Naša expedícia sa začala v stredu 24.6 na školskom ihrisku. Tam nám pani profesorka povedala všetky podrobnosti, spravili sme si spoločnú fotku s DofE zástavou a o hodinu na to sme vyrazili. Našim prvým cieľom bol Panský diel, no cestou sme ešte navštívili Netopieriu jaskyňu, ktorá bola síce trošku zachádzka mimo pôvodnej značky ale na spestrenie trasy sme sa tam rozhodli ísť. Dozvedeli sme sa o nej zaujímavosti, ako napríklad, že v najstarších dobách v nej žili jaskynné medvede, no neskôr ich vytlačili pravekí ľudia. V staroveku tu našli útočisko príslušníci germánskeho kmeňa Kvádov a v stredoveku sa stala úkrytom obyvateľstva pred Tatármi či napríklad, že počas 2. svetovej vojny sa v jaskyni skrývali partizáni. Našu prvú obedovú prestávku sme si spravili na Panskom dieli, kde sme si ponatierali už aj tak slnkom spálené miesta, a pokračovali sme smer Šachtičky, kde sme si po ceste doplnili v studničke zásoby vody.

Až do Španej Doliny sme pokračovali po modrej turistickej značke a inak tomu nebolo ani cestou do zabudnutej dedinky Piesky, po ktorej nanešťastie už neostalo veľa. Po úmornej ceste sme vo večerných hodinách dorazili do cieľa na Starých Horách, kde sme si prvýkrát rozložili naše stany a pripravili teplé jedlo použitím varičov.

Po prvej noci v stane sme svoj druhý deň začali raňajkami a balením všetkého naspäť do ruksakov. Približne pár hodín pred obedom sme vyrazili na cestu smer Baláže s cieľom doraziť v neskorších poobedňajších hodinách na Kalište, kde sme plánovali prespať druhú noc.

Aj napriek tomu, že sme sa riadili mapou, párkrát sa nám podarilo trochu zísť z turistického chodníka vďaka nie veľmi dobrému značeniu. No po ceste sme natrafili na plno informačných tabúľ či dokonca osamotených obyvateľov na samotách. Napriek všetkému sme sa nakoniec cez plno prudkých stúpaní a kľukatých ciest dostali do stredu dediny Baláže, kde sme si spravili pauzu na oddych a hlavne obed.

Čakalo nás ale ešte dobrých pár kilometrov do kopca na Kalište a preto sme sa onedlho vydali na cestu. Cesta viedla priamo do kopca bez väčších zákrut a kde-tu sme mali možnosť stretnúť cyklistov. Takmer ku koncu stúpania sme natrafili na štáb televízie, ktorý sa pravdepodobne pripravoval na natáčanie. Mali sme dokonca aj možnosť stretnúť sa s pánom Kubovčíkom. Za krátku chvíľu sme už dorazili na Kalište, kde sme si najskôr prešli väčšiu časť dediny a potom doplnili zásoby vody z tunajšieho výdatného prameňa. K večeru sme pomaly začali rozkladať stany a pripravovať si teplé jedno na večeru.

Na posledný deň, keď sme už mali výpravu skončiť, malo od rána bohužiaľ pršať. Lejak nás našťastie nezastihol hneď z rána ale až po tom, čo sme sa stihli naraňajkovať a pripraviť na celý deň. Keďže táto menšia no intenzívna búrka netrvala dlho, hneď ako sa počasie trochu ukľudnilo a dážď prestal, vyrazili sme na cestu. Podmienky stále neboli najlepšie a miestami sme museli zle označené turistické značky hľadať v hmle.

Náš posledný deň začal cestou po asfaltke, z ktorej sa neskôr odbáčalo na turistický chodník. Po ceste sme mali šancu vidieť aj dve Salamandry škvrnité a takisto aj stopy srniek v blate. Rovnako bolo okolo cesty veľa lesných jahôd. Po tejto turistickej ceste sme sa dostali až do Podkoníc, kde sme sa najedli a kde nás znovu zastihol dážď. Ten sme ale prečkali pod malou strechou v strede obce.

Z Podkoníc na ceste do S. Ľupče sme šli krátky úsek opäť po asfaltovej ceste a potom sme znovu prešli na lesnú cestu, ktorá viedla k záhradkárskej oblasti. Lesná cesta, ktorou sme išli bola kúsok mätúca, ale nakoniec sme problém vyriešili aj za pomoci miestneho chatára.

Ako posledný míľnik našej expedície bol hrad na vrchole kopca v srdci Slovenskej Ľupče. Z posledných síl sa nám podarilo zdolať aj tento posledný výstup a na vrchole sme sa víťazoslávne odfotili s DofE vlajkou.