Vitajte na stránke Farnosti Vrbové.

Mestečko Vrbovésa nachádza 10 kilometrov na západ od okresného mesta Piešťany, na úpätí Malých Karpát. V roku 1332 bolo časťou oblasti hradu Čachtice. Vrbové získalo práva mesta v roku 1437. V roku 1599 bolo spustošené tureckými vojakmi. Mesto bolo známe trhom s obilím, podporované najmä Židmi, ktorí tvorili velkú čast obyvatelov mesta. V 20. storočí bolo mesto domovom odevy (Trikota), obchodného a drevárskeho priemyslu.

Farnosť Vrbové

Stará osada s nálezmi z paleolitu, neolitu a z doby bronzovej má prvú písomnú správu z roku 1390 (Orbo). Od roku 1397 je doložená fara. V roku 1437 udelil kráľ Žigmund obci mestské výsady. Farské matriky sú vedené od roku 1699. Farská škola známa už v 16. storočí, za tureckého pustošenia v roku 1599 zničená, obnovená ako rímsko-katolícka ľudová škola v roku 1752. Kondochium od konca 18. storočia. Do farnosti patrí Šípkové a Prašník. Na fare je pamätná tabuľa J. B. Magina.

Medzi cirkevné stavby patrí rímskokatolícky kostol svätého Martina, z roku 1397 a kostol sv. Gorazda z roku 1997, ako aj kaplnka sv. Rocha z roku 1831 a cintorínska kaplnka z roku 1936.

Asi najznámejšia stavba v meste je veža pri kostole sv. Martina v centre mesta. Postavená v 19. storočí. Na začiatku 20. storočia sa zistilo, že veža je naklonená. Boli podniknuté kroky na jej záchranu, pričom pod vežu boli dané betónové injektáže. Náklon veže sa podarilo stabilizovať, no späť narovnať sa ju už nepodarilo. Náklon veže je cca 98-99 cm od zvislej osi.

V meste sa nachádza aj evanjelický kostol, ktorý bol vybudovaný v roku 1929. Ako súčasť kostola je veža z roku 1896. V meste sa taktiež nachádza budova synagogy. Bola postavená v rokoch 1882-1883 v maurskom slohu.

Kostol svätého Gorazda

Kostol sv. Gorazda je zasvätený sv. Gorazdovi, biskupovi, žiakovi slovanských vierozvestov svätého Cyrila a Metoda. Bol vybudovaný v rokoch 1992 - 1997. Dnes je novým farským kostolom a zároveň dôstojným stánkom, ktorý slúži potrebám veriacich katolíkov vo Vrbovom.

Kostol svätého Martina

Kostol sv. Martina je zasvätený sv. Martinovi biskupovi vyznávačovi. Bol dobudovaný v roku 1397 ako farský kostol. Pôvodný gotický kostol so svätyňou trojbokého záveru a predstavanou vežou sa zachoval v murive, stĺpoch hlavnej (strednej) lode a vo veži. V 17. storočí bol kostol barokizovaný, bola urobená nová klenba a neskôr pristavaná bočná severná loď. V 18. storočí pristavaná južná loď. Vonkajšie murivo južnej a západnej strany je hladké, na svätyni a na severnom priečelí sú oporné piliere. Klenba svätyne je lunetová so štukovou ozdobou, hlavná a južná loď má krížovú klenbu, klenba severnej lode je valená. Predstavaná gotická veža má v prízemí goticky lomený vchod. Tu je aj vchod do krypty.Novší hlavný oltár má uprostred sochu sv. Martina, po stranách apoštolov sv. Petra a sv. Pavla.Kazateľnica s plastikami sv. evanjelistov a reliéfmi cirkevných učiteľov je zo začiatku 18. storočia.Na vedľajšom pilieri je tabuľa na pamiatku omšových základín tit. biskupa Pavla Forgáča (1736).V závere severnej lode je oltár Sedembolestnej Panny Márie. V južnej lodi je oltár Božského Srdca a na stĺpe oltár Srdca Panny Márie.V kostole sú rozmiestnené stanice krížovej cesty, kríž a sochy.Užívaný bočný vchod vedie do južnej lode, kde bol umiestnený organ (1947). Dnes sa organ nachádza v novom farskom kostole sv. Gorazda, kde bol prenesený v roku 1997. Kostol v rokoch 1612-1662 slúžil nekatolíkom.

Veža

Vedľa kostola sv. Martina je veža, vybudovaná v roku 1835 na mieste pôvodnej gotickej. Je slovenskou raritou, nazývanou aj "šikmá veža", pretože jej vrchol je vychýlený 97-98 cm od zvislej osi.

Farská budova

Nachádza sa pri kostole sv. Martina na adrese Námestie sv. Cyrila a Metoda č.5.

(údaje sú prebrané najmä zo slobodnej encyklopédie - wikipédia)