1. Informácie okolo nás
Dnešná doba je plná informácii. Žijeme v informačnej spoločnosti. Informácie sa na nás valia zo všetkých strán a my ich už ani nestíhame všetky vnímať a spracovať. Čo je teda informácia? Existuje množstvo definícii pojmu informácia. Je to každá správa či poznatok, ktoré majú pre príjemcu zmysel. Informácia je ak mama ráno povie: „Poď raňajkovať, jedlo máš hotové“. Ale aj a+b=c. Autobus odchádza o 7.30 hod. Všetkým týmto správam rozumieme, majú pre nás zmysel, preto sú to informácie. V minulosti bolo pomerne zložité získať informácie. Ak chcel staroveký učenec získať maximum vedeckých informácii musel niekoľko mesiacov cestovať do mesta Alexandria, kde bola najväčšia staroveká knižnica sveta. Pred 500 rokmi informácia z Ameriky do Európy „cestovala“ tri mesiace. Ešte pred 20 rokmi list do inej krajiny putoval minimálne týždeň.
Slovo informácia obsahuje v sebe aj názov nášho predmetu INFORMATIKA. Informatika je veda o informáciách a ich automatickom spracovaní. Je často spojená s využitím informačných technológií, predovšetkým počítačov. Ak som mame ráno na pozvanie k raňajkám odpovedal: „Áno mami už idem jesť...“, informáciu som síce spracoval, no to ešte neznamená že som informatik. Informatik je človek zaoberajúci sa informáciami a ich spracovaním pomocou výpočtovej techniky.
V súčasnosti je pojem informačná technológia nahradzovaný termínom digitálna technológia. Základom „digitálneho“ sveta je jednoduchý až primitívny princíp áno - nie, 1 a 0. Niečo má napätie – alebo je bez napätia. Na tomto jednoduchom princípe funguje značná časť našich moderných technológii. 1 a 0 je počítač, je to aj mobil, satelit, navigácia, komunikácia s vesmírnou stanicou či hudba, ktorú počúvame v MP3 prehrávači. Celá komunikácia na internete je takmer nekonečný rad striedajúcich sa jednotiek a núl.
Každé číslo a písmeno, podobne ako zvuk, fotografiu, video je možné zapísať ako postupnosť jednotiek a núl. Napríklad:
Číslo 1 = 0001
Číslo 2 = 0010
Číslo 3 = 0011
Číslo 4 = 0100
Číslo 5 = 0101
Celá rozmanitosť a pestrosť nášho sveta je tak vyjadriteľná takýmto jednoduchým princípom. Jeden stav vyjadrujúci 1 alebo 0, áno - nie, s napätím - bez napätia je označovaný ako bit (vždy s malým b). Bit je základná jednotka informácie. Bit si predstavte napríklad ako krabičku, v ktorej niečo je alebo je prázdna. Ak niečo obsahuje je to 1, ak je prázdna je to 0. Bit je ako sekunda na hodinkách. Sekunda je tiež základná jednotka a predsa ju veľmi nepoužívame. Nikto nehovorí, že sa stretne o 600 sekúnd, ale povie o 10 minút. Aby sa s bitmi lepšie pracovalo zaviedli vedci väčšiu jednotku Bajt (Byte). Píše sa vždy s veľkým B a ypsilónom. Je to zoskupenie 8 bitov. Práve preto, že ich je 8 sa im niekedy hovorí aj octet. Postupne aj Bajty(Byte) boli veľmi malé. Vznikli KB (KiloByte - KiloBajty), MB (MegaByte - MegaBajty), GB (GigaBajty - GigaByte) aj TB (TeraByte - TeraBajty). Aby to nebolo také jednoduché všetky tieto prípony zostali aj pri bite, teda existujú aj kb, Mb, Gb. Využívajú sa najmä pri označovaní rýchlosti internetu, alebo siete.
Počítač v súčasnosti využívame na množstvo činností. Surfujeme, posielame maily, píšeme texty, upravujeme tabuľky, grafy, prezentácie, učíme sa do školy, komunikujeme v sociálnych sieťach, telefonujeme cez skype, hráme hry. Každá z uvedených činností pracuje s odlišným typom informácií. Pre každý z nich potrebujeme väčšinou iný program, ktorý ich dokáže otvoriť, spracovať a upravovať. Väčšina užívateľov vie aký program má použiť na danú činnosť. Ak chceme surfovať spustíme internetový prehliadač. Ak chceme písať väčšina z nás spustí program Microsoft Office Word. Málo kto však už vie použíť aj viacero programov na spracovanie toho istého typu informácií. Ak by ste mali otvoriť internetovú stránku vo viacerých programoch tak použijeme okrem Internet Exploreru napríklad Operu, Firefox, Google Chrome. Otvoriť text v inom programe ako Word už väčšina z vás asi ani neskúšala. Takmer ku každému platenému programe existuje v súčasnosti bezplatná alternatíva.
Ako vie počítač, ktorý program má použíť na otvorenie a spracovanie informácie? Má nastavené takzvané asociácie k príponám súborov. V počítači je vytvorená "tabuľka", ktorá obsahuje dvojicu údajov. Príponu a program, ktorý ju môže otvoriť. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, jeden typ informácií môže mať obrovské množstvo prípon, čiže typov súborov. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené iba najčastejšie prípony k jednotlivým typom informácií.
TEXT: txt, rtf, doc, docx, pdf, odt
INTERNET: htm, html, xhtml, asp,
AUDIO: waw, mp3, ogg, wma
VIDEO: divx, xvid, mpeg, wma
GRAFIKA: jpeg, gif, png, bmp, tiff,
V nasledujúcom zozname nájdete niekoľko programov, v ktorých otvoríte vyššie uvedené typy informácií.
TEXT: poznámkový blok, wordpad, word, adobe reader, open office
INTERNET: internet explorer, opera, firefox, google chrome, safari, konqueror
AUDIO: windows media player, real player, winamp
VIDEO: windows media player, bsplayer, vlc, power dvd
GRAFIKA: skicár, irfan view, inkspace, paint shop pro, adobe photoshop,
V súvislosti so spracovaním informácií sa používa aj termín informačný proces. Má niekoľko fáz. Zber, spracovanie, prenos, prezentovanie a uchovávanie informácií. Informačný proces nemusí prebiehať iba v informatike. Ak máme napríklad napísať a prezentovať referát o živote pred 50 rokmi môžeme postupovať aj takto. Zájdeme za strarými rodičmi. Spýtame sa ich ako sa žilo v ich mladosti. Zber prebieha ústne. Ich rozprávanie si zapíšeme na papier. Spracujeme informácie písomne. Pred triedou to prečítame - teda odprezentujeme ústne. Uchováme to tak, že vypracovaný referát odovzdáme.
2. Komunikácia prostredníctvom IKT
Elektronická pošta
Jednou z najpoužívanejších služieb internetu je e-mail, elektronická pošta. E-mail je zároveň najstaršou službou, pričom existoval ešte pre vznikom samotného internetu (v sieti ARPANET). Používanie e-mailu je veľmi jednoduché. E-mailová adresa sa skladá z tzv. nicku (prezývky), ktorú nasleduje znak @ a za ním doména, kde máme mailovú schránku zriadenú. Napríklad naša oficiálna e-mailová adresa školy je zssiroke@zssiroke.edu.sk. Časť adresy pred zavináčom môže byť ľubovoľná, ale zároveň nikto iný na svete nemôže používať takú istú. Podobne ako dva mobily nemôžu mať rovnaké telefónne číslo.
E-mail obsahuje:
Od (odosielateľ),
Komu (prijímateľ),
Kópia (Cc),
Skrytá kópia (Bcc),
Predmet,
Príloha.
Všetky vyššie uvedené časti tvoria hlavičku mailu. Pod ňou sa nachádza samotný text (telo) správy. Mail posiela odosielateľ prijímateľovi. Súčasťou mailu by mal byť predmet. Je to zvyčajne slovo, alebo krátky popis obsahu mailu. V samotnom texte správy my sa malo nachádzať oslovenie, alebo pozdrav, text správy a podpis. Súčasťou mailu môže byť aj príloha. Je to akýkoľvek súbor, textový, hudobný či obrazový, ktorý je možné poslať spolu s mailom. Ešte v nedávnej dobe bola veľkosť posielanej prílohy obmedzená na 1 – 2 MB. V dnešnej dobe nie je problém poslať aj prílohu mailu s veľkosťou 50 MB (napríklad Gmail). Ak chceme poslať e-mail viacerým užívateľom naraz oddelíme ich e-mailové adresy čiarkou a medzerou. Ak ich mailove adresy napíšeme do kolónky komu, všetci prijímatelia vidia navzájom svoje adresy. Oficiálny e-mail, by nemal byť takto nikdy odoslaný. Ak potrebujeme, aby prijímatelia nevideli svoje adresy navzájom napíšeme do kolónky komu svoju adresu (teda pošleme e-mail sami sebe) a všetkých ostatných uvedieme do skrytej kópie. Toto ovládajú síce žiaci základnej školy, ale nepozná to takmer žiadny štátny úradník. Oficiálne e-maily tak často obsahujú adresy niekoľko stovák ľudí, či firiem.
E-mail je v súčasnosti bezplatnou službou. Na Slovensku sú najväčšími poskytovateľmi tzv. free mailov azet.sk, zoznam.sk, post.sk, szm.sk, centrum.sk. Oveľa lepší a s množstvom ďalších funkcií je napríklad mail od firmy Google – Gmail. Konkurujú mu Microsoft či Yahoo. My sa naučíme vytvoriť e-mailovú schránku práve na Gmaile a v školskom balíku Office365 od Microsoftu.
Veľmi nepríjemným vedľajším efektom používania e-mailov je spam. Spam je nevyžiadaná pošta, ktorá prichádza do našej schránky. Často obsahuje vírusy, malware, spyware a podobné nebezpečenstvá. Dnes väčšina poskytovateľov mailových služieb ponúka aj spamový filter. Ten sa postupne naučí čo je skutočný e-mail a čo spam a poštu na základe toho filtruje. Slovensko má výhodu v tom, že slovenčina nie je veľmi rozšíreným jazykom a odfiltrovať spam nie je až tak ťažké, lebo na 99% je v angličtine. Neotvárajte teda poštu, ktorá vám príde v angličtine od niekoho s kým komunikujete iba po slovensky, zásadne neklikajte na žiadne linky a prílohy, ktoré takýto mail obsahuje. Vyhnete sa tým množstvu problémov. Už dávno v rámci celosvetovej komunikácie počet spamov prekročil počet normálnych mailov.
3. Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Algoritmus
Algoritmus je na prvý pohľad ťažké a nezrozumiteľné slovo. Málo kto z vás sa s ním stretol, alebo ho aspoň počul. Ešte zložitejšia sa môže zdať jeho definícia:
Algoritmus je konečná postupnosť dobre definovaných inštrukcií na splnenie určitej úlohy.
V skutočnosti nie je algoritmus nič zložité. Je to postup, ktorý nás dovedie k cieľu, splneniu nejakej úlohy. Stretávame sa s ním v každodennom živote, akurát si neuvedomujeme, že je to algoritmus. Ak dostanete nový mobil, na nastavenie niektorých nových funkcií si musíte prečítať návod. Ten obsahuje čo musíte v mobile stlačiť, v akom poradí, aby sa funkcia správne nastavila. Sú to teda dobre definované inštrukcie na splnenie úlohy. Podobne akýkoľvek automat na nápoje, ktorý je takmer v každej škole. Krok za krokom vám pomocou názorných obrázkov ukazuje, čo máte urobiť aby ste dostali požadovaný nápoj. Príkladom na algoritmus v každodennom živote je obrovské množstvo. Veľmi často sa základy algoritmov učia na príklade kuchárskeho receptu. Recept je dokonca k programovaniu ešte bližšie. Na jeho začiatku sú totiž definované suroviny, ktoré budú v recepte použité. Presne takto sa definujú aj „suroviny“ na začiatku mnohých programovacích jazykov.
Vlastnosti algoritmu:
Konečnosť (Rezultatívnosť)
Každý algoritmus musí skončiť po vykonaní konečného počtu krokov. Tento počet krokov môže byť ľubovoľne veľký (podľa rozsahu a hodnôt vstupných údajov), ale pre každý jednotlivý vstup musí byť konečný.
Podmienenosť (Determinizmus)
Každý krok algoritmu musí byť jednoznačne a presne definovaný; v každej situácii musí byť úplne zrejmé, čo a ako sa má vykonať, ako má vykonávanie algoritmu pokračovať. Pretože bežný jazyk zvyčajne neposkytuje úplnú presnosť a jednoznačnosť vyjadrovania, boli pre zápis algoritmov navrhnuté programovacie jazyky, v ktorých má každý príkaz jasne definovaný význam. Vyjadrenie algoritmu v programovacom jazyku sa nazýva program.
Vstup a výstup
Algoritmus zvyčajne pracuje s nejakými vstupmi, veličinami, ktoré sú mu odovzdané pred začatím jeho vykonávania, alebo v priebehu jeho činnosti. Vstupy majú definované množiny hodnôt, ktoré môžu nadobúdať.
Algoritmus má aspoň jeden výstup, veličinu, ktorá je v požadovanom vzťahu k zadaným vstupom, a tým tvorí odpoveď na problém, ktorý algoritmus rieši. Je to jednoducho výsledok.
Efektivita
Všeobecne požadujeme, aby algoritmus bol efektívny. To znamená napríklad vyrátať výsledok s čo najmenším počtom krokov a čo najjednoduchším možným spôsobom.
Všeobecnosť (hromadnosť)
Algoritmus nemá riešiť jeden konkrétny problém, napríklad ako zrátať 5 + 6, ale riešiť to vo všeobecnosti ako a + b.
Linky: https://code.org/learn http://scratch.mit.edu http://imagine.input.sk https://imaginelogo.webnode.sk/
4. Princípy fungovania IKT
Operačný systém je základným programovým vybaveným počítača. Dalo by sa povedať, že je to akoby „program všetkých programov“. Bez operačného systému nie je možné spustiť počítač a ani všetky ostatné programy. Operačných systémov je pomerne veľa aj keď najrozšírenejších je iba zopár. Absolútne najrozšírenejší je systém Windows firmy Microsoft. Nasledujú ho systém Unix/Linux v množstve svojich variantov a najmä v USA rozšírený systém Mac OS od firmy Apple.
Operačné systémy majú za sobou dlhý desiatky rokov trvajúci vývoj. Mnohé sa za tak dlhý čas výrazne zmenili, iné zostali v svojej podstate rovnaké. Operačné systémy môžete rozdeliť podľa niekoľkých kritérií na: Jedno užívateľské (single user), Mnoho užívateľské (multi user), Jedno úlohové (single tasking), Mnoho úlohové (multi tasking)
Jedno užívateľský OS znamená, že v jednej chvíli môže na počítači pracovať iba jeden užívateľ. Typickým príkladom takéhoto systému je Windows. Užívateľov v systéme síce môže byť viac, ale naraz môže pracovať iba jeden. Až po jeho odhlásení, alebo vypnutí môže začať pracovať ďalší. Mnoho užívateľský operačný systém je Linux. Jedno úlohový systém bol kedysi MS-DOS. Jeho rozhranie môžete vidieť aj dnes ak spustíte príkaz cmd (štart – spustiť – cmd). V tomto prostredí bolo možné vykonať iba jeden príkaz. Ďalší sa mohol spustiť až vtedy, keď predchádzajúci skončil. Všetky dnešné moderné operačné systémy sú viac úlohové. Ak pracujeme na počítači s OS Windows môžeme súčasne písať, mať spustený internetový prehliadač, počúvať hudbu a vykonávať mnoho iných činností. Všetky úlohy bežia súčasne, teda je to viac úlohový systém.
Ak to teda zhrnieme súčasný Windows je teda jedno užívateľský a viac úlohový a Linux je viac užívateľský a viac úlohový.
5. Informačná spoločnosť
V súčasnej dobe neexistuje všeobecne prijímaná predstava o tom, čo presne sa dá nazvať informačnou spoločnosťou, a čo nie. Väčšina teoretikov sa zhoduje na tom, že túto transformáciu sveta a spoločnosti je možné výraznejšie si uvedomiť porovnaním medzi rokom 1970 a dnes, kedy sa zásadne zmenil spôsob práce.
V praxi to znamená, že pracovníkov postupne nahrádzame technikou, digitalizujeme výrobné procesy, firmy zhromažďujú informácie prostredníctvom informačných systémov. Menia sa štruktúry riadenia spoločností, už aj malé spoločnosti dokážu pružne reagovať na potreby trhu. Vďaka počítačovým infraštruktúram sme schopní pracovať aj z pohodlia domova – na diaľku, mimo kancelárie. Cesta produktu sa skracuje od výrobcu priamo k spotrebiteľovi, čo umožňuje reguláciu cien.
Informačná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej informatika, počítače a mikroelektronika určujú a premieňajú celý spoločenský systém, vystupujú ako prostriedok vytvorenia nových spoločenských, nadtriednych a nadnárodných štruktúr a zásadným spôsobom menia mechanizmy spoločenského vývoja. Jej vznik, rozdelenie, použitie, integrácia a manipulácia s informáciami, je významnou ekonomickou, politickou a kultúrnou činnosťou. Cieľom informačnej spoločnosti je získať konkurenčnú výhodu v medzinárodnom meradle, vďaka používaniu informačných technológií (IT) kreatívnym a produktívnym spôsobom.
Informačná gramotnosť je súbor schopností, umožňujúci jednotlivcovi rozpoznať, kedy, akú informáciu treba, lokalizovať ju, vyhodnotiť ju a efektívne použiť. Informačne gramotný človek dokáže:
Určiť typ potrebnej informácie,
Určiť rozsah potrebnej informácie,
Účinným a efektívnym spôsobom získať informáciu,
Kriticky zhodnotiť získanú informáciu a informačný zdroj,
Robiť syntézu informácií z rôznych informačných zdrojov,
Zakomponovať získanú informáciu do vlastnej bázy znalostí
Použiť efektívne informáciu na dosiahnutie vytýčeného cieľa,
Poznať ekonomické, legislatívne a sociálne ohraničenia týkajúce sa použitia informácie,
Rešpektovať etické a legislatívne normy narábania s informáciou.