GEOGRAPHY is the WHY of WHERE - Humánna geografia 2

Niektorým sa nechce dať sa zaočkovať a potom sa nedostaneme do nemocnice, keď to potrebujeme, lebo tie sú preplnené nezaočkovanými...

Ale keď sa zložíme a zaplatíme im nekonečné testovanie, očkovaciu (z)lotériu, sprostredkovateľský bonus, očkovaciu podporu pre seniorov,... aj tak to skončí ako vždy: V rozpočte nezostanú peniaze na zdravotníctvo ani školstvo, nemocnice zostanú preplnené, bez lekárov a sestier, ktorí/-é poodchádzali do zahraničia, deti sa stále budú "učiť" online a vyrastie z nich ešte viac ľahkých terčov pre dezinformátorov, antivaxerov a populistov.

https://dennikn.sk/2629686/shooty-ulohy/

https://dennikn.sk/2547111/skolsky-tyzden-platy-uciteliek-a-ucitelov-musime-opat-zacat-zvysovat/

https://dennikn.sk/2573359/skolsky-tyzden-so-zvysovanim-platov-uciteliek-a-ucitelov-sa-zatial-v-rozpocte-nepocita/

https://dennikn.sk/minuta/2549382/

Geografia výrobnej sféry, najmä poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a priemyslu

Aktuálne dianie

Počet vyrobených áut na Slovensku v roku 2023 https://e.dennikn.sk/minuta/3767867/

V elektrárni pri Novákoch sa po 70 rokoch definitívne skončila výroba elektriny a tepla z hnedého uhlia. Podnik dnes odstavil poslednú turbínu, informoval riaditeľ závodu Miroslav Piaček. Baníci z Bane Nováky zároveň ohlásili, že dnes vyvezú na povrch poslednú tonu slovenského hnedého uhlia. Okrem Elektrárne Nováky uhlie využívala aj elektráreň vo východoslovenských Vojanoch. Tá je však v útlme a Slovenské elektrárne ohlásili, že ju na budúci rok zrejme zatvoria. Uhlie sa ešte používa v košickej a žilinskej teplárni. https://e.dennikn.sk/minuta/3740457/

Celosvetovo rozloha poľnohospodárskej pôdy od prelomu milénií klesá (vďaka poklesu rozlohy pasienkov; rozloha ornej pôdy naďalej rastie) https://ourworldindata.org/peak-agriculture-land

Sucho v EÚ a na Žitnom ostrove https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-sulik-si-pripravuje-cestu-na-znarodnenie-plynu-aj-elektriny-pre-domacnosti/ od 7:35

Snímky Nízkych Tatier s miznúcimi lesmi sú podľa B. Kollára "sprosté podpásové hoaxy". Posúďte sami.

Geografia priemyslu v praktickom živote okolo nás (3.1.2022) https://e.dennikn.sk/2667329/kto-zastopka-potrhane-siete

Sledujte prosím aktuálne dianie (napr. na N/N, S/S, A, P, atď.) najmä o súvislostiach z oblasti (geografie) výrobnej sféry.

Lepšia geografia

Využite to, že obsah metodického portálu https://lepsiageografia.sk/ je dostupný a podľa svojich možností ho podporte.

Pre tento predmet odporúčam najmä témy z oblasti výrobnej sféry: hospodárstvo, poľnohospodárstvo, priemysel,... https://lepsiageografia.sk/materialy-na-vyucbu/

Mapa priemyselnej výroby SR https://www.arcgis.com/apps/OnePane/basicviewer/index.html?appid=46b736559f794efea69c1216a21ab5a8

Mapa potravinárskeho priemyslu SR https://www.arcgis.com/apps/OnePane/basicviewer/index.html?appid=5d8b280665d445128f1a65c0aad82c6c

23. 09. 2021

"Everybody is a genius. But if you judge a fish by its ability to climb a tree, it will live its whole life believing that it is stupid." (Albert Einstein)

Aj deti zvládnu GIS: Geografia nielen na základných a stredných, ale aj v materských školách môže vyzerať inak - aj vďaka vám:

https://learn.arcgis.com/en/esripress/locators/

https://youtu.be/cUtefYWJoxY

https://www.esri.com/en-us/industries/education/schools/our-story

https://learn.arcgis.com/en/educators/ , https://learn.arcgis.com/en/paths/getting-started-path-for-teachers/

https://www.esri.com/about/newsroom/arcnews/citizen-geography-with-national-geographic-fieldscope/ , https://www.fieldscope.org/

https://www.josephkerski.com/resources/geotech-in-education/my-top-20-web-resources-for-gis-in-education/

Geografická gramotnosť a geografické vzdelanie (Geo-literacy and geo-education)

https://sk.eferrit.com/geograficka-gramotnost-v-globalizovanom-svete-bez-nej-sme-stratili/

https://geografie.cz/media/pdf/geo_2002107040371.pdf

https://www.nationalgeographic.org/education/new-teachers-preservice-education-geoliteracy/

https://www.nationalgeographic.org/media/what-is-geo-literacy/

https://www.nationalgeographic.org/media/why-is-geo-literacy-important/

https://www.nationalgeographic.org/education/introduction-to-geo-education/

https://www.nationalgeographic.org/education/geo-education-essential-preparation-interconnected-world/

https://www.geospatialworld.net/blogs/why-gis-in-education-matters/

Vzdelávanie o vzťahoch, väzbách, interakciách a súvislostiach v prepojenom svete je podľa výsledkov prieskumu PISA 2018 na Slovensku jedno z najhorších na svete

Sú žiaci pripravený uspieť v prepojenom svete? - Prvé hodnotenie znalostí, zručností a postojov (päťnásťročných) študentov spolupracovať s inými ľuďmi a kultúrami v rámci programu PISA (Program medzinárodného hodnotenia žiakov) organizácie OECD (Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) z roku 2018.

Are Students Ready to Thrive in an Interconnected World? - The first OECD PISA (Programme for International Student Assessment) assessment of the knowledge, skills and attitudes of (15-year-old) students to engage with other people and cultures (2018).

https://dennikn.sk/minuta/2571253/

https://dennikn.sk/2566871/slovenski-tinedzeri-neveria-ze-mozu-zmenit-svet-pisa-ukazuje-ze-stredoskolaci-maju-problem-so-sebadoverou/

https://www.oecd.org/education/big-gender-gap-in-students-attitudes-and-engagement-in-global-and-multicultural-issues-finds-new-oecd-pisa-report.htm

https://www.oecd.org/publications/pisa-2018-results-volume-vi-d5f68679-en.htm

https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/d5f68679-en.pdf

Nasledujúce výsledky sú zhrnuté v tabuľke na stranách p. 19-20 (Table VI.1 Students’ attitudes and performance on the global competence cognitive test):

Hodnotené kritérium: Poradie Slovenska od konca v rámci 27 krajín OECD (resp. všetkých 61-63 skúmaných krajín, príp. regiónov sveta)

1. Students' awareness of global issues - Povedomie žiakov o globálnych problémoch: 2. (15.)

2. Students' self-efficacy regarding global issues - Sebadôvera žiakov vo vlastnú akcieschopnosť v oblasti globálnych problémov: 1. (4.)

3. Students' perspective-taking - Schopnosť žiakov vidieť svet z perspektívy iných: 3. (3.)

4. Students' interest in learning about other cultures - Záujem žiakov učiť sa o iných kultúrach: 1. (1.)

5. Students' respect for people from other cultures - Rešpekt žiakov k ľuďom z iných kultúr: 2. (4.)

Poznámky: Znenie otázok a možných odpovedí v dotazníku: 1. ST219, 2. ST196, 3. ST215, 4. ST214, 5. ST217

- v slovenčine https://lnk.sk/reor , https://www.nucem.sk/dl/4618/%C5%BDiacky%20dotazn%C3%ADk%202018.pdf

- v angličtine https://lnk.sk/vwbv , https://www.oecd.org/pisa/data/2018database/CY7_201710_QST_MS_STQ_NoNotes_final.pdf

Poznámky k týmto piatim témam na stranách správy:

1. p. 71

2. p. 77 - Self-efficacy as defined in PISA describes students’ confidence in their ability to achieve the desired results through their actions. - Akcieschopnosť, tak ako je definovaná v PISA, je sebadôvera žiakov vo vlastné schopnosti dosiahnuť požadované výsledky vďaka vlastnému konaniu.

3. p. 5 a 92 - Globally competent individuals can examine local, global and intercultural issues. They can understand and appreciate different perspectives and worldviews and interact successfully and respectfully with others. - Globálne kompetentné osoby dokážu skúmať lokálne, globálne a interkultúrne otázky. Dokážu chápať a oceniť rôzne perspektívy a svetonázory a interagovať úspešne a s úctou s ostatnými.

The ability to see the world from the perspective of others who might differ in their cultural backgrounds, beliefs, attitudes and practices depends on self-awareness and understanding of one’s own perspective, as well as those of others. - Schopnosť vidieť svet z perspektívy iných ľudí - s inou kultúrou, vierou, s inými postojmi, či zvykmi - závisí na vlastnom sebauvedomení a chápaní vlastnej perspektívy ako aj perspektívy iných.

4. p. 95 - PISA 2018 asked students about their interest in learning about other cultures. An index of students’ interest in learning about other cultures was derived from responses to the following four statements: “I want to learn how people live in different countries”; “I want to learn more about the religions of the world”; “I am interested in how people from various cultures see the world”; and “I am interested in finding out about the traditions of other cultures”. The five response categories were: “very much like me”, “mostly like me”, “somewhat like me”, “not much like me”, and “not at all like me”. Positive values in the index indicate that the student exhibits a greater interest in learning about other cultures.

Of the 63 countries and economies that had non-missing data on the index of students’ interest in learning about other cultures, students in Slovakia showed the least interest. On average across OECD countries, 59% of students reported that they want to learn about how people live in other countries (very much or mostly like them), 55% reported that they are interested in how people from various cultures see the world, and 54% reported that they are interested in finding out about traditions of other cultures. By contrast, only 40% of students reported that they are interested in learning about the religions of the world. Those findings show a distinction in students’ understanding of the two concepts – culture and religion – with the latter representing a more complex or sensitive notion. - V rámci hodnotenie PISA 2018 sa výskumníci pýtali žiakov na ich záujem učiť sa o iných kultúrach...

5. p. 98 - PISA 2018 asked students the extent to which they respect people from other countries. The five response categories were: “very much like me”, “mostly like me”, “somewhat like me”, “not much like me”, and “not at all like me”. The index of respect for people from other cultures was derived from responses to the following statements: “I respect people from other cultures as equal human beings”; “I treat all people with respect regardless of their cultural background”; “I give space to people from other cultures to express themselves”; “I respect the values of people from different cultures”; and “I value the opinions of people from different cultures”. Positive values in this index indicate that students reported greater respect for people from other cultures than the average studentacross OECD countries.

Students’ responses to the five statements about respect for people from other cultures varied substantially across countries. The lowest averages in the index were observed in Thailand, Hungary, Bulgaria and Slovakia. On average across OECD countries, about 82% of students reported that they respect people from other cultures as equal human beings (i.e. the students responded “very much like me” and “mostly like me”), while 81% reported that they treat all people with respect regardless of their cultural background. Slightly fewer students reported that they respect the values of people from different cultures (79%), that they give space to people from other cultures to express themselves (78%) and that they value the opinions of people from different cultures (78%). - V rámci hodnotenie PISA 2018 sa výskumníci pýtali žiakov na ich rozsah v akom rešpektujú ľudí z iných krajín...

Zmeny využitia zeme a krajinnej pokrývky (príklady z Polonín, z Vlkolínca, z projektu CORINE na Slovensku)

Historické fotografie Ružomberka a okolia - vývoj priemyslu v meste a jeho vplyv na vývoj infraštruktúry a rezidenčných štvrtí v meste - prezentácia

Potenciál okresu Ružomberok a jeho vplyv na rozvoj priemyslu - LaukoPotomova2009.pdf, Kravčák (2020), Kravčák (2018), http://www.upac.sk/?page_id=9280

23. 09. 2021

DU1

Najneskorší možný termín pre vypracovanie DU1 pre denných študentov (vrátane študentov s individuálnym študijným plánom) je 21.10.2021 08:00. Dovtedy by mal každý študent na spoločnú internetovú stránku študentov HG2 (ktorú si spoločne zriadia a budú spravovať spoločným prihlasovacím menom a heslom) pridať svoju domácu úlohu (v abecednom poradí podľa priezviska študentov), t. j. 3 dvojice fotografií aj s popisom (podrobné inštrukcie sú uvedené nižšie). Najneskôr do 30.09.2021 08:00 by mali denní študenti oznámiť adresu tejto spoločnej internetovej stránky vyučujúcemu mailom. Domáca úloha, ktorá nebude vypracovaná do vyššie uvedeného dátumu, bude hodnotená známkou FX.

Inštrukcie: program1_v1.pdf

Ako si vytvoriť vlastnú webstránku, napr.: http://tvorbastranky.sk/tvorba-webu/google-sites , https://support.google.com/sites/

Ako zistitiť súradnice objektov (ktoré nemajú poštovú adresu)? http://mapa.zoznam.sk/ Vyber vpravo hore "Satelitnú mapu", klikni vľavo hore na "Nástroje", vyber "Zisti GPS súradnice", zazoomuj najviac ako sa len dá na miesto, pre ktoré chceš zistiť geografické súradnice a klikni na toto miesto. Vpravo hore sa objavia požadované geografické súradnice v dvoch rôznych formách, napríklad: 49.082957939, 19.280941486 alebo 49° 4' 58.6485796" N, 19° 16' 51.3893509" E. Použite prvý z týchto dvoch formátov.

O súradniciach na Google Maps https://support.google.com/maps/answer/18539?hl=sk

Omeraní vzdialenosti na Google Maps http://www.dsl.sk/article.php?article=15818

Príklady zdrojov historických fotografií: http://www.lepsiageografia.sk/orbis-pictus/pozrite-si-archiv-historickych-snimok-slovenska-ktore-ste-este-nevideli

Slovensko na historických fotografiách http://www.facebook.com/pages/Slovensko-na-historickych-fotografiach/107218409358728?sk=photos_albums

História vybraných lokalít na Slovensku http://www.sme.sk/c/6600230/novy-dokument-ma-slovakom-otvorit-oci.html

Staré a nové fotky zo sveta (klikni na fotku) http://www.theguardian.com/artanddesign/series/photography-then-and-now

Zmeny krajinnej pokrývky zachytené leteckými a satelitnými snímkami https://www.visualcapitalist.com/timelapse-maps-an-overview-of-our-changing-planet/

Súčasné a historické fotografie počas karantény https://myliptov.sme.sk/c/22392042/porovnat-minulost-a-sucasnost-mesta-mu-pomohla-i-koronakriza.html

Banská Štiavnica https://www.dkubinsky.sk/clanok/porovnanie-historickych-fotografii-so-sucasnostou

Letecké snímky Tatier 1949-2019 https://dennikn.sk/2507453/letecke-mapy-ukazuju-miznuce-tatry-aj-to-ako-clovek-opustil-krajinu/

Hrebienok https://img.projektn.sk/wp-static/2021/08/Hrebienok_hlavna-dnu.png

Tri studničky https://img.projektn.sk/wp-static/2021/08/Koprova-bezzasahova-3studnicky-zasahove-M15-1949-2003-06-12-18.jpg

Lesy na bývalých pasienkoch vo Važci https://img.projektn.sk/wp-static/2021/08/Vazecke-pasienkove-lesy-B-M15-1949-2003-06-09-19.jpg

Belá https://img.projektn.sk/wp-static/2021/08/Bela-Prybilina-M4-1949-2003-06-12-18.jpg , https://dennikn.sk/minuta/2512998/ , https://dennikn.sk/minuta/2513903/

"Letecké mapy z roku 1949 a z posledných 20 rokov ukazujú, ako veľmi miznú stromy v Tatrách. Porovnali sme miesta Tichej a Kôprovej doliny, kde dovolili rúbať, s tými bez zásahu a ukazujeme aj zmeny Štrbského plesa, Hrebienka či Tatranskej Lomnice. ... Súčasnú podobu Tatier výrazne ovplyvnili aj veterné kalamity v rokoch 1915 a 1941, po ktorých ľudia zalesnili hory do veľkej miery najmä smrekovou monokultúrou. Smreky sa pri kalamite 2004 lámali a potom lesy napadol lykožrút. ... Veľkou zmenou Tatier za posledné storočie bol aj zánik pasienkových lesov. „V pasienkových lesoch sa pásli stáda oviec, jalovíc, kôz a dokonca aj koní. Popri pastieroch, ktorí bývali na salašoch a v rôznych kolibách, boli všade psy. Tie strážili dobytok pred medveďmi a vlkmi, ale aj zlodejmi,“ vysvetľuje ochranár Erik Baláž. ... Belá je posledná divočiaca rieka na Slovensku, každý rok mení svoje koryto. V katastrálnych mapách je už dávno neaktuálna. V podobnom režime fungovala v minulosti väčšina slovenských riek vrátane Váhu. ... Pri tatranskej rieke Belá žije najrýchlejší chrobák na svete aj hmyz, ktorý zažil časy dinosaurov. Okolité územie je však chránené najmä pre výskyt kriticky ohrozenej rastliny - myrikovky nemeckej, ktorá sa nachádza už iba na troch alebo štyroch lokalitách na Slovensku. Jej vymieranie zapríčinila regulácia riek."

Príklady (mnohé z nich nie sú nasledovaniahodné):

2021 https://sites.google.com/view/humanna-geografia2/ , https://sites.google.com/view/geograf-2/domov

2020 ZS https://sites.google.com/view/hg2-20202021/

2020 LS https://sites.google.com/view/humannageografia2020 https://humanna-geografia-2-rs.webnode.sk/

2018 https://sites.google.com/view/hgeo2/hum%C3%A1nna-geografia-2?authuser=0

2017 https://sites.google.com/view/geografiaku2016/domov/hg_2 , https://sites.google.com/site/geografiaku2016/

2016 http://humannageografia2.webnode.sk/ , http://geoexternisti.webnode.sk

2015 http://geo781.webnode.sk/ , http://externistigeo.webnode.sk/zoznam/ , http://hisfoto.webnode.sk/du-1/

2014 https://sites.google.com/site/humannageografia1/ , https://sites.google.com/site/hg1celozivotni/

Kolorovanie čiernobielych fotografií:

https://lepsiageografia.sk/vdychnite-farby-starym-fotografiam-pomocou-myheritage-ich-mozete-kolorovat-zdarma/

https://www.myheritage.cz/incolor - Do 22. apríla 2020 bola služba kolorovania čiernobielych fotografií bezplatná.

https://github.com/jantic/DeOldify

https://alternativeto.net/software/deoldify/

Druh pozemku (k 23.1.2021) ha %

Poľnohospodárska pôda spolu 2 374 927,7046 48,43

Orná pôda 1 405 257,6811 28,66

Chmeľnice 503,0622 0,01

Vinice 26 080,0452 0,53

Záhrady 75 759,0628 1,55

Ovocné sady 17 385,2851 0,35

Trvalé trávne porasty 849 942,5682 17,33

Lesné pozemky 2 027 939,5379 41,36

Vodné plochy 95 265,6302 1,94

Zastavané plochy a nádvoria 239 468,3226 4,88

Ostatné plochy 165 808,7959 3,38

Celková výmera SR 4 903 409,9912 100,00

30. 09. 2021

DU2

Najneskorší možný termín pre vypracovanie DU2 je 07.10.2021. Dovtedy by mal každý študent na spoločnú internetovú stránku študentov HG2 (ktorú si spoločne zriadili už pri DU1) pridať svoju domácu úlohu (v abecednom poradí podľa priezviska študentov), t. j. súbor s príponou xls(x) s trojuholníkovým grafom a tabuľkou, z ktorej bol tento graf vytvorený (podrobné inštrukcie sú uvedené nižšie). Uvedený termín je platný pre všetkých denných študentov (vrátane študentov s individuálnym študijným plánom). Domáca úloha, ktorá nebude vypracovaná do vyššie uvedeného dátumu, bude hodnotená známkou FX.

Atlasy Slovenska a trojuholníkový graf (pozri nižšie v sekcii "Učebné texty") - Vytvorte trojuholníkový graf pre vašu ZÚJ (v ktorej máte trvalé bydlisko) a jej ľubovoľných susedných 15 ZÚJ, ktoré spolu vytvárajú územne kompaktný celok 16 ZÚJ navzájom sa dotýkajúcich svojimi hranicami. Žiadny dvaja študenti by nemali analyzovať skupinu rovnakých 16 ZÚJ, a to ani vtedy, ak bývajú v tej iste ZÚJ). Študent by sa mal snažiť do svojho súboru 16 ZÚJ zaradiť ZÚJ s čo možno najrozmanitejšou ekonomickou štruktúrou obyvateľstva.

Podklady pre vypracovanie DU2:

Zdroj údajov pre tvorbu trojuholníkového grafu: Podmanická, Zuzana et al. (2014): Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2011. Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava 336 p. [online ISBN 978-80-8121-368-7, tlačené vydanie ISBN 978-80-8121-367-0] https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/cd33d897-7314-41d0-a12b-a95e537d7a39/Statisticky_lexikon_obci_Slovenskej_republiky_2011.pdf?MOD=AJPERES V tejto publikácii (v tabuľkách od s. 28 v stĺpcoch 10, 11, 12) je možné zistiť počet ekonomicky aktívnych obyvateľov (EAO) v primárnom, sekundárnom a terciárnom sektore v 2927 základných územných jednotkách - ZÚJ, t. j. 2885 obciach (v tom čase 138 mestských a 2747 vidieckych), 17 mestských častiach mesta Bratislava, 22 mestských častiach mesta Košice a 3 vojenských obvodoch Kuchyňa, Lešť a Valaškovce (príp. tiež v ich 7231 základných sídelných jednotkách - ZSJ, ktoré nie sú číslované v stĺpci "a", a ani nie sú pre DU2 potrebné) na Slovensku k momentu Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, t. j. k 21.5.2011. Pri analýze obcí je potrebné venovať zvýšenú pozornosť duplicitným názvom niektorých obcí: https://dennikn.sk/2527970/porubka-porubka-porubka-a-porubka-duplicitne-nazvy-obci-zakon-nedovoluje-napriek-tomu-ich-mame-205-mapa/ , https://img.projektn.sk/wp-static/2021/09/cats-4.jpg

Pozn.: V roku 2021 bolo na Slovensku 141 obcí so štatútom mesta, po roku 1989 na tento zoznam pribudli: Vysoké Tatry (1990), Vrútky (1990), Spišské Vlachy (1992), Šaštín-Stráže (2001), Krásno nad Kysucou (2001), Turany (2016), Gabčíkovo (2016), Nesvady (2020) https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_miest_na_Slovensku

Vzor súboru MS Excel pre tvorbu trojuholníkového grafu: triangolare.xls , príp. http://www.prodomosua.it/zips/triangolare.xls

- A - prima - počet EAO v primárnom sektore

- B - seconda - počet EAO v sekundárnom sektore

- C - terza - počet EAO v terciárnom sektore

Vzor súboru MS Excel pre tvorbu kartogramu: kvartily.xlsx

Mapy ZÚJ, pomocou ktorých možno zistiť, ktoré ZÚJ sú susedné, t.j. tvoria spolu jeden súvislý celok:

- https://zbgis.skgeodesy.sk/ - Vrstvy a podkladove mapy: +: Predvolené: 1. ZBGIS: Administratívne hranice, alebo 2. INSPIRE: Administratívne jednotky

- http://www.humannageografia.sk/demografickyatlas/ Bleha, Branislav - Vaňo, Boris - Bačík, Vladimír (2015): Demografický atlas Slovenskej Republiky

- http://geoportal.gov.sk/sk/map?wmc=http%3A%2F%2Fgeoportal.gov.sk%2Fwmc%2Fdcdf7f70-6634-49ae-9927-abdc1838a00c.xml Mapa krajov, okresov a obcí (Pridať do mapy)

- http://geoportal.gov.sk/sk/map?wmc=http%3A%2F%2Fgeoportal.gov.sk%2Fwmc%2F5bbe56ed-f899-4eac-98d8-99b484b7bdc4.xml Mapa ZSJ a ich dielov (Pridať do mapy; Mapové kompozície: Správne jednotky: Pridať do mapy)

Vysvetlenie nanášania hodnôt do trojuholníkového grafu: http://en.wikipedia.org/wiki/Ternary_plot#Example V tomto príklade sú namiesto podielov zamestnaných v I., II. a III. sektore (spolu 100%) použité podiely troch zložiek pôdnej vzorky - humusu, ílu a piesku - ktoré spolu tvoria 100% (hmotnosti. resp. objemu) vzorky.

Kategórie obyvateľov podľa ekonomickej aktivity a definícia pojmu "ekonomicky aktívne obyvateľstvo" (EAO):

ŠÚ SR (2013): Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity. Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava, s. 6-8, [ISBN 978-80-8121-296-3] Dostupné na: https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/fef834cf-bcbd-4103-b978-561cde2d4b0d/obyvatelstvo_podla_ekonomickej_aktivity.pdf?MOD=AJPERES&CACHEID=fef834cf-bcbd-4103-b978-561cde2d4b0d

Obyvatelia podľa ekonomickej aktivity EAO

nezistené -

pracujúci (okrem dôchodcov) EAO

pracujúci dôchodca EAO

osoba na materskej dovolenke EAO

osoba na rodičovskej dovolenke -

nezamestnaný EAO

študent strednej školy -

študent vysokej školy -

osoba v domácnosti -

dôchodca -

príjemca kapitálových príjmov -

dieťa do 16 rokov (nar. po 20.5.1995) -

iná -

30. 09. 2021

Exkurzia

Všetci denní a externí študenti, ktorí majú zapísané povinné predmety Humánna geografia 2 a Humánna geografia 3, by mali mať tiež zapísaný predmet "Terénny kurz z FG a HG 2" (alebo "Terénne cvičenie" alebo s podobným názvom). V rámci tohto predmetu sa v máji 2021 uskutoční odborno-didaktická exkurzia krajinou Slovenska. Účasť na exkurzii je povinná pre všetkých denných a externých študentov (2. ročník).

Študijný poriadok

- Harmonogram akademického roka KU 2021/2022 a Harmonogram akademického roka PF KU 2021/2022

- Študijný poriadok KU (platný od 1. 9. 2015) a Študijný poriadok PF KU (26. 01. 2016)

- Ďalšie predpisy KU a Ďalšie predpisy PF KU

- Informácie o štúdiu na PF KU 2021/2022

- Smernica dekana PF KU o ukončení štúdia č. 6/2020

- Smernica rektora KU o záverečných prácach č. VP-KU-35 (od 1.10.2020)

Týždeň vedy

- informácie o zaujímavých podujatiach konaných po celom Slovensku počas týždňa vedy (obyčajne v prvej polovici novembra) sú dostupné na: http://www.tyzdenvedy.sk/ (menu vľavo: Podujatia TVT, Kalendár sprievodných podujatí)

Erasmus+

- Zľavy pre Erasmus študentov u RyanAir https://esn.org/news/ryanair , https://www.ryanair.com/gb/en/plan-trip/explore/erasmus

- Erasmus+ a ďalšie ponuky Referátu pre zahraničné vzťahy, mobility a formáciu KU https://www.ku.sk/medzinarodne-vztahy/

- správy RTVS - reportáž o programe Erasmus: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/1/48451 (od 27:30)

- geografia na PřiF UK v Praze - Destinácia pre Erasmus mobilitu? https://www.natur.cuni.cz/geografie/aktuality/geografie-opet-zabodovala-v-prestiznim-mezinarodnim-zebricku

Pre študentov, ktorí chcú viac ako len diplom, ktorí chcú byť viac ako len priemerným (a teda zväčša nezamestnaným) absolventom

- projekty http://www.nadaciatatrabanky.sk/index.php/grantove-programy/ , http://www.space.sk/vsprojekty/ , http://www.nadaciaorange.sk/

- štipendiá pre štúdium v zahraničí http://www.euraxess.sk/sk/main/aktuality/ , http://www.saia.sk/ , http://www.stipendia.sk/sk/

- fotosúťaže http://www.wikilovesmonuments.org/ (Wiki miluje pamiatky: Vyfoťte pamiatku, pomôžte Wikipédii a vyhrajte) , http://www.tpoty.com/ ,http://travel.nationalgeographic.com/photo-contest-2015/ , http://travel.nationalgeographic.com/photo-contest-2015/wallpapers/winners-all/1

- na iternete možno nájsť aj viacero sútaží esejí, ako napríklad túto, ktorú organizovala UN Academic Impact (UNAI) v spolupráci s ELS Educational services. Potrebné bolo napisať esej (maximálne 2000 slov) v jednom zo šiestich jazykov OSN (anglicky, francúzsky, španielsky, rusky, čínsky, arabsky), ktorý zároveň nie je materským alebo vyučovacím jazykom, na tému "Mnoho jazykov, jeden svet" a zaslať ju cez portál http://www.els.edu/en/ManyLanguagesOneWorld do 21. februára 2014. Súťaže sa mohli zúčastniť študenti vo veku 18 a viac rokov. Vybrani 60 viťazi - 10 na každý jazyk - boli 25.-29. júna 2014 pozvaní do New Yorku.

- trh stáží a pracovných miest http://onlinecareerfair.sk/

- ŠVK - študentské vedecké konferencie, napr.:

Bratislava http://fns.uniba.sk/studium/svk/ , http://staryweb.fns.uniba.sk/?svk

Košice http://www.upjs.sk/prirodovedecka-fakulta/studium/s-v-k/

Banská Bystrica http://www.fpv.umb.sk/veda-a-vyskum/studentska-vedecka-konferencia/

Zvolen http://www.tuzvo.sk/sk/organizacna_struktura/fakulta_ekologie_a_environmentalistiky/veda-vyskum/svoc/

Prešov http://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/veda-a-vyskum-svk

Praha http://www.natur.cuni.cz/geography/newwave

Ostrava http://konference.osu.cz/svk/

Ostrava http://gisak.vsb.cz/GISacek/

Česko http://geography.cz/tag/studenti/

Krakow http://www.opengis.up.krakow.pl/

30. 09. 2021

Bakalárska práca (BcP)

- tému BcP a školiteľa BcP si študenti volia na začiatku druhého ročníka bakalárskeho štúdia

- odporúčam čo najskôr premyslieť si dôsledne vlastný návrh témy BcP a dohodnúť si (najlepšie prostredníctvom e-mailu) termín konzultácie tohto návrhu s potenciálnym školiteľom a následne samotnú konzultáciu realizovať

- pri voľbe témy BcP z geografie a pri výbere potenciálneho školiteľa BcP, ktorý by mal BcP s takto zvolenou témou viesť, sa prosím nechajte inšpirovať internetovou stránkou Katedry geografie PdF KU (príp. touto stránkou).

Smernica dekana Pedagogickej fakulty KU č. 1/17 o ukončení štúdia na PF KU v Ružomberku

Článok 2 - Zadávanie záverečných prác

(1) Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, príslušné školiace pracovisko (katedra) zverejní do konca októbra prostredníctvom akademického informačného systému témy záverečných prác pre študentov predposledných ročníkov prvého, druhého a spojeného prvého a druhého stupňa.

(2) Študent má právo písomne navrhnúť príslušnému školiacemu pracovisku vlastnú tému a školiteľa záverečnej práce do konca novembra. Vedúci školiaceho pracoviska sa do 30 dní k jeho návrhu písomne vyjadrí. Za schválenie sa považuje aj potvrdenie témy vedúcim školiaceho pracoviska v akademickom informačnom systéme.

(4) Študent predposledného ročníka sa na tému elektronicky prihlási u školiteľa v akademickom informačnom systéme. Na základe dohody medzi školiteľom a študentom sa v akademickom informačnom systéme vyhotoví Zadanie záverečnej práce, ktoré prostredníctvom akademického informačného systému schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska najneskôr do 31. januára daného akademického roka.

Zdroj: Smernica dekana o ukončení štúdia č.1/17

Centrálny register záverečných a kvalifikačných prác http://www.crzp.sk/

Repozitár záverečných prác obhájených na Univezite Karlovej v Prahe https://is.cuni.cz/webapps/zzp/search

Archív záverečných prác na Masarykovej univerzite v Brne https://is.muni.cz/thesis/

Archív ČR napr. https://theses.cz/vyhledavani/?search=geografia+didaktika

Archívy záverečných prác obhájených na vybraných geografických katedrách na Univerzite Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulte

KHGaD PriF UK v BA - Pri výbere tém z oblasti humánnej geografie sa môžete inšpitrovať napríklad témami bakalárskych a diplomových prác v archíve Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave: http://humannageografia.sk/archiv.php ahttp://humannageografia.sk/archiv_prac.php Je možné stiahnuť si celé zoznamy názvov prác, ich autorov, ich školiteľov a prípadne kľúčových slov, alebo vyhľadávať v týchto zoznamoch (na stránke vpravo) rôzne pojmy, napríklad: hotel, festival, šport, cyklo, lyžiar, Róm, Ružomberok, atď. Následne je možné s p. Darinkou Dzurickou (khg@fns.uniba.sk) niekoľko týždňov vopred dohodnúť konkrétny termín návštevy archívu (v rámci vypísaných otváracích hodín v utorok 9.00-10.00 a piatok 11.30-12.30) a poslať jej vopred zoznam prác, do ktorých máte záujem prezenčne nahliadnuť. Pani Darinku Dzurickú možno nájsť v miestnosti č. 9 (2. dvere vľavo na danej chodbe) alebo na sekretariáte (posledné dvere vľavo na danej chodbe) na KHGaD PriF UK v BA, ktorá sídli na chodbe tvoriacej spojnicu medzi pavilónmi CH1 a B1 na mínus prvom poschodí (t.j. o 1 poschodie nižšie, ako je hlavný vchod do PriF UK v BA). Inštrukcie k postupu pri vypožičiavaní prác.

KFGaG PriF UK v BA - Podobne je dostupný zoznam prác obhájených na Katedre fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave:

http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=3425

http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geog/kfg/Katedra/Archivy_Kniznica_Publikacie/prace_w.xls

KRGOaPK PriF UK v BA - Podobne je dostupný zoznam prác obhájených na Katedre regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave:

http://regionalnageografia.sk/index.php?id=500 - stránka archívu BcP, DP, RP a DizP na KRGOaPK PriF UK v BA. Je v ňom množstvo prác zameraných na regióny a lokality nielen na Slovensku, ale i vo svete. Dá sa v nich vyľadávať nielen prostredníctvom kľúčových slov v názvoch prác, ale aj prostredníctvom máp: http://regionalnageografia.sk/images/temp/dp_Svet_10.gif ,http://regionalnageografia.sk/images/temp/dp_SR_10.gif Odporúčam spojiť sa so sekretariátom danej katedry, prip. s tajomníkom katedry a skúsiť si dohodnút, či by bolo možné nahliadnuť do prác, ktoré by vás zaujímali (a ktorých zoznam by ste im vopred mailom zaslali)

Konferencie v oblasti sociálnych vied. Možno sa tiež inšpirovať tým, aké témy sa riešia v súčasnosti na vedeckých konferenciách a seminároch. Ich prehľad v oblasti sociálnych vied, medzi ktoré patrí i humánna geografia, poskytuje o.i. aj mesačník Social Science News, resp. jeho archív: http://www.gesis.org/en/publications/newsletter/social-science-news/

Repozitár s otvoreným prístupom z oblasti sociálnych vied (Social Science Open Access Repository - SSOAR) poskytuje zbierku plných textov dokumentov z oblasti sociálnych vied, medzi ktoré patrí i humánna geografia: http://www.ssoar.info/en/home.html

Materiály, ktoré je potrebné si naštudovať a aplikovať pri tvorbe vlastnej seminárnej, bakalárskej, či diplomovej práce

- Ako nerobiť typografické chyby

Typografické chyby sú rovnako neprípustné ako gramatické chyby. Ako sa ich vyvarovať: http://tvorim.net/typografia/

- Citovanie použitých zdrojov

-- Vzory z dvoch najstarších geografických periodík na Slovensku: Geografický časopis (straší vzor, novší vzor), Acta Geographica Universitatis Comenianae (pokyny pre autorov)

-- Harvardský systém citovania: Geografický časopis (straší vzor, novší vzor), The University of Western Australia (Harward citation style guide), Imperial College London (Harward style citing and referencing)

-- Harvardský systém citovania podľa normy STN ISO 690:

http://www.pulib.sk/web/data/pulib/subory/stranka/ezp-ISO690.pdf

https://www.uk.ukf.sk/data/epca/harvard-iso690.pdf

http://www.slpk.sk/sluzby/normaiso690-102012.html

-- Príklad citovania článku z encyklopédie Wikipedia:

Predatory open access publishing. Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco: Wikimedia Foundation, 2001-, last modified 16.03.2016 [cit. 2016-04-08]. Dostupné na: https://en.wikipedia.org/wiki/Predatory_open_access_publishing

-- bibliografické nástroje https://zbib.org/ , https://www.zotero.org/

- Učebnica "Vzorová bakalárska/diplomová práca"

*Poláčková , J. (2013): Podoba a struktura kvalifikačních prací na katedře. Materiál vytvořený J. D. Bláhou, S. R. Kučerovou a Z. Pavlasovou nazvaný "Podoba a struktura kvalifikačních prací na katedře geografie" pro studenty Přírodovědecké fakulty UJEP v Ústí nad Labem, 61 s. Dostupné na: http://geography.ujep.cz/vyuka/course/view.php?id=4 ("Přihlásit se jako host", 4. Vzorová kvalifikační práce (citace, formální a obsahová stránka práce) - Poláčkova 2013 (digitální verze z roku 2020))

- Učebnica výskumu pre študentov učiteľstva

*Gavora, Peter a kol. (2010): Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online] Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ [ISBN 978-80-223-2951-4]

- Učebnice výskumu pre študentov humánnej geografie

*Rochovská, Alena - Káčerová, Marcela - Ondoš, Slavomír (2015): Výskumné metódy v humánnej geografii a ich aplikácie. Univerzita Komenského v Bratislave, 231 s. [ISBN: 978-80-223-3787-8] Dostupné na: http://www.researchgate.net/publication/280925788_Vskumn_metdy_v_humnnej_geografii_a_ich_aplikcie

*Ženka, Jan - Kofroň, Jan (2012): Metodologie výzkumu v sociální geografii - případové studie. Ostravská univerzita v Ostravě, Ostrava, 90 s. [ISBN: 978-80-7464-148-0] Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/259668848_Metodologie_vyzkumu_v_socialni_geografii_-_pripadove_studie - Kniha o metodológii výskumu v humánnej geografii (pozn.: význam termínu "humánna geografia" používaného na Slovensku je rovnaký ako význam termínu "sociální geografie" používaného v Česku), určená pre autorov bakalárskych, diplomových a dizertačných prác, je jedným z prvých ucelených textov na tému výskumného designu prípadových štúdií priamo pre potreby humánnych geografov v českom alebo slovenskom jazyku.

- Učebnice spracovania prác v geografii

*Dubcová, Alena - Chrastina, Peter - Kramáreková, Hilda (2003): Vademecum literárnej a vedeckej činnosti geografa. 3. doplnené vydanie. Edícia Prírodovedec 49, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodných vied, Katedra geografie, Nitra, 38 s. [ISBN 80-8050-273-0] Dostupné na: http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/images/pdfka/vademecum_2003.pdf

*Oršulák, Tomáš (2012): Studentské práce v geografii. 1. vyd. Tomáš Mikulenka, Ústí nad Labem, 48 s. [ISBN 978-80-904927-3-8] Dostupné na: http://cevramok.ujep.cz/files/stud-prace-2.pdf

07. 10. 2021

14. 10. 2021

21. 10. 2021

28. 10. 2021

04. 11. 2021

Základy geografie - ZakladyGeografie_text_v6_a_SGV.pdf - definícia geografie, objekt a predmet štúdia geografie, (humánno)geografická syntéza, prvý geografický zákon, štruktúra krajinnej sféry a systém geografických vied

Napr.: pedológia verzus pedogeografia http://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/geog/kfg/O_katedre/Publik_fulltexty/BedrnaJenco2016_Pedogeografia.pdf

Skúmanie vzťahu medzi dvoma premennými (metody.xlsx , prednaska1.pdf), vrátane metódy najmenších štvorcov (tzv. OLS) a ukážky skúmania vzájomného vzťahu dvoch kvalitatívnych premenných v MS Excel (chi2.xlsx, popis aj v dokumente http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika3.pdf na s. 1-10)

Príklad z dennej tlače https://dennikn.sk/2476889/nizka-vzdelanost-vysoka-nezamestnanost-ci-podpora-lsns-a-smeru-to-su-spolocne-charakteristiky-obci-s-nizkou-zaockovanostou-mapy-a-grafy/

PGZ_PPA.pdf Prvý geografický zákon a pozitívna priestorová autokorelácia

LT_ZZ_PA.pdf Zipfov zákon (s. 1-3), priestorová autokorelácia (s. 3-8), deterministicé vs. stochastické zákony (s. 1)

PGZ a PPA

- operacionalizácia termínov "blízko / v zhlukoch / v klastroch" (resp. "ďaleko / rozptýlené") a "podobné" (resp. "nepodobné") vo forme dichotomických, polytomických, poradových a metrických premenných

- operacionalizácia termínu "obyčajne" - náhodnou a dostatočne veľkou vzorkou (napr. spomedzi všetkých ((79x79)-79)/2=3081 možných dvojíc okresov)

- príklad kvantitatívnej premennej (hustota zaľudnenia, miera nezamestnanosti) a kvalitatívnej premennej (typy obcí SR podľa ekonomickej štruktúry obyvateľstva podľa sektorov) zobrazenej formou kartogramu a operacionalizácia vyššie popísaných termínov za účelom experimentálneho overenia platnosti PGZ a PPA na vyučovaní geografie na ZŠ a SŠ

Základné kvantitatívne metódy v humánnej geografii

Typy premenných: PremenneADataPodlaSkalyMerania.pdf

Typy grafov, napr.: histogram, stĺpcový, koláčový alebo bodový graf, atď. Ako si vybrať vhodný typ grafu podľa typ premennej a účelu?

MieryVariability_v1.pdf

Priklad_VazenyPriemer.pdf

kvantily_a_stredne_hodnoty_a_variabilita_v3.xlsx

Priemer, medián, modus (Mean, Median, Mode): http://youtu.be/oNdVynH6hcY + Google vyhľadávanie a Google obrázky; Vzťah medzi hodnotou priemeru, mediánu a modusu istého štatistického znaku, resp. ich vzájomná poloha v štatistickom súbore usporiadanom podľa veľkosti štatistického znaku: http://emj.bmj.com/content/17/4/274/F1.large.jpg , http://www.pindling.org/Math/Statistics/Textbook/Chapter2_descript_stat/central_tendency.htm , atď.

MieryVariability_SD_a_VK_v1.xls

Skúmanie vzťahu medzi dvoma premennými (metody.xlsx , prednaska1.pdf) a metóda najmenších štvorcov (tzv. OLS)

Kĺzavý medián

https://korona.gov.sk/ako-sa-budu-uvolnovat-opatrenia-uvodne-informacie/#klzavay-median-a-postupne-uvolnovanie-opatreni

https://dennikn.sk/1863995/dnesny-median-je-32-ak-styri-dni-po-sebe-pribudne-100-a-viac-pripadov-znova-zatvarame/

https://dennikn.sk/2083278/hoci-matovic-chcel-nove-kriterium-vratili-sme-sa-ku-klzavemu-medianu-preco-to-nie-je-dobry-napad/

Metódy tematickej kartografie - štyri z najčastejšie používaných typov tematických máp:

1. kartogram - pre polygóny; kontrastné farby pre kvalitatívne premenné, plynulé farebné škály pre relatívne kvantitatívne premenné; napríklad

2. kartodiagram - pre polygóny; vždy jeden diagram pre jeden polygón; veľkosť diagramov pre absolútne kvantitatívne premenné - napr. výška stĺpcov alebo plocha trojuholníkov, štvorcov, kruhov alebo iných geometrických, príp. figurálnych tvarov; štruktúra - napr. výsečové kruhové diagrami

3. značková metóda - pre body/lokality; každý zo 4 parametrov značky - veľkosť, farba, tvar, orientácia (napr. šípky) - môže reprezentovať nejakú kvalitatívnu alebo kvantitatívnu premennú objektu/javu v danom bode/lokalite, teda jednou značkou možno súčasne vyjadriť až 4 jeho vlastnosti/atribúty; zloženou značkou (napr. štvorec v krúžku) alebo štruktúrovanou značkou (napr. výsečovou kruhovou) možno vyjadriť aj viac jeho vlastností/atribútov

4. čiary smeru pohybu - používajú sa pri zobrazovaní napr. migračných tokov alebo postupu vojsk v bitke/vojne, často napr. v historických mapách

Intervaly: s (viac-menej) rovnakým rozpätím na lineárnej alebo logaritmickej osi, s (viac-menej) rovnakými početnosťami (kvantily), s prirodzenými zlomami/hranicami (tzv. Jenksova metóda https://en.wikipedia.org/wiki/Jenks_natural_breaks_optimization)

Tvorba intervalov, t. j. rozdelenie súboru prvkov podľa hodnôt kvantitatívnej premennej na časti (nielen za účelom tvorby tematickej mapy), optimálne na základe histogramu:

- intervaly s rovnakým (konštantným, napr. rovným smerodajnej odchýlke), príp. pravidelne (geometricky, logaritmicky, atď.) sa zväčšujúcim/zmenšujúcim rozpätím

- intervaly s rovnakou početnosťou prvkov (kvantily)

- intervaly s hranicami v prirodzených zlomoch (sedlách, resp. lokálnych minimách v histograme), príp. tzv. "jenks"

Zdroje: https://www.axismaps.com/guide/data-classification , https://en.wikipedia.org/wiki/Choropleth_map#Classification , https://gis.fns.uniba.sk/vyuka/ptk/prednasky/PTK_3.pdf (od s. 13)

Literatúra ku tematickej kartografii:

- Hofierka, Jaroslav - Kaňuk, Ján - Gallay, Michal (2014): Geoinformatika. Vysokoškolská učebnica, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, 194 p. https://uge-share.science.upjs.sk/webshared/uge_web_files/studium/ucebnice_skripta/geoinformatika.pdf (z tejto knihy je potrebné naštudovať si kapitolu 9.2 Základné kartografické metódy, hlavne jej posledné tri strany - s. 143-147-149)

- Miklín, J., Dušek, R., Krtička, L. & Kaláb, O. (2018): Tvorba map. Ostravská univerzita. ISBN 978-80-7599-017-4 https://tvorbamap.osu.cz/ (s. 128-138, 144, 156-159)

- Benová, Alexandra: Počítačová tematická kartografia. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ

https://gis.fns.uniba.sk/vyuka/ptk/prednasky/PTK_1.pdf, https://gis.fns.uniba.sk/vyuka/ptk/prednasky/PTK_2.pdf, https://gis.fns.uniba.sk/vyuka/ptk/prednasky/PTK_3.pdf

- Gallay, Michal: Tematická kartografia. http://web.science.upjs.sk/gallay/web_vyucba/Tematicka_kartografia/01_TK_MG.pdf

...až... http://web.science.upjs.sk/gallay/web_vyucba/Tematicka_kartografia/09_TK_MG.pdf

- Kaňuk, J. (2015): Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty. Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 p. https://uge-share.science.upjs.sk/webshared/uge_web_files/studium/ucebnice_skripta/2015_PF_Kanuk_PAaM.pdf

- Friedmannová, Lucie: Kartografická vizualizace https://is.muni.cz/el/1431/jaro2016/Z8112/um/

- Zimmermann, Michal: Kartografická vizualizace https://slides.com/michalzimmermann

- Kaňok, J. (1999). Klasifikace stupnic a zásady jejich tvorby pro kartogram a kartodiagram. https://gis.fns.uniba.sk/kartografickelisty/archiv/KL7/10.pdf

- Kaňok, J. (2008). Chyby v mapových výstupech ovlivňující čtení, interpretaci znázorňěných jevů a následně rozhodovací proces. http://gisak.vsb.cz/GIS_Ostrava/GIS_Ova_2008/sbornik/Lists/Papers/050.pdf

- Kaňok, J. (1998). Tvorba stupnic pro kartogramy a kartodiagramy http://www.foliageographica.sk/public/media/26628/33-%20Tvorba%20stupn%C3%ADc%20pro%20kartogramy%20a%20kartodiagramy.pdf

- Horák, J. (2019): Prostorové analýzy dat. Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava, Ostrava, 181 p. [ISBN 978-80-248-4368-1] http://homel.vsb.cz/~hor10/Vyuka/PAD/SkriptaPAD2019.pdf

História priemyslu na Slovensku

Tišliar, Pavol - Šprocha, Branislav (2017): Premeny vybraných charakteristík obyvateľstva Slovenska v 18. – 1. pol. 20. storočia. Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. a Centrum pre historickú demografiu a populačný vývoj Slovenska Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, [ISBN 978-80-89881-08-6] http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Premeny_obyvatelstva_TISLIAR,%20SPROCHA.pdf (Kartogramy 1-8 na s. 30-40; Ekonomická aktivita obyvateľstva na s. 143-151)

Čéplö, Slavomír et al. (2017): Historický atlas obyvateľstva Slovenska (18. – 1. pol. 20. storočia). Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. a Centrum pre historickú demografiu a populačný vývoj Slovenska Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, 251 s. [ISBN 978-80-89881-06-2] http://www.muzeologia.sk/index_apvv.htm

Kde a kedy bola postavená najstaršia vysoká pec v Uhorsku? https://peraskova.blog.sme.sk/c/234425/Tri-vody-najstarsia-vysoka-pec-v-Uhorsku.html

Potenciál okresu Ružomberok a jeho vplyv na rozvoj priemyslu - LaukoPotomova2009.pdf http://www.upac.sk/?page_id=9280

Vybrané tri články z histórie priemyslu - RevuePriemyslu_HistoriaPriemyslu.pdf:

- Prvé pradiarne v Devíne a Prešporku (od r. 1787) na území dnešného Slovenska využívajúce pradiarenské stroje "Jenny" anglického pôvodu presťahované z Viedne

- Regionálne rozdiely v rozvinutosti priemyslu v Rakúsko-Uhorsku v roku 1910

- Bratislavská rafinéria Apollo 1895-1944

Zdrojom sú tri momentálne už nefunkčné nižšie citované odkazy:

http://www.revuepriemyslu.sk/stories/clanok/Hist%C3%B3ria_priemyslu/Priemysel_o%C4%8Dami_%C5%A1tatist%C3%ADk/aid/21176

http://www.revuepriemyslu.sk/stories/clanok/aid/26865/Hist%C3%B3ria_priemyslu/Pl%C3%A1ny_a_plamene

http://www.revuepriemyslu.sk/stories/clanok/aid/20907/Hist%C3%B3ria_priemyslu/Revolu%C4%8Dn%C3%A1_Jenny

História rafinérie Apollo https://www.engineering.sk/clanky2/stroje-a-technologie/2594-120-rokov-rafinerie-apollo

Koniec rafinérie Apollo https://domov.sme.sk/c/22410362/specialne-dobre-rano-moja-mama-bola-tajna-vojnova-agentka-vypocujte-si-syna-spionky-trixie.html Na dokreslenie doby, v ktorej sa to dialo: https://a-static.projektn.sk/2020/05/08094.jpg - Oslava narodenín Adolfa Hitlera pred SND v Bratislave s ľudácky dvojkrížom na bokoch (1941)

Svit a Tomáš Baťa https://dennikn.sk/2515951/nepekny-pekny-batov-svit-pribeh-maleho-new-yorku-ktory-neochranili-pred-zateplenim/ , http://zlin.idnes.cz/vyroci-100-let-od-narozeni-tomase-bati-mladsiho-fas-/zlin-zpravy.aspx?c=A140917_2100200_zlin-zpravy_ras

Niklova huta v Seredi https://www.aktuality.sk/clanok/310732/foto-co-ostalo-z-niklovej-huty-ktoru-dotoval-stat/

Ako vyrastali VSŽ, Slovnaft, hliníkáreň, atď. https://dennikn.sk/178556/ako-vyrastalo-socialisticke-slovensko-petrzalka-vsz-slovnaft-a-ine-na-detailnych-fotkach-galeria/

Priemyselná výroba za socializmu https://youtu.be/OyvJ3CaY3Yc

Fabriky pred a po roku 1989 http://www.sme.sk/c/7673555/fabriky-klenot-socializmu-znicil-trh-aj-zle-rozhodnutia.html

Brownfields http://ciernediery.sk/

Nedávny vývoj priemyslu a ekonomiky (resp. hospodárstva) na Slovensku a v Česku

V roku 2019 bol podiel priemyslu na hrubej pridanej hodnote na Slovensku piaty najvyšší v EÚ (po Írsku, Česku, Slovinsku a Poľsku) https://dennikn.sk/minuta/2127385/

Kým v rokoch 2004 až 2011 Slovensko dobiehalo priemer HDP EU z krajín V4 najrýchlejšie, v rokoch 2012 až 2019 to už bolo najpomalšie https://dennikn.sk/blog/2324194/tak-znovu-dobiehame-ci-nedobiehame-ten-zapad/ (metodické poznámky: https://e.dennikn.sk/minuta/2324902 , https://e.dennikn.sk/2321829/preco-graf-o-tom-ze-sme-prestali-dobiehat-europsku-uniu-nie-je-pravdivy/)

Páleník, Viliam z Inštitútu zamestnanosti (15.7.2020): "Slovenská ekonomika je zameraná najmä na výrobky dlhodobej spotreby, hlavne automobily. V krízových obdobiach sú to práve tieto výrobky, ktorých odbyt sa prepadá." https://dennikn.sk/blog/1985065/epidemia-nas-zasiahla-malo-ekonomika-vsak-trpi-nadpriemerne-sami-sme-si-na-vine/

Baláž, Vladimír (2012): Slovenská ekonomika po 20 rokoch. SME (17.12.2012) http://komentare.sme.sk/c/6641511/slovenska-ekonomika-po-20-rokoch-uspech-ktory-moze-lahko-pominut.html

Morvay, Peter - Hudek, Adam (2018): Snažíme sa Česko dobehnúť sto rokov, ale stále neúspešne. Denník N (s. 67-73) https://a-static.projektn.sk/2019/01/Sto-rokov-CSR-Dennik-N-1.pdf

Kollárová, Zuzana (2019): 30 rokov po socializme je Slovensko stále chudobnejšie ako Česko. Denník N https://e.dennikn.sk/1653147/30-rokov-po-socializme-slovensko-je-stale-chudobnejsie-ako-cesko/

TopForex (2019): Češi po 30 letech vedou před Slováky v kupní síle potravin, Slováci zase tolik neplatí za základní služby. https://burzovnisvet.cz/2019/11/17/cesi-po-30-letech-vedou-pred-slovaky-v-kupni-sile-potravin-slovaci-zase-tolik-neplati-za-zakladni-sluzby/

Súčasné tendencie vo vývoji lokalizačných teórií priemyslu a nové lokalizačné faktory

Automobilový priemysel

Aktuálne správy 2023:

https://e.dennikn.sk/minuta/3661403/

https://e.dennikn.sk/3236696/su-baterie-pre-prirodu-horsie-ako-spalovacie-motory-vysvetlujeme-najcastejsie-myty-o-elektromobiloch/

https://e.dennikn.sk/minuta/3194777 , https://e.dennikn.sk/3194747/cipova-kriza-vlani-pridusila-domacu-vyrobu-aut-este-viac-ako-rok-predtym-za-rekordom-zaostala-o-vyse-stotisic-vozidiel/

Aktuálne správy 2022:

Počet áut vyrobených na Slovensku dosiahol doteraz svoje maximum v roku 2019 - 1,1 mil., v roku 2020 klesol na 0,96 mil. a v roku 2021 vzrástol na rovný 1 mil., t.j. 184 na 1000 obyvateľov (13.1.2022) https://dennikn.sk/minuta/2678504/ , https://e.dennikn.sk/2678477/graf-tyzdna-slovenska-vyroba-aut-napriek-nedostatku-cipov-nepadla-hlbsie-mierne-stupla-na-rovny-milion/

Aktuálne správy 2021:

Produkcia v európskom automobilovom priemysle 01-10/2021 (28.12.2021) https://e.dennikn.sk/minuta/2661468/

Inobat Auto má globálneho investora (16.11.2021) https://e.dennikn.sk/2612611/slovenska-baterkaren-ziskala-prvy-kapital-od-firmy-globalneho-rangu-prilakala-dvojku-svetovej-tazby-nerastov/

Inobat Auto (16.9.2021) https://e.dennikn.sk/2538424/inobat-auto-po-testoch-prvej-baterie-do-elektromobilov-tvrdi-ze-je-lepsia-ako-sucasne-azijske-konkurentky/

Schaeffler je s 9000 zamestnancami v dvoch závodoch v Kysuckom Novom Meste a v Skalici najväčším domácim automobilovým subdodávateľom. Tento nemecký výrobca systémov pre pohonné ústrojenstvo a podvozky vznikol pred viac ako 70 rokmi a dnes je jedným z najväčších rodinných podnikov na svete s obratom vyše 12,5 miliard Eur a celosvetovým počtom zamestnancov takmer 84-tisíc v roku 2020. S viac ako 1900 prihlásenými patentmi bol v roku 2020 druhou najinovatívnejšou nemeckou spoločnosťou. Na Slovensku podniká od zmeny režimu pred 30 rokmi. Na vybudovanie technologického centra na ložiská a hnacie sústavy pre elektromobily v Kysuckom Novom Meste žiada od štátu úľavy na dani z príjmu v objeme takmer 5,4 milióna Eur. (27.7.2021) https://dennikn.sk/minuta/2483091/

Stručné zhrnutie emisnej kauzy Volkswagenu (23.7.2021) https://dennikn.sk/minuta/2478332/

Všetky slovenské automobilky majú momentálne schválené plány na roky dopredu. Stellantis v Trnave získal od materského koncernu výrobu troch nových modelov, ktoré nahradia Citroën C3. Investícia asi 180 miliónov Eur je najväčšia od výstavby fabriky v Trnave pred 15 rokmi. Za 18 rokov tu bývalé PSA preinvestovalo spolu 1,2 mld Eur. Aktuálne tvoria elektromobily asi desatinu trnavskej produkcie a ešte pred novou investíciou by to malo byť o polovicu viac. V súčanosti tu pracuje asi 4 tis. ľudí a výrobná kapacita je asi 400 tis. automobilov. Investícia zamestnanosť zrejme nezvýši, produkciu pri najhoršom zachová. (28.6.2021) https://e.dennikn.sk/minuta/2447713 , https://e.dennikn.sk/2447674/heger-sa-dnes-pochvali-novou-investiciou-na-zachovanie-trnavskej-automobilky-matka-jej-odklepla-200-milionov-eur/ , https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-vsetky-slovenske-automobilky-maju-momentalne-schvalene-plany-na-roky-dopredu/ (do 4:05)

Jaguar Land Rover v Nitre prijme 600 nových zamestnancov, jej subdodávatelia vytvoria miesta pre ďalších 300 ľudí (15.4.2021) https://dennikn.sk/minuta/2352981/

Volkswagen v Bratislave prijme 400 nových zamestnancov kvôli nárastu dopytu na svetových trhoch. Podľa výročnej správy za rok 2019 zamestnával Volkswagen na Slovensku vyše 12100 zamestnancov. Vyše 40 % zamestnancov preň pracuje viac ako 10 rokov. (15.4.2021) https://dennikn.sk/minuta/2352853/

Nová emisná norma Euro 7, ktorú pripravuje Európska komisia a o ktorej by mala definitívne rozhodnúť v treťom štvrťroku 2021, by prakticky znemožnila výrobu áut so spaľovacími motormi od roku 2025. (17.12.2020) https://e.dennikn.sk/2192453/automobilky-protestuju-komisia-navrhla-normu-ktora-by-prakticky-zastavila-vyrobu-dieslov/

Aktuálne správy 2020:

Volkswagen v Bratislave investuje 1 mld Eur (8.11.2020 - 8.3.2021)

- https://dennikn.sk/minuta/2301911/ V bratislavskom Volkswagene pribudlo sto pracovných miest, ide o nových zamestnancov na montáž vozidiel. Perspektívne sa firme, ktorá má teraz zhruba 11 500 pracovníkov, zvýši počet pracovníkov vďaka novým investíciám na takmer 14-tisíc.

- https://e.dennikn.sk/2133903/volkswagen-prinasa-na-slovensko-este-vacsiu-investiciu-nez-matovicova-vlada-povodne-dufala/ V prospech rozšírenia závodu mohli rozhodnúť výrobné náklady podobné odrieknutému tureckému závodu, skúsenosti s pestrou výrobou viacerých značiek alebo plánované zavedenie kurzarbeitu.

- https://e.dennikn.sk/2142360/ako-sa-zmylili-sefovia-nasho-automobiloveho-priemyslu-a-kam-az-odvetvie-posunu-passaty-a-superby/ Podľa odhadov by sa celoročne mohlo v slovenskom Volkswagene vyrábať okolo štvrť milióna kusov vlajkového modelu matky Passat i prémiového modelu českej Škody Superbu. To by celkovú výrobu tuzemskej dcéry Nemcov zdvihlo až na približne 650-tisíc vozidiel. V roku 2019 závod vyrobil 378-tisíc automobilov.

Najviac daní platia automobilky a nemecke firmy (22.10.2020) https://e.dennikn.sk/2097504/kto-plati-a-slovensku-najvacsie-dane-anno-volkswagen-a-dalsie-nemecke-firmy/

Slovensko zaostáva v konkurencieschopnosti automobilového priemyslu za krajinami EÚ aj V4 - 275 000 pracovných miest a 49,5 % celkovej priemyselnej produkcie (13.2.2020) https://e.dennikn.sk/minuta/1756070

6.4., 14.4., 5.5. 2020 V ktorých podnikoch (kde) v prvej vlne pandémie (jar 2020) výroba nespomaľuje? A v ktorých (kde) sa rozbieha nová výrova? Prečo tomu tak je? A prečo tá ktorá automobilka prerušila / obnovila výrobu skôr alebo neskôr ako ostatné automobilky na Slovensku, resp. v skupine danej značky? Ako to súvisí s časom a smerom šírenia a tiež s intenzitou epidémie vo svete, v Európe, Slovenskom? Dátumy prerušenia výroby:

17.3.-19.4. VW BA (prerušil spolu s ostatnými v skupine)

19.3.-11.5. PSA TT (prerušil ako posledný v skupine)

23.3.-17.5. JLR NR (prerušil medzi prvými v skupine)

23.3.-5.4.,20.4.-23.4. KIA ZA (na rozdiel od sesterského závodu Hyundai Nošovice s prerušením 23.3.-13.4.)

Ak netušíte, odpovede nájdete tu:

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-stopka-na-konkurzy-bude-takmer-pre-vsetkych-veritelia-budu-moct-spekulantov-napadnut-iba-na-sudoch/

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-preco-sa-zilinska-kia-rozbieha-ako-prva-a-ako-velmi-chyba-pomoc-velkym-firmam/

https://e.dennikn.sk/1881677/bratislavsky-volkswagen-sa-vracia-do-predkrizoveho-tempa-na-konci-maja-planuje-tri-zmeny/

SARIO (2020): Automotive Sector in Slovakia https://www.sario.sk/sites/default/files/data/sario-automotive-sector-in-slovakia-2020-02-07.pdf

SARIO (2018): Automotive Sector in Slovakia https://www.sario.sk/sites/default/files/content/files/sario-automotive-sector-in-slovakia-2018-09-20_0.pdf

ACEA Pocket Guide 2020-2021 https://www.acea.be/publications/article/acea-pocket-guide

ACEA Interactive map: Automobile assembly and engine production plants in Europe https://www.acea.be/statistics/article/automobile-assembly-engine-production-plants-in-europe

List of countries by motor vehicle production https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_motor_vehicle_production

Aktuálne správy 2019:

Clo na dovoz áut z EU do USA

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/unia-caka-ci-trump-zavedenie-cla-na-europske-auta-zareaguje-adekvatne-a-rychlo/

https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1893322-caka-sa-na-trumpov-verdikt-o-clach-dopad-na-slovensko-bude-takmer-okamzity-hovori-odbornik

https://ekonomika.sme.sk/c/22056485/europske-auta-ako-bezpecnostne-riziko-to-sa-neda-obhajit-vyhlasil-altmaier.html

Prepúšťanie vo VW Bratislava https://www.aktuality.sk/clanok/665589/v-bratislavskom-zavode-vw-moze-prist-o-pracu-az-3-tisic-ludi/

Rekordná produkcia v r. 2018

https://www.postoj.sk/39465/automobilky-na-slovensku-vyrobili-vlani-rekordny-pocet-aut

https://dennikn.sk/1346545/automobilky-zlomili-dalsi-rekord-rastli-skoro-vsetky-a-pridal-sa-jaguar/

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/496805-stvrta-automobilka-zacala-vyrobu-na-slovensku/

Aktuálne správy 2018:

Tlačová správa Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky https://www.zapsr.sk/wp-content/uploads/2018/05/20180116_ZAP-TS.pdf

A visit to the Volkswagen factory https://kongres-magazine.eu/2018/10/a-visit-to-the-volkswagen-factory/

Aktuálne správy 2016:

https://dennikn.sk/456908/volkswagen-prekonal-rekord-zamestnava-10-tisic-ludi/

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-12/rekordny-rok-vo-vsetkych-smeroch.html

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/409304-volkswagen-investuje-na-slovensku-viac-ako-jaguar/

http://www.autoforum.cz/zajimavosti/kde-se-v-evrope-vyrabi-nejvic-aut-a-kde-se-nevyrabi-skoro-nic-vysledky-prekvapi/

https://automix.centrum.sk/revue/862393/fotospecial-takto-robia-pri-kosiciach-prevodovky-kam-ich-montuju

SME 9.12.2013 Zabije nás nakoniec úspech našich automobiliek? http://ekonomika.sme.sk/c/7028263/zabije-nas-nakoniec-uspech-nasich-automobiliek.html

- Danielle Fraserová pracuje s drogovo závislými ženami v detroitských väzniciach a na požiadanie vyťahuje historky o tom, ako je jedna jej klientka zatvorená za krádež plienok a druhá za to, že vymenila svoje dieťa za drogy. Na otázku, kde je koreň problémov Detroitu, odpovedá: začali sme v školách učiť menej matematiky. A vyhadzovať zo škôl učiteľov, ktorí od detí príliš veľa vyžadovali a nepustili každého k maturite a na strednú školu žiakov, ktorí nevedeli ani poriadne pochopiť písaný text.

- Pripravovať sa na ďalšiu hospodársku krízu je ako pripravovať sa na ďalší teroristický útok. V skutočnosti sa pripravujeme na ten predchádzajúci a dúfame, že svet sa v budúcnosti veľmi nezmení. Ale to sa nám málokedy vyplní.

- A ak začneme debatu o akejkoľvek alternatíve k automobilkám, skončíme nakoniec zasa pri vzdelávaní, pretože svet sa stal príliš zložitým na to, aby sme vedeli vyveštiť na 20 či 30 rokov dopredu čokoľvek iné, ako že budeme potrebovať bystrých ľudí s univerzálnymi schopnosťami, ktorí budú schopní prispôsobiť sa.

Lokality výroby na Slovensku: VW Bratislava, Martin, Košice; PSA Trnava; KIA Teplička nad Váhom (pri Žiline); Jaguar Land Rover Nitra; Getrag Ford transmitions Kechnec (pri Košiciach)

(ŠKODA Mladá Boleslav https://youtu.be/vYrsPGTPOoY , http://automix.atlas.sk/revue/858485/fotospecial-takto-sa-vyraba-skoda-octavia-a-rapid)

Horňák, Marcel - Kresáň, Lukáš - Rochovská, Alena (2016): Osobný automobil v domácnosti: symbol sociálneho statusu alebo nevyhnutnosť? Geografia, 24,1, pp. 15-19 http://www.casopisgeografia.sk/index.php/Geografia/article/view/19/7

História:

Začiatky Henryho Forda https://denniknpodcast.podbean.com/e/citanie-z-knih-z-vydavatelstva-dennika-n-david-brown-umenie-obchodnych-vojen-cenne-lekcie-z-dejin-biznisu/

Elektromobilita

2022:

Dotácie na elektromobily v Číne v r. 2022 skončia https://www.france24.com/en/live-news/20220101-china-to-scrap-subsidies-for-electric-vehicles

2021:

V roku 2021 mali vozidlá SUV (Sport Utility Vehicle – SUV) viac ako 45-percentný podiel na celosvetovom predaji automobilov. Tým vytvorili nový rekord v absolútnych číslach aj v rámci ich podielu na trhu. Nárast obľúbenosti SUV rastie vo viacerých krajinách vrátane Spojených štátov, Indie a Európy, hovorí nová správa Medzinárodnej energetickej agentúry (International Energy Agency – IEA). Na Slovensku patrí do tejto kategórie každé druhé predané auto. Registrácie elektrických vozidiel boli najvyššie v Nórsku (56 percent), na Islande (19 percent), v Holandsku (16 percent) a Švédsku (12 percent). In a few key car markets – such as Germany (above 34%), the United Kingdom (28%), France (over 23%) and China (18%) – the market share of electric cars reached record levels as of late November 2021. https://dennikn.sk/minuta/2662598/ , https://www.iea.org/commentaries/global-suv-sales-set-another-record-in-2021-setting-back-efforts-to-reduce-emissions

Počet predaných elektromobilov a plug-in hybridov podľa jednotlivých značiek v Q1 a Q2 2021 na Slovensku https://techbox.dennikn.sk/v-predaji-elektromobilov-na-slovensku-vedie-volkswagen/

Elektromobily = Stellantis + Foxconn (presnejšie materská firma Hon Hai Precision Industry) https://europe.autonews.com/automakers/stellantis-foxconn-finalize-strategic-partnership

Stellantis = PSA (Peugeot Société Anonyme) + FCA (Fiat Chrysler Automobiles) https://ihsmarkit.com/research-analysis/stellantis-scale-creates-opportunity.html

Medziročná zmena štruktúry predaných áut podľa pohonu v 1. štvrťroku 2021: v EÚ veľká (rástli najmä plug-in hybridy a klasické hybridy - detaily v tabuľke nižšie), na Slovensku malá

https://www.acea.be/press-releases/article/fuel-types-of-new-cars-battery-electric-5.7-hybrid-18.4-petrol-42.2-market

https://e.dennikn.sk/minuta/2363224

Kategória benzín nafta BEV PHEV HEV NGV Iné

Q1 2020 podiel na trhu (%) 52,3 29,9 3,7 3,1 9,4 0,6 1,0

Q1 2021 podiel na trhu (%) 42,2 23,2 5,7 8,2 18,4 0,6 1,8

Medziročná zmena počtu (%) -16,9 -20,1 59,1 175,0 101,6 -10,1 92,7

Pozn.: BEV – batériové, PHEV – plug-in hybridy, HEV – hybridy, NGV – zemný plyn, Iné – LPG, etanol, atď.

Krajiny s najväčším počtom predaných elektromobilov a plug-in hybridov v rokoch 2016-2020 - ku koncu roka 2020 ich po svete jazdilo takmer 11 miliónov https://e.dennikn.sk/minuta/2303025

Zvyšovanie počtu predaných elektrických áut v r. 2020 https://e.dennikn.sk/minuta/2292252 V r. 2020 na hlavných trhoch (v 10 západoeurópskych krajinách, USA, Číne, Japonsku a Južnej Kórei) predaj (1) áut s elektrickým pohonom stúpol o 30 % na 5,9 milióna (klasické hybridy o 17 % na 2,99 milióna, čisto batériové autá o 40 % na 2 milióny, plug-in hybridy o 75 % na 869 tisíc), no (2) áut so spaľovacím motorom klesal v jednotlivých krajinách dvojciferným tempom, najrýchlejšie za poslednú dekádu. Prognózy: Popri autách na elektrinu by sa v ďalších rokoch mohli viac presadiť vozidlá na vodíkové palivové články. V nákladnej doprave sa očakáva väčší rozvoj skvapalneného zemného plynu LNG - lídrami sú Taliansko, Španielsko a Nemecko. Zdroj: PwC E-mobility Sales Review

Zvyšovanie počtu ponúkaných modelov elektromobilov na slovenskom trhu

https://techbox.dennikn.sk/temy/42-elektromobilov-aktualne-dostupnych-na-slovensku/

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-zlyhanie-vlady-napravi-privatny-podnik-uz-v-marci-doda-striekacky-pre-polovicu-krajiny/ 4:56-7:07

Predaj elektromobilov v Európe https://techbox.dennikn.sk/elektromobily-europa-detronizovala-cinu/

2020: Ako "sociálnodemokratická" vláda v decembri 2019 dotovala z verejných zdrojov bohatým ľuďom nákup luxusných plug-in hybridov (sumou 5000 Eur) a elektromobilov (sumou 8000 Eur) v cene až do 50000 Eur - o neefektívnej podpore elektromobility na Slovensku (neefektívnej preto, lebo podpora sa ušla len zlomku záujemcov, pričom lepšie nastavená podpora by pri rovnakej výške verejných zdrojov mohla dosiahnuť väčší prírastok elektromobilov na našich cestách). V roku 2021 plánuje ministerstvo hospodárstva ďalšie kolo dotácií, výška príspevku však bude nižšia a na pridelenie dotácie by mal mať nárok každý. https://dennikn.sk/minuta/2201668/ - o podobných "najrýchlejších klikačoch" viac tu https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-dlhe-hypoteky-uz-atakuju-hranicu-troch-percent/ (od 8:37)

https://auto.hnonline.sk/servis/2046301-toto-su-elektromobily-na-ktore-si-mozete-uplatnit-dotacie-od-statu

https://www.mojelektromobil.sk/plugin-hybridy-dotacia-slovensko-2019/

https://www.mojelektromobil.sk/dotacie-elektromobil-plug-in-hybrid-2019-otazky-odpovede/

https://www.teslamagazin.sk/dotacie-elektromobily-podmienky-vyzva/

2019: Slovensko strašia elektromobily https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/498041-automobilovu-velmoc-slovensko-strasia-elektromobily/

Výroba vagónov

Tatravagónka v Poprade a Trebišove s asi 3000 zamestnancami vyrobí ročne asi 4000 vagónov. Vo svojom segmente má tretinu európskeho trhu. V roku 2020 kúpila chorvátsku Vagonu TŽV Gredelj a v týchto dňoch preberá celý výrobný komplex Slovenských energetických strojární v Tlmačoch, kde sa po kotloch budú vyrábať vagóny. Tatravagónka pritom už dlhšie vlastní podniky v Nemecku, Poľsku a Srbsku. Stáva sa najväčším priemyselným podnikom v domácich rukách a čoskoro sa v tržbách priblíži k ESET-u, ktorý je symbolom slovenského úspechu. 5:05-6:53 https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-pripravme-sa-na-tretiu-vlnu-s-mrtvymi-a-mozno-aj-so-zatvorenymi-prevadzkami/

Výroba lodí

https://e.dennikn.sk/minuta/2552139

https://e.dennikn.sk/2551169/kedysi-sa-lode-ani-nezmestili-do-vyrobnych-hal-dnes-robia-kompy-a-katamarany-na-balaton-pribeh-komarnanskych-lodenic/

Výroba bicyklov

12.10.2021 Firmy s najväčšou produkciou bicyklov na svete sídlia v Holandsku, na Taiwane (2x) a v Číne https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-slovensky-facebook-zaraba-na-podvodoch-s-fejkovymi-investiciami/ (7:58-9:40) , https://pon.com/en/activities/bikes/

10.1.2017 Najväčší výrobcovia bicyklov na Slovensku v roku 2015 https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-1/kormidlo-posuva-dcere.html

Zbrojársky priemysel

Zbrojársky priemysel na Slovensku: z pôvodných programov prežili hlavne delá a munícia, popritom pribudli letecké simulátory či diaľkovo ovládané veže (17.5.2022)

https://e.dennikn.sk/2845791/slovenske-zbrojarstvo-uz-nesniva-o-vlastnom-tanku-vyraba-simulatory-kanony-ci-dialkovo-riadene-veze/

https://img.projektn.sk/wp-static/2022/05/SLOVENSKE_ZBROJARSTVO-1-1.png

Azerbajdžan nasadil proti Arménsku slovenské húfnice, ktoré získal napriek zbrojnému embargu. https://dennikn.sk/minuta/2078721/

Azerbajdžan robil manévre zbraňami zo Slovenska, získal ich za tretej vlády Smeru https://dennikn.sk/2073003/azerbajdzan-pouziva-proti-armensku-hufnice-a-raketomety-zo-slovenska-ziskal-ich-za-tretej-vlady-smeru/

O tom, že Azerbajdžan strieľa aj húfnicami a raketometmi zo Slovenska, je presvedčený Jan Grohmann z Armádnych novín: „Zbraňové systémy toho typu sú veľmi účinné, v konflikte na východnej Ukrajine sa postarali až o 80 percent ľudských strát.“ https://dennikn.sk/minuta/2074775/

Ľuboš Blaha zo Smeru kritizoval vládu, že sa neozve na podporu „arménskych bratov“ proti Azerbajdžanu. Pritom vláda Smeru umožnila vývoz slovenských húfnic a raketometov, ktorými sa proti Arménom vyzbrojil Azerbajdžan. https://dennikn.sk/minuta/2074713/

Ťažobný priemysel

- Zeolit

Povrchovú ťažbu zeolitu v Nižnom Hrabovci neďaleko Vranova nad Topľou plánujú rozšíriť o vyše 10 hektárov, z necelých 200 tisíc na 400 tisíc ton tejto sopečnej horniny ročne, v súčasnosti pre podnik pracuje zhruba 200 ľudí https://e.dennikn.sk/2217307/zeocem-na-vychode-rastie-povrchovu-tazbu-zeolitu-chce-rozsirit-na-vyse-dvojnasobok/

- Magnezit

Porovnanie krajín https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_magnesium_production

SMZ - http://www.smzjelsava.sk/sk/produkty213

- Uhlie

Uhlie a baníctvo na Slovensku https://www.energia.sk/teplo/26093-rozhovor-s-riaditelom-hornonitrianskych-bani-hrozi-do-roku-2023-koniec-banictva-na-slovensku

V Handlovej začala ťažba hnedého uhlia v roku 1909. Už v roku 1376 Handlovú založilo 200 nemeckých rodín, ktoré sa do neosídlenej doliny presťahovali z Kremnice. Nemci stále tvorili 90 % obyvateľov Handlovej aj na konci 19. storočia a viac ako 50 % jej obyvateľov ešte aj za prvej Československej republiky a druhej svetovej vojny. Po vojne však z mesta odišlo – z donútenia – až deväť z desiatich Nemcov. Dnes ich v 17-tisícovej Handlovej zostáva len asi stovka. Na „poslovenčenie“ baníckeho mesta, v ktorom boli karpatskí Nemci vo väčšine od 14. storočia, pritom stačilo niekoľko mesiacov. https://dennikn.sk/2477711/do-ust-im-davali-seno-zapriahali-ich-do-voza-ako-z-handlovej-vyhnali-nemcov/

Porovnanie krajín https://slovensko.hnonline.sk/1863636-co-sa-stane-ked-slovensko-prestane-tazit-hnede-uhlie

Nemecko https://ekonomika.sme.sk/c/22014299/v-nemecku-sa-skoncila-tazba-cierneho-uhlia.html

- Kriticky dôležité suroviny

Z akčného plánu eurokomisie, ktorý pripravil podpredseda Maroš Šefčovič, vyplýva, že na Slovensku je medzi významnými ložiskami až sedem lokalít a päť kritických surovín: antimón (Pezinok, Dúbrava), kobalt (Ľubietová, Dobšiná), barit (Rudňany), grafit (Kokava nad Rimavicou) a vzácne zeminy (Brezno). Ich využitie je popísané v ekonomickom newsfiltry. https://e.dennikn.sk/2058131/slovenske-bane-skryvaju-rudy-ktore-chce-tazit-aj-eu-mapa/ , https://e.dennikn.sk/2058806/ekonomicky-newsfilter-paradox-zelenej-ekonomiky-potrebujeme-viac-bani/

Čína ťaží asi 80 percent vzácnych zemín, ktoré sa používajú pri výrobe automobilov, liečbe rakoviny či monitorovaní zemetrasení https://dennikn.sk/minuta/1485937/

- Ostatné

http://mineral-resources.sazp.sk/sites/mineral-resources.sazp.sk/files/prilohy/6_smre_2016_janova_0.pdf

https://www.researchgate.net/publication/315613826_Nerastne_suroviny_Slovenskej_republiky_2015_stav_2014_Slovak_Minerals_Yearbook_2015_state_2014

Potravinársky priemysel

Ako sa "vyrába" jedlo

http://www.barakasamsara.com/updates/food-sequence-clip-surpasses-15-million-views

Výrobky s označením "zaručená tradičná špecialita"

https://dennikn.sk/961615/slovenski-masiari-nedodrzuju-ani-recept-na-spisske-parky-v-teste-prepadli-vsetci-vyrobcovia/

Syr

Michalovská syráreň Bel, ktorá patrí francúzskemu koncernu Bel, je najväčším stredoeurópskym výrobcom syrov (s ročnou produkciou 16 tisíc ton) a najrýchlejšie rastúcou veľkou slovenskou potravinárskou fabrikou (za 10 rokov jej tržby vzrástli z 38 na 95 miliónov Eur)(14.3.2021)

https://dennikn.sk/minuta/2311238/

https://e.dennikn.sk/2308335/boli-sme-v-pyche-vychodniarskeho-potravinarstva-pozdvihli-domacu-karicku-a-trufli-si-aj-na-svetozname-francuzske-syry/

Cukrovarníctvo

http://www.teraz.sk/ekonomika/cukrovar-reforma-1989-pokles-hektar/43413-clanok.html

https://dennikn.sk/1092183/je-to-trpky-pribeh-o-slovenskom-cukre/

http://www.bbc.co.uk/whodoyouthinkyouare/past-stories/stephen-fry.shtml (Šurany 1927 - "the largest sugar beet factory in Europe")

Maslo

https://dennikn.sk/minuta/1110620/

https://trends.google.com/trends/explore?date=all&geo=SK&q=maslo

https://trends.google.com/trends/explore?date=all&geo=CZ&q=m%C3%A1slo

Likérky

Likérky na Slovensku mali podiel na domácom trhu pred desaťročím asi 50 %, v súčasnosti asi 75 % (18.5.2021): St. Nicolaus, a.s. (Liptovský Mikuláš) + Slovenské liehovary a likérky, a.s. (Leopoldov), GAS Familia, s.r.o. (Stará Ľubovňa), Karloff, s.r.o. (Kežmarok), Prelika, a.s. (Prešov), Frukona Košice, a.s., Old Herold, s.r.o. (Trenčín); Z trhu odišli: Liehofruct White Lady, s.r.o. (Levoča - asi do roku 1999), Nask + Carat Distillery, s.r.o. (Šamorín) 5:42-6:55 https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-matovic-a-sulik-sa-venuju-sebe-a-podnikatelom-stoja-peniaze/

Výroba zdravotníckych prístrojov

https://e.dennikn.sk/2413255/najvacsi-vitaz-krizy-firma-zo-starej-turej-vlani-zarobila-osemnasobok-toho-co-za-desat-rokov-predtym/

Farmaceutický priemysel a COVID-19 (Bozkávať či nebozkávať čínsku vlajku?)

https://dennikn.sk/1824806/ako-pandemia-odhalila-rozsah-celosvetovej-zavislosti-zdravotnictva-od-ciny/

https://dennikn.sk/minuta/1824902/

https://dennikn.sk/1829070/keby-peking-netajil-zahadny-virus-nakazenych-by-bolo-omnoho-menej-hovori-britska-studia/

Textlný a odevný priemysel

http://www.teraz.sk/tag/temaodev16

Merina a Ozeta Trenčín https://dennikn.sk/minuta/2462482/

Potenciál okresu Ružomberok a jeho vplyv na rozvoj priemyslu - LaukoPotomova2009.pdf

Fabrika, ktorá budovala mesto - Peter Kravčák (11.02.2020) https://rkmagazin.sk/fabrika-ktora-budovala-mesto/

Texicom sa zmenil na priemyselný park. Ale má na viac - Peter Kravčák (17.07.2018) - https://rkmagazin.sk/texicom-sa-zmenil-na-priemyselny-park-ale-ma-na-viac/

Z histórie kostola svätej rodiny v Ružomberku – Rybárpoli - Peter Dvorský - http://www.upac.sk/?page_id=9280 , https://www.upac.sk/wp/z-historie-kostola-svatej-rodiny-v-ruzomberku-rybarpoli/

Elektrotechnický priemysel

Foxconn Nitra má ročné tržby viac ako 1 mld. Eur. Samsung Galanta má 1150 zamestnancov a ročné tržby 1,4 mld. Eur (2.2.2021), a pritom je závodom s najvyššou mierou automatizácie v celom koncerne (v r. 2020 tam roboty robili viac ako polovicu všetkých úkonov). Pred vyše 10 rokmi mal však Samsung ďalší závod vo Voderadoch (pri Trnave), pričom mal spolu 6000 zamestnancov a ročný zisk vyše 200 mil. Eur. Veľká časť jeho výroby bola presunutá zo Slovenska do Maďarska, ktoré má nielen nižšie platy, ale aj lacnejšiu elektrinu. (5:25-6:45) https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-ministri-sa-zobudili-a-zvysuju-pomoc/

Embraco, ktoré patrí pod americký koncern Whirlpool, má presúvať výrobu z Talianska na Slovensko (23.2.2018) https://ekonomika.sme.sk/c/20767114/embraco-ma-presunut-vyrobu-na-slovensko-taliani-protestne-vysli-do-ulic.html

Energetický priemysel

- Podiel rôznych zdrojov na výrobe elektriny na Slovensku v rokoch 2006-2014 (graf na s. 2) http://www.bencont.sk/app/cmsSiteAttachment.php?ID=32&disposition=inline (hypotéky na s. 12)

- Z Ruska priteká do EÚ 26 % ropy a 38 % zemného plynu. Slovensko je od Ruska ešte závislejšie: 100 % ropy a 85 % zemného plynu. Dnes má Slovensko jadrové palivo iba z Ruska. Prevádzkovateľ jadrových blokov – Slovenské elektrárne – má zmluvu na dodávku paliva s ruskou firmou TVEL, ktorá platí do roku 2026 s možnosťou predĺženia. Palivo do našich reaktorov však v minulosti chcel dodávať aj americký Westinghouse, ktorý má s nimi skúsenosti. (25.2.2022) https://e.dennikn.sk/minuta/2740182/ , https://e.dennikn.sk/minuta/2740195/ , https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/

- Obnoviteľná energia nie je vždy menej zaťažujúca pre životné prostredie https://e.dennikn.sk/2237110/s-obnovitelnymi-zdrojmi-sme-na-tom-ovela-lepsie-ako-sme-dufali-ibaze-to-je-zla-sprava/ , https://euractiv.sk/section/energetika/interview/analyticka-shmu-cisla-o-spotrebe-biomasy-nesedeli-uz-roky-nikoho-to-nezaujimalo/

- Veľké zelené elektrárne sa vracajú, tentoraz azda bez solárnych barónov https://e.dennikn.sk/2102690/ekonomicky-newsfilter-vlada-chce-zachranit-co-sa-da-lockdown-ma-zaroven-udrzat-hospodarstvo-v-chode/ Audio (od 2:48): https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-vlada-chce-zachranit-co-sa-da-lockdown-ma-zaroven-udrzat-hospodarstvo-v-chode/

- Malé vodné elektrárne https://euractiv.sk/section/voda/opinion/male-vodne-elektrarne-su-horsie-ako-velke-dokazov-je-dost/

- PVE Čierny Váh – časozberné video (2017) https://youtu.be/XYWQiAFGybc

- Pumped-storage plant / Pumped-storage hydroelectricity (3D animation) https://youtu.be/GJ7ltJlMY9E

- Ak je miera úniku metánu v dodávateľskom reťazci zemného plynu vyššia ako 3 percentá, výroba energie zo zemného plynu sa stáva znečisťujúcejšou ako jej výroba z uhlia, tvrdí Client Earth. Satelitné údaje Európskej vesmírnej agentúry naznačujú, že táto hranica je pri zemnom plyne, ktorý sa dováža do Európy mnohonásobne prekročená. Satelity napríklad zistili obrovské úniky metánu z plynovodu Jamal, ktorý prepravuje zemný plyn zo Sibíri do Európy. https://euractiv.sk/section/energetika/news/emisie-metanu-minuly-rok-rekordne-rastli-investori-ziadaju-prisnejsie-limity/

Aktuality

26.1.2022 Spustia Nord Stream 2 v júli 2022? https://dennikn.sk/minuta/2695702/

12.1.2022 Dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) začiatkom januára do Európy tankermi, ktoré priplávali najmä zo Spojených štátov, dosiahli až 250 miliónov kubických metrov, a tým až päťnásobne prevýšili dodávky zemného plynu z Ruska tranzitnými plynovodmi. https://e.dennikn.sk/2678144/americke-tankery-lamu-rekordy-dodavkami-lng-nahradzaju-vypadky-ruskeho-plynu/

14. a 21. 12. 2021 Ceny zemného plynu v EÚ sú na maximách https://e.dennikn.sk/minuta/2648206/ , https://e.dennikn.sk/minuta/2656853

2.11.2021 Geopolitické faktory lokalizácie investícií v energetickom priemysle už aj na Slovensku (okrem Gazpromom nakúpených kapacít zásobníkov zemného plynu a Nord Stream 2): Orbán chce kúpiť Stredoslovenskú energetiku https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-orban-chce-kupit-stredoslovensku-energetiku/

27.10.2021 Rusko chce, aby sa ceny plynu v Európe pohybovali okolo 300 až 400 dolárov za tisíc metrov kubických. Cena európskeho termínovaného kontraktu na plyn však dňa 26.10.2021 dosiahla 88 eur za MWh, čo zodpovedá 1 150 dolárom za tisíc metrov kubických. Na začiatku októbra 2021 cena stúpla až na 2-tisíc dolárov. Ruský Gazpromu sa v roku 2020 podieľal na uspokojení dopytu po plyne v Európe jednou tretinou. https://e.dennikn.sk/minuta/2589424

21.10.2021 Faktory, ktoré prispeli k energetickej kríze https://vredakcii.podbean.com/e/energeticky-analytik-hirman-nord-stream-2-nas-uz-teraz-vychadza-velmi-draho/ alebo https://youtu.be/QGzoayYJdOU , https://video.sme.sk/c/22770749/analytik-hirman-vysoke-ceny-energii-su-zodpovednostou-firiem-nie-vlady.html

20.10.2021 Za ostatný rok a pol narástla cena elektriny na burze trojnásobne https://e.dennikn.sk/2581423/firma-mesto-a-obycajny-clovek-komu-ako-zdrazie-elektrina-plyn-a-teplo/

15.10.2021 Spotreba elektriny na Slovensku sa po extrémnom raste počas jari a leta 2021 vrátila k dlhodobému priemeru. Môže to byť spôsobené tým, že automobilky utlmujú výrobu pre chýbajúce komponenty a ťažký priemysel pre drahé energie. https://e.dennikn.sk/minuta/2576181/

1.10.2021 Energetická kríza https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-slovalcu-hrozi-zatvorenie-a-vsetci-velki-spotrebitelia-energii-uz-volaju-o-pomoc/ (1:20-5:15)

30.9.2021 Ako štát rieši energetickú krízu s peniazmi zaplatenými za emisné povolenky https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-lobisti-pojdu-na-dve-zmeny-stat-ma-aj-na-zachranu-firiem-pred-drahou-energiou-odlozenu-miliardu/ (1:20-3:30)

29.9.2021 Energeticky náročný priemysel (hutníctvo - napr. Slovalco, US Steel, OFZ; chemický priemysel - napr. Duslo Šaľa, Slovnaft; cementárne) dopláca na rast cien energií (zemný plyn za ostatný rok zo 14 na 80 Eur za 1 MWh) https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-drahe-energie-zacinaju-nivocit-priemysel/ (1:20-3:00) https://e.dennikn.sk/2555003/ekonomicky-newsfilter-drahe-energie-zacinaju-nivocit-priemysel/

27.9.2021 Rast cien energii a Nord Stream 2 https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-vysoke-ceny-energii-este-nemusia-byt-to-najhorsie-co-nas-onedlho-caka/ (1:20-4:40)

13.7.2021 Najbohaší človek na Slovensku je zároveň najvplyvnejším človekom v najvýznamnejších energetických firmách na Slovensku: čoskoro bude nepriamo vlastniť 29 % Slovenských elektrární, pričom už teraz mu nepriamo patrí 15 % v prepravcovi plynu Eustream a Stredoslovenskej energetike https://e.dennikn.sk/minuta/2194647, jeho podnikateľské aktivity sú však oveľa pestrejšie https://e.dennikn.sk/minuta/2466052

https://e.dennikn.sk/2194254/kym-hascaka-kvietika-a-bodora-zadrzali-tkac-z-jt-potvrdil-ze-je-najbohatsim-slovakom/

https://finweb.hnonline.sk/galeria/9261-30-najbohatsich-slovakov/66a6d57918b75ab9e02916fd3695f684

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-komu-chybaju-dobre-spravy-nech-si-pozrie-graf-nezamestnanosti/ cca 4:55-6:40

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-sulik-a-heger-nenasli-kompromis-problem-sa-odklada-na-buduci-rok-1608193103/ cca 8:16-9:03

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-patrik-tkac-sa-vracia-k-eph-kretinsky-upratuje-struktury/ cca 2:30-5:50

Tepelná energetika

- Po takmer 60-ročnej prevádzke dnes končí východoslovenská tepelná elektráreň Vojany, ktorá spaľovala čierne uhlie. Slovenské elektrárne týmto ukončili výrobu elektriny z uhlia: „Od tohto momentu vyrábame 100 percent elektriny bez priamych emisií.“ https://e.dennikn.sk/minuta/3906668/

- O budúcnosti TE Vojany sa rozhodne v apríli 2021 (11.12.2020) https://e.dennikn.sk/minuta/2183643

- TE Vojany obnovila výrobu (10.12.2020) https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2262776-zistenie-hn-na-vychode-slovenska-spustili-odpisanu-elektraren-pomohlo-aj-to-ze-v-nemecku-ustal-vietor

- TE Vojany a TE Nováky, t. j. obidve slovenské tepelné elektrárne definitívne prestávajú spaľovať uhlie: Elektráreň Vojany (na čierne uhlie) nevyrába už od februára 2020, čoskoro ju buď definitívne zavrú, alebo nahradia uhlie nejakým palivom z odpadu. Elektráreň Nováky (na hnedé uhlie) vypnú najneskôr v roku 2023, Slovenské elektrárne a Hornonitrianske bane súperia o to, kto z nich bude potom vykurovať hornonitriansky región na báze biomasy a plynu. (30.6.2020) https://e.dennikn.sk/1949476/sef-elektrarni-s-uhlim-skoncujeme-este-skor-palivo-z-odpadu-sme-uz-otestovali/

Jadrová energetika a budúcnosť emergetiky

- Podiel elektriny z jadrových elektrární v roku 2022 na Slovensku zrejme medziročne narastie - 3. blok elektrárne Mochovce spustia zrejme o dva mesiace https://e.dennikn.sk/2692232/mochovce-ziskali-prelomovy-suhlas-od-jadroveho-dozoru-prekazkou-su-este-chybne-rury/

- Podiel elektriny z jadrových elektrární v roku 2020 bol druhý najväčší na svete práve na Slovensku (53,1 %), väčší bol len vo Francúzsku (70,6 %) https://e.dennikn.sk/2677526/stavat-nove-atomky-nehrozi-dalsia-fukusima-a-cernobyl-zoznam-argumentov-za-a-proti-elektrine-z-jadra/ , https://www.statista.com/statistics/270367/share-of-nuclear-power-in-the-power-supply-of-selected-countries/

- Podiel elektriny z jadrových elektrární v roku 2019 bol druhý najväčší na svete práve na Slovensku (55,0 %), väčší bol len vo Francúzsku (71,7 %). Francúzsko má 58 jadrových reaktorov. Najviac, 97 jadrových reaktorov majú USA – produkujú tam asi pätinu elektriny. https://www.statista.com/chart/22405/nuclear-powers-share-of-total-electricity-generation/

- Dostavba 3.a 4. bloku v JE Mochovce https://dennikn.sk/minuta/1176108/

- Bude budúcnosť patriť malým jadrovým elektrárňam, tzv. malým modulárnym reaktorom (SMR)? https://dennikn.sk/minuta/2603801/

- Jadrové elektrárne na Slovensku majú palivo z Ruska alebo USA? https://dennikn.sk/1330721/americania-prehrali-s-rusmi-sutaz-o-palivo-pre-slovenske-reaktory-lobuju-za-druhu-sancu/

https://www.energie-portal.sk/Dokument/palivo-pre-slovenske-reaktory-budu-dalej-dodavat-rusi-ponuka-z-usa-bola-drahsia-104851.aspx

- Jadrové elektrárne budú môcť využívať výhody udržateľných investícií, reaguje Slovenské jadrové fórum na uniknutý dokument vedcov, ktorí radia Európskej komisii. https://e.dennikn.sk/minuta/2333186 , https://e.dennikn.sk/2332243/su-jadrovky-zelene-vedci-hovoria-bruselu-ze-ano-a-davaju-im-novu-nadej/

- Jadrová energia je podľa JRC a európskej komisie udržateľná, a teda patrí medzi tzv. zelené investície. Zástancami tohto postoja sú aj Francúzsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko. Naopak, Rakúsko, Nemecko a Taliansko sú proti. Investície do jadrovej energie sa však súkromným bankám nevyplácajú (v porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi). Ratingová agentúra Standard & Poor’s vo svojej správe z roku 2019 nevníma budovanie nových jadrových elektrární v USA a západnej Európe ako výhodnú investíciu, keďže náklady na tieto projekty stále rastú a obnoviteľné zdroje sú čoraz konkurencieschopnejšie. https://euractiv.sk/section/energetika/news/jadrova-energia-je-udrzatelna-znie-verdikt-europskych-expertov/ ,

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-medzi-kandidatmi-na-nastupnictvo-po-kellnerovi-je-aj-spolumajitel-slovenskych-elektrarni-dennik-e/ (6:58-8:35)

- Jadrová energia nie je zelená: protiargumenty ku správe JRC https://euractiv.sk/section/energetika/opinion/jadrova-energia-dostala-zelenu-nalepku-fakty-svedcia-o-opaku/

- Sú podľa EÚ biomasa, jadrová energia a zemný plyn trvaloudržateľné? Slovensko chce, aby za také považované boli: 1. lebo v teplárňach sa spaluje štiepka (za sú najmä severské krajiny), 2. lebo bez jadra by sme nemali šancu dosiahnut uhlíkovú neutralitu (pozri vyššie kto je za a kto proti), 3. lebo máme príjmy za tranzit plynu a chceme ním nahradiť uhlie (za sú najmä južanské krajiny a Poľsko, ktoré sa zbavuje závislosti od uhlia) 7:00-9:00 https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-superliga-chce-zarabat-na-monopole-aky-ma-nhl-ci-nba/

Hutnícky priemysel

Slovalco zníži pre rast cien elektriny produkciu na zhruba 60 percent svojej kapacity (t.j. asi o 35 000 ton hliníka za rok). Už v roku 2019 ohlásilo zníženie produkcie na 80 % kapacity. Nevylučuje ani zatvorenie podniku. Zároveň jeho majitelia ohlásili investíciu v Maďarsku. (30.12.2021) https://e.dennikn.sk/minuta/2664617

Hutnícky priemysel na Slovensku: oceliareň US Steel Košice - 3 pece, hlinikáreň Slovalco Žiar nad Hronom - 226 pecí, Oravské ferozliatinové závody OFZ Oravský Podzámok, miestna časť Široká - 6 pecí, Železiarne podbrezová (23.4.2021) 1:24-3:25 https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-konecne-dobre-spravy-hutnici-idu-uz-naplno-a-startuju-celu-ekonomiku/

Hlinikáreň Slovalco (Žiar nad Hronom), Fortischem (bývalé Novácke chemické závody) a OFZ (výrobca ferozliatin, Oravský Podzámok, miestna časť Široká) sú aj tento rok prakticky oslobodené od poplatkov za zelenú elektrinu, za ktorú by inak platili takmer 90 miliónov eur. "Vzhľadom na existujúcu legislatívu na to majú právo po splnení určitých podmienok a tieto podmienky splnili aj v roku 2021," vysvetľuje šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris. https://dennikn.sk/minuta/2222089/

Bartošíková, Tereza: Sto rokov výstavby hlinikární: prípadová štúdia tovární v Kinlochleven, Žiari nad Hronom a Dunkerqu https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/casopisy/ALFA_1-2016_3Bartosikova.pdf

Súčasné tendencie vo vývoji lokalizácie hutníctva hliníka - Slovalco Žiar nad Hronom

- 26.8.2021 https://e.dennikn.sk/2515583/najvacsi-spotrebitel-elektriny-sa-dodnes-nedohodol-na-novej-zmluve-od-januara-hlinikarnam-hrozi-provizorium/

Žiarske hlinikárne Slovalco spoluvlastnené nórskym koncernom Norsk Hydro a domácou finančnou skupinou Penta sú najväčším spotrebiteľom elektriny v krajine. Fabrika dôležitá pre celý žiarsky región spotrebuje vo svojej elektrolýze desatinu celoročnej výroby Slovenských elektrární a osem percent celkovej slovenskej spotreby elektriny. Platnosť jej osemročnej zmluvy na dodávky elektriny sa však končí už o štyri mesiace a novú dlhodobú zmluvu fabrika dojednanú doteraz nemá a ani o nej aktuálne nerokuje. ... Ceny elektriny v tejto hlinikárni tvoria 40 až 60 percent výrobných nákladov.

- 30.9.2021 https://www.aktuality.sk/clanok/7tchvf2/ziarske-slovalco-utlmuje-vyrobu-o-rok-budeme-vediet-ci-fabrika-skonci-hovori-jej-sef/

Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom ďalej utlmuje výrobu, z celkového počtu 226 pecí odstavila 14 už pred časom, v týchto dňoch k nim pribudlo ďalších 11.

- 1.10.2021 Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) a minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) pomáhajú Pente https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-slovalcu-hrozi-zatvorenie-a-vsetci-velki-spotrebitelia-energii-uz-volaju-o-pomoc/ (3:00-5:15)

Súčasné tendencie vo vývoji lokalizácie hutníctva železa a oceli - US Steel Košice

26.3.2013 http://ekonomika.sme.sk/c/6747189/kosice-zostanu-americke-najblizsich-pat-rokov.html

Alebo že by len 3 roky? Že by to (ne)súviselo s termínom parlamentných volieb 5.3.2016?

16.3.2016 http://kosice.korzar.sme.sk/c/8155747/kosicky-us-steel-vyhodil-viceprezidenta-jacka-a-dalsich-topmanazerov.html

9.1.2017 https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-1/oceliari-sutazia-o-to-kto-prezije.html

9.1.2017 https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-1/kosicke-zeleziarne-potrebuju-lepsieho-majitela.html

9.1.2017 https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-1/nerobme-z-u-s-steelu-socialny-podnik.html

26.1.2017 https://www.etrend.sk/firmy/majitelia-kosickeho-u-s-steelu-si-tlapli-s-cinskym-koncernom.html

26.1.2017 http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/898327-zistenie-hn-ine-ponuky-zmietli-zo-stola-cinania-si-zarezervovali-kosicky-u-s-steel

27.1.2017 http://www.etrend.sk/ekonomika/6-dovodov-preco-americania-odchadzaju-z-u-s-steel-kosice.html

31.1.2017 https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-5/slovensko-a-svet-2038.html

18.4.2017 https://www.etrend.sk/ekonomika/u-s-steel-dobehol-spor-z-cias-rezesa-sud-zaistil-oceliarnam-pozemky.html

24.9.2017 https://www.aktuality.sk/clanok/523836/v-spore-o-pozemky-pod-u-s-steel-uspeli-kosice/

27.9.2017 https://www1.pluska.sk/Regiony/Vychodne-Slovensko/Prezident-U.S.Steel-Kosice-Takato-je-pravda-o-predaji-oceliarne-Cinanom

4.1.2018 https://hnonline.sk/hnbiznis/1669423-

16.1.2019 https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1874757-u-s-steel-ohlasila-v-kosiciach-vyznamnu-investiciu-stat-bude-130-milionov

1.2.2019 https://kosice.korzar.sme.sk/c/22042869/kosicky-u-s-steel-v-prvom-kvartali-znizi-objem-produkcie.html

12.2.2019 https://www.webnoviny.sk/sefcovic-chce-podporit-u-s-steel-kosice-a-navrhuje-specialne-clo-na-ocel-s-nizsim-ekostandardom/

12.2.2019 https://kosice.korzar.sme.sk/c/22051491/eurokomisar-hovoril-so-sefom-u-s-steelu-aj-o-brexite-ci-nekalej-konkurencii.html

14.2.2019 https://kosice.korzar.sme.sk/c/22053489/v-u-s-steele-prebieha-kolektivne-vyjednavanie-bude-sa-prepustat.html

23.7.2019 https://e.dennikn.sk/1535739/u-s-steel-potrebuje-prepustat-a-vyuziva-to-aj-na-vyjednavanie-s-vladou/

24.1.2020 https://e.dennikn.sk/minuta/1730455

28.1.2020 https://e.dennikn.sk/1735075/kosickym-oceliarnam-zacina-po-diete-rast-odbyt-aby-stihali-dokupuju-ocelove-polotovary-z-cudziny/

12.10.2020 https://e.dennikn.sk/minuta/2083941 Investíciu do modernizácie elektrotechnickej ocele za celkovo 130 miliónov EUR odložili na prelome rokov. Európske oceliarne idú na nižší výkon pod tlakom lacnejších dovozov ocele z Ázie a žiadajú EÚ, aby voči konkurentom z iných svetadielov zaviedla ekologické dovozné clá, pretože mimoeurópske výroby spĺňajú iba nižšie environmentálne štandardy. Únia iba nedávno zaviedla nižšie clá zatiaľ len na ázijský dovoz nehrdzavejúcej ocele.

18.12.2020 https://e.dennikn.sk/minuta/2194562 U. S. Steel, najväčší priemyselný podnik na východe Slovenska, má aj s dcérskymi firmami zhruba 9500 zamestnancov.

18.5.2021 https://e.dennikn.sk/minuta/2395009 , https://e.dennikn.sk/minuta/2395232

14.6.2021 https://e.dennikn.sk/minuta/2429655

05.11.2021 https://dennikn.sk/2600528/kosicky-newsfilter-podla-premiera-americania-neodidu/

Súčasné tendencie vo vývoji lokalizácie priemyslu - napr. v celulózovo-papierenskom odvetí

Blízkosť k surovine" alebo "blízkosť k politikom" je dnes dôležitejší lokalizačný faktor pre rentabilitu a konkurencieschopnosť, a teda v konečnom dôsledku aj pre lokalizáciu novej alebo pokračovanie existujúcej výroby v istej lokalite?

2010

http://liptov.sme.sk/c/5565840/mondi-scp-oslavovali-130-rokov-papierenskej-vyroby-v-ruzomberku.html

2012

http://komentare.hnonline.sk/komentare-167/bonapartova-velka-mala-domov-522417

http://www5.teraz.sk/regiony/pristupova-cesta-do-obce-liskova-uz/23989-clanok.html

http://ekonomika.sme.sk/c/6554480/mondi-za-stimul-nemusi-pracu-pre-ludi-ani-udrzat.html

https://myliptov.sme.sk/c/6552666/cestu-uz-nezatazuju-kolony-stojacich-kamionov-s-drevom.html

2014

http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1939-ruzomberske-scp-si-ide-vyrabat-zelenu-elektrinu/

http://www.ta3.com/clanok/1049991/ruzombercania-sa-budu-moct-aj-v-okoli-celulozky-nadychat-cerstveho-vzduchu.html

2016

https://dennikn.sk/382340/ruzomberske-papierne-ohlasili-novu-investiciu-fica-pytaju-podporu

http://www.aktuality.sk/clanok/322759/vlada-dala-milionove-stimuly-ruzomberskym-papiernam-5-dni-po-volbach/

2017

https://plustv.sk/video/naj-podla-leska-s-ivanom-haluzom-o-podnikani-milana-fila

https://www.etrend.sk/ekonomika/velkopodnikatel-milan-filo-ziskal-cestny-doktorat.html

https://www.aktuality.sk/clanok/542321/univerzita-chce-dat-cestny-doktorat-meciarovmu-zbohatlikovi-dostala-od-neho-400-tisic/

https://rmagazin.sk/univerzita-oceni-milana-fila-podporu-ocakava-aj-buducnosti/

https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-28/tajnosti-a-starosti-milana-fila.html

2018

https://www.etrend.sk/firmy/na-slovensku-konci-dalsia-fabrika-vyroba-sa-presunie-do-talianska.html

2019

https://myliptov.sme.sk/c/22033944/v-ruzomberku-plati-vystraha-pred-smogom.html

https://www.etrend.sk/firmy/v-ruzomberku-to-zas-smrdi-ludia-protestovali-pred-papiernickou-mondi.html

http://www.privatizaciascp.sk/

2020

https://e.dennikn.sk/1749981/kocner-si-so-sudcami-pisal-aj-o-existencnych-sporoch-milana-fila-a-papiernik-ich-potom-vyhraval-jeden-za-druhym/

https://dennikn.sk/1803965/peter-toth-svedci-ze-fico-s-kalinakom-riadili-s-oligarchami-krajinu-z-hiltonu/ - úryvok:

Fiľo sa sťažoval, že jeho firma Eco Investment nevie na súde uspieť. „To bolo nepríjemné pre Fiľa. Bol z toho nervózny a bol nonstop na úrade vlády u Fica, alebo keď sa nestretol s Ficom, tak sa minimálne stretol s Jankovskou. Keď nie on, tak jeho pravá ruka Miroslav Čurilla,“ vypovedal Sklenka. Ficov syn si nedávno zobral Čurillovu dcéru za manželku. Kočner tiež Sklenkovi povedal, že Fiľo je hlavným sponzorom a donorom Roberta Fica, možno aj strany. „Ale tu sa myslelo v kontexte fyzickej osoby, a preto boli tie intenzívne stretnutia. Marian Kočner mi povedal, že Fiľo je zahryznutý do krku Ficovi, aby sa to rýchlo a okamžite riešilo. Takže za úlohu to mala z tejto strany Jankovská.“

Dotácie vlád Fica SCP, ktoré Fiľo spoluvlastní

V roku 2016 dostali papierne Mondi SCP v spoluvlastníctve Milana Fiľa štátny stimul vo výške 48,8 milióna eur vo forme daňovej úľavy po prísľube firmy, že investuje do rozšírenia výroby. O štátnom stimule sa rozhodlo päť dní po voľbách.

Aj v roku 2012 dostali ružomberské papierne veľkorysý stimul . Výmenou za 25 miliónov eur nemuseli sľúbiť vláde, že vytvoria nové pracovné miesta. Vláda argumentovala tým, že dotácia má zabrániť prepúšťaniu ľudí. V roku 2012 totiž papierne hrozili, že bez stimulu prepustia 383 ľudí.

2021

https://e.dennikn.sk/minuta/2429743

https://dennikn.sk/minuta/2384398/

https://dennikn.podbean.com/e/ekonom-z-rozpoctovej-rady-ak-by-sa-aj-konal-demograficky-zazrak-profitovat-z-toho-budeme-o-polstorocie/ (4:57-6:53)

https://e.dennikn.sk/2384360/najcennejsej-firme-velkopapiernika-milana-fila-vlani-spadol-zisk-o-50-milionov-eur/

https://www.forbes.sk/najbohatsi-slovaci-rebricek-2020/

Zisk Mondi SCP v Ružomberku (ktorého 49 % vlastní Milan Fiľo, ôsmy najbohatší Slovák podľa rebríčka Forbes s odhadovaným majetkom takmer 600 mil. EUR; vlastní tiež napr. SHP Harmanec, Rybu Košice a Tauris https://www.tauris.sk/kontakt) sa prepadol zo 65 miliónov Eur v roku 2019 na 15 miliónov Eur v roku 2020, čo je šestina až štvrtina oproti predchádzajúcim rokom a menej ako počas krízy v roku 2009. V roku 2020 síce zväčšilo výrobu a predaj celulózy, ale v dôsledku nižších cien prišlo o desatinu tržieb a väčšinu ziskov.

Do nového obdobia po pandémii však vstupuje fabrika s veľkou investíciou a v roku 2021 spúšťa nové prevádzky, ktoré by mali takmer zdvojnásobiť jej výrobné kapacity.

2022

https://dennikn.sk/2667649/film-ocista-bohac-filo-ziadal-300-tisic-eur-od-vdovy-s-dochodkom-140-eur-na-pojednavania-roky-nechodil-sudkyni-to-neprekazalo/

Súčasné tendencie vo vývoji lokalizácie ekonomických činností z oblasti agrokomplexu v ČR a SR

7.10.2021 Babišovy firmy inkasovaly od státu násobně víc, než se dá veřejně dohledat https://denikn.cz/718422/babisovym-firmam-se-u-statnich-instituci-darilo-spocitali-jsme-kolik-za-dobu-jeho-vlady-dostaly-z-verejnych-penez/

21.9.2020 - Ročné tržby všetkých slovenských obhospodarovateľov lesov sú 0,5 mld. Eur, farmárov 2,5 mld. Eur (vrátane dotácií) a potravinárov 3,5 miliardy Eur. Slovenské poľnohospodárstvo je pre slabú produktivitu len na jednej tretine priemernej výkonnosti všetkých farmárov EU. https://e.dennikn.sk/2047628/ekonomicky-newsfilter-v-arce-naozaj-uviazli-peniaze-premierovej-rodiny-sanca-na-slusne-oddlzenie-sa-tak-zvacsuje/

31.12.2020 SPF - https://pozfond.sk/verejny-pristup-k-informaciam/vyrocne-spravy/

Sovenský pozemkový fond celkom spravuje a nakladá s 680 502 ha pozemkov, z toho:

• 342 925 ha ornej pôdy, 152 213 ha trvalých trávnych porastov, 115 718 ha lesnej pôdy, 40 254 ha ostatnej plochy, 29 392 ha iných druhov pozemkov.

Na základe údajov ISKN k 31.12.2020 je na listoch vlastníctva vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe SPF evidovaných celkom 256 236 ha pozemkov, z toho:

• 99 982 ha ornej pôdy, 51 450 ha trvalých trávnych porastov, 50 927 ha lesnej pôdy, 33 730 ha ostatnej plochy, 20 147 ha iných druhov pozemkov.

Podľa údajov zapísaných registrov a pozemkových úprav je vo vlastníctve nezistených vlastníkov evidovaných celkom 424 266 ha pozemkov, z toho:

• 242 943 ha ornej pôdy, 100 763 ha trvalých trávnych porastov, 64 791 ha lesnej pôdy, 6 524 ha ostatnej plochy, 9 245 ha iných druhov pozemkov.

Poľnohospodárstvo

Čo predchádzalo poľnohospodárstvu

10 tis. rokov pr.n.l bolo na Zemi asi 2,43 mil. ľudí, 8 tis. rokov pr.n.l. asi 5,14 mil. ľudí, a na začiatku n.l. asi 188 mil. obyv. Najväčšie spomalenie rastu počtu obyvateľov, resp. jeho mierny pokles nastal asi v rokoch 200-600 n.l. (202-213 mil. obyv.) a 1200-1400 n.l. (393-390 mil obyv.).

https://ourworldindata.org/grapher/world-population-1750-2015-and-un-projection-until-2100

Šírenie moderného človeka https://www.facebook.com/ErikBalazSpolu/photos/a.1185898498214885/1628337820637615/?type=3&theater

(porovnaj s https://www.nationalgeographic.org/projects/out-of-eden-walk/)

Pred 100 tis. rokmi (keď ľudia žili len v Afrike) tvorila biomasa suchozemských divožijúcich cicavcov asi 20 mil. ton, pred 10 tis. rokmi (keď žilo na svete len asi 5 mil. ľudí) asi 15 mil. ton (o 25 až 50 % menej), v roku 1900 asi 10 mil. ton, dnes asi len 3 mil. ton. https://ourworldindata.org/wild-mammal-decline ,

https://cs.wikipedia.org/wiki/Vym%C3%ADr%C3%A1n%C3%AD_v_holoc%C3%A9nu

Napríklad populácia bizóna amerického klesla z asi 60 000 000 jedincov pred príchodom Európanov vďaka jeho intenzívnemu lovu len na 750 jedincov (v súčasnosti je jeho populácia asi 350 000 jedincov). Populácia zubra európskeho bola vo voľnej prírode v rôznych častiach Európy vyhubená v 14. až 20. storočí (1919 v Białowieżai, v Poľsku a 1927 na Kukaze) a súčasná populácia 8461 jedincov (2019) pochádza len z 12 jedincov (10 samíc a 2 samcov) v prípade nížinno-kaukazskej línie a len z 7 jedincov v prípade nížinnej linie.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Efekt_hrdla_lahve#Pokles_velikosti_populace , https://cs.wikipedia.org/wiki/Zubr_evropsk%C3%BD

Podiel vlastnej biomasy ľudí na všetkej biomase sveta je jedna desaťtisícina (vyjadrené hmotnosťou uhlíka v sušine). Rastliny tvoria 80 %, baktérie 13 %, huby 2 %, archeóny 1,27 %, jednobunkovce 0,73 %, živočíchy 0,36 % (z toho hmyz 50 % a ľudia 3 %) a vírusy 0,036 %. Biomasa ľudí a hospodárskych zvierat spolu je 20-krát väčšia ako biomasa divožijúcich cicavcov. Za posledných 10 tis. rokov ľudská aktivita zredukovala biomasu divožijúcich cicavcov o 85 % a biomasu rastlín o 50 %.

https://www.smithsonianmag.com/smart-news/humans-make-110000th-earths-biomass-180969141/

Počiatky poľnohospodárskej produkcie vo svete

https://www.factmonster.com/history/us/dk-history-early-farming (Table 40)

https://www.thoughtco.com/animal-and-plant-domestication-4133501

https://aeon.co/ideas/how-we-discovered-that-europeans-used-cattle-8000-years-ago - využívanie hospodárskych zvierat - mlieko od 6000 pr.n.l. (v Európe, ešte skôr na Blízkom Východe); vlna od 4000 pr.n.l. (BV); drevený pluh od 4000 pr.n.l. (E), sila ťažných zvierat od 6000 pr.n.l. (E) významná o.i. v odlesňovaní a stavebníctve

Úrodný polmesiac = Fertile Crescent https://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Arodn%C3%BD_polmesiac , https://en.wikipedia.org/wiki/Fertile_Crescent

Demografická revolúcia a emigrácia v Európe na prelome 19.-20. stor. a na Blízkom východe na prelome 20.-21. stor. - Aké asociácie možno pozorovať medzi týmito javmi a históriou poľnohospodárstva na Blízkom východe, t.j. v oblasti pôvodu mnohých hospodárskych plodín a zvierat? https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2835596-mapy-ukazuji-priciny-neklidu-na-blizkem-vychode-prelidneni-sucho-diktatury-i-ropu

Mann, Ch. C. (2011): The Birth of Religion. National Geographic, Volume 219, Issue 6, pp. 34-59 http://connection.ebscohost.com/c/articles/60677175/where-farming-began

Budúcnosť poľnohospodárstva

Agro-robotizácia https://e.dennikn.sk/minuta/2478962 , https://techbox.dennikn.sk/namiesto-sezonnych-robotnikov-roboty/

Z dronu do postrekovača (precise farming) http://www.profesionalservis.sk/sites/default/files/z_dronu_do_postrekovaca.pdf

Rastlinná výroba v poľnohospodárstve

20.12.2021 Poľnohospodárske výrobky v novembri 2021 medziročne zdraželi o 28,3 %, pritom pri rastlinnej výrobe to bolo až o 40,3 % a pri živočíšnej len o 4 % https://e.dennikn.sk/minuta/2655108

22.11.2021 Pestovanie jabĺk na Slovensku https://dennikn.sk/2613262/uz-si-pomaly-zvykame-na-to-ze-ovocie-vyzera-pekne-ale-nema-chut-hovori-odbornik-na-stare-odrody-jabloni/ , https://dennikn.sk/minuta/2627684/

13.10.2021 Moderné a výnosné pestovanie zeleniny na južnom Slovensku https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-navrh-rozpoctu-prudko-setri-aj-na-zdravotnictve-a-uciteloch/ (7:33-9:45)

15.3.2021 Rozloha rodiacich vinohradov na Slovensku pre lacný dovoz a slabú podporu štátu každý rok klesá. V roku 2021 vinohradníci očakávajú pokles výmery vinohradov na približne 7000 hektárov. V roku 1989 to bolo okolo 30 000 hektárov. https://dennikn.sk/minuta/2311699/

28.12.2020 Výkyvy počasia z dlhodobého hľadiska spôsobujú na Slovensku nižšie úrody, problémy pri zbere, vysušovanie krajiny a poškodzovanie pôdy. Príklady hodnôt hektárových výnosov 2020: kukurica na zrno 8,76 t/ha (cca priemer), zemiaky 25,5 t/ha (cca priemer), slnečnica 2,57 t/ha (najmenej od roku 2016), cukrová repa 55,97 t/ha (druhá najmenší výnos od roku 2016, 80000 ks repy na 1 ha je najmenej za posledných 10 rokov) https://e.dennikn.sk/minuta/2203379

Olivivý olej z Talianska https://dennikn.sk/1291896/odkaz-mms-o-mafii-ktora-v-taliansku-falsuje-aj-olivovy-olej-ktory-kupujeme-na-slovensku/

Fair trade a rozvojové vzdelávanie: kvety, kakao, tropické ovocie, káva (ale tiež elektronika, hračky, odevy, kameň, outdoorové vybavenie, topánky)

https://www.nazemi.cz/cs , http://www.storyofbanana.com/sk

Palmový olej a životné prostredie https://dennikn.sk/blog/2202259/poskodzuje-palmovy-olej-zivotne-prostredie-alternativy-su-este-horsie

Živočíšna výroba v poľnohospodárstve

Chov sliepok v EÚ a na Slovensku https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/klietkovy-chov-sliepok-na-slovensku-je-na-ustupe-potvrdila-eurokomisia/

AgriProtein https://agriprotein.com/ Britská firma, ktorá podniká v Južnej Afrike s dvoma farmami na muchy. Každá má 8,4 miliardy múch, ktoré denne skonzumujú 276 ton potravinového odpadu a nakladú 340 miliónov vajíčok. Tieto vajíčka sa usušia a stanú sa krmivom pre zvieratá. Firma má hodnotu 200 miliónov dolárov a plánuje po celom svete do roku 2024 založiť 100 ďalších fariem na muchy.

Včelárstvo a invázne druhy https://dennikn.sk/1881810/vcelam-odhryznu-hlavu-usmrtia-aj-cloveka-v-amerike-spozorovali-vrazedne-srsne-z-azie/

Včelárstvo a produkcia medu od vstupu do EÚ na Slovensku rastú https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/po-vstupe-do-unie-na-slovensku-rastie-pocet-vcelarov-aj-vcelstiev-infografika/

Základné charakteristiky poľnohospodárstva na Slovensku: tvorba pridanej hodnoty na 1 ha, veľkostná štruktúra polí a podnikov

Priemerný európsky farmár z 1 ha polí vyprodukuje takmer trojnásobne vyššiu hrubú pridanú hodnotu ako slovenský. V tomto najobjektívnejšom ukazovateli sú slabší ako Slováci už iba farmári zo studeného Pobaltia. Na chvoste Únie sme preto, lebo mnoho našich farmárov pestuje iba najjednoduchšie pestované a najmenej ziskové obilie a olejniny, no do náročnejších výrob mäsa, ovocia a zeleniny sa im nechce. Krajina ich musí dovážať z cudziny až za miliardu eur ročne, čo je 60 percent tržieb celého domáceho poľnohospodárstva. Navyše, práve maštale, sady a skleníky zamestnajú viac ľudí ako obilie. Ak Slovensko pôjde aj do náročnejších výrob, môže na jeho farmách pracovať nie súčasných 50-tisíc ľudí, ale až trojnásobok. https://e.dennikn.sk/2605777/mate-chut-farmarcit-startovacia-dotacia-pre-mladych-farmarov-sa-ma-zvysit-na-70-tisic-eur/

Ktoré plodiny, v ktorom roku a kde sa pestujú? https://b2b.onesoil.ai/cases-en/ , https://b2b.onesoil.ai/data/ , https://onesoil.ai/en

(Aplikácia s dátami o druhoch plodín na poliach v Európe. Vľavo hore sa dal vybrať rok od roku 2016, kým aplikácia prestala byť verejne dostupná https://map.onesoil.ai/2018/sk#7.53/48.685/19.706 , https://map.onesoil.ai/2018?about#11.83/48.29526/17.37535)

Máj 2020 - Monokultúrne púšte na ornej pôde. Priemerná veľkosť monokultúrnych polí na Slovensku je najväčšia v EÚ (12 hektárov), čo je viac ako trojnásobok priemeru EÚ (3,9 ha). V Nitrianskom a Trnavskom kraji je to viac ako 18 ha, čo je (spolu so severovýchodonemeckým štátom Meklenbursko-Predpomoransko) najviac spomedzi regiónov v strednej Európe. Reliéf na Slovensku je pritom podstatne členitejší ako napr. v Poľsku a Maďarsku, no polia nie. Navyše chránené územia na ornej pôde majú na Slovensku väčšie rozlohy polí, ako je priemer v krajine. Napr. priemerná rozloha polí v CHVÚ Špačinsko-nižnianské polia v Trnavskom kraji je až 40,5 ha. + https://eurostat.github.io/eurostat-map/examples/farm_size.html

https://www.minzp.sk/iep/publikacie/komentare/na-poliach-pusto.html

14.5.2020 - Slovensko je "druhou najviac žltou krajinou" v EÚ s 8 % repky na celkových osevoch https://e.dennikn.sk/1893478/micovsky-videl-z-lietadla-vela-repky-a-malo-rybnikov/

26.8.2020 - Súčasná štruktúra slovenského poľnohospodárstva. Priemerná veľkosť farmy na Slovensku, ktorá získa podporu z verejných zdrojov, je približne 100 ha, čo je päťkrát viac ako priemerná veľkosť farmy v EU. Slovenské družstvá a akciové spoločnosti obhospodarujú v priemere viac ako 1000 ha a sú to obrovské farmy na európske aj svetové pomery. V tomto roku dostáva dotácie z Poľnohospodárskej platobnej agentúry vyše 18 000 subjektov. Zhruba polovicu tvoria fyzické osoby - nepodnikatelia, no tí hospodária len na 3 % pôdy. Tomu zodpovedá aj ich podpora. V krajinách ako Rakúsko alebo Holandsko sú dominantnou formou podnikania v odvetví rodinné farmy. Na Slovensku vznikali od deväťdesiatych rokov. Je ich zhruba 5000, no aj tie dovedna obrábajú sotva 15 % pôdy, pretože sa k nej spravidla nevedia dostať a ťažko získavajú úvery. Až 94 % všetkých priamych platieb smeruje k pätine najväčších poberateľov. Prečo je to problém? Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) v EU má byť zvýšenie produktivity, podpora príjmu poľnohospodárov, stabilizovanie trhov a zabezpečenie potravín za primerané ceny. Na Slovensku sa k tomu vo vyhláseniach politikov pridáva aj podpora rozvoja vidieka, zlepšovanie životných podmienok vidieckeho obyvateľstva a trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva. Nič z toho však súčasná štruktúra odvetvia nezabezpečuje. Dotácie sa totiž poskytujú na pôdu, nie na produkciu a agrobarón so 4000 ha len na priamych platbách ročne získa vyše 800 000 Eur. Produktivita slovenského poľnohospodárstva však za konkurentmi z EU výrazne zaostáva. Veľkofarmy preferujú monokultúry namiesto náročnejšieho pestovania ovocia, zeleniny, či živočíšnej výroby, pretože vtedy najviac získajú z obrovských dotácií.

https://e.dennikn.sk/2015875/ekonomicky-newsfilter-kym-sa-recnilo-o-sebestacnosti-a-rozvoji-vidieka-polia-ovladli-velkofarmari-a-agrobaroni/

Najvýznamnejšie firmy v poľnohospodárstve

2.11.2021 Jánovi Szabolovi a Oszkárovi Világimu sa nepodarilo zmocniť ďalších fariem na Slovensku, no v Rusku áno https://e.dennikn.sk/2595447/velky-europsky-agrarny-obchod-vyfukol-sabolovi-a-vilagimu-investicny-fond-no-v-rusku-farmy-ziskali-aj-na-sibiri/ , https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-vakcina-je-sloboda-zatial-neplati-hotely-a-restauracie-uz-zatvorila-tretina-slovenska/ (4:34-6:34)

19.1.2021 - Najväčší „farmári“, resp. vlastníci pôdy na Slovensku: firmy blízke J&T 50 000 ha, Ján Szabol a Oszkár Világi 30 000 ha, Ivan Kmotrík, Andrej Babiš, Daniel Krátký a Ján Nosko (predtým v J&T, majiteľ polovice Slovenského farmárskeho družstva) - pre porovnanie je celková rozloha jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy na Slovensku uvedená v tabuľke https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-bratislava-bude-dalej-trpiet-drahym-byvanim/ (2:20-4:00)

https://e.dennikn.sk/1975297/najvacsim-slovenskym-velkofarmarom-je-uz-pravnik-kratky-cez-krizu-prikupuje-sedem-fariem-doma-a-v-bielorusku/

21.6.2021 Preberú agrobiznis na cca 5500 ha v blízkosti Nitry, Vrábeľ a Nových Zámkov od Američanov Číňania? https://e.dennikn.sk/2439393/v-europskom-agrobiznise-sa-chysta-velky-deal-novy-investor-pride-aj-do-slovenskych-fariem-a-mozno-bude-z-ciny/

7.10.2021 Dánski chovatelia prasiat sú najväčšími poberateľmi agrodotácií na Slovensku. Kapacitu farmy Štagnovica v katastri mesta Kolárovo (asi 1500 prasiat ročne) chce spoločnosť Dan-Slovakia Agrar zdesaťnásobiť (o 14 veľkokapacitných maštalí pre viac ako 16-tisíc ošípaných). Doma už nové farmy neotvárajú, expandujú viac na východ Európy, pretože je to lacnejšie a bravčové mäso tam ľuďom stále chutí. https://e.dennikn.sk/2563932/danski-prasaci-baroni-chcu-stavat-nove-mastale-na-zitnom-ostrove-doma-by-sa-im-to-uz-neoplatilo/

4.6.2021 - Najväčší príjemcovia agrodotácií na Slovensku v rokoch 2018-2019:

1. Daniel Krátky – 13 mil. Eur, zo Sniny, hospodári na celom Slovensku, jeho Slovenské farmárske družstvo je najväčšou tuzemskou farmárskou skupinou (40 tis. ha, zamestnáva 1000 ľudí).

2. Martin Fedor - 11,5 mil. Eur, bývalý partner skupiny J&T, v poľnohospodárstve podniká asi 10 rokov, do jeho koncernu Sanagro patrí 11 fariem (19 tis. ha, zamestnáva 280 ľudí), z nich najviac dotácií získava sieť fariem spoločnosti BOS-POR Agro zo Záhoria, ktoré sa venujú živočíšnej a rastlinnej výrobe v ekologickom režime, a liptovské mliekarne Agronova.

3. Miloslav Šebek - 9 mil. Eur, bývalý šéf štátneho pozemkového fondu z čias prvej vlády Smeru-SD, z jeho firiem najviac dotácií čerpá firma Agroban v Bátke, ktorá sa venuje hlavne chovu hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec, ale aj pestovaniu obilnín, repky olejnej či kukurice.

4. Štefan Štellmacha - 6 mil. Eur, jeho spoločnosť Best Meat, farma s chovom hydiny, bola vôbec najväčším priamym príjemcom agrodotácií na Slovensku.

Exata Group - 8 mil. Eur, koncern združuje 22 agropodnikov po celom Slovensku, ktoré sú zamerané hlavne na pestovanie kukurice, pšenice, jačmeňa, repky, ale aj na chov dojníc, výkrm hovädzieho dobytka a hydiny.

V prvej desiatke lídrov v čerpaní agrodotácií na Slovensku sú štyri podniky s dánskymi majiteľmi, napr.:

- FirstFarms - 7,5 mil. Eur, „Na Slovensku sa FirstFarms zaviazala k jednej z najväčších dánskych poľnohospodárskych investícií vo východnej Európe“, najväčšou investíciou spoločnosti sú farmy v okolí Gabčíkova, kde chová kravy a prasatá.

- Dan Slovakia Agrar - 7 mil. Eur, špecializuje sa na chov ošípaných, na južnom Slovensku obhospodaruje 7600 hektárov a dáva prácu 200 ľuďom.

- Slovakiet Invest - 2,4 mil. Eur, vlastní takmer 6 tis. hektárovú Farmu Majcichov v romnomennej obci, založenú v roku 1998, ktorá „patrí k významným producentom surového kravského mlieka, hovädzieho mäsa a mliečnych produktov pre McDonald’s“.

Babišov zverenecký fond je najväčším príjemcom agrodotácií v EÚ. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/najvacsim-prijemcom-agrodotacii-v-eu-je-babisov-zverenecky-fond-aj-vdaka-slovensku/

Agrolesníctvo

Striedajúce sa pásy ornej pôdy a lúk so stromami - tak vyzerala väčšina krajiny na Slovensku pred rokom 1950, napr. aj agrárne terasy na Vlkolínci - a možno tak bude vyzerať aj v budúcnosti https://dennikn.sk/minuta/2601383/

Lesné hospodárstvo

Koľko a akých stromov vysadil v roku 2020 štátny podnik LESY SR a koľko a akých Štátne lesy TANAP-u (v TANAP-e a PIENAP-e))? https://www.lesy.sk/lesy/media/aktuality/aktuality-tlacove-spravy-novinky/tlacove-spravy/statni-lesnici-vlani-vysadili-viac-ako-16-milionov-sadenic.html , https://www.enviroportal.sk/clanok/vysoke-tatry-lesnici-zasadili-tento-rok-takmer-300-000-stromcekov

Vývoj zastúpenia drevín na Slovensku (%) https://gis.nlcsk.org/IBULH/ZastDrev/ZastupenieDrev , http://www.enviromagazin.sk/enviro6_2/lesy10.html

Reforma národných parkov

15.12.2021 "Správa národných parkov sa zjednotí (pod MŽP SR) len v prípade Pienin, Slovenského raja a Vysokých Tatier. V ostatných (národných parkoch) k tomu dôjde iba v malých rezerváciách so 4. a 5. stupňom ochrany, na väčšom zvyšku až vtedy, keď prebehne nová zonácia. A nakoľko zonácia národných parkov na Slovensku je dlhodobý problém, je dosť možné, že bude pre odpor záujmových skupín typu poľovníci, vlekári a ťažiari dreva stáť aj ďalej a na dlhé roky bude časť národných parkov pôsobiť po starom a iba tri po novom. (Hoci minister Ján Budaj tvrdí, že do roku 2024 bude hotovo.) ... Keď nikto nič nepokazí a národné parky pod správou životného prostredia preukážu životaschopnosť, dokážu, že nepripravia o prácu ľudí, čo sa o ňu aj pod vplyvom dezinformácií boja atď., potom by svojím úspechom mohli zmierniť odpor, akému reforma čelí. Zásadné je aj to, že ak by teraz neprešiel aktuálny kompromis, na dlhé roky by mohla byť téma úplne mŕtva. Preto je fajn, že reforma prešla aspoň v oklieštenej podobe." https://dennikn.sk/2649990/hegerovci-odhlasovali-svoje-maximum/

11.11.2021 Minister ŽP SR o reforme NP https://dennikn.sk/2607209/minister-budaj-boris-kollar-nam-hovoril-ze-sa-polepsil-a-je-demokrat-tak-uvidime/ , https://youtu.be/BWowUJ105w8

9.11.2021 Hiking podcast: Diskusia: Prečo chcú neštátni vlastníci lesov zrušiť národné parky? https://dennikn.sk/2606532/nestatni-vlastnici-navrhuju-zrusit-vacsinu-narodnych-parkov-a-zmenit-ich-na-prirodne-parky-s-nizsou-ochranou-prirody/

3.11.2021 Nie je pravda, že všetci ľudia v regiónoch, resp. na vidieku sú proti reforme https://dennikn.sk/2596245/prestanme-robit-z-ludi-z-vidieka-bezduchych-hlupakov-z-jaskyne/

3.11.2021 Sme rodina chce reformu NP opačným smerom https://e.dennikn.sk/minuta/2596160

2.11.2021 Záväzok zastaviť odlesňovanie na svete do roku 2030 https://e.dennikn.sk/minuta/2595292

29.10.2021 Michal Wiezik o reforme NP https://denniknpodcast.podbean.com/e/hiking%c2%a0podcast%c2%a0europoslanec-wiezik-boris-kollar-vytlka-politicky-kapital-z-rozculeneho-vidieka-ktory-hucka-krajna-pravica/

25.10.2021 Reforma národných parkov sa posúva na apríl 2022, pôvodne mala platiť od 1. januára budúceho roka. K tomuto dátumu sa majú previesť pozemky v národných parkoch Slovenský raj a Pieninský NP, ktoré už majú hotovú zonáciu. V ostatných národných parkoch sa prevod má týkať len najprísnejšie chránených území so 4. a 5. stupňom ochrany, pričom pôvodne malo ísť o územia s 3. a vyšším stupňom. Tie sa majú doriešiť do konca roka počas prípravy zonácií. Reformu ešte musí schváliť parlament. Ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva sa dohodli aj na polkilometrovom sanačnom pásme medzi bezzásahovým územím a hospodárskymi lesmi. Ak sa premnoží podkôrny hmyz, má dôjsť k takým zásahom, aby sa neohrozil majetok súkromných vlastníkov. https://dennikn.sk/minuta/2586516/ , https://dennikn.sk/2586654/veli-tomu-zdravy-rozum-uz-dvaja-ministri-apeluju-na-kollara-aby-neblokoval-narodne-parky/ , https://dennikn.sk/2587095/shooty-hydina/

21.10.2021 Čo hrozí, ak sa reforma NP neuskutoční https://e.dennikn.sk/2582574/ak-neprejde-reforma-narodnych-parkov-hrozia-milionove-pokuty-tvrdi-budaj-preco-to-kollara-trapit-nemusi/ , https://dennikn.sk/2570121/shooty-cervena-ciara/

20.10.2021 Vláda prerušila rokovanie o reforme národných parkov - Sme rodina má na vec iný názor ako zvyšné tri koaličné strany https://dennikn.sk/minuta/2580607/

18.10.2021 Rozhovor s ministrom pôdohospodárstva: 1. prečo za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu vymenoval učiteľa náboženstva Jána Maroša, 2. podiel rozlohy (skutočných) národných parkov by mal byť závislí na ekonomický možnostiach krajiny https://video.sme.sk/c/22765897/minister-vlcan-nebudem-pokracovat-vo-vyberovych-konaniach-kazdeho-vitaza-media-griluju.html

Podiel národných parkov na rozlohe krajiny https://www.nationmaster.com/country-info/stats/Environment/National-parks/Proportion-of-country-area

Podiel chránených území na rozlohe krajiny (bez vodných plôch) https://data.worldbank.org/indicator/ER.LND.PTLD.ZS?end=2018&start=2018&type=shaded&view=map

24.8.2021 V júni 2021 prešiel prvým čítaním v parlamente Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým by asi 150-tisíc hektárov lesa v treťom a vyššom stupni ochrany v národných parkoch, teda 19 % z takmer 900-tisíc hektárov štátnych lesných pozemkov, malo prejsť z gescie rezortu pôdohospodárstva pod ministerstvo životného prostredia.

https://oslobodme.sk/#fakty

https://dennikn.sk/minuta/2513935/

https://dennikn.sk/2513607/lesnici-chcu-zastavit-reformu-narodnych-parkov-a-dalej-pracovat-v-tychto-lesoch-po-svojom/

https://dennikn.sk/2495733/uhrikov-poslanec-suja-sa-pokusil-napadnut-statneho-tajomnika-smatana-podal-trestne-oznamenie/

Vodné hospodárstvo

https://dennikn.sk/2406031/budaj-videl-z-vrtulnika-simulovane-zaplavy-na-dunaji-aj-cierne-stavby-pohrozil-ich-zburanim-foto-a-video/

O vplyve výrobnej sféry na životné prostredie, zdravie a spoločnosť

- z oblasti agrokomplexu (pre definíciu "agrokomplexu" pozri kapitolu 1.15 v "Geografia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva"):

KRAJ!NA - "výstava o naší zemědělské krajině, jejích problémech a možných řešeních" https://krajina.mendelu.cz/

Živočíšna výroba v EÚ tvorí viac emisií ako všetky autá a dodávky z európskych ciest. Celosvetovo podľa minuloročnej správy vedcov z Medzivládneho panelu pre klímu (IPCC) poľnohospodárstvo vyprodukuje 23 % všetkých emisií. Keď ale zoberieme do úvahy celý potravinový systém, toto číslo presiahne 37 %. Polovicu z nich tvoria takzvané priame emisie v podobe metánu a oxidu dusného, ktoré vznikajú ako výsledok zažívania hospodárskych zvierat. Zvyšok sú emisie, ktoré sa tvoria pri obrábaní pôdy, odlesňovaní, výrobe a preprave potravín a z potravinového odpadu. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/greenpeace-zivocisna-vyroba-v-eu-tvori-viac-emisii-ako-vsetky-auta-a-dodavky-dokopy/

Živočíšna výroba je zodpovedná za 70 % priamych emisií poľnohospodárstva sveta (toto číslo nezahŕňa emisie z pestovania krmovín, napr. z používania umelých hnojív). Celosvetovo sú emisie zo živočíšnej výroby približne rovnaké ako emisie zo sektoru dopravy (14,5 % z celkových skleníkových emisií). ... Na 63 % ornej pôdy EU sa pestujú krmoviny. V EU v rokoch 2007-2018 produkcia mäsa z hovädzieho dobytka, oviec a kôz veľmi mierne klesla, no z ošípaných narástla o skoro 6 % a z hydiny o takmer 30 %. Spotreba mäsa, vajíčok a mliečnych výrobkov je u priemerného Európana o 60 % väčšia v porovnaní s výživovými odporúčaniami. https://storage.googleapis.com/planet4-eu-unit-stateless/2020/09/20200922-Greenpeace-report-Farming-for-Failure.pdf

Agrodotácie na ničenie krajiny https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/ornitolog-vtaky-na-lanoch-repky-nemaju-priestor-pre-zivot-agrodotaciami-platime-za-nicenie-krajiny/

Za posledných 15 rokov sa rozloha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku zmenšila o 70 tisíc hektárov (cca 3 %). Od vzniku samostatného štátu do roku 2020 podiel zastavaných plôch vzrástol o viac ako 110 tisíc hektárov. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/preco-slovensko-prichadza-o-podu/

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/preco-unia-potrebuje-spolocny-zakon-na-ochranu-pody/

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/biolog-frouz-poda-neputa-zaujem-ako-voda-a-vzduch-ma-to-vplyv-na-jej-stav/

Zničená pôda v 1 min. https://youtu.be/ql47CBIsnhA

Zhutnená pôda https://youtu.be/OyoxSMuSw00

Slovenské potraviny

http://ekonomika.sme.sk/c/7244256/ktore-slovenske-vyrobky-nie-su-zo-slovenska.html

http://ekonomika.sme.sk/c/7335769/cim-slovaci-krmia-europu-potraviny-ktore-uspesne-vyvazame.html

Výrobky s označením "zaručená tradičná špecialita" https://dennikn.sk/961615/slovenski-masiari-nedodrzuju-ani-recept-na-spisske-parky-v-teste-prepadli-vsetci-vyrobcovia/

Agrodotácie témou Hackatonu

https://www.etrend.sk/ekonomika/programatori-su-allforjan-ajtaci-vyvinuli-softver-na-kontrolu-agrodotacii.html , http://foaf.sk/

https://ekonomika.sme.sk/c/20798624/kuciakov-odkaz-rozvijali-programatori-ulahcili-kontrolu-agrodotacii.html

https://www.facebook.com/events/142692609893677/

https://docs.google.com/document/d/1yLnRC3bPXaiWy8eR0DvdcemBoU9m6DIonts13eFCtfs/

Agrodotácie

https://dennikn.sk/1112124/roskova-matecna-hovan-tisice-hektarov-pody-statisice-eur-pre-nasich-ludi-tretia-reportaz-z-vychodu/

https://dennikn.sk/1091854/odbornik-na-letecke-snimkovanie-ministerstvo-podohospodarstva-pri-podvodoch-s-agrodotaciami-zavadza/

https://dennikn.sk/1073369/smer-rozobraty-na-suciastky-nie-taliani-nasi-ludia-ovladli-vychod-reportaz/

https://www.postoj.sk/32262/kryli-narkobaronov-beru-podporu-na-mrtvy-biznis-financuju-sirenie-islamu

https://www.etrend.sk/ekonomika/kryli-narkobaronov-beru-eurofondy-a-financuju-sirenie-islamu-3.html

"V jeho rodnom Macedónsku je po separatistickej vojne Albáncov zo severu krajiny proti centrálnej vláde v roku 2001 stále napätá atmosféra. Podľa niektorých politológov je dnes krajina opäť na pokraji občianskej vojny, pretože albánsko-moslimská časť na severe krajiny opäť hovorí o potrebe povstania proti slovanskému a pravoslávnemu zvyšku."

Land Grabbing and Land-Barons

https://euractiv.sk/section/rozvojova-politika/news/zaberanie-pody-je-fenomenom-aj-v-europe-najviac-na-ukrajine/

https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-12/kto-ryzuje-na-agrodotaciach-v-eu.html

https://www.washingtonpost.com/national/health-science/us-touts-fruit-and-vegetables-while-subsidizing-animals-that-become-meat/2011/08/22/gIQATFG5IL_story.html

GMO - geneticky modifikované organizmy

Monsanto - Farm Wars https://www.revealnews.org/episodes/farm-wars

Global Status of Commercialized Biotech/GM Crops: 2017 a 2018

http://isaaa.org/resources/publications/briefs/54/

https://www.google.com/url?sa=t&source=web&rct=j&url=https://www.isaaa.org/resources/publications/briefs/53/download/isaaa-brief-53-2017.pdf&ved=2ahUKEwimrs3jl7LkAhVGnq0KHdR4CZgQFjABegQIBRAB&usg=AOvVaw3WlYYGtjrPTNrnociBKa86

- z oblasti lesného hospodárstva:

Karpaty sú Amazóniou Európy https://podcasty.sme.sk/c/22788499/ekolog-balaz-mladym-ludom-ak-ta-trapia-lesy-stan-sa-aktivistom.html

OSN: Vlády neplnia záväzky, ktoré urobili na ochranu divokej prírody. ... WWF: Populácie voľne žijúcich zvierat sa za posledných 50 rokov zmenšili v priemere o dve tretiny https://dennikn.sk/minuta/2040745/

7-násobne viac uhlíka viažu pralesy v porovnaní s hospodárskymi lesmi (1/2-2/3 v pôde), a tak napr. 5250 km2 starých lesov v Rumunsku viaže toľko uhlíka, koľko vyprodukuje 35 % obyvateľstva EÚ ročne https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/545923-nerobit-v-lese-nic-znamena-zachranit-vsetko/

V Nemecku vynakladajú na hektár zalesnenia 15-tisíc Eur, v Českej republike v priemere 3- až 4-tisíc Eur, na Slovensku je to len 1,6 tisíc Eur. https://dennikn.sk/1471162/nku-lesy-sr-predavaju-drevo-pod-cenu-zaraba-na-tom-milan-filo-ci-ikea/

Zmena klímy https://dennikn.sk/1460056/dennik-n-bude-uverejnovat-udaje-o-co2-v-atmosfere-je-ho-tu-najviac-za-tri-miliony-rokov/

Zmena klímy a les https://www.google.com/amp/s/tech.sme.sk/c/amp/22125998/slovensky-prales-sa-dostal-na-titulku-prestizneho-casopisu-nature.html

https://dennikn.sk/1474054/mlady-vedec-a-fotograf-dostal-slovensky-prales-na-titulku-nature-k-varovnemu-textu-o-klimatickej-krize/

Pesticídy a herbicídy

https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/500094-ruzovy-les/

https://video.aktualne.cz/dvtv/pesticidy-a-hnojiva-hubi-veskery-zivot-niceni-krajiny-si-pla/r~59b8251677c811e9ab10ac1f6b220ee8/

https://www.news.com.au/finance/economy/world-economy/alva-and-alberta-pilliod-get-29b-after-roundup-weed-killer-caused-their-cancer/news-story/5ea27e78d926e593c700a1be10f8f953

https://usrtk.org/monsanto-roundup-trial-tracker-index/

Vtáky

Počet lesných druhov vtáky ubúda na Slovensku rýchlejšie ako inde https://tech.sme.sk/c/22777021/ubytok-vtakov-ovplyvni-aj-ludsku-psychiku.html

Mizne hmyz, miznú vtáky https://dennikn.sk/2603810/moja-generacia-a-otazka-viny/ , https://www.teraz.sk/magazin/enviro-vtakov-v-europe-ubuda-ohroze/320691-clanok.html , https://denikn.cz/783867/studio-n-proc-z-ceske-krajiny-mizi-ptaci/

Vtáci už žijú radšej v meste než v agrárnej púšti, aká je na juhu Slovenska https://dennikn.sk/2801955/vtaci-uz-ziju-radsej-v-meste-nez-v-agrarnej-pusti-aka-je-na-juhu-slovenska/

Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity je u nás ohrozených 70 % druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 % druhov plazov, 46 % hniezdiacich druhov vtákov a 69 % druhov cicavcov. ... Kriticky ohrozené sú takmer všetky druhy bezstavovcov viazané na mŕtve drevo, ktorého pri lesnom hospodárení nezostáva najmä v listnatých lesoch potrebné množstvo. https://slovakia.panda.org/?uNewsID=787631

- z oblasti národných parkov a iných chránených území:

Prírodná rezervácia Pralesy Slovenska

Vláda schválila návrh na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska k 1. decembru 2021. „V Ľubochnianskej doline som stretol báčika a pýtam sa ho, či nevie, kde je prales Lipová. Aaa, viem, v sedemdesiatom štvrtom ho odviezli do fabriky na výrobu nábytku.” Predpokladaná výška ročnej finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania štátneho podniku Lesy SR je 535 540 Eur pre celé územie rezervácie. https://e.dennikn.sk/minuta/2596513 , https://dennikn.sk/minuta/2598786/ , https://dennikn.sk/2597845/nechranene-pralesy-uz-nevyrubu-vlada-schvalila-rezervaciu-pralesy-slovenska/ , https://dennikn.sk/minuta/2632548/

Minister J. Budaj: „Zákonnú ochranu získa 76 lokalít s výmerou 6 456 hektárov, kde rastú unikátne tisícročné limby, päťstoročné smreky, štyristoročné duby a tristoročné buky, ale žijú aj vzácne živočíchy – hlucháň hôrny, medveď hnedý či rys ostrovid.“ https://slovakia.panda.org/?uNewsID=858316

Rezervácia Pralesy Slovenska je bližšie k vyhláseniu https://hiking.sk/hk/ar/6327/rezervacia_pralesy_slovenska_je_blizsie_k_vyhlaseniu.html

Mapovanie pralesov preukázalo, že sa na Slovensku zachovalo 10 180 ha pralesov a pralesových zvyškov. Až 31 % však nie je chránených 5. najvyšším stupňom ochrany prírody (ktorý ako jediný podľa zákona garantuje tzv. bezzásahový režim), teda hrozí im poškodenie alebo zničenie ťažbou dreva či výstavbou. Len za posledných 10 rokov bolo na Slovensku vyťažených takmer 200 ha pralesov. https://slovakia.panda.org/kampane/dajmepralesom5/ , https://d3bzkjkd62gi12.cloudfront.net/img/original/mapa_pralesy_sk.png

UNESCO Karpatské bukové pralesy

https://dennikn.sk/minuta/1166538/ Výzva od UNESCO ku Slovensku

http://www.rusyn.sk/les-hanba-a-unesco/ = https://www.tyzden.sk/reportaze/41480/les-hanba-a-unesco/

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/475753-buducnost-karpatskych-bukovych-pralesov-je-nejasna-tvrdi-wwf/

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477891-hranice-karpatskych-pralesov-urcia-odbornici-povedala-matecna/

https://domov.sme.sk/c/20924279/ochranari-pripomienkuju-zakon-o-lese-ziadaju-bezzasahovost-v-pralesoch.html

https://dennikn.sk/2576316/katarina-mikulova-posiela-na-luky-ovce-kozy-i-somare-aby-zachranili-vzacne-druhy-rastlin-a-zivocichov/ BROZ - Bratislavský regionálny ochranársky spolok obnovuje pasenie

https://dennikn.sk/minuta/2566600/ Hriňová nechce, aby boli lúky Poľany v zozname území európskeho významu Natura 2000

https://dennikn.sk/2225398/na-zempline-sa-deje-nevidana-vec-sukromni-vlastnici-ponukli-statu-svoj-les-aby-v-nom-vyhlasil-novu-prirodnu-rezervaciu-oborinsky-luh/ Súkromní vlastníci lesa ponúkli štátu, aby v ňom vyhlásil novú prírodnú rezerváciu Oborinský luh

https://vat.pravda.sk/zem/clanok/555742-vysadzanie-stromov-moze-narobit-viac-skod-ako-uzitku-varuju-vedci/ Vysádzajú sa stromy, nie LES: O tomto hovoríme už roky. Vysádzanie stromov môže byť škodlivé. Ak niekde chceme les, stačí nesadiť. Príroda "vysadí" stromy sama, zadarmo, a pritom tie druhy, ktoré vyberie. Takéto lesy sú rozmanité, funkčné, krásne... Ak vysádzame stromy my, je to najmä preto, že nechceme stromy, ktoré sadí príroda, nie preto, že by tam nevyrástli aj bez nás. Vysádzame nami preferované druhy, čím znižujeme rozmanitosť aj funkčnosť lesov. Jedným z dôsledkov sú rozsiahle kalamity smrekových monokultúr. https://www.facebook.com/ErikBalazSpolu/

https://dennikn.sk/blog/1821053/prijimacky-pre-novu-vladu-narodne-parky/ "čiara na mape nie je národný park"

https://hiking.sk/hk/ar/6098/narodne_parky_su_nefunkcne_aku_reformu_by_potrebovali.html "Na Slovensku sa nechce nič viac, než ako to funguje v Česku, Poľsku, Maďarsku. Keby to fungovalo ako v jednej z týchto troch krajín, tak je to o tri levely vyššie ako dnes."

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0048969720310299 Dlhodobá štútia "lykožrútom zničených lesov" na Šumave: žiaden problém, ani s vodou, ani s eróziu, ani s regeneráciou

https://dennikn.sk/1877274/preco-a-kolko-platit-sukromnikovi-za-to-ze-nevyrube-les/ , https://www.facebook.com/iep.mzp/photos/a.1816857928544136/2623410871222167/ , https://www.minzp.sk/iep/publikacie/ekonomicke-analyzy/kolko-stoji-divocina.html Koľko stojí bezzásahovosť? "Hrubé náklady rozširovania bezzásahových území na 50 % súčasnej rozlohy národných parkov by stáli verejné financie približne 11,6 mil. eur ročne, čo je asi desatina toho, čo dávame na podporu výroby elektriny z uhlia. V prípade ich rozšírenia na 75 % územia národných parkov by stúpli na 17,1 mil. eur ročne. Tieto sumy zahŕňajú vyplácanie nájmov, náklady na zmluvnú starostlivosť, zníženie príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtu samospráv a krátkodobé zníženie zisku štátnych lesníckych organizácií. Čisté náklady by však boli v priemere o 4 mil. eur ročne nižšie kvôli zrušeniu v súčasnosti vyplácaných náhrad."

https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/544246-lesnik-mame-iba-par-rokov-na-zachranu-lesov-a-seba/ Jánošíkova kolkáreň

https://youtu.be/DqCfR8N5hL0 Ťažba v starých lesoch na Panskej holi

https://dennikn.sk/blog/2650485/stracame-rysa-ostrovida-pomozte-nam-ho-chranit/

https://dennikn.sk/blog/2553447/nova-studia-odhaluje-ze-rysov-je-na-slovensku-menej-nez-sa-uvadza-preco-ziju-kratsie-a-preco-sa-stracaju-z-uzemi-odpoveda-vedec-m-dula/

https://dennikn.sk/blog/1683952/choc-prisiel-o-vlciu-svorku-zastavenie-lovu-vlka-ziada-uz-100-tisic-ludi/

https://dennikn.sk/2292036/slovensko-sa-snazi-zachranit-hluchane-v-nizkych-tatrach-vznika-specialna-rezervacia/

https://dennikn.sk/2013376/od-roku-2004-klesla-populacia-hluchana-na-slovensku-takmer-o-polovicu/ Od roku 2004 klesla populácia hlucháňa na Slovensku takmer o polovicu. Od roku 1985 preukázateľne zaniklo minimálne 178 tokanísk. Počet hlucháňov najviac klesá v NAPANT-e, kde zmizlo už najmenej 8-tisíc hektárov starých lesov, v ktorých sa vyskytoval pred asi 15 rokmi.

https://dennikn.sk/blog/1955732/tisicrocna-limba-je-fascinujuci-strom-vo-fascinujucom-lese-hovori-mapovatel-slovenskych-pralesov/ Kde žije hlucháň

https://dennikn.sk/minuta/1954062/ Európska komisia podala žalobu na Slovensko za ohrozenie hlucháňa hôrneho

https://youtu.be/v_cuNCiUjqc M. Wiezik, E. Baláž: Kto má pravdu pri vysvetlovaní príčin miznutia hlucháňa na Slovensku?

https://dennikn.sk/1367670/letecke-snimky-ukazuju-masivne-miznutie-nizkych-tatier-a-chraneneho-hluchana/ "Ministerstvo pôdohospodárstva o výhradách Európskej komisie pre ohrozenie hlucháňa hovorí, že za tým nie je najmä výrub lesov, ale turizmus, štvorkolkári a prehnaná ochrana dravcov. Brusel nám pre výruby hrozí súdom."

http://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1871983_lesoochranar-juraj-lukac-nelegalny-vyrub-stromov-sa-deje-s-pozehnanim-tohto-systemu

https://news.mongabay.com/2017/05/who-wants-to-go-for-holiday-to-see-large-clear-cuts-slovakia-turns-against-its-national-parks/

https://dennikn.sk/1134259/vzacneho-dazdnikoveho-vtaka-sme-takmer-vyhubilli/

https://a-static.projektn.sk/2018/05/pjimage-10-1000x1000.jpg Mapa úbytku lesa v okolí Čertovice (hore) a pod Kráľovou hoľou (dole) – svetlomodrá – biotop hlucháňa, vzácny horský les (požadujeme bezzásahovosť), červená – zdevastované ťažbou. Mapy – My sme les

https://youtu.be/-ioFdBwyz2s Disappearing World of the Capercaillie (Video)

https://dennikn.sk/minuta/1099014/ "Po žltáčikovi zanoväťovom, korytnačke močiarnej, jasoňovi červenookom a sokolovi červenonohom je hlucháň hôrny piatym kriticky ohrozeným živočíchom, pre ktorého zelený rezort schválil program záchrany."

https://www.interez.sk/takto-nam-na-slovensku-miznu-lesy-narodny-park-nizke-tatry-kvoli-vyrubu-mozno-zrusia-o-nasich-miznucich-lesoch-pisu-v-zahranici/

https://dennikn.sk/950298/slovensko-z-vysky-piatich-kilometrov-za-15-rokov-zmizol-les-velky-ako-cele-tatry-letecke-a-historicke-mapy-odomknute-dennikn/

https://dennikn.sk/950298/slovensko-z-vysky-piatich-kilometrov-za-15-rokov-zmizol-les-velky-ako-cele-tatry-letecke-a-historicke-mapy/

(nad Grandhotelom Permon)

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7786/60629 00:47-03:06

https://dennikn.sk/948698/boj-o-lesy-sa-presunul-na-cergov-ochranari-sa-postavili-lesnikom-a-nateraz-ich-zahnali/

https://dennikn.sk/943672/erik-balaz-z-pankaca-je-najvplyvnejsi-slovensky-ochranar-s-filmami-aj-v-national-geographic/

https://dennikn.sk/944917/jeden-z-najskusenejsich-ochranarov-mikulas-huba-pise-bielej-vrane-erikovi-balazovi/

http://www.priestori.sk/juraj-karpis-a-erik-balaz-volny-trh-dokaze-prirodu-casto-chranit-lepsie-ako-stat/

https://dennikn.sk/558112/tatry-su-na-miestach-kde-lykozruta-nevyhanali-lesnici-zelene-a-plne-zivota/

https://dennikn.sk/954175/vsetci-sme-les-stacit-to-nemusi/

https://www.mysmeles.sk/

- z oblasti priemyslu:

V envirofonde sú peniaze z predaja emisných kvót a firmy z neho doteraz dostávali toľko dotácií na podporu zelených investícií v priemysle a ako kompenzácie väčších nákladov oproti ázijskej konkurencii, koľko si vylobovali (22.2.2022) 2:03-5:23 https://e.dennikn.sk/2731770/ekonomicky-newsfilter-z-envirofondu-bude-predsa-len-tak-trochu-bankomat-pre-fabriky-postihnute-drahou-elektrinou/

Bratislava

https://dennikn.sk/tema/skladka-vo-vrakuni/

https://dennikn.sk/1918464/v-areali-istrochemu-nasli-jedy-pred-desiatimi-rokmi-je-to-katastrofa-tvrdia-ekologovia/

Trojuholník smrti (VT, HE, MI, TS)

https://ciernalabut.sk/9669/v-zivote-by-som-odtialto-nic-nekonzumoval-hovori-hasic-ktory-cistil-chemko-strazske-od-toxickych-pcb-latok/

https://e.dennikn.sk/2631674/ekonomicky-newsfilter-reforma-nemocnic-aj-ludia-zijuci-okolo-chemka-strazske-dostali-novu-nadej/

https://dennikn.podbean.com/e/ekonomicky-newsfilter-reforma-nemocnic-aj-ludia-zijuci-okolo-chemka-strazske-dostali-novu-nadej/ (audio 4:44-6:40)

https://www.minzp.sk/spravy/ludia-zo-zemplinskeho-trojuholnika-smrti-dockali-stat-zacal-likvidaciou-pcb-sudov.html , https://e.dennikn.sk/minuta/2600173

https://dennikn.sk/2456612/toxicky-odpad-s-pcb-zamoruje-vychod-aj-po-roku-a-pol-mimoriadnej-situacie-detom-nici-sluch-a-imunitu-video/

https://youtu.be/nu0hDWcoPxQ?t=162

https://dennikn.sk/2277397/testovali-sme-kolko-pcb-je-v-krvi-ludi-z-okolia-chemko-strazske-v-ohrozeni-su-desattisice-dospelych-aj-deti/

https://dennikn.sk/minuta/2168416/

https://img.projektn.sk/wp-static/2020/08/mapa-1-1960x1103-1.jpg

https://a-static.projektn.sk/2020/08/mapa-2-e1598270710734.jpg

https://dennikn.sk/2004072/do-odkaliska-po-chemku-strazske-priteka-novy-odpad-najvacsia-zataz-na-slovensku-je-stale-aktivna/

http://www.ruvztv.sk/wp-content/pdf_downloads/pcb_letak_2020.pdf

https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/529279-zabudnuty-jed/

https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/536256-tomas-trnovec-slovaci-su-rekorderi-v-jedoch-v-tele/

https://dennikn.sk/1741605/toxikolog-trnovec-toxicke-latky-su-uz-aj-v-krvi-nasich-novorodencov/

https://www.sme.sk/c/2059850/trojuholnik-michalovce-strazske-humenne-patri-k-najohrozenejsim-lokalitam-bez-tretieho-s-ing-vladimirom-kopaskom-veducim-odboru-.html

Súvislosť?

https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3073924-znecisteny-vzduch-zhorsuje-umrtnost-na-covid-19-ukazuje-harvardska-studie

https://dennikn.sk/minuta/1747728/

https://www.nn.sk/spolocnost-nn/tlacove-centrum/tlacove-spravy/pricinou-vysokeho-vyskytu-rakoviny-je-slaba-prevencia.html

https://geografia.science.upjs.sk/images/geographia_cassoviensis/articles/GC-2019-13-1/06_Vilinova_Dubcova.pdf

https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/pdfscache/15902.pdf

Košice versus Ostravsko: Mortalita zo znečistenia ovzdušia (z priemyslu, dopravy, kúrenia,...)

https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3257990-karvina-ostrava-i-havirov-patri-mezi-deset-evropskych-mest-kde-nejvic-zabiji-znecisteny

https://isglobalranking.org/ranking/czech-republic

https://isglobalranking.org/ranking/slovakia

Súvislosť: Prečo v úvahách o lokalizácii novej výroby železa potrebnej pre industrializáciu a urbanizáciu ČSSR v päťdesiatych rokoch 20. storočia dostali Košice prednosť

pred (väčším) rozšírením existujúcich kapacít železiarní na Ostravsku (Vítkovické železárny - Ostrava-Vítkovice, Nová huť - Kunčice), Třinecké železárny - Třinec)?

https://cs.wikipedia.org/wiki/V%C3%ADtkovick%C3%A9_%C5%BEelez%C3%A1rny

https://cs.wikipedia.org/wiki/Nov%C3%A1_hu%C5%A5

https://cs.wikipedia.org/wiki/T%C5%99ineck%C3%A9_%C5%BEelez%C3%A1rny

https://sk.wikipedia.org/wiki/U._S._Steel_Ko%C5%A1ice

Hlinikáreň v Žiari nad Hronom - Horné Opatovce https://dobrerano.podbean.com/e/stvrtok-8-8-2019-najprv-umreli-vcely-potom-stromy-aky-bol-zanik-hornych-opatoviec/

Hydroelektrárne a "dunajské veľryby" do 8-10 m dlhé s hmotnosťou viac ako 3 tony https://dennikn.sk/blog/2185281/dunajske-velryby/

Hriňovská mliekáreň Koliba opakovane znečisťuje rieku Slatina https://e.dennikn.sk/2231146/rieka-bola-biela-a-zapachala-ako-mlieko-za-co-dostali-mliekarne-na-podpolani-nezvycajne-vysoku-pokutu/

Vplyvy hospodárskych odvetví na životné prostredie na Slovensku https://www.enviroportal.sk/spravy/vplyvy-hospodarskych-odvetvi-na-zivotne-prostredie

Nezamestnanosť a mzdy

Vývoj nezamestnanosti v krajinách strednej Európy v porovnaní s priemerom EU

Vývoj inflácie na Slovensku, v Eurozóne a v USA v r. 1997-2021 + Dlh slovenských domácností v pomere k príjmom rastie posledných päť rokov najrýchlejšie v rámci celej EÚ https://e.dennikn.sk/2661254/inflacia-pandemia-ci-cipova-kriza-experti-vybrali-svoje-grafy-roka/

Príjmy slovenských domácností napredovali z celej skupiny postkomunistických krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, najpomalšie. Zatiaľ čo v roku 2000 bolo na tom Slovensko v príjmoch na osobu po Slovinsku a Česku najlepšie, postupne nás všetci dobehli a väčšinou dokonca predbehli. https://e.dennikn.sk/minuta/2663586/

Vývoj priemernej mzdy na Slovensku:

Hrubá nominálna mesačná mzda podľa pohlavia a krajov SR od roku 2012 (priemer, medián, 5. percentil, dolný a horný decil a kvartil) https://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iFE32FBCAEB0F4E00A94321FB61D9FC04%22)

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/pr0204qs/v_pr0204qs_00_00_00_sk

Priemerná hrubá nominálna mesačná mzda mužov a žien http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/ra1003rs/v_ra1003rs_00_00_00_sk (2019: M 1399 Eur vs. Ž 1116 Eur)

Vývoj podielu priemernej a minimálnej mzdy na Slovensku v r. 2009-2020 https://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda.php

Mzdy na Slovensku zaostávajú za porovnateľnými štátmi strednej a východnej Európy a od roku 2000 rastú v parite kúpnej sily najpomalšie (resp. takmer rovnako pomaly ako v štátoch s omnoho vyššou úrovňou zárobkov ako napr. Rakúsko a Slovinsko) - pri zohľadnení ceny práce, daňovej povinnosti, sociálnych príspevkov, rodinných prídavkov, čistej mzdy, v porovnaní s Českom, Maďarskom, Poľskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom, Slovinskom a Rakúskom https://www.cvp.sk/content/03-tatransky-tiger--za-ni-zky-plat.pdf , https://www.cvp.sk/publikacie/hospodarsky-rozvoj/tatransky-tiger-zn-za-nizky-plat/

Priemerná mzda 2018

15.1.2019 Porovnanie krajov a Slovenska so susednými krajinami https://www.finance.cz/514154-prumerna-mzda-2018-cr-nemecko-rakousko/

15.1.2019 https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1874009-mzdy-dosiahli-druhy-najvyssi-rast-rozdiel-medzi-bratislavou-a-presovom-je-extremny

7.3.2019 https://dennikn.sk/minuta/1402578/

Kurzarbeit - Slovensko verzus Nemecko https://dennikn.sk/blog/1958563/ako-funguje-kurzarbeit-a-co-su-vyhody-nemeckeho-modelu/

Odchod pracovnej sily zo Slovenska https://dennikn.sk/1346583/je-ich-viac-ako-20-tisic-maju-pred-patdesiatkou-zarobia-840-eur-kto-su-nase-opatrovatelky-v-rakusku/

Učebné texty

GP_1 Vyvoj priemyslu SR do 1989.pdf

GP_2 Vyvoj priemyslu SR po roku 1989.pdf

GP_3 Automobilovy priemysel.pdf

*Úvod do humánnej geografie

*Geografia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva - len strany 9-90 a 112-121, plus časť strany 94 (len Tabuľka 1.12.1) a strany 124 (len "Základné členenie funkcií lesa" - 8 riadkov) - je aj v knižnici

*Geografia priemyslu

*Komplexný učebný text o humánnej geografii vhodný o.i. aj pre štátne skúšky: http://uloz.to/xXYzQzX/ekonomicka-a-socialni-geografie-pdf

*Základy geografie - ZakladyGeografie_text_v6_a_SGV.pdf - definícia geografie, objekt a predmet štúdia geografie, (humánno)geografická syntéza, prvý geografický, štruktúra krajinnej sféry a systém geografických vied

*Prvý geografický zákon a pozitívna priestorová autokorelácia PGZ_PPA.pdf

*Priestorová autokorelácia (s. 3-8) a deterministicé a stochastické zákony (s. 1) LT_ZZ_PA.pdf

*Hudec, Oto: Lokalizačná teória regionálnej ekonomiky. Pôvodne (1.9.2014) dostupné na http://www3.ekf.tuke.sk/re/0%20Poziadavky%20na%20skusku%2007%2008/Oblast%201/Lokalizacia_Hudec.pdf , neskôr na http://www.readbag.com/www3-ekf-tuke-sk-re-0-poziadavky-na-skusku-07-08-oblast-1-lokalizacia-hudec , teraz napr. tu. Z tohto zdroja je potrebné naštudovať si najmä časti 4 a 5, ktoré podrobnejšie vysveľujú učivo z Geografie poľnohospodárstva v kapitole 1.6 a z Geografie priemyslu v kapitole 2.3.5:

*- 4.časť: Thünenov model lokalizácie poľnohospodárskej výroby (prípadne pre lepšie pochopenie tiež analogický Alonsov model štruktúry mesta) na s. 59-62

*- 5.časť: Weberov model lokalizácie priemyselnej výroby (lokalizačný trojuholník, prepravné náklady, materiálový index, izovektory/izotimy, izodapany, aglomeračné výhody a nevýhody, regionálne a aglomeračné faktory) na s. 65-67

*Popjaková, Dagmar - Mintálová, Tatiana (2019): Priemysel 4.0, čo mu predchádzalo a čo ho charakterizuje – geografické súvislosti, ACTA GEOGRAPHICA UNIVERSITATIS COMENIANAE, Vol. 63, No. 2, pp. 173-192 [ISSN 1338-6034] http://www.actageographica.sk/stiahnutie/63_2_03_Popjakova_Mintalova.pdf

*Korec, Pavol - Popjaková, Dagmar (2019): Priemysel v Nitre: globálny, národný a regionálny kontext. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 210 p. [ISBN 978-80-223-4829-4] http://www.humannageografia.sk/stiahnutie/nitra_priem_korec_popjakova_2019.pdf

Richter, Jim (May 31, 2010): The Kondratiev Cycle: Where Are We Now? http://www.marketoracle.co.uk/Article19928.html

*Potenciál okresu Ružomberok a jeho vplyv na rozvoj priemyslu - LaukoPotomova2009.pdf

*Fabrika, ktorá budovala mesto - Peter Kravčák (11.02.2020) https://rkmagazin.sk/fabrika-ktora-budovala-mesto/

*Texicom sa zmenil na priemyselný park. Ale má na viac - Peter Kravčák (17.07.2018) - https://rkmagazin.sk/texicom-sa-zmenil-na-priemyselny-park-ale-ma-na-viac/

* Z histórie kostola svätej rodiny v Ružomberku – Rybárpoli - Peter Dvorský - http://www.upac.sk/?page_id=9280 , https://www.upac.sk/wp/z-historie-kostola-svatej-rodiny-v-ruzomberku-rybarpoli/

*Vybrané články z histórie priemyslu: RevuePriemyslu_HistoriaPriemyslu.pdf

- Prvé pradiarne v Devíne a Prešporku (od r. 1787) na území dnešného Slovenska využívajúce pradiarenské stroje "Jenny" anglického pôvodu presťahované z Viedne

- Regionálne rozdiely v rozvinotosti priemyslu v Rakúsko-Uhorsku v roku 1910

- Bratislavská rafinéria Apollo 1895-1944

Zdrojom sú tri momentálne už nefunkčné nižšie citované odkazy:

http://www.revuepriemyslu.sk/stories/clanok/Hist%C3%B3ria_priemyslu/Priemysel_o%C4%8Dami_%C5%A1tatist%C3%ADk/aid/21176

http://www.revuepriemyslu.sk/stories/clanok/aid/26865/Hist%C3%B3ria_priemyslu/Pl%C3%A1ny_a_plamene

http://www.revuepriemyslu.sk/stories/clanok/aid/20907/Hist%C3%B3ria_priemyslu/Revolu%C4%8Dn%C3%A1_Jenny

Pozri tiež: http://www.austriaca.at/6721-1inhalt?frames=yes , http://www.austriaca.at/0xc1aa5576%200x002301e0.pdf , http://www.austriaca.at/0xc1aa5576%200x002301df.pdf

*Baláž, Vladimír (2012): Slovenská ekonomika po 20 rokoch. SME (17.12.2012) http://komentare.sme.sk/c/6641511/slovenska-ekonomika-po-20-rokoch-uspech-ktory-moze-lahko-pominut.html

*Morvay, Peter - Hudek, Adam (2018): Snažíme sa Česko dobehnúť sto rokov, ale stále neúspešne. Denník N (s. 67-73) https://a-static.projektn.sk/2019/01/Sto-rokov-CSR-Dennik-N-1.pdf

*Páleník, Viliam z Inštitútu zamestnanosti (15.7.2020): "Slovenská ekonomika je zameraná najmä na výrobky dlhodobej spotreby, hlavne automobily. V krízových obdobiach sú to práve tieto výrobky, ktorých odbyt sa prepadá." https://dennikn.sk/blog/1985065/epidemia-nas-zasiahla-malo-ekonomika-vsak-trpi-nadpriemerne-sami-sme-si-na-vine/

*Kollárová, Zuzana (2019): 30 rokov po socializme je Slovensko stále chudobnejšie ako Česko. Denník N https://e.dennikn.sk/1653147/30-rokov-po-socializme-slovensko-je-stale-chudobnejsie-ako-cesko/

*TopForex (2019): Češi po 30 letech vedou před Slováky v kupní síle potravin, Slováci zase tolik neplatí za základní služby. https://burzovnisvet.cz/2019/11/17/cesi-po-30-letech-vedou-pred-slovaky-v-kupni-sile-potravin-slovaci-zase-tolik-neplati-za-zakladni-sluzby/

*Súčasné tendencie vo vývoji lokalizačných teórií priemyslu a nové lokalizačné faktory

- napr. v celulózovo-papierenskom odvetví - pozri odkazy na túto tému vyššie

- napr. v oceliarskom odvetví - pozri odkazy na túto tému vyššie

*Geografia Priemyslu - prezentácia http://www.slideshare.net/optimistavf/priemysel

*Gurňák, D. et al (2019): 30 rokov transformácie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 462 s. ISBN 978-80-223-4859-1 http://www.regionalnageografia.sk/publikacie/pub/30_rokov/30_rokov_transformacie_SR.pdf - kapitoly: 8. Poľnohospodárstvo (s. 211-228) a 9. Priemysel (s. 229-254)

*Škamlová L. - Klobučník, M. (2019): Poľnohospodárstvo. In: Gurňák, D. et al (2019). 30 rokov transformácie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, s. 211-228. ISBN 978-80-223-4859-1 https://www.researchgate.net/profile/Lucia_Skamlova/publication/341670385_Polnohospodarstvo_kapitola_vedeckej_monografie_30_rokov_transformacie_Slovenska/links/5ece232992851c9c5e5f7a0c/Polnohospodarstvo-kapitola-vedeckej-monografie-30-rokov-transformacie-Slovenska.pdf

* Jesenák, Karol (2017): Historické a súčasné miesta ťažby a spracovanie rúd na Slovensku. Univerzita Komenského v Bratislave https://fns.uniba.sk/jesenak2017/

*Atlasy Slovenska, trojuholníkový graf a vývoj zamestnanosti v I., II. a III. sektore ekonomiky Slovenska

Hrnčiarová, Tatiana et al. (eds.) (2002): Atlas krajiny Slovenskej Republiky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, 342 p. [ISBN 80-88833-27-2] (https://app.sazp.sk/atlassr/)

Mládek, Jozef et al. (eds.) (2006): Atlas obyvateľstva Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 166 p. [ISBN: 80-223-2190-7] (http://geography.sav.sk/sk/aktual/ao/)
- Horňák, Marcel (2006): Ekonomická štruktúra obyvateľstva podľa sektorov - obce (1 : 1 500 000). In: Mládek, Jozef et al. (eds.): Atlas obyvateľstva Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, pp. 97 [ISBN: 80-223-2190-7] EkonStrukt2001.jpg
Mazúr, Emil - Jakál, Jozef (eds.) (1980): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovenská akadémia vied, Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 296 p.
- Verešík, Ján (1980): Typy obcí podľa štruktúry zamestnania aktívneho obyvateľstva v r. 1950 (1 : 750 000). In: Mazúr, Emil - Jakál, Jozef (eds.): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovenská akadémia vied, Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, pp. 150 EkonStrukt1950_legenda.jpg , EkonStrukt1950_mapa.jpg
- Verešík, Ján (1980): Typy obcí podľa štruktúry zamestnania aktívneho obyvateľstva v r. 1970 (1 : 750 000). In: Mazúr, Emil - Jakál, Jozef (eds.): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovenská akadémia vied, Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, pp. 151 EkonStrukt1970_legenda.jpg , EkonStrukt1970_mapa.jpg
Lukniš, Michal - Princ, Ján (eds.) (1974): Slovensko 3: Ľud, 1. časť. Obzor, Bratislava, 732 p.
- Slovensko 2: Ľud, 2. časť: EkonStrukt1961_legenda.jpg , EkonStrukt1961_mapa.jpg , EkonStrukt1961_s506a507.jpg , EkonStrukt1961_s508a509.jpg
Bleha, Branislav - Vaňo, Boris - Bačík, Vladimír (2015): Demografický atlas Slovenskej Republiky.
- http://www.humannageografia.sk/demografickyatlas/ , http://dennikn.sk/69977/kde-je-najviac-slobodnych-kde-sa-najviac-rozvadza-slovensko-na-10-mapach/
Vysvetlenie nanášania hodnôt do trojuholníkového grafu: http://en.wikipedia.org/wiki/Ternary_plot#Example V tomto príklade sú namiesto podielov zamestnaných v I., II. a III. sektore (spolu 100%) použité podiely troch zložiek pôdnej vzorky - humusu, ílu a piesku - ktoré spolu tvoria 100% (hmotnosti. resp. objemu) vzorky.

Učebné texty v Univerzitnej knižnici KU ku kvantitatívnym metódam

Spišiak, Peter (2007): Základy geografie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. 3. doplnené vydanie. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 154 p. [ISBN 978-80-223-2296-6] (x>0 ks?)

Toušek, V. - Kunc, J. - Vystoupil, J. - Daněk, P. - Klapka, P. - Mulíček, O. - Seidenglanz, D. - Szczyrba, Z. - Vančura, M. - Věžník, A. - Viturka, M. - Tonev, P. (2008): Ekonomická a sociální geografie. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, Plzeň, 416 s. [ISBN 978-80-7380-114-4] (2 ks) https://uloz.to/hledej?q=ekonomicka-a-socialni-geografie-pdf

Konečný, Ondřej (2013): Ekonomická geografie: Proměny v globální ekonomice a průmyslu. Mendelova univerzita v Brně, Brno, 148 p. [ISBN 978-80-7375-798-4] (0alebo2 ks?)

Nováková, Gabriela (2008): Základy štatistiky pre geografov. Geo-grafika, Bratislava, 218 p., [ISBN 978-80-89317-02-8] (3 ks)

Nováková, Gabriela (2011): Štatistika pre geografov 1. Geo-grafika, Bratislava, 212 p., [ISBN 978-80-89317-18-9] (5 ks)

Nováková, Gabriela (2012): Štatistika pre geografov 2. Geo-grafika, Bratislava, 147 p., [ISBN 978-80-89317-19-6] (5 ks)

Nováková, Gabriela (2009): Matematické minimum: Predkurz k Štatistickým metódam v geografii. Geo-grafika, Bratislava, 60 p., [978-80-89317-10-3] (1 ks)

Šoltés, Erik (2008): Regresná a korelačná analýza s aplikáciami. Iura edition, Bratislava, 287 p. [ISBN 9788080781637]

Almašiová, Angela - Kohútová, Katarína (2016): Štatistické spracovanie dát sociálneho výskumu v programe SPSS. Verbum, Ružomberok, 173 p.

Zlacká, Adriana: Základy kvantitatívnych metód. Katedra geografie a geoekológie, FHPV PU v Prešove http://www.fhpv.unipo.sk/cvt/statistika/zlacka/

Celková známka z predmetu zohľadňuje okrem hodnotenia samotnej skúšky absolvovanej v skúšobnom období tiež hodnotenie práce študenta počas celého semestra, presnejšie aktívnu účasť na vyučovaní, vypracovanie čiastkových písomných úloh (písomiek) na vyučovaní a vypracovanie domácich úloh počas prednáškového obdobia. V prípade otázok (napr. týkajúcich sa samotného učiva, príp. nejasností v preberanej látke, či v učebných textoch, a pod.) oslovte prosím vyučujúceho na začiaktu alebo na konci vyučovacej hodiny, príp. ho kontaktujte e-malilom vopred pre dohodnutie termínu konzultácie. Ak nie je v inštrukciách pred písomkou alebo skúškou uvedené inak, je potrebné priniesť si kalkulačku (samostatnú, nie integrovanú v mobile alebo inom zariadení) a pripraviť sa zo všetkého, čo bolo prebrané na prednáškach a cvičeniach a z poskytnutých učebných textov.

V prípade neospravedlnenej účasti na cvičeniach (ktoré sú podľa študijného poriadku povinné) a teda aj na riešení písomných úloh priamo na vyučovaní študent za tieto úlohy získava 0 bodov. Neúčasť na cvičeniach možno považovať za ospravedlnenú len po predložení originálu dokladu o návšteve lekára alebo pracovnej neschopnosti v čase cvičenia. V takom prípade je však potrebné kontaktovať (napr. mailom) vyučujúceho čo najskôr, spravidla v prvý pracovný deň nasledujúci po poslednom dni pracovnej neschopnosti alebo po návšteve lekára. Okrem toho sa do hodnotenia započítava aj aktívna účasť na cvičeniach a kvalita vypracovaných domácich úloh. Podmienkou zahrnutia hodnotenia úlohy do celkového hodnotenia je jej odovzdanie do vopred určeného termínu, t.j. pred ním alebo najneskôr v danom termíne (platí pre všetkých študentov rovnako, t.j. aj pre tých, ktorí majú individuálny študijný plán, sú v daný termín na cvičeniach zo spirituality, na praxi, a pod.). Týmto termínom je začiatok vyučovacej hodiny daného cvičenia v deň, ktorého dátum je oznámený pri zadaní príslušnej úlohy. Po tomto termíne nebudú vypracované úlohy akceptované. Výnimku vo forme možnosti odovzdania a hodnotenia vypracovanej úlohy po termíne je možné akceptovať len v prípade ak jej autor nemal v deň termínu možnosť úlohu osobne ani inou formou včas doručiť; túto skutočnosť možno akceptovať len po predložení originálu dokladu o návšteve lekára alebo pracovnej neschopnosti v čase termínu odovzdania úlohy. V takom prípade je však potrebné kontaktovať vyučujúceho čo najskôr, spravidla v prvý pracovný deň nasledujúci po poslednom dni pracovnej neschopnosti alebo po návšteve lekára.

Kontakt: pavol.hurbanek [zavináč] ku.sk

Konzultácie sú možné počas konzultačných hodín alebo v termíne dohodnutom vopred prostredníctvom e-mailu.

Archív oznamov

FED UP - Official Trailer http://youtu.be/aCUbvOwwfWM

Today, by the time the average child in a developed country turns 8 years old, they've had more sugar in their lives than the average person did in their entire life just one century ago. https://i.pinimg.com/originals/9e/de/b2/9edeb2302a56bb534381bd79e44e6d69.png

Antibiotiká v mäse

https://spotrebitele.dtest.cz/clanek-3955/antibiotika-v-mase-prehledne

https://www.dtest.cz/clanek-3960/bakterie-odolne-vuci-antibiotikum-rocne-zpusobi-az-25-000-umrti

Mäso a rakovina

https://www.facebook.com/topic/World-Health-Organization/107898719233601

http://scienceblog.cancerresearchuk.org/2015/10/26/processed-meat-and-cancer-what-you-need-to-know/

http://podnikam.webnoviny.sk/svetova-zdravotnicka-organizacia-tvrdi-ze-spracovane-maso-je-karcinogenne/

http://tech.sme.sk/c/20062425/who-sunka-parky-a-slanina-prispievaju-k-rakovine.html

http://www.cas.sk/clanok/334475/sokujuce-vysledky-vyskumov-svetovej-zdravotnickej-organizacie-cervene-maso-moze-sposobit-rakovinu.html

http://www.cas.sk/clanok/334582/zdravotnici-varuju-pred-rakovinou-z-oblubenych-parkov-ci-steakov-musime-skutocne-prestat-jest-maso.html

GapMinder

Plasty

https://youtu.be/8X2LebKvqXU - Plastová planéta http://www.csfd.cz/film/275258-plastic-planet/

http://www.midwayfilm.com/ - Midway - a Message from the Gyre - http://www.csfd.cz/film/339562-midway/videa/

http://www.ted.com/talks/dianna_cohen_tough_truths_about_plastic_pollution - Reduce, Reuse, Recycle, Refuse

http://www.ted.com/talks/capt_charles_moore_on_the_seas_of_plastic

http://www.ted.com/talks/chris_jordan_pictures_some_shocking_stats

http://www.ted.com/talks/van_jones_the_economic_injustice_of_plastic

http://slideslive.com/38889871/vyhyneme (prvých 16 minút videa)

Plastová banka

https://dennikn.sk/1520878/za-vyzbierany-plast-daju-chudobnym-skolne-ci-energiu-s-plastovou-bankou-chce-spolupracovat-aj-papez/

https://youtu.be/tnndie-ijKs

https://youtu.be/SdLQLaZO10U

08.11.2016 prednáška a cvičenie

Skúmanie vzájomného vzťahu dvoch kvalitatívnych premenných - problematika bola vysvetlená na prednáške, a tiež je vysvetlená v súbore chi2.xlsx a na s. 1-10 v dokumente http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika3.pdf

DU3 (nie je ju potrebné odovzdať, len vypracovať) Tvorba kontingenčnej tabuľky pre dve kvalitatívne premenné - "Úloha č. 1" na s. 1-4 v dokumente http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika2.pdf Zdrojové údaje pre DU3: http://ulb.upol.cz/praktikum/data_2.xls. Pomocou Chí-kvadrát testu zistite, či závislosť (asociácia) medzi skúmanými dvoma kvalitatívnymi premennými vo vytvorenej kontingenčnej tabuľke je na 95% štatisticky významná (t.j. či p ≤ 5%) a pomocou výpočtu koeficientov Ckor a V zistite, aká silná (tesná) je táto závislosť (asociácia).

03.11.2015 prednáška a cvičenie

DU3 http://geo781.webnode.sk/ , http://humangeo.webnode.sk/ , http://hisfoto.webnode.sk/du-3/

Najneskorší možný termín pre vypracovanie DU3 je 9.11.2015 12:00 hod. Dovtedy by mal každý študent na spoločnú internetovú stránku študentov HG1 (ktorú si spoločne zriadia a budú spravovať spoločným prihlasovacím menom a heslom) pridať svoju domácu úlohu (v abecednom poradí podľa priezviska šudentov), t.j. bodový graf (exportovaný z MS Excel ako rastrový obrázok, prip. cez funkciu PrintScreen), tabuľku a výslednú hodnotu Pearsonovho korelačného koeficientu (podrobné inštrukcie sú uvedené nižšie). Uvedené termín je platný pre všetkých denných študentov (vrátane študentov s individuálnym študijným plánom). Domáca úloha, ktorá nebude vypracovaná do vyššie uvedeného dátumu, bude hodnotená známkou FX.

Z dadatabázy Štatistického úradu SR DATAcube http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebLogin.aspx boli do formatu MS Excel (xls) získané tieto údaje: 1 Demografia a sociálne štatistiky: 02 Práca: 03 Nezamestnanosť: 02 Evidovaná: Miera evidovanej nezamestnanosti [pr3108rr]

- "Riadky": 4 Okresy

- z "Kontext" do "Stĺpce": Miera evidovanej nezamestnanosti (v %)

- "Kontext": VALUE_OCH

- "Exportovať": DATAcube_MEN_2001az2014.xls

Úlohou každého šudenta je zvoliť si 30 náhodne vybraných dvojíc okresov (zo všetkých ((79*79)-79))/2=3081 možných dvojíc okresov). Každý študent bude pracovať s rokom, ktorý má zadaný v tabuľke nižšie. Ak študent svoje meno v tabuľke nenájde, zvolí si ľubovoľný rok. Pre týchto 30 náhodne vybraných dvojíc okresov študent zostrojí v MS Excel tabuľku s 30 riadkami s týmito stĺpcami: Názov 1. okresu z dvojice, Názov 2. okresu z dvojice, Miera evidovanej nezamestnanosti v 1. okrese (v %), Miera evidovanej nezamestnanosti v 2. okrese (v %), Najkratšia cestná vzdialenosť medzi príslušnými dvoma okresnými mestami na https://www.google.sk/maps/ v km, Absolútna hodnota rozdielu medzi MEN v 1. a 2. okrese (v % bodoch).

Potom je potrebné z posledných dvoch stĺpcov tabuľky vytvoriť Bodový graf (s 30 bodkami reprezentujúcimi 30 vybraných dvojíc okresov), v ktorom na x-ovej osi bude Najkratšia cestná vzdialenosť medzi príslušnými dvoma okresnými mestami na https://www.google.sk/maps/ a na y-ovej osi bude Absolútna hodnota rozdielu medzi MEN v 1. a 2. okrese (v % bodoch). Nakoniec je potrebné vypočítať Pearsonov korelačný koeficient. Tvorba bodového grafu a výpočet Pearsonovho korelačného koeficientu sú vysvetlené v tomto videu: https://youtu.be/s2TVkYmmCAs

Poznámka k pojmu "náhodný": 30 náhodne zvolených dvojíc možno vybrať napr. takýmto spôsobom: Do klobúka dáme 79 lístkov s názvami jednotlivých okresov. Vyžrebujeme z neho dva lístky. Takto vybrané okresy budú tvoriť prvú dvojicu náhodne vybraných okresov. Obidva lístky potom vrátime do klobúka. Celý proces žrebovania lístkov opakujeme ešte ďalších 29-krát a vyžrebujeme tak ďalších 29 dvojíc.

27.10.2016 prednáška a cvičenie

Skúmanie vzťahu medzi dvoma premennými (metody.xlsx , prednaska1.pdf) a metóda najmenších štvorcov (tzv. OLS)

DU2 http://geo781.webnode.sk/ , http://humangeo.webnode.sk/zoznam/ , http://hisfoto.webnode.sk/du-2/

Najneskorší možný termín pre vypracovanie DU2 je 27.10.2015 12:00 hod. Dovtedy by mal každý študent na spoločnú internetovú stránku študentov HG1 (ktorú si spoločne zriadia a budú spravovať spoločným prihlasovacím menom a heslom) pridať svoju domácu úlohu (v abecednom poradí podľa priezviska šudentov), t.j. trojuholníkový graf (exportovaný z MS Excel ako rastrový obrázok, prip. cez funkciu PrintScreen) a tabuľku, z ktorej bol tento graf vytvorený (podrobné inštrukcie sú uvedené nižšie). Najneskôr do 26.10.2015 12:00 hod. by mali študenti oznámiť adresu tejto spoločnej internetovej stránky vyučujúcemu mailom. Uvedené termíny sú platné pre všetkých denných študentov (vrátane študentov s individuálnym študijným plánom). Domáca úloha, ktorá nebude vypracovaná do vyššie uvedeného dátumu, bude hodnotená známkou FX.

Atlasy Slovenska a trojuholníkový graf (pozri nižšie) - Vytvorte trojuholníkový graf pre vašu ZÚJ (v ktorej máte trvalé bydlisko) a jej ľubovoľných susedných 15 ZÚJ (žiadny dvaja študenti by nemali analyzovať skupinu rovnakých 16 ZÚJ, a to ani vtedy, ak bývajú v tej iste ZÚJ).

Podklady pre vypracovanie DU2:

Vzor súboru MS Excel pre tvorbu trojuholníkového grafu: http://www.prodomosua.it/zips/triangolare.xls

- A - prima - počet EAO v primárnom sektore

- B - seconda - počet EAO v sekundárnom sektore

- C - terza - počet EAO v terciárnom sektore

Mapy ZÚJ, pomocou ktorých možno zistiť, ktoré ZÚJ sú susedné, t.j. tvoria spolu jeden súvislý celok:

- http://rzsj.enviroportal.sk/prehliadac/ Mapa krajov, okresov, ZÚJ a ZSJ a ich dielov

- http://geoportal.sazp.sk/web/guest/map?openNode=Administrative%20units&keywordList=inspire Mapa krajov, okresov a ZÚJ

- http://www.humannageografia.sk/demografickyatlas/ Bleha, Branislav - Vaňo, Boris - Bačík, Vladimír (2015): Demografický atlas Slovenskej Republiky

- http://geo.enviroportal.sk/atlassr/ Hrnčiarová, Tatiana et al. (eds.) (2002): Územné a správne usporiadanie (mapa č. 2.3.7). In: Hrnčiarová, Tatiana et al. (eds.): Atlas krajiny Slovenskej Republiky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, 342 p. [ISBN 80-88833-27-2]

Kategórie obyvateľov podľa ekonomickej aktivity a definícia pojmu "ekonomicky aktívne obyvateľstvo" (EAO):

11.12.2014 prednáška - Vývoj priemyslu na Slovensku

08.12.2014 cvičenie - Vývoj priemyslu na Slovensku

04.12.2014 prednáška - Vývoj priemyslu na Slovensku

01.12.2014 cvičenie - Vývoj priemyslu na Slovensku

27.11.2014 prednáška - Vývoj priemyslu na Slovensku

História priemyslu na Slovensku

Ako vyrastali VSŽ, Slovnaft, hliníkáreň, atď. https://dennikn.sk/178556/ako-vyrastalo-socialisticke-slovensko-petrzalka-vsz-slovnaft-a-ine-na-detailnych-fotkach-galeria/

Fabriky pred a po roku 1989 http://www.sme.sk/c/7673555/fabriky-klenot-socializmu-znicil-trh-aj-zle-rozhodnutia.html

Revue priemyslu:

http://www.revuepriemyslu.sk/stories/clanok/Hist%C3%B3ria_priemyslu/Priemysel_o%C4%8Dami_%C5%A1tatist%C3%ADk/aid/21176

http://www.revuepriemyslu.sk/stories/clanok/aid/26865/Hist%C3%B3ria_priemyslu/Pl%C3%A1ny_a_plamene

http://www.revuepriemyslu.sk/stories/clanok/aid/20907/Hist%C3%B3ria_priemyslu/Revolu%C4%8Dn%C3%A1_Jenny

24.11.2014 cvičenie

Výpočet percentuálnej úspešnosti výsledku testu z počtu správnych odpovedí a z teoreticky najvyššieho a najnižšieho možného počtu správnych odpovedí.

Štyri najčastejšie používané typy tematických máp - kartogram, kartodiagram, značková metóda (veľkosť, farba, tvar, orientácia), čiary smeru pohybu - a typy premenných, ktoré nimi možno zobraziť

DU2 - Atlasy Slovenska a trojuholníkový graf (pozri nižšie) - Vytvorte trojuholníkový graf pre vašu ZÚJ (v ktorej máte trvalé bydlisko) a jej ľubovoľných susedných 15 ZÚJ (žiadny dvaja študenti by nemali analyzovať skupinu rovnakých 16 ZÚJ, a to ani vtedy, ak bývajú v tej iste ZÚJ). Podklady pre vypracovanie DU2:

- Podmanická, Zuzana et al. (2014): Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2011. Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava 336 p. [online ISBN 978-80-8121-368-7, tlačené vydanie ISBN 978-80-8121-367-0] http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/census/indicators/ Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov (EAO) v primárnom, sekundárnom a terciárnom sektore v 2927 základných územných jednotkách (ZÚJ, t.j. 2885 obciach, 17 mestských častiach mesta Bratislava, 22 mestských častiach mesta Košice a 3 vojenských obvodoch Kuchyňa, Lešť a Valaškovce), resp. v ich 7231 základných sídelných jednotkách (ZSJ) na Slovensku k momentu Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 (k 21.5.2011)

- Vzor súboru MS Excel pre tvorbu trojuholníkového grafu http://www.prodomosua.it/zips/triangolare.xls

- Mapy ZÚJ:

http://rzsj.enviroportal.sk/prehliadac/ Mapa krajov, okresov, ZÚJ a ZSJ a ich dielov

http://geoportal.sazp.sk/web/guest/map?openNode=Administrative%20units&keywordList=inspire Mapa krajov, okresov a ZÚJ

http://geo.enviroportal.sk/atlassr/ Hrnčiarová, Tatiana et al. (eds.) (2002): Územné a správne usporiadanie (mapa č. 2.3.7). In: Hrnčiarová, Tatiana et al. (eds.):

Atlas krajiny Slovenskej Republiky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, 342 p. [ISBN 80-88833-27-2]

13.11.2014 prednáška

Vývoj priemyslu na Slovensku (2 prednášky: 11:20-12:05 a 13:50-14:35)

10.11.2014 písomka

Čas: 15:30-16:20 Miestnosť: CS10 Je potrebné priniesť si kalkulačku. Nie je potrebné sa na tento termín v Abakuse prihlasovať. Účasť je povinná pre všetkých denných študentov HG1.

10.11.2014 cvičenie

Fyzickogeografické lokalizačné faktory poľnohospodárskej výroby

06.11.2014 prednáška

Priemerný počet rokov školskej dochádzky

Fyzickogeografické lokalizačné faktory poľnohospodárskej výroby

30.10.2014 prednáška

Miery variability (výpočet, rozdiely)

kvantily_a_stredne_hodnoty_a_variabilita_v3.xlsx

MieryVariability_SD_a_VK_v1.xls

Priklad_VazenyPriemer.pdf

27.10.2014 cvičenie

Kvantily; Miery variability (vzorce)

MieryVariability_v1.pdf

kvantily_a_stredne_hodnoty_a_variabilita_v3.xlsx

20.10.2014 cvičenie

Priestorová autokorelácia (s. 3-8) a deterministicé a stochastické zákony (s. 1) LT_ZZ_PA.pdf

Stredné hodnoty (priemer, medián, modus); Extrémy (minimum, maximum)

MieryVariability_v1.pdf

kvantily_a_stredne_hodnoty_a_variabilita_v3.xlsx

13.10.2014 cvičenie

metody.xlsx

Priestorová autokorelácia (s. 3-8) a deterministicé a stochastické zákony (s. 1) LT_ZZ_PA.pdf

09.10.2014 prednáška

Historická vodná erózia: zmeny krajiny a výmoľová erózia ako dôsledok intenzívneho využívania krajiny poľnohospodárstvom

06.10.2014 cvičenie

02.10.2014 prednáška

25.09.2014 prednáška

PremenneADataPodlaSkalyMerania.pdf

Prvý geografický zákon a pozitívna priestorová autokorelácia PGZ_PPA.pdf

DÚ 2.1b, 2.2b, 2.3b - vzor.docx prvej strany; v utorok 10.12.2013 o 9:40 v Aule J.P.II. je potrebné odovzdať len časť b úloh 2.1 až 2.3 (z oblasti témy vašej BcP*), teda časť a úloh 2.1 až 2.3 prosím neodovzdávať; skôr odovzdané DÚ budú akceptované; neskôr odovzdané DÚ nebudú akceptované

Pri hodnotení bude vzatá do úvahy invencia (bádateľská tvorivosť), zmysluplnosť skúmamého vzťahu dvoch premenných, vhodnosť vybranej metódy pre analýzu zvolených dát, interpretácia výsledkov analýzy vo vzťahu k existujúcim a novým poznatkom v danej oblasti, obtiažnosť metódy a jej interpretácie a formálna a vecná jasnosť vysvetlenia celej analýzy, ktoré by okrem textu malo obsahovať tiež tabuľky, grafy, prípadne mapy. Okrem iných aspektov analýzy by malo byť z vysvetlenia napríklad jasné:

- koľko štatistických súborov (tabuliek) bolo analyzovaných a čo presne jednotlivé súbory reprezentujú, resp. čo majú prvky v súbore spoločné a čím sa líšia od prvkov, ktoré v súbore nie sú (t.j. aké kritérium bolo použité pre zaradenie prvkov do skúmaného súboru)

- koľko štatistických prvkov** (riadkov) je v jednotlivých súboroch a čo presne jednotlivé prvky reprezentujú (obyvateľov, respondentov, budovy, firmy, organizácie, inštitúcie, obce, okresy, kraje, regióny, štáty, atď.)

- koľko premenných (stĺpcov) je v jednotlivých súboroch, čo presne jednotlivé premenné reprezentujú, resp. aké jednotlivé atribúty prvkov štatistického súboru popisujú, a do ktorého z typov dát podľa škály merania jednotlivé premenná patria

* Ak je téma vašej BcP napr. z demogeografie, je možné použiť ľubovoľné demogeografické údaje. Nemusia to byť údaje priamo z vašej BcP. Hoci čím bližšie tieto údaje majú k vašej BcP, tým lepšie pre vás: prejaví sa to pozitívne na hodnotení Programu 2 a navyše "zabijete tým dve muchy jednou ranou" (vypracujete tak Program 2 aj časť BcP).

** Absolútne minimum pre počet prvkov súboru (označuej sa n), v ktorom je analyzovaný vzťah dvoch kvantitatívnych metrických premenných prostredníctvom bodového grafu, trendovej línie, Pearsonovho korelačného koeficientu r a determinačného koeficientu r2 je 30, a platí, že čím je n väčšie, tým lepšie (tým je skúmaná vzorka reprezentatívnejšia, výsledky spoľahlivejšie a ťažšie spochybniteľné). Minimálny počet prvkov súboru (označuej sa n), v ktorom je analyzovaný vzťah dvoch kvalitatívnych premenných prostredníctvom kontingenčnej tabuľky, chí kvadrát testu, korigovaného Pearsonovho kontingenčného koeficientu a Cramerovho koeficientu je daný podmienkou: "všetky očakávané hodnoty mij by mali byť väčšie ako 2 a väčšina z nich väčšia ako 5".

Fakultné semináre na Katedre geografie - zimný semester 2013/2014

- týždeň vedy 11.-17. 11. 2013 program

- je potrebné absolvovať aspoň 2 prednášky v týždni vedy, a to v A333a v utorok 12.11.2013 o 14-15h a o 15-16h, v prípade záujmu okrem toho aj ďalšie

- nie je potrebný písomný referát, no je potrebné účasť potvrdiť na prezenčnej listine a ústnou odpoveďou na otázky súvisiace s prednáškou

- študentom druhého ročníka, ktorí študujú geografiu v kombinácii s iným predmetom, a ktorí splnia vyššie uvedené podmienky, zapisuje predmet "Fakultný seminár 3" ten istý vyučujúci ako predmet "Humánna geografia 1"

Vyučovanie v rámci cvičení a prednášky z predmetu Humánna geografia 1 sa v utorok 15.10.2013 neuskotoční. Náhradou je povinná účasť na priebežnej písomke v pondelok 21.10.2013 o 18:50 v Aule J.P.II. 21.10.2013 o 18:50 v Aule J.P.II. sa uskutoční priebežná písomka z HG1. Je potrebné priniesť si kalkulačku - samostatnú, nie integrovanú v mobilnom telefóne, tablete alebo počítači (keďže tieto zariadenia nie je dovolené počas písomky používať). Nie je potrebné sa na písomku prihlasovať v Abakuse. Účasť je povinná pre všetkých denných študentov (aj tých, ktorí predmet opakujú, majú individiuálny študijný plán, atď.), ktorí majú zapísaní predmet HG1. Na písomku je potrebné pripraviť sa z učiva v učebných textoch "Základy geografie", "Úvod do humánnej geografie" a "Geografia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva" a z učiva prebraného na predmete od začiatku semestra do konania písomky. Domácu úlohu Priklad_VazenyPriemer.pdf nie je potrebné odovzdať, no je potrebné vypracovať ju ešte pred písomkou.

Prebrané učivo (podrobnejšie materiály k prebraným témam sa nachádzajú nižšie)

1. 17.09.2013

- P Úvod (učebné texty, bakalárska práca, Erasmus, atď.)

- C Program 1

2. 24.09.2013

- P Základy geografie (štruktúra krajinnej sféry a systém geografických vied)

- C Premenné a dáta podľa škály merania

3. 01.10.2013

- P Prvý geografický zákon; zákon verzus zákonitosť; korelácia, autokorelácia, pozitívna a negatívna priestorová autokorelácia, neautokoreovanosť

- C Atlas krajiny SR http://geo.enviroportal.sk/atlassr/, blízkosť (ako dichotomická, ordinálna, či metrická premenná) verzus podobnosť (ako dichotomická, ordinálna, či metrická premenná) na príklade ukazovateľov ako napr. miera nezamestnanosti, hustota zaľudnenia, absolútny a relatívny prírastok/úbytok obyvateľstva pre jednotlivé okresy Slovenska; štyri najčastejšie používané typy tematických máp - kartogram, kartodiagram, značková metóda (veľkosť, farba, tvar, orientácia), čiary smeru pohybu - a typy premenných, ktoré nimi možno zobraziť

4. 08.10.2013

- P Stredné hodnoty a variabilita

- C Stredné hodnoty a kvantily

5. 22.10.2013

- P Vážený priemer; Priemerný počet rokov školskej dochádzky ako komplexný ukazovateľ vzdelanosti skupiny ľudí (územne alebo inak definovanej) so známou vzdelanostnou štruktúrou

- C Opisná (deskripívna) štatistika; Histogram; Šikmosť rozdelenia (smer a stupeň asymetrie); Priemer, medián, modus; Odchýlky ako miery variability: priemerná absolútna odchýlka od mediánu a smerodajná odchýlka (t.j. druhá odmocnina priemernej kvadratickej odchýlky od priemeru)

6. 29.10.2013

- P Skúmanie vzájomného vzťahu dvoch kvantitatívnych metrických premenných: Pearsonov korelačný koeficient (-1) ≤ r ≤ 1, r = (-1) úplná negatívna závislosť (korelácia), r = 0 nezávislosť (nekorelovanosť), r = 1 úplná pozitívna závislosť (korelácia); Determinačný koeficient r2 po vynásobení hodnotou 100 reprezentuje percentuálny podiel variability závislej premennej Y, ktorý je vysvetlený variabilitou nezávislej premennej X (napr. v súbore 2498 mužov do 40 rokov v "Úlohe č. 4" spomenutej nižšie je ich telesná výška len z 18,40% faktorom vysvetľujúcim ich telesnú hmotnosť); Tvorba bodového grafu X Y závislosť, úprava grafu (úprava názvu, uprava legendy, formátovanie hlavných osí a nastavenie pevného minima a maxima na osiach x a y), pridanie a úprava trendovej čiary (zobraziť v grafe regresnú rovnicu a rovnicu spoľahlivosti r na druhú) na príklade údajov zo súboru http://ulb.upol.cz/praktikum/data_2.xls . Skúmanie vzájomného vzťahu dvoch kvantitatívnych metrických premenných je vysvetlený aj na s. 11-17 v dokumente http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika3.pdf .

- C Miery variability (pokračovanie): jednoduchá a vážená smerodajná odchýlka a variačný koeficient MieryVariability_v1.pdf , kvantily_a_stredne_hodnoty_a_variabilita_v3.xlsx . Domáca úloha 2.1: Tvorba histogramu a výpočet koeficientu šikmosti pomocou funkcie =SKEW(rozsah buniek s hodnotami skúmanej kvantitatívnej metrickej premennej), napr. =SKEW(B2:B357), ktorého nulová hodnota indikuje symetrické rozdelenie, kladná hodnota asymetrické pozitívne, resp. pravostranne zošikmené rozdelenie, a záporná hodnota asymetrické negatívne, resp. ľavostranne zošikmené rozdelenie: "Úloha č. 4" na s. 9-12 v dokumente http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika2.pdf , zdrojové údaje (a) zo súboru http://ulb.upol.cz/praktikum/data_2.xls a (b) z oblasti témy vlastnej bakalárskej práce (pre aspoň dve kvatitatívne metrické premenné pre ten istý súbor prvkov)

7. 05.11.2013

- P Voľby do VÚC: Wikipedia, MV SR, ŠÚ SR

- C Skúmanie vzájomného vzťahu dvoch kvalitatívnych premenných chi2.xlsx, príp. s. 1-10 v dokumente http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika3.pdf. Domáca úloha 2.3: Tvorba kontingenčnej tabuľky pre dve kvalitatívne premenné - "Úloha č. 1" na s. 1-4 v dokumente http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika2.pdf , zdrojové údaje (a) zo súboru http://ulb.upol.cz/praktikum/data_2.xls a (b) z oblasti témy vlastnej bakalárskej práce; Pomocou Chí-kvadrát testu zistite, či závislosť (asociácia) medzi skúmanými dvoma kvalitatívnymi premennými vo vytvorenej kontingenčnej tabuľke je na 95% štatisticky významná (t.j. či p ≤ 5%) a pomocou výpočtu koeficientov Ckor a V zistite, aká silná (tesná) je táto závislosť (asociácia)

8. 12.11.2013

- P Tvorba rôznych histogramov s rôznymi hranicami intervalov pre jediný súbor hodnôt kvantitatívnej metrickej premennej (na príklade percentuálnej úspešnosti študentov na prvej písomke); Výpočet percentuálnej úspešnosti pre test, v ktorom je úlohou študenta vybrať práve jednu (ani viac, ani menej) správnu možnosť z viacerých ponúknutých možností. Napríklad: ak študent získa 3 body z testu s 12 otázkami, pričom pri každej sú na výber 4 možnosti, z ktorých práve jedna je správna, potom je zrejmé, že vedomosti študenta sú de facto nulové (keďže 3 správne odpovede v takomto teste dosiahnu v priemere práve tí študenti, ktorí len tipujú a v skutočnosti nepoznajú správne odpovede). Preto v takomto teste 3 správne odpovede = 0,00%, 4 s.o. = 11,1%, 5 s.o. = 22,2%, 6 s.o. = 33,3%, ... a 12 s.o. = 100%. Alebo napríklad, ak študent správne odpovie na 5 z 25 otázok, pričom pri každej je na výber 5 možností, z ktorých práve jedna je správna, potom je zrejmé, že vedomosti študenta sú de facto nulové (keďže 5 správnych odpovedí v takomto teste dosiahnu v priemere práve tí študenti, ktorí len tipujú a v skutočnosti nepoznajú správne odpovede). Preto v takomto teste 5 správnych odpovedí = 0,00%, 6 s.o. = 5%, 7 s.o. = 10%, 8 s.o. = 15%, ... a 25 s.o. = 100%. Vzorec na prepočet počtu správnych odpovedí na percentuálnu úspešnosť je nasledovný: U = (S-MIN)/(MAX-MIN).100 (%), kde U je percentuálna úspešnosť, S je počet správnych odpovedí, MIN je teoretické minimum (t.j. počet správnych odpovedí, ktoré možno v priemere získať náhodným tipovaním, t.j. podiel počtu všetkých otázok v teste a počtu možných odpovedí v každej otázke, teda 12/4=3 v prvom príklade alebo 25/5=5 v druhom príklade) a MAX je teoretické maximum (t.j. 100%).

- C Opakovanie: Skúmanie vzájomného vzťahu dvoch kvalitatívnych premenných chi2.xlsx na príklade vzťahu medzi preferenciami voči politickým stranám na jednej strane a preferenciami voči prezidentským kandidátom na strane druhej na vzorke 60 študentov geografie v 2. a 3. ročníku bakalárskeho štúdia

9. 19.11.2013

- P Geografia priemyslu

- C Systémy geografických vied od rôznych autorov (čo majú spoločné a čím sa navzájom líšia); Konzultácie domácich úloh využívajúcich údaje z oblasti témy vlastnej bakalárskej práce

10. 26.11.2013

- P Geografia priemyslu; Domáca úloha 2.2: Úlohou je zopakovať to, čo bolo vysvetlené a predvedené na prednáške 29.10.2013 (pozri vyššie, t.j. tvorba bodového grafu X Y závislosť, úprava grafu, pridanie a úprava trendovej čiary) a výpočet Pearsonovho korelačného koeficientu pomocou funkcie =PEARSON(rozsah buniek s hodnotami skúmanej kvantitatívnej metrickej premennej X; rozsah buniek s hodnotami skúmanej kvantitatívnej metrickej premennej Y), napr. =PEARSON(A2:A2499;B2:B2499), na príklade údajov (a) zo súboru http://ulb.upol.cz/praktikum/data_2.xls (kde by mali byť výsledkom o.i. hodnoty r=0,4289 a r2=18,40%) a (b) z oblasti témy vlastnej bakalárskej práce.

- C Geografia priemyslu

11. 03.12.2013

- P Geografia priemyslu

- C Geografia priemyslu; Konzultácie domácich úloh využívajúcich údaje z oblasti témy vlastnej bakalárskej práce

Základné kvantitatívne metódy v humánnej geografii

chi2.xlsx

Program 2

Jednoduchý a zrozumiteľný popis niektorých základných kvantitatívnych metód v MS Excel používaných v HG a použiteľných tiež v BcP:

http://ulb.upol.cz/praktikum/navody1.htm

http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika1.pdf (ak MS Excel na vašom počítači nepoužíva český ale anglický zápis vzorcov funkcií, je potrebné namiesto "=PRŮMĚR(B2:B51)" napísať "=AVERAGE(B2:B51)", namiesto "=MEDIÁN(B2:B51)" napísať "=MEDIAN(B2:B51)", namiesto "=SMODCH.VÝBĚR(B2:B51)" napísať "=STDEV(B2:B51)", namiesto "=POČET(B2:B51)" napísať "=COUNT(B2:B51)".

http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika2.pdf

http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika3.pdf

http://ulb.upol.cz/praktikum/statistika4.pdf (Body Mass Index: BMI = váha v kg / (výška v m)2 viac napr. na http://sk.wikipedia.org/wiki/Index_telesnej_hmotnosti)

Program 2 je potrebné odovzdať najneskôr na začiatku skúšky. Úlohou je vypracovať maximálne jeden hárok A4 (potlačený jednostranne alebo obojstranne, pričom malá, no čitateľná veľkosť písma je povolená), na ktorom bude jasne vysvetlené, ako bola aplikovaná niektorá (jedna alebo viaceré) z kvantitatívnych metód popísaných vyššie na ľubovoľné kvantitatívne alebo kvalitatívne dáta/údaje z oblasti* témy vašej bakalárskej práce (BcP). Pretoje potrebné uviesť tému BcP, meno autora a školiteľa. Pri hodnotení bude vzatá do úvahy invencia (bádateľská tvorivosť), vhodnosť vybranej metódy pre analýzu zvolených dát, interpretácia výsledkov analýzy vo vzťahu k existujúcim a novým poznatkom v danej oblasti, obtiažnosť metódy a jej interpretácie a formálna a vecná jasnosť vysvetlenia celej analýzy, ktoré by okrem textu malo obsahovať tiež tabuľky, grafy, prípadne mapy. Príklady analýzy zahŕňajú skúmanie vzájomného vzťahu dvoch alebo viacerých kvantitatívnych premenných (grafickou vizualizáciou a korelačnou a regresnou analýzou) alebo kvalitatívnych premenných (grafickou vizualizáciou a kontingenčnou tabuľkou a chí kvadrát testom), hodnotenie rozdielov dvoch alebo viacerých rozptylov a priemerov z hľadiska štatistickej významnosti (čo je vlastne skúmanie vzájomného vzťahu medzi kvalitatívnou premennou, na základe tried ktorej sú prvky rozdelené do súborov, a kvantitatívnou premennou, pre ktorú sa rozptyly a priemery v týchto súboroch počítajú), a podobne. Okrem iných aspektov analýzy by malo byť z vysvetlenia napríklad jasné:

* Ak je téma vašej BcP napr. z demogeografie, je možné použiť ľubovoľné demogeografické údaje. Nemusia to byť údaje priamo z vašej BcP. Hoci čím bližšie tieto údaje majú k vašej BcP, tým lepšie pre vás: prejaví sa to pozitívne na hodnotení Programu 2 a navyše zabijete tým dve muchy jednou ranou (vypracujete tak Program 2 aj časť BcP).

** Väčšina popísaných metód (napr. korelačná i regresná analýza, dvojvýberový F-test i t-test, a pod.) sú parametrickými metódami, to znamená, že podmienkou ich použitia je normálne rozdelenie. Pre potreby tejto domácej úlohy nie je potrebné testovať, či rozdelenie hodnôt sledovaných premenných je normálne, avšak je potrebné, aby počet prvkov v skúmanom súbore (označuje sa n) bol najmenej 30. Pri menších hodnotách n sa nedá hovoriť o normálnom rozdelení a výsledky použitých metód sú v takých prípadoch nespoľahlivé a diskutabilné (čím je menšie n, napr. n=20 alebo n=10, tým menej spoľahlivé a diskutabilnejšie sú výsledky).

Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo využívajúce systém "agrokruh" (Ing. Ján Šlinský)

http://youtu.be/Zb32KNoH-lk

http://www.tedxbratislava.sk/2013/sk/videos#/video:jan-slinsky-revolucne-organicke-pestovanie-zeleniny

http://www.tedxbratislava.sk/2013/sk/videos#/video:jan-slinsky-byt-informovany-nestaci

http://youtu.be/Ea4TtM3D0QA alebo http://archive.org/details/Agrokruh

http://youtu.be/IMbGA-nOW64

http://youtu.be/Von3EgRGutw

http://www.youtube.com/watch?v=E6cbeiZta9U&feature=share&list=PL685C6399AFBF1D61

http://www.youtube.com/watch?v=-aad7-j_5AU&feature=share&list=PL685C6399AFBF1D61

http://youtu.be/qDeOLcoKIhE

http://youtu.be/fURltgKS8UU

http://youtu.be/nStEuHWJE-o