Priemysel začal produkovať rôzne formy odpadu, ktorý častokrát skončil v rieke. Voda vo Váhu sa začala znečisťovať, strácala čistotu a priezračnosť. Ďalším hrubým zásahom do života rieky bola v tomto období výstavba vodných diel na Váhu. Vodné nádrže chránia krajinu pred povodňami, ale úplne menia jej vzhľad 

a prirodzenosť. Prekrásna príroda, ktorá bola v okolí Váhu. Stovky hektárov lesa, lúky ktoré slúžili ako prírodné neresiská rýb, boli zakryté jednou obrovskou vodnou plochou. Priehrady veľmi negatívne zasiahli i do života rýb. Rybám bránia v migrácii na pôvodné neresiská čo má za následok, že rýb ubúda, dokonca niektoré druhy rýb úplne vymizli z našich končín. Preto bolo potrebné tento negatívny stav zvrátiť. V roku 1957 vzniká Slovenský rybársky zväz so sídlom v Žiline ako nástupca rôznych rybárskych ľudových spolkov. Tieto sa menia na rybárske organizácie. Rastie záujem o športový rybolov, ktorý je prezentovaný ako forma oddychu pre pracujúcich.

Nakoľko rýb v riekach ubúda je potrebné aby sa z rybára lovca stal i rybár hospodár. Štát v tomto období podporuje aktivity SRZ a jeho zložiek. Budujú sa odchovné rybníky, umelé liahne na odchov rôznych druhov rýb. Takto dochované ryby slúžia pre potreby zarybňovania rybárskych revirov a pre zachovanie genofondu rýb v našich riekach. Po roku 1989, kedy dochádza ku zmene spoločenského systému v našej vlasti mení sa i charakter SRZ. Tento sa transformuje na záujmové združenie občanov. Štátna pomoc zaniká. Rybárske organizácie zabezpečujú svoju činnosťz finančných prostriedkov ziskaných od svojich členov a z rôznych aktivít ktoré poriadajú.

V tomto období v roku l99l začína svoju činnosť i naša organizácia. Za 20 rokov činností sa nám podarilo vybudovať prosperujúcu organizáciu s dobrým materiálnym zabezpečením, ktorá stoji na dobrom základe. Tento spravodaj má prezentovať a ukázať síce krátke, ale veľmi plodné obdobie v živote šopomianskych rybárov.

                                                                                                                                                                                                                                                                               Jozef Ščípa         Predseda MO SRZ

História šopormianskych rybárov bola do roku 1990 úzko spätá so seredským rybárstvom. Prvý ľudový rybársky spolok v Seredi vznikol v roku I943. Spolok obhospodaroval úsek Váhu od mosta v Hlohovci až po most v Šali. Nemáme žiadne informácie, žeby niekto z našej obce bol organizovaný v tomto spolku.

Po vzniku Slovenského zväzu rybárov v roku l957 bolo už niekoľko našich občanov organizovaných v miestnej organizácii Sereď.

Boli to: neb. Jozef Holubanský, neb. Jozef Odrážka, neb. Štefan Karačoň, neb. Štefan Ščípa, neb. Alexander Lipovský, neb. Alexander Valkovíč, neb. Štefan Čutrík, neb. Karol Haberland a iní, zo žijúcich pamätníkov je to pán Ladislav Špánik. V tomto období reviry, ktoré sa nachádzali na území obce Šopoma, jednalo sa o Pasíenok, Melečku a v neskoršom období revíry Štrkovisko a Rolíčky patrili Sereďskej organizácii. Nárast členskej základne, zlé hospodárenie viedlo k tomu, že rýb postupne ubúdalo. Revíry bolo potrebné zarybňovať. A tu sa plne ukázala múdrosť, že bližšia je košeľa ako kabát. Sereď prednostne zarybňuje reviry, ktoré sú jej bližšie. Na revíry v Šopomi nezostáva. Narastá nespokojnosť so zarybňovaním revírov na území obce, narastá rivalita. V tomto období nie je dobrá hospodárska situácia v Seredskom spolku. 

Z podnetu ústredného orgánu je odvolaný výbor organizácie. Poslednou kvapkou do ohňa, prečo šopormiansky rybári si chceli vytvoriť samostatnú organizáciu bol nezáujem Serede o revíri v Šoponi. Ten spočíval v tom, že pri budovaní vodnej nádrže Kráľová došlo ku zásypu novovzniknutých revírov Štrkovisko a Roličky. Jednalo sa cca 5 ha na Bagrovisku a 0,75 ha na Roličkách. Po týchto udalostiach sa objavujú prvé snahy o vytvorenie samostatnej organizácie. V roku l985 sa vytvorila skupina rybárov okolo Milana Kollára, Alexandra Kišša, Františka Kováčika a neb. Bohuša Zemka. Títo sa poskúsili o založenie vlastnej organizácie, no zatial' neúspešne. Vznikol nový seredský výbor v roku 1986, ktorý v snahe utišiť rozpory

v spolku a upokojiť členskú základňu vytvára v roku l987 tri obvodné organizácie: Sereď 1, Sereď 2

a Šoporňa. Obvodné organizácie nemajú rozhodovacie právomoci no v určitých oblastiach dokážu ovplyvňovať chod MsO. Obdobie obvodnej organizácie možno považovať za obdobie prípravy na vytvorenie vlastnej organizácie. Po nežnej revolúcií v roku 1989 nastáva ten správny čas. V decembri 1990 prípravný výbor zvoláva členskú schôdzu, ktorá rozhodne o oddelení Šopome od Serede. Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Šopomi začína právne fungovať od roku 1991. Delimitácia majetku medzi Šoporňou a Sereďou bola v roku 1991. Do užívania sme dostali revíry na území našej obce 

a to: Pasienok, Roličky, Melečka, Štrkovisko a potok Jác. Zarybnenie týchto revírov v roku 1990 bolo v hodnote 17 000 Sk, čo predstavovalo 8 kapra. Ďalej sme do vienka dostali 5 000 Sk a starý rybársky dom

v hodnote 86 000 Sk. Tento potreboval kompletnú rekonštrukciu. keď sme museli začinať skromne chceli sme dokázať, že šopomianska organizácia prežije rok 2000. Elán a nadšenie nechýbalo členom výboru ani členskej základni. Začali sme vyvíjať rôzne aktivity - organizovanie rybárskych pretekov, hodových zábav, hľadali sme sponzorov a to všetko pre zlepšenie finančnej situácie organizácie. Za 20 rokov organizácie sa nám podarilo úplne zrekonšturovať rybársky dom - náklady boli vo výške 500 000 Sk.

Vybudovali sme odchovné bazény na odchov kapríka rýchleného. Odpracovali sme 1000 -ce brigádnických hodín pri čistenia skrášľovaní rybárskych revirov. Nárast členskej základne oproti roku l99l je viac ako 100%. O členstvo v našej organizácii je stále záujem a to hlavne z dôvodu dobre zarybňovaných revírov

a kapitálnych úlovkov rýb na našich revíroch. Šopomianská rybárska organizácia stoji na pevných základoch. Ako bude vyzerať o 20 rokov? To záleží predovšetkým na nás rybároch či budeme ku sebe tolerantní, či si budeme plniť svoje povinnosti voči organizácii, no v neposlednom rade i na schopnosti vyberať do čela organizácie ľudí zanietených pre rybárstvo, ľudí, ktorí sú ochotní nezištne niečo urobiť

i pre tých druhých na úkor svojich rodín. Budúcnosť je v našich rukách.

                                                                                                                                                                                                           Štefan Macho        Tajomník MO SRZ