fyzika

physics

физика

fyzik

fyzika

atom fyzika

atóm je najmenšia,

chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku,

ktorá je nositeľom jeho vlastností

deň

zem sa okolo svojej osi otočí za

23 hodín, 56 minút a 4,2 sekundy.

definícia dňa v si

1 deň = 86 400 sekúnd

elektrón fyzika

elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom

9,1093826 ×10−31 kg

gravitačná konštanta

e konštanta úmernosti medzi gravitačnou silou a hmotnosťou telesa

= 6,6742 x 10^-11 kg^-1 m^3 s^-2

kelvin

je definovaný ako 1/273,16

termodynamickej teploty trojného bodu vody

presne 0,01 °c alebo 32,018 °f

inými slovami, definícia hovorí, že trojný bod vody

má presne -273,16 °c = 1 K

= -273,15 °c (−459,67 °f) 0 K

= 1 °c (celzius)

= 9⁄5 °f (fahrenheit)

= 9⁄5 °r (rankine)

voda bude stále mrznúť pri 0 °c (273,15 K / 32 °f)

normálna hodnota atmosférického tlaku

(hodnota určená pre fyzikálne výpočty)

pri hladine mora je 101 325 pa

laser fyzika

skratka z angl.

light amplification by stimulated emission of radiation

je zdroj monochromatického koherentného svetla,

ktorý vznikne umiestnením zosilňovača svetla

do optického rezonátora

naladeného na príslušnú vlnovú dĺžku.

meter

je základná jednotka dĺžky

v medzinárodnej sústave jednotiek si. je definovaná ako dĺžka dráhy,

ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/299 792 458 s.

značka pre meter je m

1 meter bol pôvodne definovaný ako 1/10 000 000

vzdialenosti medzi severným pólom a rovníkom

to sa považovalo za niečo konštantné a nemenné

a dobrý základ pre definovanie merania

miestne tiažové zrýchlenie

závisí od geografickej šírky a nadmorskej výšky

na rovníku na úrovni morskej hladiny má hodnotu asi

g = 9,780 m/s2.

na 45 stupni šírky

g = 9,80665 m/s2 = 0,000756685956790123 km/h ^ 2

9,80665 m/s = 35,30394 km/h

na póloch

g = 9,832 m/s2 na jeden meter výšky h

sa znižuje g o 3x10−6 m/s2,

za predpokladu, že výška je vzhľadom na zemský priemer zanedbateľná.

neutrón fyzika

1,674954 ×10−27 kg

neutrón je subatomárna častica v jadre atómu s neutrálnym nábojom,

nestabilná, o niečo ťažšia ako protón a približne 1 839-krát ťažšia ako elektrón

1,672648 protón - 1,674954 neutrón

=‬ -0,002306

1,672648 ÷ 0,002306

= ‬725,34605377276669557675628794449

1,674954 ÷ 0,002306

=‬ 726,34605377276669557675628794449

726,34605377276669557675628794449

- 725,34605377276669557675628794449

= 1

1 ÷ 0,002306

=‬ 433,65134431916738941890719861232

9,1093826 ÷ 0,002306

=‬ 3 950,2960104076322636600173460538

normálny tlak vzduchu

(normálny atmosférický tlak) pn (tiež p0),

ktorý je definovaný ako približne priemerná hodnota tlaku vzduchu pri morskej hladine

na 45° s.š. pri teplote 15 °c

a tiažovom zrýchlení gn = 9,80665 ms−2

protón fyzika

1,672648 ×10−27 kg

protón je subatomárna častica v jadre atómu

rýchlosť svetla

značka c alebo c0,

z latinského celerita „rýchlosť svetla”

je fyzikálna konštanta,

hodnota ktorej bola určená na

299 792 458 metrov za sekundu

299 792,458 km/s

1 079 252 848,8 km/h

rýchlosť svetla vo vákuu

nie je určená meraním,

ale definíciou,

nakoľko samotná jednotka meter

je definovaná z pohľadu rýchlosti svetla a sekundy.

rýchlosť viditeľného svetla

rýchlosť viditeľného svetla vo vzduchu

je približne rovnaká ako c

(teda rýchlosť svetla vo vákuu)

vo vode je 225 000 km/s,

v skle 200 000 km/s

rýchlosť zvuku

hladina mora pri 15 °c 340 m/s,

11 000 m - 20 000 m pri -57 °c 295 m/s

29 000 m pri -48 °c 301 m/s

sekunda

je základná fyzikálna jednotka sústavy si jednotka času.

1 sekunda je čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia,

ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry

základného stavu atómu cézia (133cs)

pri teplote 0 kelvinov

(podľa 13. cgpm, 1967–1968)

v bežnom živote sa sekundou rozumie

1/60 minúty alebo 1/3600 hodiny

pôvodne sa sekunda definovala ako

1/86400 stredného slnečného dňa.

v astronómii je 1 sekunda definovaná aj ako

1/31556925,9747 tropického roka 1900,

január 0 o 12. hodine efemeridového času.

skutočná rýchlosť elektrónov v kovových kábloch

je rádu niekoľkých mm za hodinu,

hoci rýchlosť, za ktorú prúd na jednom konci kábla spôsobí prúd na druhom konci

je zvyčajne 75% rýchlosti svetla 809 439 636,6 km/h

teplota slnka

Slnko má teplotu 6000K=5726.9ºC.

teplota vesmíru

Teplota vesmíru sa “blíži absolútnej nule”.

Presnejšie je to 2,75K (Kelvin) čo je v prepočte -270.40ºC.

Neprekonateľná hranica je −273,15 °C.

Túto “teplotu” vesmíru zapríčiňuje pozostatok energie Veľkého tresku,

táto energia sa dnes rozložila na mikrovlnné reliktné žiarenie,

obsiahnuté v celom vesmíre.

tiažové zrýchlenie

alebo zrýchlenie voľného pádu je zrýchlenie telies na zemi (resp. analogicky na inom vesmírnom telese),

ktoré je výslednicou gravitačného zrýchlenia a odstredivého zrýchlenia,

(odstredivé zrýchlenie vzniká ako dôsledok otáčania zeme/daného vesmírneho telesa).

jednotkou tiažového zrýchlenia je m/s2.

Page updated

Google Sites

Report abuse