Vitajte v galérii Antona Atanasova Broniša Suvandžieva.
Tak sa otec podpisoval na svoje obrazy vzdávajúc hold svojim koreňom: Atanasov po svojom otcovi, Broniš po svojej mame menom za slobodna.
Otec miloval umenie. Tvoril pre radosť z tvorby samotnej a nebál sa experimentovania. Maľovanie mu taktiež pomáhalo prekonávať ťažké životné situácie.
Priatelia si mohli jeho obrázky pozrieť v prípade záujmu u nás doma na návšteve, no nechcel sa nimi vnucovať. Pokiaľ viem, mal iba jednu výstavu v komunitnom centre v roku 1997.
Detailné prechádzanie otcovej tvorby na mňa zaúčinkovalo ako hudba. Prenieslo ma roky späť v čase do chvíľ našich debát o jednotlivých obrázkoch. Zreteľne počujem jeho hlas, ako sa ma pýta, čo vidím, čo si myslím, ako to vníma on. Nemal rád vyumelkované akademické debaty, skôr to boli rozhovory o živote.
Umenie vždy spájalo našu rodinu. Hovorili sme si Van Gogh Family.
Život s umením a umenie žiť. Nič nie je čierne ani biele.
Túto stránku venujeme jeho pamiatke.
Potom to chceš otesať, zjednodušiť, postaviť symbol - modlu.
Všetko zaručené bude bez záruky.
Zúfalá snaha zhmotniť všetku večnú pravdu do jednej čiary.
Možno sa Boh raz zľutuje a zmení pravidlá.
Where there is hatred, let me sow love. Where there is doubt, faith. Where there is despair, hope. Where there is darkness, light. Where there is sadness, joy.
O, divine master, grant that I may not so much seek to be consoled as to console, to be understood as to understand, to be loved, as to love - for it is in giving that we receive, it is in pardoning, that we are pardoned and it is in dying that we are born to eternal life.
St. Francis of Assissi
Kde je nenávisť, dovoľ mi zasiať lásku. Kde sú pochyby, vieru. Kde je zúfalstvo, nádej. Kde je tma, svetlo. Kde je smútok, radosť.
Ó pane, daj aby som nevyhľadával útechu, ale utešoval, aby som nevyhľadával porozumenie, ale porozumel, nevyhľadával lásku, ale miloval - pretože dávaním dostávame, odpustením nám bude odpustené a po smrti sa zrodíme do života večného.
Sv. František z Assissi