Večer pred štartom, prípravy v plnom prúde. Stretnutie je naplánované na pol dvanástu v Žiline, no ja stále netuším, ako sa tam dostanem. Prestupovať dvakrát s plne naloženým bicyklom sa mi nechce, obzvlášť ak by mal niektorý z vlakov meškať, čo, povedzme si úprimne, nie je v prípade nášho Náhodného dopravcu až tak nepravdepodobné, a tak zvažujem, že si to do Bystrice odtiahnem na bicykli. Nakoniec mi je ponúknutý odvoz, ktorý neodmietam.

Ranné balenie už tradične trvalo dlhšie, a tak do Bystrice prichádzame neskôr, než by som si predstavoval. Rýchlo pripevňujem batožinu na bicykel a ponáhľam sa na stanicu. Vidím, že vlak je už pristavený pri nástupišti, a tak podvedome zrýchľujem. Známy hlas z ampliónov ma však upokojuje. Dozvedám sa, že čakáme na prípoj. Na ten, na ktorý by som prestupoval vo Zvolene, keby som sa vybral vlakom. Vyťahujem telefón a do skupinového četu píšem, že budem meškať.

Do Žiliny prichádzam, podľa očakávania, neskôr ako rýchlik z Bratislavy. Kvík, Matúš, Marek a Vladko už pred stanicou dopĺňajú energiu pred štartom. Ešte čakáme na Ninu. Matúš mi oznamuje akciu na džúsik v Tescu, ktorý som, ako sa zdá, úspešne spropagoval minulý rok. Okamžite si vybavujem trasu a premýšľam, kde sa bude dať ísť najskôr nakúpiť. Predpokladám, že zastávka v tom žilinskom by sa nestretla s pochopením, a tak najbližšia možnosť bude zrejme až zajtra na Orave. Medzičasom Nina píše, aby sme ju nečakali, že príde neskôr do Varína. Ten máme cestou a nemusíme sa ponáhľať, preto sa rozhodneme, že ju počkáme tam. Vyrážame.

Vo Varíne nachádzame krčmičku hneď vedľa stanice, a tak si robíme prvú prestávku po sotva desiatich kilometroch. Ninin vlak má prísť zhruba za pol hodiny. Aj prichádza, no Nina z neho nevystupuje. Krátky telefonát a zisťujeme, že Nina vystúpila v Nezbudskej Lúčke a má pár kilometrov pred nami náskok. 

Konečne sa stretávame. Cesta do Terchovej je nám dôverne známa. Na Dvojkolesovačke sme ju už absolvovali. Vladko, majúc najlepšiu výkonnosť a nesúc najmenej batožiny, ide popredu. Kým poslední dorazia do Terchovej, stihne otočiť rozhľadňu nad dedinou.

Za Terchovou nás čaká prvé náročnejšie stúpanie do sedla Rovná hora. Stúpanie nie je nijako extra dlhé, no so svojím dvojciferným sklonom dá zabrať, a tak sa na vrchole môžeme opäť čakať.

Nasleduje krátky zjazd pred hlavným stúpaním dňa. V Zázrivej sa odpájame z hlavnej cesty, prechádzame cez dedinu a začíname stúpať na Hoľu nad Klobučnou. Vladko sa opäť utrhne, ostatní volíme miernejšie tempo. S časom sme na tom dobre a nemá zmysel hnať sa, aby sme sa potom museli opäť čakať na vrchole. Radšej si vychutnávame stúpanie krásnou dolinou, no čakaniu sa nakoniec aj tak nevyhneme. Prvýkrát sa dostávame nad 1000 m n. m. Od tohto momentu to bude už len dolu kopcom.

Zjazd ubehol, podľa očakávania, rýchlo. Ani sa nenazdáme a ocitáme sa v Lokci. Do cieľa prichádzame pomerne skoro, ešte za svetla, čo nebýva vôbec bežné. Vladko navrhuje pokračovať ďalej. Ďalší deň má pršať a tak chce ukrojiť čo najväčší kus trasy už dnes, aby stihol vyšliapať na Ťatliakovu chatu ešte pred tým, než začne pršať. V Lokci však máme dohodnuté miesto na táborenie na záhrade, a tak sa rozhodneme nepokračovať. Vôbec nás neteší predstava hľadať po tme miesto na táborenie na nejakej náhodnej lúke a byť po celú noc vystavení oravským medveďom. Vladka to však neodradí, a tak pokračuje sólo ďalej až kdesi k Oravskej priehrade.

Nakoniec nám je ponúknuté prespať v dome. Tejto možnosti sa potešíme. Niežeby sme sa nedokázali vyspať v stanoch, ale aspoň ráno ušetríme čas, ktorý by sme stratili ich balením.

Večer pozeráme predpoveď na ďalší deň. Tá nevyzerá vôbec priaznivo. Pred obedom má začať pršať a nemá prestať až do večera. Ani maximálna teplota okolo 12 °C akosi nepasuje do vrcholiaceho leta. Rozhodujeme sa teda, že ráno vyrazíme čo najskôr, aby sme odjazdili čo najviac ešte pred príchodom studeného frontu.

Prečítame si, že Vladko sa utáboril v altánku za Trstenou a ideme spať.

Ráno zisťujeme, že smelé plány z predchádzajúceho večera dostali vážnu trhlinu. Podaktorým sa totiž nechce vstávať, a tak sme síce ušetrili čas tým, že sme nemuseli baliť stany, no aj tak nám to bolo nič platné.

Pred deviatou si čítame správu od Vladka, že je v Zuberci na raňajkách. To už má teda za sebou prvé z dvoch plánovaných väčších stúpaní. Odpisujeme mu, že sa nám úspešne podarilo zobudiť Kvíča a Ninu. Pomaly začíname pripevňovať batožinu na bicykle. Okolo desiatej sme konečne pripravení vyraziť.

Pohľad na radar prezrádza, že front postupuje už na Kysuce a do hodiny nám začne pršať. Chvíľu sa pohrávame s myšlienkou, či v Lokci nepobudnúť ešte deň. Vôbec sa nám do toho dažďa a zimy nechce. Spomenúc si na Vladka, nakoniec od týchto kacírskych myšlienok upúšťame.

Tesne pred odjazdom ešte nadhodím, že si chceme spraviť zastávku v Tescu v Námestove. Marek, pozerajúc do telefónu, zahlási, že je na opačnom konci mesta. Pamätajúc si z niektorej z predchádzajúcich Dvojkolesovačiek, že naozaj na severnom okraji Námestova sú supermarkety, túto informáciu neoverujeme.

So slovami "my sme degeši" na perách vyrážame.

Marek vedie. Na križovatke pred Námestovom nezvláda odbočiť a pokračuje smerom na Tvrdošín. Naše volanie nepočuje. Však on sa niekedy zistí - vravíme si a odbáčame na Námestovo.

Prechádzame cez celé mesto. Na severnom okraji zastaneme a pozeráme do mapy, kde presne sa to Tesco nachádza. Zisťujeme, že v Námestove nikdy žiadne Tesco nebolo a najbližšie je až v Tvrdošíne.

Otáčame sa. To nám už začína pršať. Aj Marek už zistil, že ide sám, a tak nám volá, kam má prísť. Inštruujeme ho, aby nikam nechodil, že my prídeme za ním.

Po zachádzke do neexistujúceho Tesca sa už nechceme zdržiavať a ponáhľame sa. V Trstenej sa rozhodujeme, že ďalšiu zachádzku do Tesca si už robiť nebudeme. Do Tvrdošína by sme sa síce dostali rýchlo, veď je to dolu kopcom, no potom by sme museli tieto výškové metre znovu nastúpať. Nákup si teda spravíme niekde po ceste.

Za Trstenou nám začína liať. Pred dažďom sa ukrývame v altánku pri cyklocestičke, ktorá vedie po trase bývalej lesnej železničky. To sa už deň prehupol do svojej druhej polovice a my sme len v miestach, kde v noci prespával Vladko. Ten nám referuje, že premávka na Hutách je minimálna. Aj nám je jasné, že sa im nevyhneme, pretože cestičky medzi Veľkým Borovým a Malatinou budú rozbahnené.

Prestávku využívame na doplnenie energie a dojedáme posledné zásoby. Postupne dážď utícha na znesiteľnú úroveň a my vyrážame. Práve včas, lebo už sme celkom vychladli a začala nám byť zima. Odpájame sa z trasy bývalej železničky a vo Vitanovej si dokupujeme zásoby jedla a vody.

Z Vitanovej pokračujeme dolinou Oravice. Cesta sa dvíha len pomaly, a tak sa nám ide dobre a výškové metre pomaly nabiehajú. Za Oravicami však začína stúpanie do sedla Borek. Záverečné pasáže nám svojím sklonom dávajú zabrať. Na vrchole sa tentokrát nečakáme a zjazdujeme až do Zuberca. To už nám prestalo pršať, a tak si to v zjazde môžeme dovoliť viacej pustiť.

V Zuberci si dávame pauzu na obed. Vladko nám oznamuje, že je na Liptove a ide si hľadať ubytovanie. Ide naľahko bez stanu a po celodennom daždi je všade mokro, takže by mal s prespávaním vonku problém. Nakoniec sa zhodneme, aby hľadal ubytovanie aj pre nás. My síce stany máme, ale chcelo by to horúcu sprchu a možnosť vysušiť si cez noc oblečenie.

Po obede pokračujeme. Čaká nás už len prechod cez Huty. Po vyjdení z Koliby utrpíme teplotný šok. Pobudli sme tam dostatočne dlho na to, aby sme stihli vychladnúť, no dostatočne krátko na to, aby sme vyschli. A tak celí premočení vychádzame von do toho chladu. Našťastie stúpanie na Huty začína zostra a my sa veľmi rýchlo zahrejeme.

Po úvodných strmých pasážach sa sklon stúpania zmierni a ide sa pomerne dobre. Navyše sa sem-tam otvorí výhľad do doliny a my máme aspoň zámienku zastať a oddýchnuť si pri robení fotografií. Z druhej strany už potom žiadne fotografie nemáme.

Na vrchole stúpania sa čakáme. Druhýkrát nad tisíckou a zároveň na najvyššom bode Dvojkolesovačky. Vyzývam k opatrnosti v zjazde, nakoľko ten je samá ostrá zákruta a cesta je mokrá. "Ale ja si to chcem aj užiť..." namieta Kvík.

Zjazdujeme. Matúš ide prvý, v tesnom závese za ním Marek. Kvík a ja ideme s väčším odstupom. Nina je niekde vzadu.

V ostrej zákrute Matúš chytá šmyk. Vynesie ho to do protismeru a líha na cestu. Našťastie premávka je takmer nulová. Marek, idúci za ním, to ubrzdí a ustojí. Kvík zbadá, že sa v diaľke niečo deje. Začnem preventívne brzdiť. Kvík si to necháva na poslednú chvíľu a tiež líha. Dvaja z troch. Ja to bez problémov ustojím. Som rád za nižší tlak v kolesách a svoje opotrebované brzdy, ktoré som sa rozhodol pred Dvojkolesovačkou nemeniť. S takými sa dostať do šmyku snáď ani nie je možné. Dvaja zo štyroch. Vybiehame pred zákrutu varovať Ninu, no tá nemá šancu počuť, čo sa jej snažíme zakričať. Začína brzdiť až v poslednej chvíli a taktiež chytá šmyk. Našťastie to ustojí.

Kvík sa pomaly dvíha. Odniesli si to len roztrhané cyklistické nohavice a odreté stehno. Matúšovi to trvá o čosi dlhšie.

Presúvame sa o kúsok nižšie za zákrutu, aby sme boli lepšie vidieť. Dobré rozhodnutie. O pár minút na to na rovnakom mieste okoloidúce auto ide taktiež do šmyku. Počujeme škrípanie bŕzd a očakávame náraz. Ten neprichádza. Vybiehame pozrieť vyššie za zákrutu. Auto stojí stočené do protismeru len pár metrov od miesta, kde sme ešte pred chvíľou stáli my. A to išlo do kopca.

Aj Matúš sa pomaly dáva dokopy a my môžeme pokračovať. Opäť nám začína pršať. Teraz sa už nikto neodváži k zbesilému zjazdu.

Čakáme sa v Liptovskej Sielnici v silnom daždi a strom poskytuje len chatrnú ochranu. Konečne sme všetci. Už nás čaká len prejazd popri Liptovskej Mare. Touto cestou sme šli už na Dvojkolesovačke okolo Tatier, len v opačnom smere, takže vieme, že cesta bude rovinatá s menším pahorkom v závere. Jazdu si už ani neužívame - unavení po ťažkom dni, premrznutí a premočení. Pršať síce prestáva, no nám je to už jedno. V hlave máme iba teplé ubytovanie a horúcu sprchu. Len sa k nemu treba dostať. Vladko vybavil chatku v Lúčkach. Pre nás to znamená kopec navyše, s ktorým sa nerátalo.

Na chate nás už čaká Vladko s horúcim čajom. Zhadzujeme zo seba mokré oblečenie a dávame ho sušiť, kde sa dá. Sušiak, radiátory, stoličky,... Večer sa k nám pripája Tomáš.

Ráno máme vyprázdniť chatu do desiatej, takže ranné zdržanie neprichádza do úvahy. Vstávame. Zisťujeme, že oblečenie ani nestihlo poriadne obschnúť. Snažíme sa ho ešte narýchlo dosušiť fénom, no márne. Nemáme na výber a obliekame ho na seba.

Predpoveď je o poznanie priaznivejšia, no stále hrozí dážď okolo obeda, práve keď máme prechádzať cez hory. Tušíme, že ani dnes nezostaneme suchí, takže nám to mokré oblečenie až tak neprekáža. Ďalšiu noc ho však už musíme zvládnuť vysušiť. V opačnom prípade by to výrazne naštrbilo naše odhodlanie Dvojkolesovačku dokončiť.

Pri nakladaní batožiny na bicykel sa rozhodujeme, že dnes to splitneme na dve vetvy. Nine sa podarilo zohnúť najväčší prevodník. Už na prvý pohľad to nevyzerá dobre. Plánuje s tým dôjsť až do Ružomberka do servisu. Mňa prekvapí, ak sa jej s tým podarí vôbec vyjsť pred bránu. Marek zvažuje taktiež zastávku v servise. Chce si dať opraviť brzdy. Ja a Matúš sa k nim pripájame. V Ružomberku konečne navštívime Tesco. Prvýkrát za tri dni. Kvík, Vladko a Tomáš idú pôvodne naplánovanú trasu.

O desiatej vyrážame. Spoločne. Čaká nás zjazd dolu kopcom, ktorý sme si včera kvôli ubytovaniu vystúpali. Dnes sa vôbec nezdá byť taký dlhý. Na križovatke s hlavnou cestou pod kopcom sa delíme. Ja, Marek, Matúš a Nina odbáčame smer Ružomberok. Kvík, Vladko a Tomáš prechádzajú na opačnú stranu kotliny a Ľupčianskou dolinou začínajú stúpať do Nízkych Tatier.

Cesta do Ružomberku ubehla rýchlo. Tu sa delíme. Ja s Matúšom hľadáme Tesco, Nina s Marekom servis. Obe dvojice úspešne. Nakoniec zvládneme nájsť aj seba, a tak môžeme vyraziť. Nachádzame dokonca aj značku, ktorá nás má vyviesť z mesta. Po chvíli ju však strácame. Držíme si však smer na juh, a tak ubezpečujem, že musíme ísť dobre. Nakoniec zisťujeme, že značka viedla o ulicu vedľa.

Opúšťame mesto a napájame sa na Cyklokorytničku, ktorá nás má doviesť až do Liptovskej Osady. Ale to nám začína už pršať - najskôr pár kvapiek, potom tichý dáždik, až nakoniec poriadny lejak. Možnosti na ukrytie sú limitované, a tak musíme pokračovať. Našťastie dážď po chvíľke utícha.

Druhá vetva zatiaľ stúpa na Železné. Prichádza nám správa. Vladko chytá dva defekty a pri oprave druhého stráca dilatačnú vložku pri kazete. Bicykel sa stáva nesúcim pokračovať v Dvojkolesovačke, a tak zjazduje späť na vlak. Kvík s Tomášom v daždi pokračujú. Zhodou okolností sa tak stáva kúsok od miesta, kde Kedysi Kvík prišiel o olejovú vaňu. Do budúcna sa tomuto miestu treba radšej vyhnúť.

To Be Continued

spísal Jaro

Deň prvý (streda 25. 8.)

Štart: Žilina

Cieľ: Lokca

Trasa: spoločná

Vyrážame zo Žiliny okolo 11:30-12:00 po príchode vlakov. Trasa povedie cez Terchovú a Oravskú Lesnú do Lokce. Na trase nás čakajú dve horské stúpania: sedlo Rovná hora (3. kat.) a sedlo Hoľa nad Klobučnou (3. kat.).

Parametre:

• spoločná: 72 km, 899 v. m

Bonus Modralová

Trasa: bonus

Okruh k najsevernejšiemu bodu Slovenska. Na okruhu sú dve stúpania: Mútne (4. kat.) a Modralová (3. kat.).

Parametre:

• bonus: 89 km, 827 v. m

Deň druhý (štvrtok 26. 8.)

Štart: Lokca

Cieľ: Liptov niekde v okolí Bešeňovej

Trasa: kratšia, dlhšia

Kratší variant vedie viac-menej priamočiaro cez Oravský Podzámok a Malatinú. Nachádza sa na ňom niekoľko ľahších stúpaní: nad Lokcou (4. kat.), sedlo Príslop (4. kat.), Pribiš (4. kat.) a Malatiná (3. kat.).

Dlhší variant prechádza takmer okolo celej Oravy. Postupuje cez Trstenú, Oravice, Zuberec, Huty a Malatinú. Na trase je tiež niekoľko ľahších stúpaní: nad Vitanovú (4. kat.), sedlo Bôrik (3. kat.), Huty (4. kat.) a nad Veľkým Borovým (3. kat.).

Miesto na spanie sa vyberie na mieste (máme odskúšanú lúku pri Liptovskej Teplej spred troch rokov), prípadne zájdeme do kempu.

Parametre:

• kratšia: 52 km, 692 v. m

• dlhšia: 96 km, 1210 v. m

Deň tretí (piatok 27. 8.)

Štart: niekde na Liptove

Cieľ: Vígľaš

Trasa: ľahšia, ťažšia

Tretí deň sa nesie v znamení prechodu cez Nízke Tatry/Veľkú Fatru.

Ľahšia trasa vedie po Cyklokorytničke do Korytnice a Nízke Tatry prekonáva cez Hiadeľské sedlo (2. kat.). Potom nasleduje už len dlhý zjazd do Lučatína.

Ťažší variant je najnáročnejšou etapou na Dvojkolesovčke za posledné roky. Postupne prechádza cez horské sedlá Prievalec (2. kat.) a Veľký Šturec (3. kat.) a pokračuje stúpaním z Motyčiek na Baláže (3. kat.).

Obe trasy sa spájajú v Lučatíne a v ideálnom prípade dôjdeme spolu až do Vígľaša. V závislosti od zvolenej trasy ešte nastúpame nejaké výškové metre. Na vyznačenej trase sú to stúpania na Strelníky (3. kat.) a nad Povrazník (4. kat.).

Parametre:

• ľahšia: 103 km, 1096 v. m

• ťažšia: 126 km, 1699 v. m

Deň štvrtý (sobota 28. 8.)

Štart: Vígľaš

Cieľ: Levice

Trasa: rovinatá, kopcovitá

Počnúc štvrtým dňom je možné úplne si oddýchnuť od kopcov. Rovinatý variant vedie takmer celý čas popri Hrone až do Levíc.

Alternatívou je kopcovitý variant cez okolité pohoria. Zaznačený je variant cez Javorie a Štiavnické vrchy so štyrmi stúpaniami: Blýskavica (3. kat.), Široké lúky (4. kat.), Odrobinovo pole (3. kat.) a sedlo Peciny (3. kat.).

Parametre:

• rovinatá: 112 km, 172 v. m

• kopcovitá: 102 km, 1178 v. m

Deň piaty (nedeľa 29. 8.)

Štart: Levice

Cieľ: Štúrovo/Komárno/Bratislava

Trasa: spoločná

Záverečný deň vedie k Dunaju a ďalej popri Dunaji na Bratislavu, pričom každý sa môže odpojiť, kedy uzná za vhodné. Rozumné cieľové miesta sú Štúrovo, Komárno a Bratislava.

Parametre:

• spoločná: 232 km, 187 v. m