Pol roka príprav, 11 000 kilometrov v aute, 5 týždňov na cestách, 3 navštívené štáty, 2 razy prasknutá pneumatika a 1 rozbité zadné svetlo....
Cesta, na ktorú sa nedá iba tak ľahko zabudnúť. Iný svet... Iné hodnoty... kamenne vyhne rozpálené slnkom , piesčité púšte všetkých farieb až po červenú Kalahari, Okavango, Viktoriine vodopády, Krováci, Himba, pobrežie kostier......
Jednotlivé značky na mape sú miesta, kde sme na našej ceste nocovali. Boli zaznamenané presne cez GPS súradnice. Po priblížení mapy môžte nájsť detaily miest i celej cesty.
CESTOPIS
BLACK OUT
Myšlienka odísť na päť týždňov do Afriky sa zrodila oveľa neskôr, ako samotná myšlienka utiecť. Utiecť preč zo sveta, ktorý poznám. Zo stereotypu. Zo Slovenska. Z Európy. Z môjho života, ktorý žijem.
Posledné roky pracovného i súkromného napätia zo mňa vysali všetku energiu a v polovici roka 2012 moja studňa vyschla úplne. Pár zlých rozhodnutí spôsobilo nezvratné škody a každým ďalším krokom som sa stával viac a viac slonom v porceláne medziľudských vzťahov. Neustále sa stupňujúci tlak spoločnosti a blízkych, živený ich očakávaniami, ma čím ďalej tým viac tlačil do života, ktorý sa odo mňa očakával a stále viac som sa vzďaľoval vlastnej predstave o živote. Uvedomenie si skutočnosti, že žijem život iných, bolo poslednou kvapkou do môjho pohára. V tomto momente nastal čas ísť z kola von. Musím preč. Musím opäť nájsť sám seba a silu začať žiť podľa svojich predstáv naprotiveň všetkým očakávaniam.
Afrika bola už oveľa jednoduchším rozhodnutím. Potreboval som preč. Preč z civilizácie. Preč z konzumného sveta. Zo života v neustálych očakávaniach. A predovšetkým preč zo života založeného na neustálom tlaku z konfrontácie toho, čo ľudia majú a toho, čo by ešte mohli mať. Potreboval som reštart. Svoj osobný „blackout“. Afrika spĺňala všetky predpoklady. Predovšetkým je dostatočne ďaleko a predstava piatich týždňov strávených v púšti Kalahari mi bola paralelou k životu v mojej vlastnej púšti.
Púšti vo mne.
7. December 2012 - 13. Január 2013