Embedded Files
6.9.-18.9.2015 GIBRALTAR - BARCELONA
Stredozemné more. Preteky s časom a nepredvídaná zmena plánu.
Po prekonaní Gibraltaru, ktorého dominantnú skalu sme nechali v západe slnka za sebou nás Stredozemné more privíta búrlivým počasím a vysokými vlnami a neskôr opäť bezvetrím. Nočné kontroly v podobe plavidiel, ktoré si na nás doslova a do písmena posvietia sa stávajú rutinou. Čas však uteká príliš rýchlo a silný protivietor v spojení s prúdmi neumožňuje postupovať k brehom Talianska podľa plánu. Podľa výpočtov by sme museli z aktuálnej pozície plávať nepretržite a v prípade nevyhovujúceho vetra s motorom, až do Talianska.
Bez akejkoľvek časovej rezervy, bez možnosti zastaviť dlhšie ako na dve tri hodiny denne a s hrozbou, že nás kedykoľvek môže silný vietor odkloniť od trasy, prípadne zahnať do chráneného prístavu a čakať. Po veľkej porade padá rozhodnutie. Konečným cieľom bude Barcelona. Z tadiaľ sme všetci štyria schopní dostať sa vlakom alebo lietadlom tam kam potrebujeme. Doterajšia plavba bola náročná, preto zvolnenie tempa všetci privítame a správy z domova počas posledných dvoch týždňov i tak nútia upraviť plány väčšiny z nás vrátane kapitána.
Skrátenie trasy nám umožní dlhšie zastávky na pobreží, čo okamžite využívame k tomu, aby sme si predĺžili leto. Počas bezvetria využívame možnosť plávať okolo lode. Konečne okrem čiapok a rukavíc prídu na rad plavky a plutvy. To čo je pre nás letom, je však v španielsku už mimosezóna. Opustené letoviská sú mŕtvymi mestami, kde medzi apártmánovými obytnými domami blúdime úplne sami. Tiché osamelé pláže pôsobia nostalgicky a smutne. Deň čo deň plávame od letoviska k letovisku a neustále sa opakuje rovnaký obraz.
Príjemnou zmenou je rezervácia pri jednom z ostrovov, kde sa dá potápať. Beriem so sebou plutvy, okuliare a vodeodolnú kameru a vrhám sa poobede do čistej vody. Umývanie zvyškov jedla v slanej vode behom pár sekúnd priláka stovky rýb, ktoré sa nakopia okolo lode. Netreba ani plávať bližšie k útesom. Po kontrole kýlu a kormidla lode opäť pokračujeme ďalej.
Deň za dňom sa postupne približujeme k Barcelone. Konečne sa darí zmenšiť rozdiel opálenia našich už päť týždňov slnku vystavených tvárí a rúk kostatným častiam tela. Blížime sa k našej poslednej zastávke, zostávajú nám necelé dva dni a pláže lemujúce letovisko priam vyzývajú zakotviť čím skôr. Pred pobrežím zbalíme plachty, nahodíme motor a pomaly sa silným príbojom predierame k prístavu, keď sa zrazu ozve jeden z najhorších zvukov, ktoré môže kapitán lode počuť. Motor zakloktá, padnú otáčky a zostane ticho. Bez motora do prístavu nevojdeme. Rýchlo vyhodíme kotvu a pustíme sa do opravy. Po hodine kapitán nájde problém, zanesené palivové čerpadlo. Prečistíme prívodné hadice, čerpadlo a po dvoch hodinách s úľavou vojdeme do prístavu. Plavba z Anglicka do Talianska, aktuálne do španielskej Barcelony je na konci.
Viac ako tri tisíc míľ (cca 5 400 km). Päťdesiat dní plavby. Päťdesiat náročných dní, po ktorých bude nasledovať rozhodnutie ako ďalej. Vzhľadom k nepredvídaným rodinným udalostiam kapitán musí na čas domov a plavbu okolo sveta prerušiť. Odpočinok padne asi všetkým. Pochudnutí a vyčerpaní si musíme doma všetci vyriešiť rodinné a pracovné záležitosti pred ďalšou a náročnejšiu etapou. Neviem či bude príležitosť, preto by som sa chcel na tomto mieste poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli túto etapu plavby zrealizovať. Všetkým, ktorí cez moje články cestovali so mnou a držali mi palce. A samozrejme rodine za trpezlivosť a pomoc. A ako inak sa rozlúčiť ako námorníckym
AHOJ!
16.8. 2015 - 5.9.2015 ŠPANIELSKO - PORTUGALSKO - GIBRALTAR
Okolo brehov Španielska a Portuglaska až ku Gibraltaru.
Bez akejkoľvek časovej rezervy, bez možnosti zastaviť dlhšie ako na dve tri hodiny denne a s hrozbou, že nás kedykoľvek môže silný vietor odkloniť od trasy, prípadne zahnať do chráneného prístavu a čakať. Po veľkej porade padá rozhodnutie. Konečným cieľom bude Barcelona. Z tadiaľ sme všetci štyria schopní dostať sa vlakom alebo lietadlom tam kam potrebujeme.
Doterajšia plavba bola náročná, preto zvolnenie tempa všetci privítame a správy z domova počas posledných dvoch týždňov i tak nútia upraviť plány väčšiny z nás vrátane kapitána.Po našom neočakávanom „entré“ v prvom navštívenom španielskom meste Lurca s očakávaním teplejšieho počasia vyrážame v ústrety slnečným španielskym a portugalským plážam. Konečne sa darí v pobrežných vodách i s rybolovom a naše takmer každodenné cestoviny občas vystrieda ulovená ryba. Cestou navýšime stav posádky na štyroch členov, „stopárom“, ktorý na nás čaká v prístave La Coruňa. Míňame ostrov s prírodnou rezerváciou a letoviskom, preto neváhajúc zhodíme kotvu a šplháme k najvyššiemu bodu ostrovu kde sa majestátne vypína maják. Loď kotviaca medzi ostatnými jachtami pri pláži pôsobí pri návrate za súmraku osamelo, čo je horšie neočakávane sa priblížila k bójkam ohraničujúcim pláž, čo môže značiť jediné – kotva nedrží. Všetci štyria okamžite odhodlane naskáčeme do malého nafukovacieho člna, ktorému vtlačíme čiaru ponoru dva centimetre nad hladinu vody a kapitán sa hrdinsky ujme vesiel a posúva loď centimeter po centimetri proti vetru zachrániť loď. Podarilo sa.
Pokračujeme v plavbe a ďalej ubieha deň za dňom, ktoré sa na mori zdajú ako jeden. Čas meriame len hladom a západmi slnka. Po niekoľkých dňoch vplávame do Portugalských vôd. Cieľom je starobylé mesto Porto, ktorého uličky sú takmer ako filmové ateliéry. Portské v Porte napriek pôvodnému plánu neochutnáme, ale miestna špecialita, bravčový hamburger v sendvičovom chlebe plávajúci v neidentifikovateľnej polievke nás pri prehliadke mesta donúti pridať do kroku. Po dni strávenom v Porte sa s ním lúčime vplávaním do jeho centra priamo od ústia rieky, na ktorej leží a krátko na to už pokračujeme opäť ďalej.
Začína nás tlačiť čas. V Taliansku musíme byť najneskôr devätnásteho septembra a počet dní bezvetria prekročil očakávaný priemer. Preto zamierime k brehu až po troch dňoch nepretržitej plavby v meste Nazaré, ležiacemu okolo piesčitej zátoky a na priľahlom vysokom útese. Konečne pláž, konečne teplo. Bohužiaľ najvyšší príliv spôsobený splnom mesiaca a silný príboj nám opäť znemožní plážovú romantiku. V prístave zalepíme deravý vak na pitnú vodu a nad ránom už opäť pokračujeme v kurze Gibraltar.
Ťaháme v kuse už šiesty deň len s krátkou prestávkou na nákup, aby sme dohnali zmeškaný čas. Nekončiace striedanie hliadok, rutina vĺn, piaty týždeň v uzatvorenej spoločnosti a v neposlednej rade cestoviny prispievajú k mlčanlivej nálade. Priaznivý vietor však treba využiť a doslova míľovými krokmi sa približujeme ku Gibraltarskej úžine.
Denne sa podarí zvíriť vodu v priemere na sedemdesiatich míľach. (cca 130 km) Odmenou za nočné hliadky je však pri vhodných podmienkach hviezdna obloha s dokonalým výhľadom morského horizontu, alebo zvírenou vodou okysličené fosforeskujúce riasy, ktoré tak vytvárajú dojem, že loď pláva na svetielkujúcom vankúši. Blížiaca sa skupina svetielkujúcich delfínov pôsobí priam mysticky.
Dňa 3.septembra sa vpravo od nás objaví Afrika a neskoro popoludní oboplávame Gibraltarskú skalu. Po mesiaci sme konečne dosiahli jeden z dôležitejších míľnikov. Sme v Stredozemnom mori.
15.8.2015 LUARCA - ŠPANIELSKO
Prvé hodiny na španielskom brehu. Pravé nefalšované cestovateľské „faux pas“.
Po piatich dňoch v Biskajskom zálive konečne dorazíme k brehom Španielska. Podvečer vplávame do prístavu v meste Luarca, kde z promenády okolo prístavu znejú latinskoamerické rytmy a mesto plné ľudí dáva predzvesť fiesty počas práve začínajúceho víkendu. Je piatok. Vyviažeme loď pri vysokej prístavnej hrane osadenej rebríkom, na mieste, ktoré nám ukazuje muž mávajúci na nás z brehu. Len čo vyšplháme nahor ocitáme sa na prístavnej ploche, kde sa práve pripravuje obrovské pódium prekvapujúco otočené smerom do prístavu, k vode. Pohľad za seba všetko ozrejmí. Prístav chránený z troch strán strmými svahmi, ktoré sú zastavané domčekmi stojacimi jeden vedľa druhého a tesne nad sebou vytvára prirodzený amfiteáter. Hľadiskom je samotná promenáda okolo prístavu a mesto samé. Čaká nás dlhá noc. Naša loď stojaca priamo v kotle všetkého diania je po náročnej päť dňovej plavbe cez Biskajský záliv pre unavených a nevyspaných námorníkov trestom.
Nasledujúci deň nás zo spacákov vyženie modrá obloha. Znovu sa rozbiehajúca fiesta odohrávajúca sa na nábreží, bude mať vrchol programu priamo na prístavnej hrane pri našej vyviazanej jachte. To však ráno netušíme a s vyhliadkou pekného slnečného dňa sa púšťame do veľkého prania. Na povrazy natiahnuté medzi zbalenými plachtami bez váhania rozvešáme na slnku a na obdiv budúcim davom našu indiskrétnu vlajkoslávu. Popoludní po návrate z prehliadky mesta sa v prístave priamo nad našimi hlavami začnú kopiť davy ľudí. Zmätene vystrčíme hlavy z podpalubia. Veľká vyzdobená pristávajúca loď plná ľudí, ktorej naša jachta viditeľne obmedzuje manévrovanie ďalej zvyšuje naše napätie. Prirazí k brehu tesne vedľa našej jachty. Dav ľudí hustne. Kapitán nikde. Naša vlajkosláva sa stáva stredobodom záujmu davu na nábreží, ktorý čaká spolu s veľkou vyzdobenou loďou na pre nás záhadnú udalosť.
Naše najhoršie očakávania sú prekonané. Nad stále hustnúcim davom zazrieme približovať sa v sprievode na nosidlách oblečenú sochu Madony s monštranciami. Medzičasom stihneme opustiť jachtu a tvárime sa ako súčasť davu a počas nakladania Madony na vyzdobenú loď nechápavo krútime hlavami spolu s okolostojacimi, ktorí ukazujú smerom k našej výzdobe a s mobilnými telefónmi v rukách fotia raz Madonu, raz našu jachtu. Spomedzi ľudí sa vynorí kapitán. Bez dlhého vysvetľovania je mu jasné, že je najvyšší čas zdvihnúť kotvu. Madona naložená na vyzdobenú loď za burácajúceho potlesku pomaly opúšťa prístav. V tesnom závese za ňou, prechádzajúc špalierom tisícok ľudí, ktorí lemujú oba brehy až k vlnolamom, opúšťame mávajúc na pozdrav prístav i my.Podobné faux pas sú súčasť zážitkov asi každého cestovateľa. Pobavene otáčame provu lode smerom k západu a pokračujeme v našej plavbe okolo španielskeho pobrežia v ústrety teplejšiemu počasiu a ďalším skúsenostiam. Stále máme pred sebou stovky míľ, pobrežie Portugalska, Gibraltar a Stredozemné more.
10.8.2015 - 14.8.2015
BISKAJSKÝ ZÁLIV. VIAC VODY, VIAC VETRA, VIAC VĹN. PÄŤ DNí NA MORI NÁM UKÁŽE TRI Z JEHO TVÁRÍ.
Prvý deň. Kurz juh. Bezvetrie. Sme unášaní takmer výlučne morským prúdom. Ťahá nás k majáku označujúceho západný koniec vzdialených útesov. Križujeme, aby sme postup k nemu spomalili a čakáme na vietor alebo otočenie morského prúdu.
Večer príde oboje. Plavíme sa celú noc a konečne sa pomaly posúvame k juhu. Míľu za míľou, ale stále je ich pred nami dostatok na ďalšie štyri dni. Tretí deň ráno sa zobúdzame a posun južnejšie cítime na ubúdajúcich vrstvách oblečenia. Z piatich vrstiev sme sa dostali na tri. Nad hlavami nám neustále bežia mraky, ale stabilný severovýchodný vietor nás ženie nezastaviteľne vpred k juhu. Tretí deň na mori bez možnosti oprieť pohľad o čokoľvek iné ako vlny začína na všetkých doliehať. Po nočných službách pospávame, kto nespí alebo nesedí pri kormidle, pripravuje jedlo. Nasledujúci, štvrtý deň, začne vstávaním do nádherne slnečného počasia, ktoré so stále stabilným vetrom vlieva optimizmus do žíl. Jeho záver však bude o to náročnejší. Po obede vietor začne silnieť.
Loď, náš nový domov začíname ihneď po príchode do prístavu pripravovať na plavbu. Postupne do podpalubia vtesnávame náhradné plachty a potrebnú techniku. Po uložení i poslednej batožiny vyrážame na more k blízkemu ostrovčeku, ktorý je tvorený jediným hradným návrším s hradom. Tu nocujeme.Nasledujúci deň po bezvetrím zmárnenom pokuse dostať sa na ostrovy Scilly meníme plán a vyrážame opäť k pevnine do prístavu St. Ives. Nepokojné more i tak prinúti dve pätiny posádky zaľahnúť a striedavo dokrmovať oceánsku faunu. Morská nemoc ich do večera udrží v podpalubí v neutíchajúcom boji o zatiaľ najžiadanejší predmet na lodi, plastový kýblik.
V nedeľu ráno nás morskou nemocou zlomení členovia posádky opúšťajú. Kompletný stav posádky tretí deň plavby, tri kusy.
Rozlúčime sa s odchádzajúcimi námorníkmi a nepriaznivú predpoveď počasia na dva dni a vetrom chránený prístav v St. Ives využívame na prácu na lodi, pokračujeme v opravách interiéru, vybavenia a doplňujeme zásoby na ďalšiu plavbu.
Streda ráno. Mraky nám visia nízko nad hlavami. Do mora za chráneným prístavom sa opiera vietor. Vlhká zima zalieza pod šaty. Začínajúci dážď, ani kotevná bojka omotaná popod kýlom lode a ani výstrahy prístav-majstra nás po dvoch dňoch kotvenia nedokážu zastaviť.
Oblečený v nepremokavých oblekoch vyrážame smerom k ostrovom Scilly. Plachty skasáme na minimum, ale po opustení prístavu sa do trupu lode oprie vetrom rozbúrené more. Prvú tretinu plavby zvládame všetci bez problémov, no krátky pobyt v podpalubí moje vnútornosti vyhodnotia ako neprijateľný a na palubu vychádzam už s jemne zelenou farbou v tvári. Dve hodiny sa statočne bijem, ale more vyhráva.
30.7. - 9.8.2015
JUHOZÁPAD ANGLICKA. MESTO PENZANCE. KOMPLETNÝ STAV POSÁDKY PÄŤ KUSOV VRÁTANE KAPITÁNA.
Loď však začína skákať na stále sa zväčšujúcich vlnách čo značí, že niekde v diaľke sa o ne opiera oveľa silnejší vietor. Neskoro popoludní už vietor zosilnie až na siedmi z desať stupňovej Beaufortovej stupnice, pridá sa šľahajúci dážď a vlny narastú do päť metrovej výšky. Malá jachta, ktorej prova lieta vo vlnách niekoľko metrov hore dolu a podpalubie má preskladnené podľa pohybov vĺn sa neustále prediera vpred k brehom Španielska. Paluba je pravidelne zalievaná sprchami morskej vody. Náhly poryv vetra však autopilot držiaci kormidlo nezvládne dorovnať, jachta sa nakloní, zvezie po vlne, otočí o stoosemdesiat stupňov a zadný vietor ju začne tlačiť severozápadne späť do Biskajského zálivu. Vrátiť kurz pri takom nápore vetra je nemožné. Skasáme úplne prednú plachtu, ktorá je vetrom čiastočne poškodená a nechávame sa unášať späť, kým vietor nezoslabne natoľko, aby sme vrátili pôvodný kurz.
Pri západe slnka vietor na chvíľu poľaví. Stáčame loď opäť ku španielskym brehom. Po zotmení sa vietor vráti s rovnakou silou, vlny narastú do siedmich metrov a v tme sa more zdá ešte divokejšie. Vlny udierajú celou silou do hliníkového trupu lode, ktorý vždy zastoná ako by po ňom prebehlo stádo koní. S jednou plachtou loď postupuje vred len veľmi pomaly. Vlnami zalievaný autopilot už dávno vypovedal službu a drží len v jednej polohe. Kapitán nastaví hlavnú plachtu do vyvážaného stavu s kormidlom, ktoré fixuje autopilot a nezostáva nič iné ako nechať sa unášať, čakať na zoslabnutie vetra a pravidelne kontrolovať okolité more. Ukryjeme sa v rozhádzanom podpalubí, nastavíme alarmy a každú polhodinu jeden z nás musí von na dažďom a morom zalievanú palubu kontrolovať či sa v tme okolo nás náhodou neobjavia svetlá prípadne sa blížiacich lodí.
Z vyčerpania ani nevnímame ako sa postupne rozodnieva, vlny čiastočne opadnú a vietor sa o niečo utíši. Vstávam, obliekam na seba stále mokrý gumený overal, poukladám rozhádzanú palubu, laná a s kapitánom vytiahneme do tretiny i prednú plachtu. Loď citeľne zrýchli. K brehom Španielska dorazíme neskoro popoludní. Je piatok. Plavba Biskajským zálivom nám trvala päť dní, počas ktorých nám dni ubiehali ako jeden. Hladní, unavení a nevyspaní vplávame do kopcami chráneného prístavu v meste Luarca, kde sa práve začína obrovská fiesta, ktorej súčasťou sa zatiaľ netušiac staneme i my.
Musím potupne zaľahnúť do podpalubia s kýblikom po ruke. Kapitán a posledný námorník vydržia až do zotmenia, kedy sa more upokojí a už všetci spolu vyhadzujeme kotvu v chránenej zátoke pri jednom z ostrov Scilly.Ráno sa vyčasí a vplávame do slnkom zaliateho prístavu medzi ostrovmi. Doplníme zásoby a prejdeme sa ulicami lemovanými typickými malými rybárskymi domčekmi. Poobedie strávime vyhrievajúc sa na lodi zakotvenej v zátoke oproti mestu.
Čaká nás dvojdňová plavba cez kanál k francúzskemu pobrežiu. Podvečer vyrážame. Po vyplávaní na otvorené more nás na krátko sprevádza početná skupina delfínov, ktorí sa doslova predvádzajú a provokatívne plávajú tesne pred provou lode.
Plavíme sa celú noc. Rozdelíme hliadky. Na moju rannú už vstávam do vetra, dažďa a sadám si ku kormidlu na vlnách skákajúcej lode. Rovnaké počasie a rozbúrené more vydrží až do večera. Vietor vháňa vlhkú zimu pod oblečenie. Nepomáha ani niekoľko vrstiev, rukavice ani zimná čiapka.
Večer opäť rozdeľujeme hliadky. Vychádza na mňa rovnako ranná a doslova poskočím od radosti keď cez palubné okienko zazriem svitanie na pozadí modrej oblohy.
K francúzskemu pobrežiu dorazíme neskoro popoludní už opäť v dobrej nálade a plní optimizmu na ďalší, oveľa dlhší úsek plavby, ktorý nás čaká pri preplavbe do Španielska. Biskajský záliv.
29.7.2015 ZBALENÉ
Tak a hotovo! 20 kg + 15 kg + 10 kg + gitara :-)
O čo nebezpečnejšie sa na začiatku príprav zdali nástrahy oceánu, o to dojemnejšie boli moje zistenia, že spoločensko-ekonomický systém v ktorom žijeme nie je pripravený uvoľniť ma zo svojho zovretia. Po všetkých absolvovaných strastiach som presvedčený, že neznáme vody a nástrahy oceánu sú nič proti neprebádaným vodám a nástrahám byrokracie nášho systému. Systém odvodov, daní, poistenia, poplatkov, receptov a iných vymožeností civilizácie narazil na obyčajnú snahu smrteľníka vycestovať, t.j. opustiť systém s úmyslom do iného systému v inom štáte nevstúpiť. Otvorené more je jednoducho územie nikoho i keď samotná jachta je exteritoriálnym územím štátu, pod vlajkou ktorého pláva. Boj s byrokratickou chobotnicou trval takmer pol roka, ale každé nové chápadlo, ktoré sa objavilo mi len vlievalo silu bojovať a nevzdať sa. Poznanie, ktoré mi však z tejto skúsenosti zostalo je sarkasticky dojemné. Opustiť systém je možné výlučne komínom.
Najbližšie sa ozvem až sa nalodíme a nejako sa zorientujem a zistím ako to bude s prístupom na internet a možnosťou držať techniku "pri živote".
Držte mi palce. Ahoj
21.7.2015
Tak už som nakopil všetko potrebné na jednu hromadu a okrem spodného prádla a tričiek to je všetko.
Vlastne všetko čo mám :-)
V podstate ak to všetko klapne tak sa sťahujem na jeden rok na loď....v skriniach mi zostalo akosi prázdno :-/
AŽ DO 31.7.2015
Loď kotví v Penzance, JZ Anglicka, kde ju kapitán pripravuje na plavbu okolo sveta.
30.7.2015 odlietame spolu s ďalšími dvoma členmi posádky do Anglicka, do Penzance, kde sa nalodime a 1.8.2015 odrazíme od brehu.
Momentálne riešim prípravu techniky, máp, výzbroje a výstroje potrebnej k prežitiu. Chodím na doočkovanie niektorých exotických chorôb. Preverujeme potrebu víz a podmienky vstupov do krajín od oceánu.
Kapitán sumarizuje navigačné mapy, techniku potrebnú k opravám na lodi a plánuje trasy. Samostatnou kapitolou je poistenie, lekárske prehliadky, zdravé zuby a pod. aby cestou nevznikali nepríjemnosti :-)
Page updated
Google Sites
Report abuse