Prvý vlak z Číny dorazil do Londýna 18.1.2017

https://www.info.cz/byznys/do-londyna-dorazil-prvni-primy-vlak-z-ciny-12-tisic-kilometru-zvladl-za-18-dni-3298.html

https://www.bbc.com/news/av/uk-38667988/first-freight-train-from-china-arrives-in-london

Prvý vlak z Číny dorazil do Bratislavy 21.11.2017

http://www.zelpage.cz/zpravy/7466

https://logistika.ihned.cz/c1-65955530-na-slovensko-dorazil-prvni-primy-nakladni-vlak-z-ciny-pristi-rok-jich-ma-byt-500

Priamy rýchlovlak z Bratislavy do Zürichu to zvládne za menej ako desať hodín. Od roku 2023 má cesta vlakom do Viedne trvať 40 minút namiesto hodiny.

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/494259-z-bratislavy-do-zurichu-pofrci-vlak-aj-dvestovkou-vieden-sa-ma-priblizit-na-40-minut/

Vlaky by mali nahradiť lietadlá na vzdialenosti 300-800 km

https://euractiv.sk/section/doprava/news/vacsina-clenskych-statov-chce-rozvijat-medzinarodne-zeleznicne-trasy/

Lesné železnice v Karpatoch http://www.karpaty.net/zeleznice/zeleznice.htm

Letecká doprava

https://e.dennikn.sk/minuta/2651387/ Airbus dodal posledné lietadlo typu A380, najväčšie komerčné lietadlo v histórii. Za 21 rokov bolo vyprodukovaných 251 kusov pre 14 leteckých spoločností, z toho najviac (123 kusov) pre arabské aerolínie Emirates (vrátane tohto posledného). Lietadlo má po celej dĺžke 72,7 m dve paluby, rozpätie krídel dosahuje 79,8 mm a cestovať v ňom môže 853 pasažierov.

https://dennikn.sk/minuta/2405596/ Slovensko od polnoci 26./27. 5. 2021 uzatvára vzdušný priestor pre bieloruské aerolínie (26.5.2021) 

 https://multimedia.scmp.com/news/world/article/2165980/flight-paths/index.html Poplatky za využívanie vzdušného priestoru (overflight fees)

https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-m-r-stefanika-vybavilo-vlani-405-tisic-cestujucich/ (19.1.2021) počet cestujúcich na letisku v Bratislave padol medziročne o 82% na 405 097, čo je úroveň z roku 2002

https://dennikn.sk/minuta/2172414/ , https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20201204-1 (4.12.2020) Prepad leteckej dopravy v Európe sa po letných prázdninách začal opäť prehlbovať, v októbri bol počet komerčných letov s pasažiermi, nákladom a poštou nižší medziročne o vyše 60 %. Pandémia najviac poznačila lietanie v 2. kvartáli.

https://e.dennikn.sk/minuta/2157266 Odhady IATA (24.11.2020): Počet prepravených cestujúcich tento rok klesne na 1,8 miliardy z vlaňajších 4,5 miliardy, na budúci rok by sa mohol zvýšiť na 2,8 miliardy. Globálne tržby z prepravy osôb tento rok klesnú o 69 % na 191 miliárd dolárov.

https://dennikn.sk/1488153/ako-cesi-a-slovaci-spravili-prevrat-v-obchode-s-letenkami/

https://www.kiwi.com

https://dennikn.sk/10728/zabudnite-na-nehody-v-azii-leteckych-nestasti-je-rekordne-malo/

https://plus.sme.sk/c/22179416/zijeme-v-storoci-strachu-ale-naco-je-dobra-husia-koza.html Po teroristickom útoku uneseným komerčným lietadlom na dvojičky v New Yorku v roku 2001 vydesení Američania presadli z lietadiel do áut. A mnohým sa to stalo osudným. Počet úmrtí pri autonehodách sa rok po útoku zvýšil takmer o 1600. Bolo to šesťkrát viac než počet ľudí, čo zahynuli v lietadle, ktoré do dvojičiek narazilo.

Letiská na Slovensku https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_let%C3%ADsk_na_Slovensku

Kombinovaná doprava

Prekladisko, resp. intermodálny terminál East West Gate na maďarsko-ukrajinských hraniciach pri obci Fényeslitke bude od r. 2022 najväčším nákladným železničným uzlom v Európe https://e.dennikn.sk/minuta/2608598

Prekladisko Dobrá: dotácie MD SR pre nákladné vlaky, ktoré smerujú z Číny do Európy https://dennikn.sk/minuta/2554395/

Pripravovaný terminál multimodálnej dopravy v konflikte s kultúrnymi pamiatkami v krajine pri Holíči https://dennikn.sk/2158190/velkomoravske-naleziska-a-barokovu-krajinu-z-cias-marie-terezie-ma-v-holici-doplnit-logisticke-centrum-pamiatkari-nesuhlasia/

Nový nevyužívaný kontajnerový terminál postavený z eurofondov pri Žiline ožije vďaka prenájmu nemeckej logistickej spoločnosti Metrans https://dennikn.sk/1329832/stat-vyriesil-blamaz-s-milionovym-prekladiskom-kde-za-tri-roky-neprelozili-ani-jeden-kontajner/

Riečna doprava

https://www.tmlg.eu/category/clanky/lodna-doprava/

Kanál Dunaj-Odra-Labe https://www.ceskatelevize.cz/porady/1095913550-nedej-se/219562248420006-sen-o-kanalu-dunaj-odra-labe/

Námorná doprava

https://www.shipmap.org/

12.1.2022 Dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) začiatkom januára do Európy tankermi, ktoré priplávali najmä zo Spojených štátov, dosiahli až 250 miliónov kubických metrov, a tým až päťnásobne prevýšili dodávky zemného plynu z Ruska tranzitnými plynovodmi. https://e.dennikn.sk/2678144/americke-tankery-lamu-rekordy-dodavkami-lng-nahradzaju-vypadky-ruskeho-plynu/

3.1.2022 Príjmy Egypta z prevádzky Suezského prieplavu za rok 2021 dosiahli historické maximum 6,3 miliardy dolárov (medziročný nárast o 12,8 %). Prešlo ním 20 649 lodí (medziročný nárast o 10 %). Prieplav vygeneroval rekordné príjmy napriek tlaku pandémie na lodiarsky sektor a zablokovaniu prieplavu na šesť dní po tom, ako obria kontajnerová loď Ever Given narazila v prieplave koncom marca na plytčinu. https://dennikn.sk/minuta/2667268/

27.10.2021 Susediace prístavy Los Angeles a Long Beach tvoria deviaty najvyťaženejším prístavným komplexom na svete, všetky zvyšné sú v Ázii. Prejde cezeň až 40 percent amerického dovozu po mori, zväčša produkty vyrobené v Ázii. Táto hlavná brána ázijského tovaru do Ameriky je upchatá, lode čakajú na vyloženie aj týždne. https://dennikn.sk/2589174/v-pristavoch-v-los-angeles-cakaju-lode-aj-tyzdne-americania-vela-nakupuju-a-dodavky-viaznu/

26.10.2021 Čína zvýšia svoj podiel vo štvrtom najväčšom nákladnom prístave v Európe (Pireus v Grécku) na 67 % https://asia.nikkei.com/Business/Transportation/China-s-COSCO-raises-stake-in-top-Greek-port-Piraeus-to-67

26.8.2021 Ako cestuje vaša objednávka z Číny, prečo tak lacno a prečo podražila? Okolo roku 1990 mala miliardová Čína na globálnom zahraničnom obchode podiel len 2,4 % (menej ako napr. 10-miliónové Belgicko s 3,4 %), no v roku 2020 to bolo už 15 % (rovnako USA a Nemecko dohromady). Keď v roku 2001 Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), odpadli formálne prekážky pre čínsky zahraničný obchod a čínsky tovar zaplavil svet. Jedným z dôsledkov bol pokles tempa inflácie (tzv. disinflácia) vo vyspelých krajinách. Trumpov obchodný spor s Čínou spomalil rast prílevu čínskeho tovaru. Pandémia spomalila jeho samotný prílev. Bolo to v dôsledku skomplikovania a zdraženia kontajnerovej (najmä lodnej) dopravy. Názorne to vidno na raste hodnôt globálneho kontajnerového indexu (World Container Index) firmy Drewry, ktorý hovorí o tom, koľko dolárov stojí preprava kontajnera s dĺžkou 40 stôp (12,2 metra): 1200 (10/2019), 1500 (2020/04), 5000 (2021/04), 9400 (2021/08). https://e.dennikn.sk/2515648/rekviem-za-lacny-kablik-z-ciny/

  https://infogram.com/world-container-index-1h17493095xl4zj

  https://www.drewry.co.uk/coronavirus-hub/graphs-and-charts

  https://dwcontent.affino.com/AcuCustom/Sitename/Icon/Icons/WCIw31.svg

25.3.2021 Havária kontajnerovej lode zastavila prevádzku v Suezskom prieplave (video) https://edition.cnn.com/2021/03/25/middleeast/suez-canal-ship-sand-intl-hnk/index.html

 https://dennikn.sk/2326993/giganticku-lod-otocil-vietor-suezsky-prieplav-moze-byt-zablokovany-dni-az-tyzdne/

25.3.2021 Náklady na prepravu kontajnera loďou z Číny do holandského Rotterdamu stúpli za rok na päťnásobok https://e.dennikn.sk/2328352/nastvana-chirana-ako-globalny-nedostatok-kontajnerov-kradne-zisky-aj-slovenskemu-priemyslu/

Premávka v prístave Amsterdam v roku 2015 https://youtu.be/ePDoCPi06rk

Trasa: Red Sea - Gulf of Aden - Indian Ocean - Colombo - Malacca Strait - Singapore - South East China Sea - Hong Kong https://youtu.be/AHrCI9eSJGQ

https://www.lepsiageografia.sk/blog/pribeh-plysoveho-konika-na-geografii-rozhodne-ano

https://www.lepsiageografia.sk/tipy-na-citanie/najvacsie-prianie-detska-kniha-ktoru-mozete-citat-na-dobru-noc-i-vyuzit-na-vyucovani-v-skole

https://www.varianty.cz/download/docs/3504_nejvetsi-prani.pdf

Koľko z 10 alebo 50 najväčších kontajnerových prístavov sveta (Top10 alebo Top50) sa nachádza v Európe? Koľko v Afrike? Koľko v Číne?

2020 https://www.worldshipping.org/top-50-ports

Koľko z 10 najväčších prístavov sveta je v Číne? 3 (v roku 2006), 7 (2016, 2020)

Koľko z 50 najväčších prístavov sveta je v Číne? 13 (v roku 2016), 18 (2020)

Najväčšími prístavmi v Európe sú: 10. Rotterdam (NL), 14. Antverpy (BE), 17. Hamburg (DE), 28. Pireus (GR), 30. Valencia (ES), 34. Algeciras (ES), 36. Brémy/Bremerhaven (DE)

2017 https://www.visualcapitalist.com/global-shipping-container-traffic/

Poradie Krajina Počet kontajnerov s dĺžkou 20 stôp

1 China (inc. H.K.) 234,489,920

2 United States 51,425,464

3 Singapore 33,600,000

4 South Korea 27,427,000

5 Malaysia 24,719,000

6 Japan 21,904,444

7 U.A.E. 21,280,900

8 Germany 19,447,600

9 Spain 17,065,000

10 Netherlands 13,951,000

2016 https://www.visualcapitalist.com/worlds-busiest-ports/

Región/Krajina Počet prístavov v Top50 Ich podiel na celkovom objeme prepravy v Top50 (%)

Čína 13 40,4

Východná Ázia (okrem Číny) 13 30,9

Európa 9 14,8

Blízky východ a Afrika 5 5,8

USA 5 3,9

Zvyšok sveta 5 4,2

Najväčšími prístavmi v Európe sú: 12. Rotterdam (NL), 14. Antverpy (BE), 17. Hamburg (DE)

2012 http://www.smithsonianmag.com/ideas-innovations/interactive-the-50-largest-ports-in-the-world.html

Internet

Xiaomi - najpredávanejšie telefóny ako bezpečnostná hrozba https://techbox.dennikn.sk/najpredavanejsie-telefony-u-operatorov-august-2021/

 https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3374138-litva-vyzvala-sve-obcany-aby-nekupovali-cinske-mobilni-telefony-xiaomi-kvuli-cenzure

Huawei - najpredávanejšie telefóny ako bezpečnostná hrozba https://nukib.cz/cs/infoservis/aktuality/1303-software-i-hardware-spolecnosti-huawei-a-zte-je-bezpecnostni-hrozbou/

 https://refresher.sk/94654-Toto-boli-najpredavanejsie-mobily-za-rok-2020-u-slovenskych-operatorov

Rýchlosť sťahovania dát z internetu v slovenských mestách zaostáva za väčšinou krajín EÚ https://dennikn.sk/minuta/2336013/

Podmorské internetové káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti. V roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, do roku 2030 by to malo byť 20 %. https://dennikn.sk/minuta/2299415/

Geografia cestovného ruchu

ŠÚ SR - aktuality z CR https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/sectoral/tourism/Aktuality/cestovny%20ruch/

Cestovný ruch domácich a zahraničných turistov na Slovensku a slovenských turistov do zahraničia v roku 2019 https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/35be5f82-1048-4d3d-a2fa-9e97f9a83f22/

Vývoj počtu ubytovaných v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku v rokoch 2017-2021, po mesiacoch v rokoch 2019-2021. Za rok 2021 sa v zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku ubytovalo 2,725 milióna návštevníkov, ide o 15 % pokles oproti roku 2020 a takmer 58 % pokles oproti roku 2019, kedy to bolo 6,433 milióna návštevníkov.

https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/f304dd38-6afd-4a06-b92d-01fd0a873072/ 

V roku 2020 pokles počtu ciest s prenocovaním sa oveľa viac dotkol zahraničných pobytov (o 81 %) ako domácich (o 46 %). Priemerné výdavky na zahraničnú cestu padli zo 471 na 357 eur, pri domácich cestách len zo 151 na 148 eur. Slováci vyhľadávali viac ako po iné roky bezpečnejšie platené ubytovanie na súkromí a pri cestách za hranice výraznejšie uprednostňovali auto pred lietadlom. https://dennikn.sk/minuta/2516813/ , https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/dbb24966-562a-4fa5-928f-7e86c8674198/

Počet prenocovaní sa v roku 2020 medziročne prepadol na Slovensku o 45 %, v Žilinskom kraji o 33%, na Liptove o 28,5 %, vo Vysokých Tatrách o 34 %.

Počet návštevníkov sa v roku 2020 medziročne prepadol na Slovensku o 50 %, na Liptove o 34 %.

Priemerný dĺžka pobytu sa v roku 2020 na Liptove medziročne zvýšil z 2,8 na 3 noci.

 https://e.dennikn.sk/minuta/2306698 , https://www.visitliptov.sk/2021/03/10/statistiky-navstevnosti-region-liptov-2020/

Vývoj počtu ubytovaných v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku v mesiacoch 2019/11 až 2021/01

 https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/575b133d-5b44-480d-95f6-ba96d9130d63/

Medziročný pokles počtu prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v EÚ mesiacoch roka 2020

 https://www.facebook.com/EurostatStatistics/posts/2905197896431792?__tn__=%2CO*F%3Fref%3Dmwat

 https://ec.europa.eu/eurostat/web/tourism/data/database?node_code=tour_indm

Turistický priemysel sa podieľa približne 10 % na svetovom hrubom domácom produkte a tiež na počte pracovných miest. https://dennikn.sk/minuta/2248919/ Podľa Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch (UNWTO) počet zahraničných turistov v roku 2019 medziročne rástol o 4 % na 1,5 miliardy (pričom najnavštevovanejšími krajinami na svete boli 1. Francúzsko, 2. Španielsko, 3. USA) a v roku 2020 medziročne klesol o 74 % (o jednu miliardu). Pred rokom 2020 sa počet zahraničných turistov naposledy medziročne znížil počas globálnej hospodárskej krízy v roku 2009, a to o 4 %.

Rozdiel v návštevnosti Chorvátska v januári až auguste medzi rokmi 2019 a 2020 https://dennikn.sk/blog/2114953/v-chorvatsku-dovolenkovalo-o-tri-stvrtiny-menej-slovakov-ako-vlani/

Lyžiarske strediská zodpovednejšie k prírode v Alpách https://dennikn.sk/minuta/2209035/ , https://dennikn.sk/minuta/2209015/ , https://dennikn.sk/2206817/rozpravanie-botanika-o-umelom-snehu-ukazuje-ze-nam-zatvorenie-lyziarskych-stredisk-nemusi-byt-az-tak-luto/ Podieľajú sa na ich prevádzke celé dediny či regióny, s dlhou tradíciou. Snažia sa vytvoriť systém, ktorý je trvalo udržateľný, pretože to je ich živobytie a nepotrebujú si ho zničiť. Naše Tatry ovládli developeri, ktorým ide primárne o zisk.

11 kúpeľných miest Európy bolo 24.7.2021 zapísaných ako nová pamiatka na Zoznam svetového dedičstva UNESCO: Karlovy Vary, Mariánské Lázně a Františkovy Lázne v Česku, Baden-Baden, Bad Ems a Bad Kissingen v Nemecku, Spa v Belgicku, Vichy vo Francúzsku, Montecatini Terme v Taliansku, Baden pri Viedni v Rakúsku, City of Bath v Anglicku. Počet pamiatok na tomto zozname v Česku tak vzrástol na 15. https://denikn.cz/minuta/671441/

Poznáte hrady Slovenska? https://dennikn.sk/1331587/spoznate-slovenske-hrady-na-leteckych-fotografiach/

Turistický semafor https://techbox.dennikn.sk/slovenska-priroda-je-taka-plna-ze-vznikol-turisticky-semafor-je-vsak-nepresny/

Národný systém ochrany prírody a krajiny SR - skriptá

Učebné texty z geografie CR pod číslami 1 (bol zaslaný mailom), 2, 28, 30, 31 v zozname učebných textov nižšie

Vplyv dopravy a cestovného ruchu na životné prostredie

Vplyvy hospodárskych odvetví na životné prostredie na Slovensku https://www.enviroportal.sk/spravy/vplyvy-hospodarskych-odvetvi-na-zivotne-prostredie

Štruktúra a vývoj emisií skleníkových plynov z dopravy v EU a jej členských krajinách

   https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/transport-emissions-of-greenhouse-gases-7/assessment-2

   https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/transport-emissions-of-greenhouse-gases/transport-emissions-of-greenhouse-gases-12 (Figure 3)

Znečistenie ovzdušia, námorná doprava a pandémia COVID-19: Online nakupovanie mení moria a oceány na extrémne znečistenú dopravnú trasu. Približne 90 % svetového obchodu sa prepravuje po mori. https://techbox.dennikn.sk/namorna-doprava-pre-velke-retazce-je-obrovskou-skvrnou-na-zivotnom-prostredi/

Mestá na Slovensku patria k najviac znečisteným v EÚ. V porovnaní so susednými krajinami sú na tom slovenské mestá horšie než rakúske a české. Porovnateľná situácia ako u nás je v Maďarsku, najhoršia je situácia v Poľsku, kde je aj miesto s najhorším vzduchom v EÚ – Nowy Sącz, len dvadsať kilometrov severne od slovenských hraníc. Zhoršený priebeh ochorenia COVID-19 vďaka znečistenému ovzdušiu potvrdila ďalšia štúdia. Človek, ktorý dva alebo viac rokov pred pandémiou prežil v regióne so zhoršeným ovzduším, má až o 50 % väčšiu pravdepodobnosť, že COVID-19 pre neho nebude mať ľahký priebeh. https://e.dennikn.sk/2629781/zhorseny-priebeh-covidu-pre-zle-ovzdusie-potvrdila-dalsia-studia-nase-mesta-patria-k-najviac-znecistenym-v-eu/ , https://e.dennikn.sk/minuta/2629823/ , https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-neriadte-sa-pocitmi-ale-faktami-odkazuju-ekonomovia-ministrovi-financii/ (6:40-8:45)

Európska aliancia verejného zdravia (EPHA - European Public Health Alliance) hodnotila náklady vplyvu znečistenia ovzdušia (pochádzajúceho prevažne z nákladnej automobilovej dopravy) na zdravie obyvateľstva v 432 mestách v 30 krajinách Európy: Bratislava skončila piata najhoršia zo 432 európskych miest (pozri nižšie). Podcast (od 09:12): https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-odbornici-namiesto-%e2%80%9enasich-ludi-u-ministra-dolezala-naplnaju-program-vlady-po-svojom/ Text: https://e.dennikn.sk/2114860/ekonomicky-newsfilter-odbornici-namiesto-nasich-ludi-u-ministra-dolezala-naplnaju-program-vlady-po-svojom/

Bratislava had the fifth highest social cost (lost welfare) from pollution per capita among 432 European cities in 2018.

Air pollution is costing European citizens $190 billion per year. The EPHA study looked at air quality, health, and transport data from 432 cities (including BA, BB, KE, NR, ZA in Slovakia on p. 79 in PDF) in 30 countries (EU, UK, Norway, Switzerland), finding air pollution costs the average citizen $1.400 per year. The European Public Health Alliance (EPHA), a group of environmental and social organizations, quantified the monetary “social cost” of premature death, medical treatment, and lost working days. These and others are linked to three air pollutants, particulate matter (PM), ozone (O₃), and nitrogen dioxide (NO₂).

Air pollution is the number one cause of premature deaths from environmental factors in Europe, according to the European Environment Agency (EEA). The problem is greatest in cities, where two-thirds of Europeans live. Two-thirds of cities break clean air standards set by the World Health Organization (WHO).

The study is the largest of its kind, in terms of the number of cities and pollutants studied. The researchers took the latest complete data from Eurostat and official monitoring stations from 2018, to calculate the harms caused and the costs related to resulting illnesses. They excluded indoor air pollution, a significant cause of illness.

PM incurs the vast majority of costs, accounting for 82.5% on average. It’s followed by NO₂ with 15% and O₃ with 2.5%. These proportions vary considerably between cities. The Central and Eastern Europe (CEE) region has the highest rate of air pollution deaths while Southern Europe has the highest rate of chronic illnesses.

https://www.zmescience.com/science/air-pollution-cost-health-46734523/ (22.10.2020)

https://epha.org/wp-content/uploads/2020/10/final-health-costs-of-air-pollution-in-european-cities-and-the-linkage-with-transport.pdf

K znečisteniu ovzdušia najviac prispieva automobilová doprava a vykurovanie v domácnostiach. 92 % svetovej populácie žije na miestach, kde znečistenie drobnými prachovými časticami škodlivými pre ľudské zdravie prekračuje limity odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou. Znečistenie ovzdušia je globálne piatou najčastejšou príčinou úmrtia, v roku 2017 bolo za takmer každým desiatym úmrtím a priemernú dĺžku života znížilo o rok a osem mesiacov. So znečistením ovzdušia máme problém aj na Slovensku, na choroby spojené s dýchaním zomierajú ročne tisíce ľudí. Pre nedodržiavanie limitných hodnôt pre prachové častice PM10 vedie Európska komisia proti Slovensku od roku 2010 infringement. A to sa do celkového znečistenia na Slovensku nezapočítavajú pachy z papierní v Ružomberku či z bratislavského Slovnaftu. V Európskej únii žije až 77 percent mestskej populácie na miestach, kde je vystavená takým dávkam prachových častíc PM2,5, ktoré prekračujú limity Svetovej zdravotníckej organizácie pre čistý vzduch. https://dennikn.sk/1727536/ovzdusie-si-zamorujeme-autami-a-najma-kurenim-do-pece-hodime-hocico-co-hori/ Zelený podcast z 26.2.2021 https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9hbmNob3IuZm0vcy8zZDczNmZhOC9wb2RjYXN0L3Jzcw/episode/NGU0MTczMmEtNzg1Mi00ODVlLTgwNmQtZmYxNjhmNmE0MDBj?sa=X&ved=0CAUQkfYCahcKEwiYt_3xzJvvAhUAAAAAHQAAAAAQAg

Hluk vedie ročne v Európe k 12 000 predčasným úmrtiam a prispieva k 48 000 novým prípadom ischemickej choroby srdca, čo je spôsobené zúžením srdcových tepien. Z dôvodu nadmerného hluku trpí okolo 6,5 milióna ľudí v EÚ ťažkou chronickou poruchou spánku. Slovensko nezmapovalo hluk ani nevypracovalo príslušné akčné plány pre 445 väčších úsekov hlavných ciest a pre žiaden zo 16 úsekov hlavných železničných tratí. Lehota na zmapovanie intenzity hluku uplynula ešte v roku 2012 a lehota na vypracovanie akčných plánov v roku 2013. Preto podáva Európska komisia na Slovensko žalobu. https://dennikn.sk/minuta/1954085/

Aktuálna kvalita ovzdušia vo svete https://experience.arcgis.com/experience/003f05cc447b46dc8818640c38b69b83/page/page_3/?views=view_12

Aktuálna kvalita ovzdušia na Slovensku https://dnesdycham.populair.sk/ + popis: https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1093

Kvalita ovzdušia v Ružomberku

  https://www.ovzdusieruzomberok.sk/

  https://dnesdycham.populair.sk/detail/zona-za/1 a https://dnesdycham.populair.sk/detail/zona-za/2

  https://dnesdycham.populair.sk/aktualita/viete-co-dychate , resp. https://www.populair.sk/web-documents/501/viete-co-dychate-zsk-brozura.pdf

Opatrenia pre zlepšenie kvality ovzdušia v Ružomberku https://dnesdycham.populair.sk/detail/zona-za/4

Kvalita ovzdušia na Slovensku (Ružomberok napr. na s. 95, 96, 101) https://www.shmu.sk/File/oko/rocenky/2019_Sprava_o_KO_v_SR_v2.pdf

Základné kvantitatívne metódy v humánnej geografii (opakovanie z HG2)

Metódy tematickej kartografie (opakovanie z HG2)

Zákonitosti v geografii (opakovanie z HG2)

0. ZakladyGeografie_text_v6_a_SGV.pdf Opakovanie vybraných pojmov (prvý geografický zákon, pozitívna priestorová autokorelácia, trenie vzdialenosti, efekt poklesu so vzdialenosťou)

6. PGZ_PPA.pdf Prvý geografický zákon a pozitívna priestorová autokorelácia

PGZ a PPA

- operacionalizácia termínov "blízko / v zhlukoch / v klastroch" (resp. "ďaleko / rozptýlené") a "podobné" (resp. "nepodobné") vo forme dichotomických, polytomických, poradových a metrických premenných

- operacionalizácia termínu "obyčajne" - náhodnou a dostatočne veľkou vzorkou (napr. spomedzi všetkých ((79x79)-79)/2=3081 možných dvojíc okresov)

- príklad kvantitatívnej premennej (hustota zaľudnenia, miera nezamestnanosti) a kvalitatívnej premennej (typy obcí SR podľa ekonomickej štruktúry obyvateľstva podľa sektorov) zobrazenej formou kartogramu a operacionalizácia vyššie popísaných termínov za účelom experimentálneho overenia platnosti PGZ a PPA na vyučovaní geografie na ZŠ a SŠ

Lokalizačné a interakčné teórie ako (ďalšie, doteraz len okrajovo spomínané) zákonitosti v geografii, napr.: Thünenov, Alonsov, Weberov, Christallerov, Reillyho a gravitačné modely

7. LT_ZZ_PA.pdf Lokalizačné teórie (s. 8-17), Zipfov zákon (s. 1-3) a priestorová autokorelácia (s. 3-8)   + deterministicé vs. stochastické zákony (s. 1)

8. LTaIT.pdf (Newtonov gravitačný zákon)

    LT_T_W_Ch.pdf

9. VybraneTemy.pdf - Vybrané témy, ktoré sú súčasťou téz štátnych bakalárskych skúšok, odporúčané strany v učebných textoch pre ich štúdium, a doplňujúce otázky, ktoré sa môžu objaviť pri preskúšavaní týchto tém. Študent by mal preukázať, že učivu rozumie a vie ho vysvetliť. Preto by mal vedieť správne odpovedať aj na doplňujúce otázky

Učebné texty

0. Základy geografie - ZakladyGeografie_text_v6_a_SGV.pdf

1. Geografia dopravy a Geografia cestovného ruchu

2. Toušek, V. et al. (2008): Ekonomická a sociální geografie: kapitoly 6 (Geografie dopravy s. 231-269), 7 (Geografie služeb s. 271-294) a 8 (Geografie cestovního ruchu s. 295-332) a vybrané strany: 100-105, 122-125, 131, 178-181, 188-193, 382-387 https://uloz.to/hledej?q=ekonomicka-a-socialni-geografie-pdf

3. Čadil, J. (2010): Regionální ekonomie: Teorie a aplikace. C. H. Beck, Praha, 176 p. [ISBN 978-80-7400-191-8] (v univerzitnej knižnici KU) - vybrané časti http://uloz.to/xJcLx2i1/regionalniekonomie-vybranecasti-pdf

4. Hudec, Oto: Lokalizačná teória regionálnej ekonomiky. Pôvodne (1.9.2014) dostupné na http://www3.ekf.tuke.sk/re/0%20Poziadavky%20na%20skusku%2007%2008/Oblast%201/Lokalizacia_Hudec.pdf , neskôr na http://www.readbag.com/www3-ekf-tuke-sk-re-0-poziadavky-na-skusku-07-08-oblast-1-lokalizacia-hudec , teraz napr. tu. Z tohto doplňujúceho učebného textu je potrebné naštudovať si modely viacerých autorov (podrobnejšie hlavne Thünen, Alonso, Weber, Christaller, Lösch, Isard, Krugman) a témy s týmito modelmi viac či menej súvisiace, ako napr. aglomeračné výhody a nevýhody, centripetálne a centrifugálne sily, normatívne modely, minisum (priestorová efektívnosť), minimax (priestorová spravodlivosť), atď.

5. Matlovič, R.: Teória centrálnych miest http://www.fhpv.unipo.sk/~matlren/studenti/texty%20k%20skuske%20UGGSS.doc (s. 5-8)

6. PGZ_PPA.pdf Prvý geografický zákon a pozitívna priestorová autokorelácia

7. LT_ZZ_PA.pdf Lokalizačné teórie (s. 8-17), Zipfov zákon (s. 1-3) a priestorová autokorelácia (s. 3-8)   + deterministicé vs. stochastické zákony (s. 1)

8. LTaIT.pdf (Newtonov gravitačný zákon)

    LT_T_W_Ch.pdf

9. VybraneTemy.pdf - Vybrané témy, ktoré sú súčasťou téz štátnych bakalárskych skúšok, odporúčané strany v učebných textoch pre ich štúdium, a doplňujúce otázky, ktoré sa môžu objaviť pri preskúšavaní týchto tém. Študent by mal preukázať, že učivu rozumie a vie ho vysvetliť. Preto by mal vedieť správne odpovedať aj na doplňujúce otázky

10. Hofierka, Jaroslav - Kaňuk, Ján - Gallay, Michal (2014): Geoinformatika. Vysokoškolská učebnica, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, 194 p. http://web.science.upjs.sk/hofierka/geoinformatika.zip - Z tejto knihy je potrebné naštudovať si kapitolu 9.2 Základné kartografické metódy, hlavne jej posledné tri strany (s. 143-147-149)

11. Skúmanie vzťahu medzi dvoma premennými (prednaska1.pdf) a metódy najmenších štvorcov (tzv. OLS) - Príklad z dennej tlače https://dennikn.sk/2476889/nizka-vzdelanost-vysoka-nezamestnanost-ci-podpora-lsns-a-smeru-to-su-spolocne-charakteristiky-obci-s-nizkou-zaockovanostou-mapy-a-grafy/

12. Generátor siete pravidelných šesťuholníkov http://incompetech.com/graphpaper/hexagonal/ a siete vrcholov rovnostraných trojuhoníkov http://incompetech.com/graphpaper/triangledots/ Úlohou študenta pri príprave na ústnu skúšku je vytvoriť si tri rovnaké strany s takouto sieťou a na každú z nich zakresliť model Christallerovej teórie centrálnych miest, za každým s uplatnením iného z troch známych princípov: trhového, dopravného a administratívneho princípu. Alternatívne možno použiť niektorú z nasledovných predlôh: Christaller_body.png , Christaller_3uholniky_vrcholy5mm_siva.pdf , Christaller_6uholniky5mm_siva_b.pdf

13. Koľko z 50 najväčších kontajnerových prístavov sveta v r. 2016 sa nachádzalo v Európe? Koľko v Afrike? Koľko v Číne? A koľko z nich je v prvej desiatke?

 https://www.visualcapitalist.com/worlds-busiest-ports/ - new

 http://www.worldshipping.org/about-the-industry/global-trade/top-50-world-container-ports

 http://www.smithsonianmag.com/ideas-innovations/interactive-the-50-largest-ports-in-the-world.html

14. Atlasy Slovenska, trojuholníkový graf a vývoj zamestnanosti v I., II. a III. sektore ekonomiky Slovenska

• Hrnčiarová, Tatiana et al. (eds.) (2002): Atlas krajiny Slovenskej Republiky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, 342 p. [ISBN 80-88833-27-2] (http://geo.enviroportal.sk/atlassr/)

• Mládek, Jozef et al. (eds.) (2006): Atlas obyvateľstva Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 166 p. [ISBN: 80-223-2190-7] (http://geography.sav.sk/sk/aktual/ao/)

  • Horňák, Marcel (2006): Ekonomická štruktúra obyvateľstva podľa sektorov - obce (1 : 1 500 000). In: Mládek, Jozef et al. (eds.): Atlas obyvateľstva Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, pp. 97  [ISBN: 80-223-2190-7] EkonStrukt2001.jpg

• Mazúr, Emil - Jakál, Jozef (eds.) (1980): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovenská akadémia vied, Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 296 p.

  • Verešík, Ján (1980): Typy obcí podľa štruktúry zamestnania aktívneho obyvateľstva v r. 1950 (1 : 750 000). In: Mazúr, Emil - Jakál, Jozef (eds.): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovenská akadémia vied, Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, pp. 150 EkonStrukt1950_legenda.jpg , EkonStrukt1950_mapa.jpg

  • Verešík, Ján (1980): Typy obcí podľa štruktúry zamestnania aktívneho obyvateľstva v r. 1970 (1 : 750 000). In: Mazúr, Emil - Jakál, Jozef (eds.): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovenská akadémia vied, Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, pp. 151 EkonStrukt1970_legenda.jpg , EkonStrukt1970_mapa.jpg

• Lukniš, Michal - Princ, Ján (eds.) (1974): Slovensko 3: Ľud, 1. časť. Obzor, Bratislava, 732 p.

  • Slovensko 2: Ľud, 2. časť: EkonStrukt1961_legenda.jpg , EkonStrukt1961_mapa.jpg , EkonStrukt1961_s506a507.jpg , EkonStrukt1961_s508a509.jpg

• Bleha, Branislav - Vaňo, Boris - Bačík, Vladimír (2015): Demografický atlas Slovenskej Republiky.

  • http://www.humannageografia.sk/demografickyatlas/ , http://dennikn.sk/69977/kde-je-najviac-slobodnych-kde-sa-najviac-rozvadza-slovensko-na-10-mapach/

• Vysvetlenie nanášania hodnôt do trojuholníkového grafu: http://en.wikipedia.org/wiki/Ternary_plot#Example V tomto príklade sú namiesto podielov zamestnaných v I., II. a III. sektore (spolu 100%) použité podiely troch zložiek pôdnej vzorky - humusu, ílu a piesku - ktoré spolu tvoria 100% (hmotnosti. resp. objemu) vzorky.

15. Čo z HG bude na štátniciach? Pozri sekciu "Štátne skúšky" na internetovej stránke Katedry geografie

16. Príspevky dopravných geografov:

- Korec, Pavol (2012): Úloha dopravy vo vývoji regionálnej štruktúry Slovenska. Príspevok na seminári Současný stav a perspektivy dopravní geografie, 19.10.2012, Katedra sociální geografie a regionálního rozvoje PřF UK v Praze, 60 p. Online:http://web.natur.cuni.cz/~ksgrrsek/geografiedopravy_cz/index.php/aktuality

- Pšenka, Tomáš (2007): Hierarchizácia železničnej siete Slovenska. In: Študentská vedecká konferencia, 18. apríl 2007, Bratislava. Zborník príspevkov - 2. zväzok. pp. 247-249 http://www.humannageografia.sk/clanky/psenka_11_hierarchia.pdf

- Pšenka, Tomáš (2009): Faktory vplývajúce na vývoj železničnej siete Slovenska. In: Acta geographica Universitatis Comenianae, No. 53, 2009, pp. 47-60 http://www.humannageografia.sk/clanky/psenka_5_faktory_vyvoja.pdf

- Michniak, Daniel (2014): Dostupnosť poľsko-slovenského pohraničia verejnou a individuálnou dopravou z hľadiska rozvoja cestovného ruchu – vybrané prístupy. In: Inspektor, Tomáš - Horák, Jiří - Růžička, Jan (eds.): GIS Ostrava 2014, Geoinformatika v pohybu. VŠB - Technická univerzita Ostrava, Ostrava, pp. 1-8 [ISBN 978-80-248-3310-1] [ISSN 1213-239X] http://gis.vsb.cz/GIS_Ostrava/GIS_Ova_2014/sbornik/papers/gis2014523976d13776e.pdf

- Michniak, Daniel (2003): Dostupnosť okresných miest na Slovensku. Geografický časopis, 55, 1, pp. 21-39http://akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/dostupnost-okresnych-miest-na-slovensku.pdf

- Horňák, Marcel - Bačík, Vladimír (2013): Poloha uzla Bratislava v dopravných sieťach. In: Buček, Ján - Korec, Pavol (eds.): Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové štruktúry, siete a procesy. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, p. 195-228http://www.humannageografia.sk/index_monografia.php

- Pšenka, Tomáš - Horňák, Marcel (2009): Priestorové rozdiely v konkurencieschopnosti vlakovej a autobusovej diaľkovej osobnej dopravy na Slovensku. In: M. Kvizda, Z. Tomeš (eds.): Konkurenceschopnost a konkurence v železniční dopravě – ekonomické, právní a regionální faktory konkurenceschopnosti železnice, Masarykova univerzita, Brno, pp. 132-141. ISBN 978-80-210-5008-2 http://www.humannageografia.sk/clanky/psenka_4_konkurencieschopnost.pdf

17. Buček, M. - Rehák, Š. - Tvrdoň, J. (2010): Regionálna ekonómia a politika. IURA Edition, Bratislava, [ISBN 978-80-8078-362-4] (v univerzitnej knižnici KU)

19. Učebné texty v Univerzitnej knižnici KU:

   Nováková, Gabriela (2008): Základy štatistiky pre geografov. Geo-grafika, Bratislava, 218 p., [ISBN 978-80-89317-02-8] (3 ks)

   Nováková, Gabriela (2011): Štatistika pre geografov 1. Geo-grafika, Bratislava, 212 p., [ISBN 978-80-89317-18-9] (5 ks)

   Nováková, Gabriela (2012): Štatistika pre geografov 2. Geo-grafika, Bratislava, 147 p., [ISBN 978-80-89317-19-6] (5 ks)

   Nováková, Gabriela (2009): Matematické minimum: Predkurz k Štatistickým metódam v geografii. Geo-grafika, Bratislava, 60 p., [978-80-89317-10-3] (1 ks)

   Šoltés, Erik (2008): Regresná a korelačná analýza s aplikáciami. Iura edition, Bratislava, 287 p. [ISBN 9788080781637]

   Almašiová, Angela - Kohútová, Katarína (2016): Štatistické spracovanie dát sociálneho výskumu v programe SPSS. Verbum, Ružomberok, 173 p.

20. Horák, J. (2002): Prostorová analýza dat. Online: http://gis.vsb.cz/pad/index.htm

21. Lesné železnice v Karpatoch http://www.karpaty.net/zeleznice/zeleznice.htm

22. Jurčová, Danuša (2005): Slovník demografických pojmov. Edícia: Akty. INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky, Výskumné demografické centrum, Bratislava, 71 p. [ISBN 80-85659-40-9] http://www.infostat.sk/vdc/pdf/slovnik_2verdd.pdf

23. Pavlík, Zdeněk - Kalibová, Květa (2005): Mnohojazyčný demografický slovník, Český svazek. Druhé vydání. Acta demographica XV, Česká demografická společnost, Praha, 182 p. [ISBN 80-239-4864-4] https://www.czechdemography.cz/res/archive/001/000180.pdf?seek=1466618249

24. Halás, Marián - Brychtová, Šárka - Fňukal, Miloš (2013): Základy humánní geografie 1: geografie obyvatelstva a sídel. Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 101 p. [ISBN 978-80-244-3847-4] http://geography.upol.cz/soubory/lide/halas/ZH1/ZH1_Skriptum.pdf

25. Hladký, Michal - Zubriczký, Gabriel (2016): Luknišovo regionálne členenie Slovenska (1985) po tridsiatich rokoch. Geografia, 24,1, pp. 26-28 http://www.casopisgeografia.sk/index.php/Geografia/article/view/10/10

26. Gurňák, Daniel - Lauko, Viliam (2008): Luknišovo regionálne členenie Slovenska a stabilita územnosprávneho členenia Slovenska v 20. storočí, AFRNUC 50, PrF UK: Bratislava, pp. 145-154

27. Lukniš, Michal (1985): Regionálne členenie SSR z hľadiska jej racionálneho rozvoja. Geografický časopis, 37, 2-3, Bratislava: GÚ SAV, pp. 137-163 http://www.regionalnageografia.sk/upload/personal/Gurnak_Lauko%202008.pdf

28. Bučeková, Ingrid - Nováková, Gabriela - Kusendová, Dagmar (2016): Časovo-priestorové diferencie v zahraničnej návštevnosti Slovenska. Geografický časopis, ročník 68, číslo 4, pp. 333-351 [ISSN 0016-7193 (print), ISSN 2453-8787 (online)] http://www.sav.sk/journals/uploads/02151248Bucekova%20et%20al._2.pdf

29. Automobile Industry Pocket Guide https://www.acea.be/publications/article/acea-pocket-guide - posledné vydanie 2020-2021 

30. Gurňák, D. et al (2019): 30 rokov transformácie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 462 s. ISBN 978-80-223-4859-1 http://www.regionalnageografia.sk/publikacie/pub/30_rokov/30_rokov_transformacie_SR.pdf - kapitoly: 10. Doprava (s. 255-284), 11. Školstvo (s. 285-308), 12. Maloobchod a spotreba (s. 309-336), 13. Turizmus (s. 337-366)

31. Šveda, M. – Križan, F. – Barlík, P. (2019): Využitie lokalizačných dát mobilnej siete v turizme: kto sú, kedy prichádzajú a kam smerujú zahraniční návštevníci na Slovensku? Geografický časopis, Vol. 71, no. 3, pp. 203-225. DOI: https://doi.org/10.31577/geogrcas.2019.71.3.11. https://www.sav.sk/journals/uploads/09271225Sveda%20et%20al..pdf

Celková známka z predmetu zohľadňuje okrem hodnotenia samotnej skúšky absolvovanej v skúšobnom období tiež hodnotenie práce študenta počas celého semestra, presnejšie aktívnu účasť na vyučovaní, vypracovanie čiastkových písomných úloh (písomiek) na vyučovaní a vypracovanie domácich úloh počas prednáškového obdobia. V prípade otázok (napr. týkajúcich sa samotného učiva, príp. nejasností v preberanej látke, či v učebných textoch, a pod.) oslovte prosím vyučujúceho na začiaktu alebo na konci vyučovacej hodiny, príp. ho kontaktujte e-malilom vopred pre dohodnutie termínu konzultácie. Ak nie je v inštrukciách pred písomkou alebo skúškou uvedené inak, je potrebné priniesť si kalkulačku (samostatnú, nie integrovanú v mobile alebo inom zariadení) a pripraviť sa zo všetkého, čo bolo prebrané na prednáškach a cvičeniach a z poskytnutých učebných textov.

V prípade neospravedlnenej účasti na cvičeniach (ktoré sú podľa študijného poriadku povinné) a teda aj na riešení písomných úloh priamo na vyučovaní študent za tieto úlohy získava 0 bodov. Neúčasť na cvičeniach možno považovať za ospravedlnenú len po predložení originálu dokladu o návšteve lekára alebo pracovnej neschopnosti v čase cvičenia. V takom prípade je však potrebné kontaktovať (napr. mailom) vyučujúceho čo najskôr, spravidla v prvý pracovný deň nasledujúci po poslednom dni pracovnej neschopnosti alebo po návšteve lekára. Okrem toho sa do hodnotenia započítava aj aktívna účasť na cvičeniach a kvalita vypracovaných domácich úloh. Podmienkou zahrnutia hodnotenia úlohy do celkového hodnotenia je jej odovzdanie do vopred určeného termínu, t.j. pred ním alebo najneskôr v danom termíne (platí pre všetkých študentov rovnako, t.j. aj pre tých, ktorí majú individuálny študijný plán, sú v daný termín na cvičeniach zo spirituality, na praxi, a pod.). Týmto termínom je začiatok vyučovacej hodiny daného cvičenia v deň, ktorého dátum je oznámený pri zadaní príslušnej úlohy. Po tomto termíne nebudú vypracované úlohy akceptované. Výnimku vo forme možnosti odovzdania a hodnotenia vypracovanej úlohy po termíne je možné akceptovať len v prípade ak jej autor nemal v deň termínu možnosť úlohu osobne ani inou formou včas doručiť; túto skutočnosť možno akceptovať len po predložení originálu dokladu o návšteve lekára alebo pracovnej neschopnosti v čase termínu odovzdania úlohy. V takom prípade je však potrebné kontaktovať vyučujúceho čo najskôr, spravidla v prvý pracovný deň nasledujúci po poslednom dni pracovnej neschopnosti alebo po návšteve lekára.

Kontakt: pavol.hurbanek [zavináč] ku.sk 

Konzultácie sú možné počas konzultačných hodín alebo v termíne dohodnutom vopred prostredníctvom e-mailu.

Archív oznamov z predchádzajúcich semestrov

Najskôr je potrebné si zopakovať Základné kvantitatívne metódy v humánnej geografii zo stránky HG2.

DU0 - Korelácia u 600 zamestnancov nemocnice - skúmanie vzájomného vzťahu dvoch kvantitatívnych metrických premenných je vysvetlená na s. 11-17 v dokumente http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika3.pdf

Jednoduchý a zrozumiteľný popis ďalších základných kvantitatívnych metód v MS Excel používaných v HG a použiteľných tiež v BcP:

http://ulb.upol.cz/praktikum/navody1.htm

http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika1.pdf (ak MS Excel na vašom počítači nepoužíva český ale anglický zápis vzorcov funkcií, je potrebné namiesto "=PRŮMĚR(B2:B51)" napísať "=AVERAGE(B2:B51)", namiesto "=MEDIÁN(B2:B51)" napísať "=MEDIAN(B2:B51)", namiesto "=SMODCH.VÝBĚR(B2:B51)" napísať "=STDEV(B2:B51)", namiesto "=POČET(B2:B51)" napísať "=COUNT(B2:B51)".

http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika2.pdf

http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika3.pdf (korelácia)

http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika4.pdf (Body Mass Index:   BMI = váha v kg / (výška v m)2 viac napr. na http://sk.wikipedia.org/wiki/Index_telesnej_hmotnosti)

Gapminder http://www.gapminder.org/ , http://www.gapminder.org/data/ , http://www.gapminder.org/tools/ , http://www.gapminder.org/world/

- Aký je vzťah medzi úhrnnou plodnosťou a očakávanou dĺžkou dožitia? Zdroj dát: Gapminder

Jurčová, Danuša (2005): Slovník demografických pojmov. Edícia: Akty. INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky, Výskumné demografické centrum, Bratislava, 71 p. [ISBN 80-85659-40-9] http://www.infostat.sk/vdc/pdf/slovnik_2verdd.pdf - s. 35 a 43

Úhrnná plodnosť - počet detí na jednu ženu (Children per woman - total fertility) s. 35 https://en.wikipedia.org/wiki/Total_fertility_rate

Stredná dĺžka života pri narodení - roky (Life expectancy - years) s. 43 https://en.wikipedia.org/wiki/Life_expectancy

Analýza vzťahu týchto dvoch premenných: TotalFertility_LifeExpectancy.xlsx - interpretácia výsledkov regresnej analýzy, nelineárna regresná analýza 

DU1 - https://sites.google.com/view/geografiaku2016/domov/humanna-geografia-3/vypracovanie-du-%C4%8D-1

Vypracovanú domácu úlohu je potrebné umiestniť na spoločnú internetovú stránku študentov najneskôr do 22.10.2018 (platí pre všetkých študentov daného predmetu, t.j. aj tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nemôžu zúčastniť vyučovania, vrátane práceneschopnosti pre chorobu/úraz, návšteva lekára, individuálny študijný plán, atď.). Hodnotenie DU je dôležitou súčasťou celkového hodnotenia študenta na predmete HG3.

Aký je vzťah medzi: a) HDP na 1 obyv. a podielom poľnohospodárstva na tvorbe HDP, resp. na celkovom počte ekonomicky aktívnych obyvateľov?

                                 b) HDP na 1 obyv. a podielom priemyslu na tvorbe HDP, resp. na celkovom počte ekonomicky aktívnych obyvateľov?

                                 c) HDP na 1 obyv. a podielom služieb na tvorbe HDP, resp. na celkovom počte ekonomicky aktívnych obyvateľov?

Excelovské tabuľky s údajmi pre DU je možné stiahnuť z http://www.gapminder.org/data/ :

- Indicator name; Data provider; Category; Subcategory

- Income per person (GDP/capita, PPP$ inflation-adjusted); Various sources; ... ; ... (r. 2002 - 203 záznamov, r. 2010 - 203 záznamov) - os x

- Agriculture (% of GDP); World Bank; Economy; Sectors (r. 2002 - 177 záznamov, r. 2010 - 138 záznamov)

- Industry (% of GDP); World Bank; Economy; Sectors (r. 2002 - 181 záznamov, r. 2010 - 130 záznamov)

- Services (% of GDP); World Bank; Economy; Sectors (r. 2002 - 180 záznamov, r. 2010 - 129 záznamov)

- Agriculture workers (% of labour force); International Labour Organization; Work; Employment by sector (r. 2001 - 102 záznamov, r. 2007 - 72 záznamov)

- Industry workers (% of labour force); International Labour Organization; Work; Employment by sector (r. 2001 - 103 záznamov, r. 2007 - 73 záznamov)

- Service workers (% of labour force); International Labour Organization; Work; Employment by sector (r. 2001 - 102 záznamov, r. 2007 - 73 záznamov)

V MS Excel je možné využiť o.i. funkciu COUNT: napr. =COUNT(B2:B100)

Úlohou každého študenta je spraviť analýzu (lineárny model a všetky v MS Excel dostupné nelineárne modely) vzťahu týchto dvoch premenných pre dva rôzne roky - 2001/2002 a 2007/2010, a vytvoriť súbor s troma hárkami tak pre rok 2001/2002 ako aj s troma hárkami pre rok 2007/2010 (obdobnými ku prvým trom hárkom v súbore TotalFertility_LifeExpectancy.xlsx). Je potrebné zodpovedať otázky: "Čo mám spraviť, aby som vzťah X a Y "videl"? Existuje medzi X a Y štatisticky významná závislosť? (MS Excel: Údaje/Data: Analýza dát/Data Analysis: Regresia/Regression: ...) Aká silná je závislosť medzi X a Y a aký má charakter? Čomu sa približne rovná hodnota Y, ak poznáme hodnotu X?" (pozri metody.xlsx). 

Časovo najnáročnejšia je fáza prípravy dát na prvom hárku, kde treba spárovať známe hodnoty jednej premennej (HDP na 1 obyv.) a druhej premennej (podiel poľnohospodárstva, resp. priemyslu, resp. služieb) za jednotlivé krajiny sveta. Pre kontrolu tohto kroku odporúčam vytvoriť stĺpec "OK?" s funkciou v takomto alebo podobnom tvare "=IF(C2=A2;1;0)", príp. tiež s podmieneným formátovaním (tak ako je to vo vzorovom súbore TotalFertility_LifeExpectancy.xlsx).

Následne stačí vybrať všetky bunky s názvami stĺpcov a kliknúť na "Údaje" - "Filter" (ikonka lievika), čím sa zobrazí malá šípka pri každom názve stĺpca. Kliknutím na šípku pri stĺpcoch s hodnotami jednej premennej (HDP na 1 obyv.) a druhej premennej (podiel poľnohospodárstva, resp. priemyslu, resp. služieb) potom možno vybrať len neprázdne riadky. Takto zredukovanú ("vyfiltrovanú") tabuľku už stačí len skopírovať na hárok "LenNeprázdne" a pokračovať v analýze tak, ako to bolo prebrané na vyučovaní, príp. v DU0.

Geografia dopravy a geografia nevýrobnej sféry (v širokom zmysle slova, vrátane geografie cestovného ruchu), o.i. s dôrazom na lokalizačné a interakčné teórie