Embedded Files
Michael Melicher je mladý autor so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa už od detstva venuje kresleniu. Najviac ho fascinuje svet anime a manga postáv. Kreslenie je preňho spôsobom, ako vyjadriť svoje sny, emócie a pohľad na svet.
Vďaka grantovému programu „Povedz to umením 2024“, podporeného Nadačným fondom Slovanet pri Nadácii Centra pre filantropiu, vznikol jedinečný projekt, zameraný na Michaelovu umeleckú sebarealizáciu. Počas niekoľkých mesiacov vytvoril sériu originálnych kresieb – digitálny artbook „Hrdinovia všedných dní“, kde má každá postava svoj vlastný výraz, náladu, myšlienku či príbeh. Spolu vytvárajú pestrý svet, v ktorom sa Michael môže naplno prejaviť.
Projekt realizuje Spojená škola v Piešťanoch, kde Michael navštevuje Praktickú školu a pravidelne pracuje v záujmovom útvare ARTEKLUB, kde môže slobodne tvoriť a rásť.
Keď všetci zaspia, objaví sa on. Tichý, trochu zvláštny, ale odvážny. Nočný hrdina, ktorý chráni naše sny.
Hovorí sa, že žije v magickom farebnom lese. Nikto ho nevidel... Iba tí, čo veria.
Raz mu niekto povedal, že hrdinovia majú plášte. On má mikinu. A stačí mu.
Nie je strašidlo. Je len tichý pozorovateľ. Možno aj teba už niekedy videl.
V tomto lese sa nechodí. Tam sa len poskakuje a tancuje.
Je to les šťastia.
V hlave jej vždy hrá pesnička. Nikdy nie tá istá.
Ja veru neobsedím! (ŠUPS - maskot športu)
Stojí ticho. Nie preto, že by sa bál. Ale preto, že počúva vesmír.
Známy je len ako Hviezdny tulák. Objavuje miesta, kam sa iní ľudia zatiaľ boja pozrieť.
To som ja. Takto sa vidím.
Padali listy aj smiech. A nikomu sa nechcelo dnu.
Mama mu povedala, že zajtra sa ide ku kaderníkovi.
Stretli sa pri západe slnka. A odvtedy sa už necítili sami.
Možno sa nerozprávali. Ale rozumeli si aj bez slov.
V lese, ktorý rastie z farieb, nie je žiadny strom obyčajný. Ani ona celkom nie je.
Niekedy, keď sa zasnívam, mi patrí celý vesmír.
Ty vidíš kvet, ja vidím celý rozprávkový svet!
Unášaná vlnami, ticho čaká, kým ju niekto objaví.
Vidím ti na očiach, že ľúbiš mlieko!
V chladnej zimnej noci zahreje spomienka na teplý čaj od babičky.
Nerád sa háda. Radšej rozpráva s včelami.
Každý tu má svoje miesto. Spolu nám je dobre.
Niekedy sa trochu sa bojím, ale aj tak idem ďalej!
Keď je niekto smutný, sadne si vedľa neho. A aj keď len mlčí, pomôže to.
Keď je mi na Zemi ťažko, letím do svojho vesmíru.
Táto aktivita sa uskutočnila vďaka podpore Nadačného fondu Slovanet pri Nadácii Centra pre filantropiu.
Page updated
Google Sites
Report abuse