MLADOSŤ
Brigádny generál Dr. Milan Rastislav Štefánik je považovaný za jedného z najdôležitejších a najvplyvnejších ľudí v dejinách slovenského národa. Počas svojho krátkeho, ale veľmi produktívneho života sa stal rešpektovaným vedcom-astronómom, diplomatom, politikom, vojenským lídrom a organizátorom československých légií vo Francúzsku, Rusku a Taliansku. V roku 1918 s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom spoluzaložil Prvú Československú republiku.
BOL POVESTNÝM PRE JEHO ŽELEZNÚ VÔĽU A OBETAVOSŤ. JEHO OSOBNÉ MOTTO BOLO: „VERIŤ, MILOVAŤ, PRACOVAŤ“
Narodil sa v malej dedinke Košariska, v bývalom Rakúsko-Uhorsku (teraz Slovenská republika) a bol ovplyvnený revolučnou históriou odporu proti monarchii. Jeho otec bol miestnym evanjelickým farárom. Po absolvovaní školy v Šamoríne, Bratislave, Šoporni a Szarvasi (teraz Maďarsko), študoval astronómiu na Univerzite Karla Ferdinanda (Karlova univerzita) v Prahe a strávil jeden se-mester aj v Zürichu. Život v Prahe mal na mladého Štefánika veľký vplyv. Inšpiroval sa myšlienkou spolupráce medzi Čechmi a Slovákmi. Bol členom študentského spolku Detvan a nadchol sa filozofickými prednáškami Tomáša Garrigua Masaryka, ktorý sa neskôr stal prvým prezidentom Prvej Česko-slovenskej republiky.
Albertina Štefániková (rodená Jurenková), matka
Štefánikova rodina
Pavel Štefánik, otec
Mladý Štefánik
Základná škola v Košariskách
Mladý Štefánik
Cirkevná škola v Šamoríne, Slovenská republika
Evanjelická fara v Košariskách, Slovenská republika
Štefánikova rodina
Štefánikova dizertačná práca
Rakúsko-uhorský pas
Štefánik s členmi Spoločnosti evanjelických akademikov „Jeroným“ v Prahe, 1898-1900
Členovia študentského spolku Detvan
Štefánik s priateľmi v Paríži, zľava Štefánik, Bohumil Kafka, Ludvig Strimpl
Štefánik počas študijného pobytu v Zürichu,1902
Štefánik po promócii
VEDEC
Štefánik promoval ako doktor filozofie v roku 1904. S odporučením svojho profesora odišiel do Meudonu pri Pa-ríži a začal pracovať v Janssenovom observatóriu, ktoré bolo v tom čase najvýznamnejším centrom astronómie. Zaoberal sa astrofyzikou a solárnou fyzikou a stal sa známy spektrálnou analýzou slnečnej koróny. V rokoch 1905 až 1906 viedol šesť astronomických výprav na Mt. Blanc, Francúzsko. Neskôr študoval slnečnú korónu v Alco-sebre (Španielsko), Turkestane, Ura Tjube (Tadžikistan) a Brazílii. V rokoch 1905 až 1912 publikoval 12 vedeckých prác a za svoju vedeckú prácu získal niekoľko ocenení francúzskej astronomickej spoločnosti. Bohužiaľ, v roku 1907 Jules Janssen zomrel, observatórium na Mt. Blancu bolo zatvorené a Štefánik prišiel o prácu. Jedným z jeho cieľov bolo vybudovať si vlastné observatórium. Zriadil dočasné observatórium na Tahiti a vylepšil existujúce v Quite (Ekvádor), pričom v oboch lokalitách vytvoril sieť pravidelných meteorologických staníc.
Na ceste do observatória na Mt. Blancu
Štefánik (vpredu) oddychuje pri výstupe na Mt. Blanc
Štefánik v strede, Mt. Blanc
Prekračovanie nebezpečnej trhliny
Masívne seraky, Mt. Blanc
Štefánik pracuje vo hvezdárni na Mt. Blancu
Štefánik prezentuje svoju prácu
Práca v laboratóriu v Meudone (vľavo Štefánik, vpravo Milloschau)
Pozorovanie zatmenia slnka, Meudon, Paríž
Observatórium v Meudone, Paríž
Štefánikove vedecké výpočty
Pozorovanie zatmenia slnka, Meudon, Paríž
Observatórium v Meudone, Paríž
Pozorovanie zatmenia slnka, Paríž
Pozorovanie prstencového zatmenia slnka v Cormeilles pri
Pozorovanie prstencového zatmenia slnka v Cormeilles pri Paríži
Štefánik počas práce v pevnosti Cormeilles neďaleko Paríža, 1912
Štefánik pri observatóriu na Tahiti
ŠTEFÁNIKOVE FOTOGRAFIE Z VEDECKÝCH A DIPLOMATICKÝCH MISIÍ
V roku 1908 ho francúzske úrady poverili dohliadaním nad astronomickými a meteorologickými pozorovaniami a diplomatickými úlohami v rôznych krajinách po celom svete (Alžírsko, Maroko, Turkistan, Rusko, India, Spojené Štáty, Panama, Brazília, Ekvádor, Austrália, Nový Zéland, Tahiti, Fidži a Tonga). Na týchto misiách bol schopný nadviazať kontakty a priateľstvá s vedúcimi osobnosťami z vedeckých, umeleckých, politických, diplomatických a podnikateľských kruhov. Jeho vášňou bolo fotografovanie.
Štefánikov fotoaparát
Turkestan, architektúra, 1907
Muž z Tahiti, 1910–11
Štefánik na Tahiti, 1910–11
Štefánik na Tahiti, 1910–11
Na love v severnej Afrike
Vrchol lanovky v masíve Mt. Blancu, Chamonix, 1907
Pohľad na strechy v meste Tunis, 1909
Prístav na Malte
Alžír, 1909
Historická architektúra v Káhire
Turkestan, muž v tradičnom odeve, 1907
Muži v tradičných odevoch, Tunis, 1909
Monasterio del Escorial, historické sídlo španielskeho kráľa, 1905
Návšteva Samarkandu (Štefánik vpravo)
1. SVETOVÁ VOJNA
V roku 1912 získal Štefánik francúzske občianstvo. Keď v roku 1914 vypukla Prvá svetová vojna nastúpil do francúzskej armády a bol zaradený do leteckého výcviku. Zúčastnil sa leteckých misií v rámci 10. armády a neskôr bol preložený na srbský front ku MFS 99 Squadron. Pre vážnu chorobu bol na jeseň roku 1915 evakuovaný zo Srbska francúzskym letcom Louisom Paulhanom, čo sa považuje za prvý letecký záchranný zdravotný transport (medevac).
Štefánik ako letec
Štefánik ako desiatnik v Chartres, Francúzsko 1915
Štefánik ako kapitán francúzskeho letectva, október 1916
Štefánik ako letec
Zľava doprava:
Ordre National de la Légion d´Honeur – Chevalier (Národný rád Čestnej légie – Rytier) 1914 Francúzsko
Croix de Guerre avec Palme de bronze (Vojnový kríž s bronzovou palmou) 1915 Francúzsko
Zlatá medaila Miloša Obiliča za chrabrosť 1915 Srbsko
L´Insigne des Bléssés de Guerre (Odznak zranených ľudí vo vojne) 1915 Francúzsko
Štefánik ako podporučík a poručík
Zľava doprava:
Орден Святого Владимира 4-я степень с мечами (Rád sv. Vladimíra 4. stupeň s mečmi) 1917 Rusko
Ordre National de la Légion d´Honeur – Officier (Národný rád Čestnej légie – dôstojník) 1917 Francúzsko
Ordine di S. Maurizio e Lazzaro (Rád sv. Maurica a Lazara) 1917 Taliansko
La Crocce al Merito di Guerra (Kríž za vojnové zásluhy) 1918 Taliansko
Generál M.R. Štefánik
Zľava doprava:
Medaila Jána Žižku z Trocnova za slobodu II., 1918 Československo
La Médaille de Honneur des Affaires Étrangéres avec Glaives (Čestná medaila za zahraničné veci s mečmi ) 1918 Francúzsko
Ordre National de la Légion d´Honneur – Commandeur (Národný rád Čestnej légie – veliteľ) 1919 Francúzsko
Portréty Štefánika vo vojenskej uniforme
ČESKO-SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
Štefánik veril, že porážka Rakúsko-Uhorska a imperiálneho Nemecka by boli pre Slovákov a Čechov príležitosťou na získanie nezávislosti od Rakúsko-Uhorskej monarchie po Prvej svetovej vojne. Preto sa ku koncu roku 1915 vrátil do Paríža, aby sa stretol s Edvardom Benešom a jeho bývalým profesorom, Masarykom. V roku 1916 spolu založili Česko-Slovenskú národnú radu, ktorá nakoniec viedla k vláde československého odboja v zahraničí a vzniku Prvej Československej republiky v roku 1918. Ako podpredseda rady venoval Štefánik veľa diplomatického úsilia v Spojených štátoch, Francúzsku, Taliansku a Rusku zriadeniu československých légií a ich uznaniu spojeneckými mocnosťami.
Pittsburská dohoda podpísaná 31. mája 1918 je kľúčovým dokumentom, ktorý viedol k vytvoreniu Prvej Československej republiky. Bola to politická dohoda medzi slovenskými a českými krajanskými organizáciami v USA a budúcim Česko-Slovenským prezidentom Tomášom G. Masarykom o spojení oboch národov v nezávislom demokratickom štáte. Táto zmluva zaručovala Slovákom vlastnú správu, národné zhromaždenie, súdy a slovenský jazyk ako úradný jazyk v školách, úradoch a verejnom živote.
Washingtonská deklarácia (Vyhlásenie nezávislosti Československého národa jeho dočasnou vládou) bola vypracovaná vo Washingtone, D. C. a uverejnená 18. októbra 1918 v Paríži Československou dočasnou vládou.
Tomáš Garrique Masaryk
Milan Rastislav Štefánik
Edvard Beneš
Štefánik (v strede) so skupinou zástupcov slovenských a českých krajanských organizácií vo Washingtone, 1. júl 1917
Brigádny generál Štefánik (v strede) s českým maliarom L. Strimplom (vľavo) a tajomníkom I. Markovičom v Paríži 1918
Štefánik v Taliansku
Štefánik v Rusku
Zľava: Fournol, generál Graziani, Simon, generál Štefánik a Dr. Sychrava počas inšpekcie čestného práporu v kasárňach Filiberta Savojského v Ríme 25. mája 1918
Štefánik v Taliansku pred návratom do svojej vlasti v roku 1919
Štefánik (vľavo) počas slávnostného odovzdania československej vlajky v Ríme v máji 1918. V strede, Vittorio Orlando, predseda talianskej vlády
Štefánikov ďakovný list francúzskemu premiérovi Aristidovi Briandovi, v ktorom vysvetlil myšlienku Česko-Slovenska po ich stretnutí 22. decembra 1915. Stretnutie sprostredkovala markíza Claire Boas de Jouvenel.
Jej telegram Štefánikovi: „Drahý priateľ, pán Lamairie na Vás čaká vo Frederic Bastia č. 1, aby Vás predstavil Aristidovi Briandovi, ktorý sa s Vami stretne o 9:30 hod.
Poskytol Dr. Miroslav Musil, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Dohoda medzi vládou Talianska a Česko-Slovenskou národnou radou v exile, prerokovaná a podpísaná M. R. Štefánikom 21. apríla 1918 v Ríme, Taliansko.
Poskytlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej Republiky
Štefánikov byt v Paríži
Štefánikov byt v Paríži
Príchod ministra vojny generála Štefánika a vrchného veliteľa spojeneckých vojsk na Sibíri generála Janina (s čiernou páskou na rukáve) do Vladivostoku. Na lodi v prístave, november 1918
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE VO FRANCÚZSKU, TALIANSKU A RUSKU
Nábor do československých légií v zahraničí bol organizovaný najmä z dobrovoľníkov, vojakov, väzňov a dezertérov rakúsko-uhorskej armády. Prvé jednotky boli vytvorené v Rusku (Česká družina) a vo Francúzsku (Rota nazdar). Štefánik bol vyslaný do Ruska, Rumunska a neskôr do Talianska, aby pokračoval v nábore dobrovoľníkov. Bol schopný vyjednať podpísanie dohôd s vládami Ruska a Talianska o oficiálnom uznaní československých légií. Za svoje vojenské a diplomatické úspechy bol Štefánik povýšený v roku 1917 do hodnosti brigádneho generála francúzskej armády.
Čecho-Slováci v kasárňach v Reuilly, Paríž
8. novembra 1918, námestie Francoisier v Cognacu. Generáli Janin a Chere sledujú prehliadku 2 000 českých vojakov
Prísaha a odovzdanie vlajky Rote Nazdar v Bayonne, Francúzsko, 1914
Vojenská prísaha a odovzdanie vojenskej vlajky československým légiám v Darney, Francúzsko 30. júna 1918
Železničná stanica v Cognacu
Legionári 21. streleckého pluku v Cognacu, Francúzsko 1917
Členovia Roty Nazdar
Prísaha československých légií v Ríme
Generál Štefánik a generál Andrea Graziani (veliteľ Československých légií v Taliansku) na prehliadke vojsk na Monte Baldo v severnom Taliansku, júl 1918
Generál Graziani v rozhovore so Štefánikom
24. mája 1918, pri príležitosti 3. výročia vstupu Talianska do Prvej svetovej vojny, sa konala v Ríme pri pomníku Viktora Emmanuela II. veľkolepá oslava. Taliansky premiér Orlando odovzdal vlajku česko-slovenských légií generálovi Štefánikovi, viceprezidentovi Česko-Slovenskej národnej rady v Paríži, ktorý ju potom odovzdal generálovi Grazianimu (ako veliteľovi čs. légií) , čo bolo považované za oficiálne uznanie Prvej Československej republiky.
Slávnostná ceremónia ortodoxnej liturgie pri prísahe Českej družiny na námestí Sofie v Kyjeve 28. septembra (11. októbra) 1914
Vlajka Českej družiny
Štefánik v Rusku
Česi a Slováci v Jekaterinburgu, 1918
REPATRIÁCIA LÉGIÍ DO NOVO VZNIKNUTÉHO ČESKO-SLOVENSKA
Po októbrovej revolúcii v roku 1917 v Rusku podpísala nová ruská vláda Brest-litovskú zmluvu a v Rusku začala občianska vojna. Postavenie československých légie sa zhoršilo a Štefánik bol vyslaný do Ruska zorganizovať prepravu takmer 70 000 vojakov cez transsibírsku magistralu do Vladivostoku a späť do Československa. Po komplikovaných rokovaniach posledný transport opustil Vladivostok v septembri 1920, dva roky po skončení vojny.
Zakrytá socha maršala Radeckého na Malej strane v Prahe, november 1918
Manifestácia na Václavskom námestí 28. októbra 1918
Slávnostné zhromaždenie z príležitosti vzniku Československej republiky v Liptovskom Sv. Mikuláši v novembri 1918
Československá armáda v Rusku mala k dispozícii celkom 531 cestovných a 10 287 nákladných vozňov, ktoré boli usporiadané do 259 vlakov. Toto číslo nezahŕňa 27 zdravotníckych a evakuačných vlakov
Československí legionári v Rusku
Vozeň obrneného vlaku
Štefánik (vľavo) s gen. Radolom Gajdom v Jekaterinburgu, Rusko, 8. decembra 1918
Generál Štefánik na Sibíri
Štefánik prichádza do Jekaterinburgu, december 1918
Lenin (v strede) a boľševici počas ich vzostupu k moci, 1917
Obrnený vlak
Vlak na Transsibírskej magistrále
Československí vojaci Východnej skupiny pod velením plukovníka Gajdu v dobytom Irkutsku, Rusko
Československé légie prepravované loďou Mount Vernon, 1920
Československé légie prepravované loďou Madawaska, 1920
TRAGICKÁ SMRŤ A HISTORICKÝ ODKAZ
V januári 1919 odišiel Štefánik z Ruska a vrátil sa do Francúzska. V novovytvorenej československej vláde bol vymenovaný za ministra vojny. Vojenské légie z Talianska boli presunuté na Slovensko, aby hliadkovali pozdĺž demarkačnej hranice s Maďarskom. Velil im generál Luigi Piccione. Francúzska armádna misia sa začala na českých územiach po januári 1919. Vedúcim misie bol generál Maurice Pellé a jeho úlohou bolo integrovať existujúce československé zahraničné légie s domácimi jednotkami armády a vytvorit profesionálnu štruktúru velenia. To viedlo k nesúhlasu medzi talianskou a francúzskou vojenskou misiou a Štefánik bol požiadaný o pomoc pri rieseni tejto citlivej záležitosti. V apríli 1919 odišiel z Paríža do Ríma rokovať s talianskym ministerstvom vojny a na hlavnú taliansku vojenskú základňu v Padove, kde dohodol s generálom Armandom Diazom rozpustenie talianskej vojenskej misie v Československu. 4. mája 1919 po návšteve svojej snúbenice, markízy Juliany Benzoni, odišiel z Campoformido (Udine, Taliansko). Letel späť domov talianskym vojenskym lietadlom, aby finalizoval ukončenie talianskej vojenskej misie. Jeho lietadlo sa snažilo pristáť pri Bratislave, ale havarovalo pri Ivanke pri Dunaji. Štefánik zahynul spolu so zvyškom svojej talianskej posádky. Bol pochovaný na vrchu Bradlo pri Brezovej pod Bradlom s vojenskými poctami. Jeho pamätník bol dokončený v roku 1928 podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča.
HISTORICKÝ ODKAZ MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA
Z chudobného chlapca sa stal uznávaným astronómom, diplomatom a generálom francúzskej armády
Položil základy vojenskej meteorológie pre francúzske letectvo
Bol spoluzakladateľom Prvej Československej republiky v roku 1918 (Masaryk, Štefánik, Beneš)
Zohral kľúčovú úlohu v organizácii Československých légii, ktoré sa stali pravidelnou armádou po vzniku Československa
Štefánik so svojou snúbenkou Giulianou Benzoni a jej matkou
Portrét Štefánika od Mikuláša Galandu
Štefánikova vojenská prehliadka v Taliansku
4. mája, tesne pred odletom z Talianska, Štefánik v strede, jeho posledná fotografia nažive
Trosky Štefánikovho lietadla
Trosky Štefánikovho lietadla pri Vajnoroch, 4. mája 1919
Pohrebný sprievod v Bratislave
Pohrebný sprievod na Bradle
Spomienková slávnosť na Bradle
Giuliana Benzoni (v klobúku) na návšteve Štefánikových príbuzných v roku 1968
Spomienková slávnosť pri príležitosti 49. výročia umrtia Štefánika na Bradle 5. 5. 1968 (letecký záber).
Pamätník generála Štefánika v Bratislave v roku 1946
Štefánikova socha v Bratislave
VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY VYHLASUJE 2019 ROKOM MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA
Dňa 4. mája 2019 si Slovenská republika pripomenie 100. výročie tragickej smrti brigádneho generála Dr. Milana Rastislava Štefánika a 21. júla 2020, 140 rokov od jeho narodenia.
Vzhľadom na zásluhy M. R. Štefánika pre Slovenskú republiku a pri príležitosti tohto výročia Ministerstvo kultúry SR navrhlo Slovenskej vláde, aby vyhlásila rok 2019 rokom Milana Rastislava Štefánika. Obe dôležité jubileá M. R. Štefánika sú rámcom pre aktivity v rokoch 2019 až 2020, ktoré budú príležitosťou na prípravu významných podujatí, pamätných slávností a úpravu pamätných miest spojených s jeho menom.
Štefánikova pozostalosť je uložená v zbierkach Slovenského národného múzea (Martin, Bratislava) a Múzea Slovenských národných rád ako stála expozícia M. R. Štefánika v rodnom dome v Košariskách.
Interiér múzea v Košariskách
Letecká bunda
Slávnostný chalát, Čína
Uniforma
Akvarel, Japonsko
Interiér múzea v Košariskách
Interiér múzea v Košariskách
Vlajka navrhnutá Štefánikom, jeho generálska čiapka a slávnostný kord
Vojenské čiapky
Cestovný kufor s vojenskými uniformami
Váza, Japonsko
Štít, meč a dýka, Afrika
Kmeňové palice z Afriky
Socha z lávy, Polynézia
Oblečenie, Tahiti
Mosadzné nádoby a samovar, Rusko
Bumerangy a kostené háky
Kúzelnícke pomôcky
Lekárnička, teplomer, žehlička, šachovnica