Lyšeňśko môje, ôjčina môja
Lyšeňśkaj môje, ôjčina môja, piękná jsteš áko ráj, áko rájNa tvojích vĺnách nadhery maják v dolinách šumiách milostny hájNa tvojích poliách się spieváli, ôjtcovija náši prácovaliLyšeňśko môje, ôjčina môja, piękná jsteš áko ráj, áko rájHej, jmám ôjčinę ja ješče jnną gdiê viêčne vládne môj Bôh a PánTám jsteš pôvola, tám jsi pržyviêdie Pán Ježis svojích ludiam zo všystko stránTám gdiê z miznu žiaľ i náreky, tám budiem pržebyváť áž náviêkyHej, jmám ôjčinę ja ješče jnną gdie viêčne vládne môj Bôh a PánKym ten čás pržyjdie že się to stánie, chcem Bôhu vlásti žiť ôddáne.Bližniêmu slúžiť a právo hájiť, to heslo mládých vždy múšą byťVypôčitavosť a strách zdoláť, milosť a rádosť vyžaržováťKym ten čás pržyjdie že się to stánie, chcem Bôhu vlásti žiť ôddáne.Hej jmám ôjčinę, nie jedną v sviete gdie rádośtnie się hrámTu jsą milujem, niej ščęstie prájem a sŕdce svoje dámTu šumia horžy a potoky, hron spieváje piękne nim do notyLyšeňśko Môje, ôjčina môja, piękná jsteš áko ráj, áko rájJdiem ja ták táboržyť Škodą sto ná ÔrávęSpiachám się, jže riskuję pržechadzam pržez MôrávyRžádie támto strášidlo, vystopuje z bážianŽerže hłávnie Pražiákov jmięnuje się JožinŽerže hłávnie Pražiákov jmięnuje się JožinJožin z bážian môčiałom się pliážieJožin z bážian k viasnici się zbližieJožin z bážian juž jsi zųby brąsieJožin z bážian kąsie, ssie rdąsieNá Jožiná z bážian, koho by to pômyśłałPłáti len a pązie, práškovácie lłetádłoPržechádzał jsom diadiną cestą ná VizovicePržyvitáł mnie pržedseda, ržek mnie pržy ślivoviceŽivého čy mŕtvého Jožiná chto pržyvedieTomu ja dám zá ženę dcéru a pôł JZDJožin z bážian môčiałom się pliážieJožin z bážian k viasnici się zbližieJožin z bážian juž jsi zųby brąsieJožin z bážian kąsie, ssie rdąsieNá Jožiná z bážian, koho by to pômyśłałPłáti len a pązie, práškovácie lietádłoHvôržym: “dáj mnie pržedseda lietadło a prášekJožiná tię pržyviediem nievidim v tom háčekPržedseda mnie vychoviáł, ráno jsom się vzniásłNá Jožiná z lietádłá prášek łádnie ôpádłJožin z bážian juž je ceły biáłyJožin z bážian z môčálie vôn pyłiJožin z bážian dôstáł się ná kámiêňJožin z bážian tut je z nim amiňJožiná jsom dôhnáł, juž ho dŕžim jo-ho-hóDobré kážde łové pržedám háł ho dô ZOO Jmám já ôržech a niec ná nimJmám frájerka, który kocháje mnieJá ho kochám on mnie nieAké je to milovánnie, áka je to láskaJmám ja hrušku a niec ná niejJmám frájerku, która kocha mnieJa ją kochám ona mnie nieJáke je to milovánnie, jáka je to láskaJmám ja frájera, juž mnie niechcieNiecháj ho zá Pán Bôh stržęscieNie ták viêľmi, jen ták máloÁby się mu niec niestálo, môja láska viêľka .Nie ták viêľmi, jen ták máloÁby się mu nic niestalo, môja láska viêľka .Ná jármarku Jáśo Kaši się zpôdôbál Kárého konička dlia sobie kupoválKáry konička, káry, tiemne jého ôčkyZpojržál jaś na dievčę záúričilÔj, zzá liása Jaśo a Kaša zá strúhąBiáda z tého bųdie, ôjce nie się kochąÔ čo kiêdyś pôšlo niecht nie znáje vcáleJedinie chovają viêsiêčka v sŕdcách hôržcie žiálieHniaváje się tatušek, mátuška sĺzy ôtržeráJže tacého dcéru kocha mládiêncaTylu chlápcův zdátných ná tym viêľkym sviátieZá tého zzá liása niadámo tię pržetieNocią pržy knięžycu v liásie ná poliánieVkržyváť musiáli svoje milovánnieVkržyváť musiáli jz sŕdca milovánnieCo jz tym dálej bųdie? Co się dálej stanie?Zelářko, zelářko dáj mi zelie tacého Ná tiäsknotę viêľką dô mého miléhoDôkuča tiäsknota i sŕduško boliJdť mi zá milého mátuška nie pôzvoliZpôtkál jáś ná drožce diada vęndrovnéhoDál mu chlieba pájdę i miêdiu zlátéhoVhostil vęndrovca v tiániu drževa siêdieÔ svojej Kasienička tiäsknie ôpôviadajeNáše viêsiêčki bliźko, diáli je niejizhodaTo nášemu ščęstiu ôkrątna pržeškodaMądrže tvoje ôčky nie jedno vidiályPôráď jže nám stářcie, tyś človiek bývalyPôpôd drževiêm stáržym ná środku polianyDiád i dva siêltysy dĺže rôzmlúviáli Ô čym hadáli i čy się klátiliNie znáje nicht jže się pôhodiliNád všystko kochánnie niec nie pôdiêláje ô niejV môim ôhrodečku rôśnie vŕtnicaNápoj mi, Mániuś, môja koničkaNiechcem, nie nápojim, aľbo się konia boimPro się konia boim, pro jsem ješče mládaV môim ôhrodečku rôśnie rozmarynPôviêď mi, Mániuś, chto tię ômámilJásieňkove ôčka, jásieňkove ôčka, Pro się v môim sŕdcu ták zákochályV môim ôhrodečku rôśnie jáhodaPôviêď mi, Mániuś, čýjś byla mládaJa jsom byla mláda jáko v liásie jáhodaJáko v liásie jáhoda, kochánnečka môjV môim ôhrodečku rôśnie liliaPôviêď mi, Mániuś, čy budieš li môjaSkądže ja jmám viêdiêť i tobie pôviêdiêťSkądže ja jmám viêdiêť čy mnie máma daNájdĺžiêjša nóc, nájtiemniêjšá nócNáša jest tej piásni u horžy môťDo čárného niêbo, jdie náš hlásV nájdĺžiêšej, nájtiemnejšiej noćny čásPátržymo na východ diáleko támTut jest nové sĺnce jdie k námTut jest nové sĺnce jdie k námNájdĺžiêjša nóc, zimová nócI nášej piásni tajemnička môťPržyjdie opiäť tieple čásI sĺnce budie záhržeje násPátržymo na východ diáleko támTut jest nové sĺnce jdie k námTut jest nové sĺnce jdie k námNájdĺžiêjša nóc, nájtišiêjšá nócPosried krainy zimová môťNá nášych licach/tváržach jest chládny mrázPosried krainy zimovy čásPátržymo na východ diáleko támTut jest nové sĺnce jdie k námTut jest nové sĺnce jdie k námNájkrotiejšy dieň, zimovy dieňNadieje v sŕdciach mųžev i ženV zajtržejšej niebo, jdie ich hlasNóveho lieta pržyšiêl čásPátržymo na východ diáleko támTut jest nové sĺnce jdie k námTut jest nové sĺnce jdie k námDaváj v vodie slád jz jęčmiêniaNiêcháj tepla budie vodaZŕno v hŕncu umiržájeJęčmiêň vode sládkosť dôdaCiádie zŕno ôd tiej vody Tų pôlivkę ržychlo várže Daváj piękné kviáty chmiêliaNiêcháj ôhieň hŕniêc žiáržeMiêšánina niêcháj stojeTo čudo sládko divoNiekôľko ďnie kvašennieTám zdiêláno smáčno pivoHej, vy horžy, hej vy liaséSlyšitie môj hlásJa tą piêsnią zpiêvám abyPôzdráviť vás, pôzdráviť vásJsem vám mnoho bláhodarnyZá káždy váš dař, za káždy váš dařZá to, jže mnie kŕmitieZá ziêleny čár, zá ziêleny čárHej vy ržeky, hej jezeraKôľko juž liátDavájetie liudiám žytieKtore jdie v sviát, ktore jdie v sviátVy jstie jstotą žytiaDiakújemo vám, diakújemo vámZá to, jže vy davájetieVášą vodu nám, vášą vodą námHej vy trävy, hej vy drževaMôjej piásni ton, môjej piásni támJest vieľką ôslávôstiąDzvųči áko dzvôň, dzvųči áko dzvôň Váše dáry ziemśky plodySkąpy tut náš čás, skąpy tut náš čásVodo ôhniu i vzdúšeMy diakújemo vámUmŕlbých tut ná tym svietieAko jakbých byl sám, áko jakbých byl sámHej ty zemio, náša zemioJa jsem áko tiáňChciálbym žiť tut z tobąJešče jeden dieň, ješče jeden dieňÔd vychodu dô západaÔd sěvera tám do juhaTut na káždy stránách svietaJest smutnek i tuhaTam ôd juha do sievera Ôd západa dô vychoduJdie tŕvoha i ržudyTiemnosti/tma i mtoku/šeroÔd sievera tám do juhaÔd vychodu do západaJdie čás lutym mrázovTięžkosti i chláduÔd západa do vychoduI ôd júha do sěvera Jdie chládná, strášná zimaJej pierže jest běleKomu jže jsi komu, komu môja milaKošiáliočką vyšyvála, košiáliočką šylaKošiáliočką vyšyvála, košiáliočką šylaKošiáliočką šylaKomu že jsi komu, komu môja milaKonia stuhą vystroila v járkie nápôilaKonia stuhą vystroila v járkie nápôilaV járkie nápôilaTôľko tobie, tobie šuhaičkuTôľko tobie nosim v môim sŕdiečkuKomu jže jsi komu, komu môja milaZ majoráňku viániek viála pô vodie pustilaZ majoráňku viániek viála pô vodie pustilaPô vodie pustilaÔdpusť jže mi ôdpusť, ôdpusť môja milaNiebudieš ty žena môja anie žiádna jnnaNiebudieš ty žena môja anie žiádna jnnaAnie žiádna jnnaTôľko tobie, tobie šuhaičkuTôľko tobie nosim v môim sŕdiečkuMy ôslávimo vás, sloviáńskie dievčinyDovidženia z vám, ôslávimo my vásÁle tejráz musimo do Anglička pláviťViäc ták počekájtie na nás znovuPôsluchájtie náš hlás, sloviáńskie dievčinyDovidženia z vám, pôsluchájtie náš hlásTejráz plávimo do Staroj AnglijiBudiemo plávať nápržez moržśkých trásPlávimo tám, do domov, na západGdie vietŕ pcháje nás, plávimo támPátržymo się späť chcemo vrátiťDo ôči a ust piękných slovianských dámPosluchájtie náš hlás, sloviáńskie dievčinyDovidženia z vám, posluchájtie náš hlásTejráz plávimo do Staroj AnglijiBudiemo plávať nápržez moržśkých trásSpokojnê jest tut, na zapádných vodáchTák ôdlično i spokojno jest tutI vozpomätajemo káždého večerTám vzadu sloviańskie dievčiny jsąPosluchájtie náš hlás, sloviáńskie dievčinyDovidženia z vám, posluchájtie náš hlásTejráz plávimo do Staroj AnglijiBudiemo plávať nápržez moržśkých trásJuž vidny jest dom, to Angieľská ziemiaPlávimo my tám, gdie vidny jest domBudiemo pamätáť vás dievčiny I vozpomätájtie vás v tiažkých chvilinachPosluchájtie náš hlás, sloviáńskie dievčinyDovidženia z vám, posluchájtie náš hlásTejráz plávimo do Staroj AnglijiBudiemo plávať nápržez moržśkých trásPijemo juž to vysmianite pivoRádujemo się i pijemo južZa dobrosť, za milosť, za sláva, dostatokI zdrovê, i ščęstie dlia všem dobržých dušPosluchájtie náš hlás, sloviáńskie dievčinyDovidženia z vám, posluchájtie náš hlásTejráz plávimo do Staroj AnglijiBudiemo plávať nápržez moržśkých trásZ támtej strony jázieraStoi lipka zielenaA ná tiej lipce, na tiej zielenieňkiejTržy ptáčki spievájąA ná tiej lipce, na tiej zielenieňkiejTržy ptáčkovia spievájąNiebyly ptáčkiTôľko tržy bráčekoviaCo zpieráli się ô jedną dievcinieKtóržy ti ją dôstannieCo zpieráli się ô jedną dievcinieKtóržy ti ją dôstannieJeden mlúvi jsteš môjaDrúhy mlúvi jeśli Bôh chciA tržety mlúvi môja nájdrožšájČemuś jsteš táka smųtnaA tržety mlúvi môja nájdrožšájČemuś jsteš táka smųtnaJácže nie jmám smųtna byťZá stárého kažą jdťNiemnoho jmám čásu, ješče dvie niediêle Môžem z tobą byťNiemnoho jmám čásu, ješče dvie niediêle Môžem z tobą byťJá Do Tebie — Vroclav Dialect
Ja do ciebżie, chcem przychodzićPoviedz, Kasiu, milujesz-li mniePrzyjdź ko/do mnie to ty mózesAle niemilovuje mnieJa kupsim cię psiękna sukieńkaPoviedz, Kasiu, milujesz-li mniePsiękna sukieńka môzem to nosićAle niemilovuje mnieJa kupsim cię psiękne butyPoviedz, Kasiu, milujesz-li mniePsiękné búty môzem to nosićAle niemilovuje mnieA jej zadoczky js taserPoviedz, Kasiu, milujesz-li mnieMôzemo vám dać ôznámenieAle milovać jesce nie.A jak to bude dzień pô svadźbePoviedz, Kasiu, milujesz-li mnieV dzień pô svadźbe to cię lubim I nad wszystko milujem cięSestro môjaJá nieustánnie k tobie jdiemMila môjaAlé já tobie nie vidimRųka tvojaChládna tykáje mnięSestro môjaJá ôčekavám tobieSestro môjaTy jsi žytia ôdhvôržMila môjaTy jého pôsliedno slóvoÔči tvojaMráźne hliędają mnięSestro môjaJá ôčekavám tobieSestro môja Ty jsi krásna i liápaMila môjaDôlia káždého človiečkaVypôjdiêmo, brátia, vypôjdiêmoVypôjdiemo my do poliZasiêjmo, sestry, my zasiêjmoZasiêjmo my zŕnoTutčas pržychodi jarovy čásSĺnce i mesięc volają násTutdień posried ziêmśkých trasNiesie się viêsny hlasNáša ziêmia, brátia, náša ziêmiaNáša ziêmia daváje žytieChvála tomu, sestry, chvála tomuChvála tomu my žijemoTutčas pržychodi jarovy čásSĺnce i mesięc volają násTutdień posried ziêmśkých trasNiesie się viêsny hlasZbiêrájemo, brátia, zbiêrájemoZbiêrájemo kviêty rožyI pôjdiêmo, sestry, i pôjdiêmoPodiękováť pržyrodieJizpijemo, brátia, jizpijemo Jizpijemo briezoveho sokNiêcháj žyja, sestry, niêcháj žyjeNiêcháj žyje náša ziêmiaTutčas pržychodi jarovy čásSĺnce i mesięc volają násTutdień posried ziêmśkých trasNiesie się viêsny hlasTám diáleko v starej siele žije jedná piękná dievkáÔčki jej kolorže mrázu chládne ôčki pĺne hnievuLice/tvárže/gysycht jej jáko snieh jsą biele svietla krasx́a, svietla šyjaJústa krásne i čŕvene jej jmęnuje się MárijaMôja duša się ráduje, v sŕdce môjom jásny směchKiedy vidim tvoje tvárže/lice/gysycht, běly jáko/áko běly sněhÓch, Márijo niechaj náš vspoločny čás viečnyNiechaj môžem ja pozrieť się v tvojich ôčych chládny mrázPoznál jesm marijų v kŕčmie, piękná ona jako dievaTáńcováliśmo jsmo dĺho piliśmo jsmo dóbro pivoČŕvony bylych jej rúmieniec ná jej piękných bělých tváržach/licach/gysychtachV môjej hlavie jasny ôbráz, běla sněžna tańceričkaMôja duša się ráduje, v sŕdce môjom jásny směchKiedy vidim tvoje tvárže/lice/gysycht, běly jáko/áko běly sněhÓch, Márijo niechaj náš vspoločny čás viečnyNiechaj môžem ja pozrieť się v tvojich ôčych chládny mrázPochytilem ja dievčynų pojechaliśmo jsmo diálekoOná piękná jáko zima, tvarže/lice/gysycht jej jáko bělo mliekoNáša cesta pĺná ščiastia, nášej dĺhej histórije Tutčás/djiś žijemo rázem, ja i nájpiękniejšá MárijaMôja duša się ráduje, v sŕdce môjom jásny směchKiedy vidim tvoje tvárže/lice/gysycht, běly jáko/áko běly sněhOch, Máriju v nášym žitiu pržyšlo juže zimny čásMráźny ôčy, tieple sŕdcia, běle lice… běla krasx́aMôja duša się ráduje, v sŕdce môjom jásny směchKiedy vidim tvoje tvárže/lice/gysycht, běly jáko/áko běly sněhÓch, Márijo niechaj náš vspoločny čás viečnyNiechaj môžem ja pozrieť się v tvojich ôčych chládny mrázMôja duša się ráduje, v sŕdce môjom jásny směchKiedy vidim tvoje tvárže/lice/gysycht, běly jáko/áko běly sněhÓch, Márijo niechaj náš vspoločny čás viečnyNiechaj môžem ja pozrieť się v tvojich ôčych chládny mrázJeden liátny dieň na rôzsviêtieZržáłam dô sąsiêdniêj zhrádTám smuhlianka-moldavánkaZbiêráje viniahaJá zbłedniêm, já zčierviênámZrázem jsem chciêł pôviêdiáťPôstávmo się nád ržekąAbychem pržyvitáli liátny usviêtyKądiêržavy kłon ziêleny lisť ržeznyJsem zmiłovánny a stydnim się pržed tobąKłon zileny, ták kłon kądiêržavyTák kądiêržavy ržeznyA smuhlianka-mołdavánkaÔdpôviêdiáła páržnię v sąłádie“Partizánsky mołdavanskyZhromáždiujemo/zbiêrájemo drúžstvoPro partizány je skoroÔpustili svoj rodny dômČekáje tię drožkaK partizánom v hąstiej liásie.“Kądiêržavy kłon ziêłeny lisť ržeznyTutáj pržy klonie się rôzstániêmoKlon ziêłeny, ták kłon kądiêržavyTák kądiêržavy ržeznyA smuhlianka-moldavánkaPôjšla pô chodnikiem dô liás V tym ôdpor jsem vidiálemCo z sobą niepôzválaA smuhliancie-moldaváncieČęsto dúmal pô nocę Nájedną svoją smuhliánkąJá v drúžstvie zpôtkálemKądiêržavy kłon ziêłeny lisť ržeznyZdrávo, páržeň, môj dobri, i môj dráhiKlon ziêłeny, ták kłon kądiêržavyTák kądiêržavy ržeznyHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržynêstie čášeTo jest dobro podkržêpênijeNá ôpovêsti nášýchPlával je na moržách človêkOn jedino pieprž jedĺPapriku jedl’po ĺžičkáchVráno i na ôbiadHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržynêstie čášeTo jest dobro podkržêpênijeNá ôpovêsti nášýchPlával z námi slávny námoržnikMnoho liubil on spievánijeNo znál lič jedinų piesnių”Másovo pohržêbánije”Hej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchTám na tichom okeanuStrohá buržka do nás došlaVšystko vypádlo do vodyBečka z rumêm zostálaHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchAko vietŕ pošumi do hlávêI vodny prostor jest niebieskyVtem rád poslucháje človêkMoržskich ôpovêstiHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchMy všystko jsmo moržskie vĺciTut jest moržačska zonaTut spievájemo i pijemoViele sámohonuHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchMoržák o jmęniu VôjtiechKtory plavál čęsto z námiSkočil do vody i čĺna nášaPchál ôbiemá rųkamiHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchNêcháj budien jhrájeTáka balalajka staráJhráje male ukuleleBándžo i hitáreHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchV Antličnom ôkeanuDobrže do sêta vpadáje rybaTám ty môžeš pochytiťDokońca veľrybaHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchDávno tomu siľny vietŕŠedl ôd Báľckieho moržáVielie ryb spádlo na bržêhiA jeden topoliaHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchPosluchájtie právdy ktoraNigdy się nie jzmêniJęzyk náš jest zrazumlivy Ludám bez učeniaHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchKámień tiažko v vodie tonêA čĺn po tej voda plávajeViäc poliej brátie vinaČloviek nie jest rybaHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchMy jsmo loviliśmo rybyNa Arktycie v dień normáľnyHledájemo a tám v sêtiách Jest nêďvêď polárnyHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchHej, piva niedostátekHej, vodka się końčájeZávolájtie kŕčmárža Niecháj viäcej nalievaHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchHej, človêce pôď do násPiesnie budiemo spieváťJesli nás rozumêšThda my jsmo brátiHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchNêcháj jhráją hitáryNêcháj vietŕ skákeť na vĺnáchNêcháj pržyjdą nám z moržáÔpoviêsti nášýchNie znájemo SwahiliNie spievájemo po Anglicku Posluchájtie, brátia šántov Na międisloviańskomHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchHej, ho nájlejtie vinoHej, ho, pržyniestie čášeTo jest dobro podkržepienieNá ôpoviesti nášýchNá Ôrávie dobržie, ná Ôrávie zdrave
Ná Ôrávie dobržie, ná Ôrávie zdrave Ná Ôrávie dobržie, ná Ôrávie zdrave Alé ná Ôrávie, alé ná ÔrávieHej, švárných chlápcov máleŠvárných chłápcov máłe a miłováť się brániŠvárných chłápcov máłe a miłováť się brániA ja náučena, a ja náučena Hej, dô samého ránaDô samého rána pôd ôkiêňkem staváťDô samého rána pôd ôkiêňkem staváťNá šiêroké poldnie, ná šiêroké poldnieHej z chłápcom się bôzkaváťV hornym koňci bývam v doľnom frájera jmámV hornym koňci bývam v doľnom frájera jmámDôprostržed viasníce, dôprostržed viasníceHej pô vodę chodiavámNiechodim pô vodę, áby jsom vypiłemNiechodim pô vodę, áby jsom vypiłemAlé dliá milého, alé dliá miléhoHej, abých ho vidiálaV hornym koňci sviêtia v doľnom zážinująV hornym koňci sviêtia v doľnom zážinująDôprostržed viasníce, dôprostržed viasníceHej, dievča námłúvająNienámłúvájtie mnie, ja jsi to nieprosimNienámłúvájtie mnie, ja jsi to nieprosimMilovám takých frájerov, milovám takých frájerovHej, v pôdkolieňkách nôsimTám zá horžámi, v piękniêj kráiniePržyšla súchota, súcho ôbrovskaRžečka nietečie, ten pržy mlynieTám zá horžámi, v piękniêj kráinieStudnia je prázdna v súšiêj kráinieA niediáleko, tám pôd dųbámiPiękny mládiêniêc pro pięknie dievčinieVýznaje milosť v súšiêj kráinieHej, hej, pržépiękny dôžď Niêcháj pržydie, pôtržebny jestHej, hej, milostny dôžďNiecháj pržyjdie dô tobie i mnieTám pôd dųbámi, v súšiêj kráinieStáje mládiêniêc i hlásno pláčeChoť svoje sĺzy pržémnoho lijeRžečka je súcha v sušiej krájinieHej, hej, pržépiękny dôžď Nicháj pržydie, pôtržebny jestHej, hej, milostny dôžďNiecháj pržyjdie dô tobie i mnieSŕdce junáka v súšiej kráinieDĺžiêj niezniêsie ôhromu žálięVyschniáta ziêmlia jého sĺzy pijeOn umiržáje v súšiêj kráinieA jého dúša v súšiêj kráinieLieti ko niebu, a dôždi nájdiePôsried ôblákov junák się vijeÔbláčnik hliędáje ko súšiêj ziêmieHej, hej, pržépiękny dôžď Nicháj pržydie, pôtržebny jestHej, hej, milostny dôžďNiecháj pržyjdie dô tobie i mnieDúša mládiêňca v tiejže kráinieNášla v niêbie dôždiêvą ržecęTa ržeka tečie, ta ržeka žijeA jz niêba zpadáje v tejže kráinie Zpójržže, kochána, pôpátrž, ô milaGdiê rzečka tieče, gdiê niêbo pláčeTám pôd dųbámi, mòkržiej kráinieÔčky dievčiny sĺzy nievroniąTám pôd Tatrámi v Sloveňskie ziemiStŕhl sia tám bôj prževiêľkýTám bôjováli sámi sloviáciMámičky nád nimi zaplákaliSloviêňśka mámka, áko jstie mnie tiažkoÁko jste mnie tiažko vychováliTutčás kiêdy róbiť jmám ô vás się stárať/ôpiêkováťNá vôjnę jsi mnie pôvôláliTám pôd Tatrámi v Slovêňśkie ziêmiHroby jsą hĺboko vykopanéNád nimi zapláče niejedna dievčinaKtore tám stoją ôpustianéAnduľka môja ják jsmo viêrneJák jsmo viêrne milováliTám pôd Tatrámi v Sloveňskie ziêmiMôj miláček je pôchoványPartizanskym chodnikiêm, pržez liádové piśmo sniehu Partizanskym chodnikiêm, máj k nám pržyniêsl svoją niahąSmŕť hrozila zánikiêm, káždého málého tvárž dieckaPartizanskym chodnikiem, kračiála všák piasň járaA ten ktory kračál smiale ô vodie a suchym chliebie Zdviáhl hlávę pržy piasni, a zdviáhl hlávę pržy piasniA kiêdy smiálo zdviáhl hlávę záhliędl žiáržyť svoją slávąSviát juž niebyl pržytiásny, a sviát juž niebyl pržytiásnyPartizanskym chodnikiêm, pržešiêl v tiehdy človiek k liudiêmÔsud hrozila zánikiêm - niezklonil się pržed ôsudiêmAlé z niežnym dôtykiêm zôtŕl sĺzu zdiêckých tváržy Partizanskym chodnikiêm, pržyniêsl nam piasń járaA ten ktory kračál smiale ô vodie a suchym chliebie Zdviáhl hlávę pržy piasni, a zdviáhl hlávę pržy piasniA kiêdy smiálo zdviáhl hlávę záhliędl žiáržyť svoją slávąSviát juž niebyl pržytiásny, a sviát juž niebyl pržytiásnyV žiářkym liátie, pôd lipkąV pôldnie pôśried träv zielioniejPržy kôrženie, pôd listiámiSiêdie rôľnik umôržennyToj drževieny dařPôd nimi skržyty jest mlády človiêkA vôkręh viêľky žářÔddycháje mlády junák Sĺnce žiárie vieľko siľnoSkržyť się pržy stáržej lipieTo jest dobrže i práviľnePiękna liátna dáľPôd drževom môže nájdť spôkojA vôkręh vieľky žářTejčás dnia jest pôlovicaV polie zláta jest pšenicaPôśried klássov stoje ženaStoje piękna PôludnicaÁko strášná ržečkaRôľnik staváje udiviênyA vôkręh vieľky žiářJdie človiek kò demonuVidie v mu nájpięknějšę ženęPôludnica zdviháje Svoję hroznę dláň kò niemuÁko siľny čárZpadáje mŕtvy junák ná ziemęA vôkręh vieľky žářÁko siľny čárChciêl mládiêc pôznáť dievčętiuPôznál on jedinié žáľKiedy dnia jest pôlovicaV polie zláta jest pšenicaPôśried klássov pláče ženaPláče smųtna PôludnicaToj korab znają všystko ludieJmęnuje się Billy of TeaOn po moržu plaváli, vieje vietŕOch plávimo do sviata brátiNiedĺho pržyjdie VelermanOn čáj i rum budie dáť námKiedy zabržmi d̦vonenie koniec prácyThdá my pôjdiemo vônTu na korábu pomaly plavają dniNagle v moržu opojawia się vieľki veľrybKapitan zdiaľky jeho čulI kržyči ”Davájtie dĺhym linim!”Niedĺho pržyjdie VelermanOn čáj i rum budie dáť námKiedy zabržmi d̦vonenie kôniec prácyThdá my pôjdiemo vonOch, voda się buržy i pieniA veľrzb do čĺna udáržajeV rųkie drži ostru hárpunuA čĺn státočne plávajeNiedĺho pržyjdie VelermanOn čáj i rum budie dáť námKiedy zabržmi d̦vonenie koniec prácyTgdá my pôjdiemo vonTen hrôzostrášny veľryba jdie do bojVisoko dviháje ôhień svojA tiahá čĺn na liniePržez ôhromnostiom moržśkých vodNiedĺho pržyjdie VelermanOn čáj i rum budie dáť námKiedy zabržmi d̦vonenie koniec prácyTgdá my pôjdiemo vonJuž je to tržydsáť dnyA v vzduchu hroźny ržev veľrybyMnoho státkov zanecháli práchVšyscy jsmo čuliśmo stráchNiedĺho pržyjdie VelermanOn čáj i rum budie dáť námKiedy zabržmi d̦vonenie koniec prácyTgdá my pôjdiemo vonTa bitva się bezkońčájeLina jest siľne a veľryb tákžeA Velerman pržychad̦aje káždy dieńAbých vzmocniť kapitána i nás všystkýchNiedĺho pržyjdie VelermanOn čáj i rum budie dáť námKiedy zabržmi d̦vonenie koniec prácyTgdá my pôjdiemo vonPržyďtie, pržyďtie, pržyďtie vdomJesiênnej zábavy tajemny tónPržychodi, pržychodi, oná i onVolá do doma jesienny d̦vôňVy, któržy žijtie ná tutoj ziemjiPržydi do doma, pržydi ščęstlivyJedtie jahody z námi rázemNiecháj ráduj się calá sieloPržyditie, pržyditie, pržyditie vdomJesiénnej zábavy tajemny tónPržychodi, pržychodi, oná i onVolá do doma jesienny d̦vôňTy ktory dávno ôdšedlieś/ôdpustil ôd ludiPržydi do doma, pržydi směloDuša môja, duša môja, ja niemôžem spáťGdy vidim tvojų suknų udržie mi v hlávieEj, hej, ej, hej, niemôžem ja spáťEj, hej, ej, hej, udržie mi v hlávieJesm strášnie umôržennyŽytie utiekájeI člověka opuščájeDušo môja, dušo môja tiemná roklináNáliepiejšiem miejstiem spotkánie bųdieš mnie pržyjemnáEj, hej, ej, hej, tiemná roklináEj, hej, ej, hej, bųdieš mnie pržyjemnáJesm strášnie umorienny/vyčerpannyŽytie utiekájeI člověka ôpuščájeDuša môja, duša môja, prosim mi pômožeJáko/áko zavsloná ôdhòď suknių pokržyt ná môj nožkaEj, hej, ej, hej, prosim mi pômožeEj, hej, ej, hej, pokržyt ná môj nožkaJesm strášnie umoriénny/vyčerpánnyŽytie utiekájeI člověka opuščájeDuša môja, duša môja, i znóva tų stójim/stójųUťrpenia i hlad ôdôšly smŕti się niebôjimEj, hej, ej, hej, i znóva tų stóim/stójųEj, hej, ej, hej, smŕti się niebôimRôzkviêtiály jabláni i hrúšiChoď pôplaváť hmly nád ržekąVýchodila ná bržeže, KátiušaNá vysocem bržeže ná krątiemVýchodila, ona začála zpiêváťÔ stepniêm šárym ôrlieÔ tym, ktorého miloválamÔ tym, kého či piśmo bŕhlaOj, ty piesň, pieseňka dievčeňskaTy letiš zá jáśnym sĺncem vśliádI vojovnika na diálekiej hrániciÔd Kátiušy pržedáj jej pržyviátNiêcháj pámiętaje prostą dievčinęNiêcháj vslyšie ják ôna zpiêvájeNiêcháj chráni svoją ôjčyniąA milosť Kátiuša zachránieRôzkviêtiály jabláni i hrúšiChoď pôplaváť hmly nád ržekąVýchodila ná bržeže, KátiušaNá vysocem bržeže ná krątiemHej, taka, hej taka, taka się mi páčeČeržešnička v máčkoviêm koláčiHej, taka, hej taka, co jmáje ládne pliucaDô prácy aj dô taňca je sącaHej, taka, hej taka, taka się mi liubieCo jmáje piahi a bialé zųbyHej, taka, hej taka, taka się mi hodiCo váržie, pečie umie vystrojiť hôdyHej, taką, hej taką, taką gdiê len taką nájdiêmCo by vniêsla dô života nádieHej, taka, hej taka, taka się mi sniavaNezkrociêná blaznivá a divkáHej, taka, hej taka, taka z hŕdzavymi kraschiámiZ ôhniêm v sŕdcie, co je pĺna vášnieHej, taka, hej taka, taka się mi rátaCo mi na noc pôôtvôržy vrátaHej, taka, hej taka, taka mi pô vôliCo drúhemu się niegdy niepôdvôliHej, taką, hej taką, gdiê len taką nájdiêmCo by vniêsla dô života nádieTaka się mi žiádaJák vyhleda rádaTaka się mi vyhledaCo mi ją káždy zavyhledaTaka z ôblymi bôkmiCo dáje mi tucet diêti a niezestárnie rôkmiHej, taką, hej taką, gdiê len taką nájdiêmCo by vniêsla dô života nádieTám na horže rastie piękny zhrádTám niehrozi nám žiadné hladJdi tám myla dievčynaČekáj ná tám mnie jedynieČekáj ná jedynie mnie támČekáj mnie pôśried vyśniových/čeržešných drževČekáj mnie pôśried ziêlených träv A ja pržydiêm iz viêčoraPátržeš na mnie od sieveraPátržeš na mnie jedynie támKiedy juž pôjdie dĺhi dieňPôjdiêmo pod lipovy tieňPod lipą my siedimoO pojezji budeme hvôržiťPoslucháj na jedynie mnie támTám na horže jest vyśniových/čeržešných zhrádTam v viêčеrem jsmo ty i jaSmáčne viśne my jemo/jedájemoI rázem się milújemo Milúj ná jedynie mnie jedynie tutŠčedržyk-ščedržyk-ščedržyčkaPrželiátila lástovičkaStála sebie ščebietáťHospodarža vyklakáťVyjďtie, vyjďtie hospodároPôddiváť się ná košáru Tám ôviečki pôkotili sięA jáhnięčki národili sięJmáš tovor všystko pržédobryBudieš jmieť miárku hrošyJeśli ne hrošy, to pôlovinkaJmáš mándžeľka čŕnobrovkaJeśli ne hrošy, to pôlovinkaJmáš mándžeľka čŕnobrovkaŠčedržyk-ščedržyk-ščedržyčkaPrželiátila……… lástovičkaÔd kiêdy Cŕnohora/čŕnohora bohateróvie jmáDumna jest ze svojich synóvimáCŕnohorci, cŕnohorci junáci i borci/bojovniciCŕnohorci cŕnohorci statoční clápciCŕnohorci, cŕnohorci junáci i borci/bojovniciCŕnohorci, cŕnohorci špátní chlápciGdiê ôd sviata cŕnohóra viêkovíma stojiČiastny státočny ničeho sie niebojiCŕnohorci, cŕnohorci junáci i borci/bojovniciCŕnohorci cŕnohorci statoční clápciCŕnohorci, cŕnohorci junáci i borci/bojovniciCŕnohorci, cŕnohorci špátní chlápciTám ná mátka ôrloe hnězdo narodilaNá dúmnym kamiênu tysiacy bohaterovCŕnohorci, cŕnohorci junáci i borci/bojovniciCŕnohorci cŕnohorci statoční clápciCŕnohorci, cŕnohorci junáci i borci/bojovniciCŕnohorci, cŕnohorci špátní chlápciA my jsmo dievčina z vkráiny
Dobry dieň, vám liudieňki, dobry dieňNiecháj źnie rádostné dzvôň piásniŠčęstie a dôlieňka pržyjdą ô sviátieI niebudie žiádna hôržkosť ná ziemliA my jsmo dievčina z vkráinyZpievámo áko slávičkiA my jsmo dievčina z vkráinyJsmo slávički nášej ôjčinyDobry dieň, vám liudieňki, všystkiem ukloňtie sięUpržymné vám prájemo piękné ďniAby kochánnie môhla vzplánąťNiecháj všystko ô čem máržyš się zpĺniA my jsmo dievčina z vkráinyZpievámo áko slávičkiA my jsmo dievčina z vkráinyJsmo slávički nášej ôjčinyPosried nášých domovNovina się niesieJuže koniêc liataJdie jesiêňPosried žĺtých hájovA v káždom liasieŽytie jdie spáťJuže jesiêňListy ôpadająViatŕ je niesie nahoržųPŕšie/doždie smųtno niêboPržyšla jesieńPosried nášých domovNovina się niesieJuže koniec liataJdie jesiêňHôržela lipka, hôrželaHôržela lipka, hôrželaPôd nią anička siediálaPôd nią anička siediálaHôržela lipka, hôrželaHôržela lipka, hôrželaJskiarki ná nią zpadájąJskiarki ná nią zpadájąSicke parôbci plakájąSicke parôbci plakájąHôržela lipka, hôrželaHôržela lipka, hôrželaLiem jeden zá nią nieplakálLiem jeden zá nią nieplakálChto nią fálošnie miloválChto nią fálošnie miloválHôržela lipka, hôrželaHôržela lipka, hôrželaHôržela lipka, hôrželaHôržela lipka, hôrželaHôržela lipka, hôrželaHôržela lipka, hôrželaNiepláčcie chlápci, niepláčcieNiepláčcie chlápci, niepláčcieRžadiej tą lipką zahášcieRžadiej tą lipką zahášcieNiepláčce chlápci, niepláčceRžadiej tą lipką zahášcieNiepláčce chlápci, niepláčceRžadiej tą lipką zahášcieNiepláčce chlápci, niepláčceRžadiej tą lipką zahášcieNiepláčce chlápci, niepláčceRžadiej tą lipką zahášcieNiepláčce chlápci, niepláčceRžadiej tą lipką zahášcieOch, Santiano, plavaj tyDaváj, Santiano!“Napoleon Zapáda” hvorže všyscy Vzdĺž rovniny MeksikaVot, dviháj się jdiemo myDaváj, Santiano!Dviháj się i plávimo myVzdĺž rovniny MeksikaOna ržýchla kliper jestDobržy chlápci na njim jsąDaváj, Santiano!A stáry státočny kapitan jest tutVozdĺž rovniny MeksikaVot, dvihaj się jdiemo myDaváj, Santiano!Dviháj się i plávimo myVzdĺž rovniny MeksikaSantiano jdie pô zláty sliadDaváj, Santiano!Pržy pržylųdkų Horn, vokrųh snieh i liadVzdĺž rovniny MeksikaVot, dvihaj się jdiemo myDaváj, Santiano!Dviháj się i plávimo myVzdĺž rovniny MeksikaTám byla bitvia pržy Molino Del ReyDaváj, Santiano!Gdie kapitán stritiel ô ôbie nohy dvieVzdĺž rovniny MeksikaTák strášny/hroźny i tiažky byl bôjDaváj, Santiano!Tám General Tejlor ôddál žytie svejVzdĺž rovniny MeksikaTák ôplákavamo ho, v hrobie leži onDaváj, Santiano!Pochováliśmo jsmo ho pržy pržylųdkų HornVzdĺž rovniny MeksikaTák strášny/hroźny i tiažky byl bôjDaváj, Santiano!Tám General Tejlor ôddál žytie svejVzdĺž rovniny MeksikaOj, chmieliu, chmieliu, wieczna slawa ciebieBez ciebie ziadna swadźba zabawaOj, chmieliu, oj nie bôze Niechaj Bôg cię pômôc dala Chmielu, nie bôzeOj, chmieliu, chmieliu, zielona rastlinaWczeraj bylo dievcza, dnies/tutdzień jest zenaOj, chmieliu, oj nie bôze Niechaj Bôg cię pômôc dala Chmielu, nie bôzeOj, chmieliu, chmieliu, nász horzky/tŕpky zazrakBez ciebie niebudzie ziadné piwoOj, chmieliu, oj nie bôze Niechaj Bôg cię pômôc dala Chmielu, nie bôzeJakobyś niechodzili pô drzevachWieniec dostalby wszystkych psięknych dzievachOj, chmieliu, oj nie bôzeNiechaj Bôg cię pômôc dala Chmielu, nie bôzeAle ty chmieliu, na patyczkách chodziszTy každe dievcza ôd wieńca ôswobodzišOj, chmieliu, oj nie bôze Niechaj Bôg cię pômôc dala Chmielu, nie bôzeOj, chmieliu, chmieliu, jimasz ty wieľku siliuMariczka tej nocy za muž wdalaOj, chmieliu, oj nie bôze Niechaj Bôg cię pômôc dala Chmielu, nie bôzePržyprávte uniformu, i zautra vypôjdiêmoJešče ráz, davájtie, ješče rázPržyprávte uniformu, bo vypôjdiêmo na vodęJešče ráz, davájtie i tiąghniemo, ješče rázČekáje nás Fundlándia, čekáje nás Sent DžonsJešče ráz, davájtie, ješče rázNás viedą hvězdy jásny, tám dievčiny jsą pržepięknyJešče ráz, davájtie i tiąghniemo, ješče rázNápisalem jsem piśmo, i jsem dalem pŕstień támJešče ráz, davájtie, ješče rázNa Dženny Lind jsem plaválem, tám to piśmo nápisalem jsemJešče ráz, davájtie i tiąghniemo, ješče rázČekáje nás Fundlándia, čekáje nás Sent DžonsJešče ráz, davájtie, ješče rázNás viedą hvězdy jásny, tám dievčiny jsųt pržepięknyJešče ráz, davájtie i tiąghniemo, ješče rázMôja drohá Maggi, kážem tię dovidženiaJešče ráz, davájtie, ješče rázAj kiedy/Choť tvoje molivanije byla vieľkim jhánieJešče ráz, davájtie i tiąghniemo, ješče rázČekáje nás Fundlándia, čekáje nás Sent DžonsJešče ráz, davájtie, ješče rázNás viedą hvězdy jásny, tám dievčiny jsųt pržepięknyJešče ráz, davájtie i tiąghniemo, ješče rázTám na horže horie ôhieňTám gde niêbo jest nêbieśkieSvětlo světu dáva silųSĺnce nám blěśkaje blěśkomTo jest náš dôstojny tániêcPržykrášenny lipovnym kviátemTo jest rádostny pržyvitannieÔdiešla viásna, pržyšlo liátoTo jest lud̦kých kmieniov/plemion plamiêńTo každej sielá siľná Iskrá iskržym novym blěśkomSvětlo jej áko piękná skržydlaTo jest náš dôstojny tánêcPržykrášenny lipovnym květemTo jest rádostny pržyvitannijeÔdešla věsna, pržyšlo lětoTo jest nieustánny taniecRázkvitaje květ lipovyTo jest pržyjetno pržyvitannijeV támte městie novy měsiącTo jest náš hodžienny tánêcI dôstojná jest náša pěsniaTo jest rádostny pržyvitannieÔdešla věsna, pržyšlo lětoHej, niegdiê znád čŕniej vodyVsiedie ná konie Kozák mládyLaskávie zbôhom się z dievčinąJešče laskávie z UkrainąHej, hej, hej sokolyVyhniatie się horám, liasám, ržiakám, diarámDzvôň, dzvôň, dzvôň, dzvônečkuMôj stepovy skovroniêčkuVelia dievčąt jest ná sviatieAlé nájviäcějši ná UkrainieTám môje sŕdce zôstániePržy milovánnie môjim dievčinieHej, hej, hej sokolyVyhniatie się horám, liasám, ržiakám, diarámDzvôň, dzvôň, dzvôň, dzvônečkuMôj stepovy skovroniêčkuŽáľ, žáľ, zá dievčinąZá ziêloną UkrainąŽáľ, žáľ sŕdce pláčeJuž jej viäcej nieuvidimHej, hej, hej sokolyVyhniatie się horám, liasám, ržiakám, diarámDzvôň, dzvôň, dzvôň, dzvônečkuMôj stepovy skovroniêčkuVina, vina, vina dájtieA ják umržem pôchovájtieNá ziêloniej UkrainiePržy milovánnie môjim dievčiniePržyjďtie, pržyjďtie, pržyjďtie v domJesiênniêj zabávy tájemny tonPržyhoďtie, pržyhoďtie, pržyhoďtie ona i onPržyziva dô doma jesiênny dzvôňTy ktory živiêš ná to ziêmiePržyjď dô doma, pržyď viêsiêloJedáj jáhody zájedno z námiNiêcháj ráduje się ceľkem siêloPržyjďtie, pržyjďtie, pržyjďtie v domJesienniej zabávy tájemny tonPržyhoďtie, pržyhoďtie, pržyhoďtie ona i onPržyziva dô doma jesenny dzvôňTy, ktory dávno ôdšel ôd liudyPržyjď dô doma, pržychoď śmiáloNiecháj ráduje się tvoja dúšaNiecháj nasýtie się tvoje tiáloPržyjďtie, pržyjďtie, pržyjďtie v domJesienniej zabávy tájemny tonPržyhoďtie, pržyhoďtie, pržyhoďtie ona i onPržyziva dô doma jesenny dzvôňTy, ktory jsi ôbráčienny v pticęPržyjď dô doma, ržychlo pržylietäťPôznáj ako živą tut živie liudyHliędáj ako živą tut tvoje diátiTy który jzšel jz tého domaVratie się, vrátie, vrátie się zpięťBudiemo rádie, áko się vrátišBudiemo rádie, ty budieš rádPržyjďtie, pržyjďtie, pržyjďtie v domJesienniej zabávy tájemny tonPržyhoďtie, pržyhoďtie, pržyhoďtie ona i onPržyziva dô doma jesenny dzvôňSlovieńsko Môje, Ôjčina Môja
Sloviêňśko môje, ôjčina môja, piękná jsteš áko ráj, áko rájNa tvojích horách nadhery trónia v dolinách šumiách milostny hájNa tvojích poliách się spieváli, ôjtcovija náši prácovaliSloviêňśko môje, ôjčina môja, piękná jsteš áko ráj, áko rájHej, jmám ôjčinę ja ješče jnną gdiê viêčne vládne môj Bôh a PánTám jsteš pôvola, tám jsi pržyviêdie Pán Ježis svojích ludiam zo všystko stránTám gdiê miznu žiaľ i náreky, tám budiem pržebyváť áž náviêkyHej, jmám ôjčinę ja ješče jnną gdie vêčne vládne môj Bôh a PánKym ten čás pržyjdie že się to stánie, chcem Bôhu vlásti žiť ôddáne.Bližniêmu slúžiť a právo hájiť, to heslo mládých vždy múšą byťVypôčitavosť a strách zdoláť, milosť a rádosť vyžaržováťKym ten čás pržyjdie že się to stánie, chcem Bôhu vlásti žiť ôddáne.Hej jmám ôjčinę, nie jedną v sviete gdie rádośtnie się hrámTu jsų milujem, niej ščęstie prájem a sŕdce svoje dámTu šumia horžy a potoky, hron spieváje piękne nim do notySlovieńsko. Môje, ôjčina môja, piękná jsteš áko ráj, áko rájHej, ha lipa taRázkvitają sŕdciej dvaJasno, sviátlo ty a jaAj kiedy ôkręh ťmaTáňcujemo ôkręhStárovieka drževaV jeho listiách kážda ptičkaPiękną piesną zpiêvájeHej, ha lipa taRázkvitają sŕdciej dvaJasno, sviátlo ty a jaAj kiêdy ôkręh ťmaSĺnce jest ná niêbieŽiárie vieľko jásnoHusli jhráją muzykaJhráją hlośnoHej, ha lipa taRázkvitają sŕdciêj dvaJasno, sviátlo ty a jaAj kiêdy ôkręh ťmaPôd lipą jest para,Mládiêc i mládičkaNá nich ruciách jsą pŕstenieRumianiêc ná tváržeHej, ha lipa taRázkvitają sŕdciêj dvaJasno, sviátlo ty a jaAj kiêdy ôkręh ťmaTut pržyjemny aromatÔd lipových kviátův Inspirúje všystkých muzykántov i pojetovEj biala lialiaPięknie się rôzvijaAj plánka zielonaŽe vráj juž dôzrževaHej stužečko čŕvenaV trävie pôhodzenáŠuhájko pôčiarneňyČy mi budieš viaržnyKrátka noc jásny dieňViäc asi niepržydieSládky bôźk pržy vinieVyhledál nievinnieChlápčiśko niezbiêdny Pržešlo juž tôľko dniViäc jsi się nieôzválBodáj tię čiart vzalRáz všystko pôminieJsem naivną dievčinąHĺboko ržeka Pržestáň náržekáťKrátka noc jásny dieňViäc asi niepržydieSládky bôźk pržy vinieVyhledál nievinnieChlápčiśko niezbiêdny Pržešlo juž tôľko dniViäc jsi się nieôzválBodáj tię čiart vzalEj biala lialiaPięknie się rôzvijaAj plánka zielonaŽe vráj juž dôzrževaKrátka noc jásny dieňViäc asi niepržydieSládky bôźk pržy vinieVyhledál nievinnieChlápčiśko niezbiedny Pržešlo juž tôľko dniViäc jsi się nieôzválBodáj tię čiart vzal