Dunajská mokraďová vnútrozemná delta so svojou v Európe jedinečnou rozmanitosťou flóry a fauny nazývanou Dunajské luhy sa rozprestiera na územiach Rakúska od Viedne, Slovenska a Maďarska. Jedinečnosť prírodných scenérii a rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov mnohých milovníkov prírody doslova núti nazývať rieku Dunaj európskou Amazonkou a po preniknutí do jej tajov a krás vzbudzuje u každého neuhasiteľný a trvalý záujem o globálnu záchranu a ochranu jeho skutočne posledných zvyškov, najmä pred chamtivými developermi a poplatnými štátnymi úradníkmi, ktorým legislatívne stupne ochrany prírody či prírodné dedičstvo, ale aj občanom nič nehovoria, pokiaľ nedôjde k vytvoreniu Medzinárodneho parku Dunajské luhy, pre ľudí mimoriadne populárna, celospoločensky vysoko cenená a akceptovaná forma ochrany prírody.
Naše občianske združenie umožňuje zjednocovať vôľu a úsilie všetkých občaniek, občanov a inštitúcii smerujúcich v spoločnej spolupráce k naplneniu spoločného cieľa; od vytvorenia masového záujmu a podpory zo spodu priamo od občaniek a občanov, ako skutočných majiteľov Dunajských luhov, pri ich plnohodnotnej záchrane a ochrane až po vytvorenie Medzinárodného parku Dunajské luhy so susednými krajinami s poskytovaním informácii, vzdelávania a činností vedúcich k jeho trvalému udržiavaniu ako prírodného dedičstva pre nasledovné generácie.
Ešte pred vyše sto rokmi boli Dunajské luhy plne v takte, postupne narušené intenzívnymi nie vždy do dôsledku premyslenými civilizačnými zásahmi; zaberaním pôdy pre poľnohospodárstvo, ťažbou dreva, úpravami brehov pre lodnú dopravu, vodnými dielami, protipovodňovými hrádzami, ktoré luhy vymedzili do príliš úzkeho koridoru, bez kopírovania okraja luhov čo bráni na jednej strane vytvoreniu prirodzených záplavových území tak potrebných hlavne v čase veľkých povodní (čo plne potvrdili povodne z roku 2013) a jednak k zbytočnému oddeľeniu mokraďových luhov od životodárnych záplav. Najväčšiu zničujúcu ranu zasadil nie Dunaj ľudom, ale vďaka vodnému dielu Gabčíkovo ľudia Dunaju napriek veľkému odporu občianskych ochranárov prírody.
Vďaka vyššiemu stupňu demokracie sa na rozdiel od Slovenska a Maďarska občianky a občania Rakúska počnúc rokom 1984 obdobnému úderu vyhli a to svojou angažovanosťou za zachovanie jedinečných prírodných krás si vybojovali obrat v beznádejnej situácii pri začatí stavby vodného diela Hainburg, čo predchádzalo medializovaniu zámeru zničenia dunajskej prírody, po prvých výruboch stromov nasledovalo; niekoľkomesačné trvalé obsadenie staveniska tisíckami demoštrantov v zimnom období, vzdorovaniu brutálneho policajného zásahu, nasledované mohutnými protestami vo Viedni, vďaka čomu došlo k zastaveniu stavby a v roku 1997 vyhláseniu Nationalpark Donauauen - Národného parku Dunajské luhy, čím si občianky a občania zachránili, ochránili a zakonzervovali od Viedne až po slovenské hranice jedinečnú časť dunajskej prírody ako prírodného dedičstva pre nasledovné generácie.
Rakúsky občania nám občiankam a občanom Slovenska vydláždili cestu k vytvoreniu spoločného Medzinárodného parku Dunajské luhy a pred niekoľkými rokmi vyšli s ponukou a výzvou, aby sme sa pridali s našimi Dunajskými luhmi k jeho vyhláseniu.
Naše občianske združenie túto priateľskú a veľkodušnú ponuku od Nationalpark Donauauen priamo z úst jeho riaditeľa Mgr. Carla Manzano prijalo a bude sa snažiť vo vzájomnej partnerskej spolupráce o úspešné uskutočnenie spoločného Medzinárodného parku Dunajské luhy.
V úsily nášho občianskeho združenia nás plne podporuje Európska únia, ktorá svojimi programami plne podporuje takéto úsilie občaniek a občanov členských štátov Európskej únii v ich snahe o zachovanie prírodného dedičstva, čo deklaruje aj v brožúre Zelená infraštruktúra, vydala EÚ, 2010, z nej zopár dôležitých vyhlásení;
V marci 2010 Európska rada ministrov stanovila nový cieľ EÚ na ochranu biodiverzity (rozmaninosti živočišných a rastlinných druhov) na rok 2010: " EÚ má v úmysle zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ a obnoviť ich v čo najväčšej možnej miere a zároveň zvýšiť príspevok EÚ v boji o zastavenie straty biodiverzity na celom svete".
Územie Európy čelí väčšej strate biotopov a fragmentácii než ktorákoľvek iná krajina. Pre biodiverzitu to predstavuje zásadný problém.
Aj keď sú kľúčové prírodné oblasti teraz z veľkej časti chránené v rámci sústavy Natura 2000, ešte je potrebné umožniť, aby sa druhy mohli pohybovať medzi tymito oblasťami, ak sa má zlepšiť ich prežitie z dlhodobého hľadiska.
Zelená infraštruktúra napomôže tiež k zachovaniu zdravých ekosystémov, aby sa tak naďalej mohli spoločnosti poskytovať´cenné služby ako napr. čistý vzduch a pitnú vodu.
Najlepší spôsobna docielenie zelenej infraštruktúry je osvojiť si integrovaný prístup k manažmentu krajiny a starostlivé stategické priestorové plánovanie.