Embedded Files
OTCOVIA A DETI 2021 - opäť nám bolo fajn.
Ahojte ockovia aj deti,
opäť mám možnosť s potešením vyhlásiť, že som rád a hrdý na Vás všetkých, čo ste aj toho roku videli význam a verím, aj potešenie, prísť s Vašimi deťmi na stretnutie ockov a detí. Je fakt, že "komfort" sa stupňuje a ja sa musím priznať, že mi preletela už aj myšlienka o resete, na "základnú" stanovačku. Ale, to bol isto len okamih, dokiaľ som zas nevidel, že ste akční, šikovní a ochotní priložiť ruku k dielu. Aj tým, možno (a snáď áno), ukazujeme svojim deťom, že spoločne ide spraviť veľa. Isto, rád by som videl to ozajstné celkové zapojenie "mládeže" do fungovania a príprav. Stále verím, že to postupne príde. Krásne je vidieť ich šikovnosť, hlavne pri stavbe veľkého, spoločného stanu a vykladania dovezeného materiálu.
Neskôr už celkom úspešne spoluexistujeme a pomoc, samozrejme na požiadanie, chválabohu, vždy funguje. Už len nájsť ten správny pomer požiadaviek o pomoc a mieru, kedy a kto sa môže niečo ozaj praktické naučiť.
Opäť sme sa dokázali správne zmotivovať (často pomáhajú deti, hlavne tie, čo sa tam v lete vždy tešia) a z toho sa vždy teším.
Stretko, ako ho volám - "pivo pred", nám pomohlo dohodnúť väčšinu potrebného. V tejto súvislosti sú stále tie najdôležitejšie: doprava, stan, sedenie, priestor a poplatky, technika - gril, káble, svetlo, pípy (kofola a pivo) a potom strava. A tento rok to "zabil" kávovar. Nebudem sa tajiť. Potešil. Akční chlapi - hlavne Peťo, Maťo, Vaso, Jožko ale aj iní sa zjavne posnažili a zabezpečili vlastne všetko potrebné. To len, keby ste si to neuvedomili. Dohodnuté veci sa (opať nie samé) zhromaždili u Peťa, naložili do auta a previezli...na miesto. Žiadne kúzlo, ale snaha a ochota, byť súčasťou. A opäť - na miesto. To, vopred vyhradené...
A aspoň tu to uvediem, lebo to stále nedoťahujem - a to už mohli byť malé sadeničky 11-ročnými stromami. Ok, prvých x-rokov som na to nemyslel. Ale už aspoň 5 rokov, áno. Tak ma skúste podporiť a posaďme v 2022 niekoľko stromčekov, čo ich budeme môcť prísť pozrieť neskôr. Možno až potom s vnúčatkami :-) (ach to, zjavne starnem).
A začalo to... aj napriek zjavne zhoršujúcim sa poveternostným podmienkam, začali sme sa zhromažďovať na mieste. Našťastie, odvážnych a odhodlaných sa našlo viac. Termín dohodnutý, miesto aj čas na prijatie sponzorského daru od firmy Tauris sa blížil.
Auto, materiál aj zopár rúk bolo už na mieste - tak po malom občerstvení, (jó, pitný režim :-)) sme spoločne postavili stan, rozložili pivné sety, zapojili techniku...a prišli "skoré vianoce" (jasné, myslím tak konzumne - darčekami). TAURIS výrobky a výrobky od Ryby. Viac o "vianociach" pochopíte zrejme z fotiek. Poďakovanie sa za sponzorské dary naozaj patrí vyjadriť...lebo predčilo naše očakávania. Ale radosť bola o to väčšia. ĎAKUJEME.
A tak sme sa vlastne už len tešili a pokračovali v prípravách. Komplikáciu, ktorá sa vyskytla sa tiež úspešne podarilo vyriešiť. (pozn. opäť sa nevyriešila sama). Počet kilometrov a kontaktov, potrebných pre správnu koncovku pre dva pripravené kofolové sudy...to zrejme pozná doteraz len Peťo. Ale pozrite si to šťastie v očiach detí. Ďakujeme!
Večer s kofolou aj grilovačkou tak mohol bezpečne pokračovať. A hoci bolo po daždi, stany sme si postavili a oheň, hoci zo zmoknutého dreva, sme dokázali zapáliť. Na prekvapenie zopár detí. Ako by to bolo predsa bez ohňa na stanovačke v tábore?
Rozhovory,...veselo a prišla noc. Niekoľko mládežníkov sa rozhodlo postrážiť oheň a ešte aj vidieť východ slnka... Však potom malo pršať, tak dospať je kedy.
Ráno...podľa jedálnička...párky, salámka, šunková pena... Super, aj treska, zeleninka alebo guľky s mliečkom. Každý podľa chuti.
A je tu nový, mierne upršaný deň...ale ockovia prichádzajú a stanov, aj detí pribúda. Tešíme sa, hoci, mládež v takomto režime, občas s dažďom...nuž, niekedy mali aj unudené pohľady...hm, nikto im program nepripravil? Taká zrada? Ešteže sú aj mobily. Srandujem.
Strava - to je vždy program, čo sa tiahne celým výletom.
Guľáš zamestná a robí aj krásny priestor na spoločné chvíle pri príprave a aj pre rozhovory. Treska a parížsky šalát, salámy, klobásky...to poteší ozaj priebežne. Jó a "treskový hotdog", ale aj rožky a chlebík natretý s Miškom, Maťkom alebo Kubkom (pozn. výrobky tauris), to je občerstvenie, čo jednoducho fičí.
A buchty na pare, to by Vám tu nechýbalo ? Výdajňa u Stana, Mimky a Samka - to bolo po malej vychádzke skupinky, čo sa mala chuť prejsť - absolvovať Lesný kúpeľ - cestu poznania, ozaj milým prekvapením. A dali sme si v menšom nečakane aj malú zoznamovačku detí.
Tak sme sa potom zahrali - nejaké hry, trocha zastrieľali z praku, zahádzali vikingskú hádzaciu hru, zakopali loptou a pokecali... a kvôli občasnému daždíku postavili aj teepee (típi), aby sa dalo ohriať pri ohníku aj pri menšom daždi.
A grilovačka... a nočná hra. Zrejme by to bez nej bolo, hm, asi divné. Ale ísť po daždi do lesa...no, radšej menší okruh...a stanovištia:
- choď a nájdi
- čo najviac podobné
- kolkorampa
- prenesený tím
- ľudská abeceda
a špagátová guľková dráha.
To všetko potešilo a rozveselilo očká takmer všetkých detí rozdelených do troch tímov.
Symbolická sladkosť tímom...a večerné diskusie, papkanie a potom dobrú noc.
Ú, raňajková kotlíková krupica - 12 L mlieka v kotli, pomocníci Peťko, Samka a výdaj Stanom, pomastené malsom a posypané grankom - Standom a Vasom...to je detstvo (alebo návrat do detstva).
Treska, šalát a fajnové lečo, čo Jožko zdirigoval, to všetko prišlo...ale, škoda mi tu písať, to by ste museli zažiť.
Aj spoločné dobrovoľné stíšenie pri modlitbe, lebo to, že bolo "mimo" a zišli sme sa, je ozaj dar...lebo sme to chceli a nie, že sme to len nejak, v tom priestore, zažili. To je skôr dodatočné uvedomenie si faktu. Zamyslenie Stana nad prečítaným Božím slovom od Rola aj s pesničkou na záver...Vďaka Bohu.
A prišla na rad aj voda a predsa slnečný deň. Paddleboardy, raft aj kajak...aj kúpanie podľa vlastného uváženia... a vlastne sme sa niektorí aj pripiekli :-)
A olievačka v celom kempe...to asi len fotky vyjadria radosť. A vraj, o rok celkom isto, plánovaná aktivita. Či tá spontánnosť, ako vznikla nebude chýbať, ako dobré korenie, uvidíme.
A postupne balíme, tí, čo sa nerozhodli zostať ešte o noc navyše. Stan a technika zostáva...zostáva vraj dosť rúk na zbalenie a auto môže prísť aj o deň neskôr. Ale už teraz - posedenie bolo vraj príjemné a tí, čo sme nezostali, môžeme asi len ľutovať.
Tak ešte nejaká stručná rekapitulácia počtov...tu bude.
Celkom ockov (17)
Maťo P., 2. Stano Ch., 3. Vaso S., 4. Peťo S., 5. Jožko P., 6. Jožko H., 7. Ďuro D., 8. Marek S., 9. Patrik M., 10. Maťo M., 11. Maroš P., 12. Eči J., 13. Láďo K., 14. Janko L., 15. Števo V, 16. Ondrej M. 17. Robo J.
Deti (31)
Samka, 2. Mimka, 3. Samko, 4. Stano, 5. Vanda, 6. Karin, 7. Samko, 8. Majka, 9. Peťko, 10. Patrik, 11. Emka, 12. Marek, 13. Leila, 14. Dorotka, 15. Flora, 16. Anička, 17. Filip, 18. Maťko, 19. Adamko, 20. Ema, 21. Kubko, 22. Maťko, 23. Samko, 24. Rebeka, 25. Sárka, 26. Klárka, 27. Janík, 28. Vivien, 29. Vilko, 30. Aďka, 31. Miško J.
Eči
Google Sites
Report abuse