Carlo, mladý chlapec, bol fascinovaný Eucharistiou: „Ježiš je veľmi originálny, pretože sa ukryl v kúsku chleba… iba Boh mohol urobiť takúto neuveriteľnú vec…“ Volal ju svojou „diaľnicou do neba“, cestou, ktorá vedie priamo do večnosti, ak ju prijímame často. Od siedmich rokov k nej pristupoval denne a pozýval k tomu aj ostatných. „Čím viac prijímame Eucharistiu, tým viac sa stávame podobní Ježišovi,“ opakoval. Eucharistiu považoval za vrchol lásky a sviatosť, skrze ktorú z nás Boh robí dokonalé osoby, ktoré sú stvorené na jeho obraz. Svoju lásku k Eucharistii prejavil aj tým, že vytvoril výstavu o eucharistických zázrakoch vo svete, ktorá obehla celý svet.
„Uvažujme… táto obeta kríža, ktorá sa udiala pred dvetisíc rokmi, sa stáva prítomnou nekrvavým spôsobom pri všetkých svätých omšiach, ktoré sú slúžené každý deň. Ako Ján – aj my môžeme stáť pri tom istom kríži,“ hovorí mladík s múdrosťou. „Máme väčšie šťastie ako zástupy pred dvetisíc rokmi, pretože oni, aby stretli Ježiša, museli ho ísť hľadať do dedín, zatiaľ čo nám stačí ísť do kostola neďaleko nášho domu a nájdeme ho reálne prítomného v Eucharistii. Jeruzalem máme pod svojimi oknami,“ pokračuje. Carlo často adoroval Eucharistiu – bolo to preňho miesto, kde naberal silu do všetkého, čo žil. Zároveň nás vyzýva, aby sme ďakovali Ježišovi za tento veľký dar, ktorý nám dal.
