V zjazdovom lyžiarskom raji:

Marilleva a Tonale (Taliansko)

4.3. - 8.3.2006

 Jarná 4-denná lyžovačka: http://www.tiptour.sk/index.shtml?/lyzovacky/madona-di-campiglio.shtml 

 Marilleva

                             

podrobná mapa lyžiarskej oblasti: 140 vlekov 360 km zjazdoviek

kde sme boli - prehľadná mapa

http://www.skirama.it/ce/chisiamo.asp

Autobus odchádzal v piatok o 19,00 spred športovej haly. Cesta luxusným autobusom Mercedes (Nitrans) trvala 12 hodín. Šoféri boli vynikajúci profesionáli. Takže ráno sme si zložili veci v hoteli Hotel Chalet Al Foss a išli sme zjazdovať do Tonale. Snehu bolo veľa, prvý deň bola hustá hmla. Preto sme tento deň venovali bežkovaniu.

O 18,30 sa podávala večera. Predjedlo sa dalo vybrať zo švédskeho stola, kde bolo množstvo zeleniny, pizza ale aj výborné držky. Potom sa podávala polievka, ktorú každému naliali. Ďalším predjedlom boli cestoviny - špagety alebo taštičky. Až potom nasledovalo mäso, väčšinou 2 druhy na spôsob steaku a aj s prílohou. Na záver zákusok - puding alebo zmrzlina, či ovocie. Každý dostal toľko jedla, až kým vládal odmietať. K večeri sme si kúpili výborné červené víno v cene 6,20 EUR za fľašku. 

Izba bola úplne nová, na kartu, s podlahovým kúrením, s dvoma TV, trezorom, chladničkou, bidetom a s veľkým balkónom aj na posedenie. Hotel mal výborné feng-šuej: pod nim obrovská priepasť a a za ním kopec. Asi aj preto a aj vďaka úplnému tichu sa v ňom výborne spalo. Číslo izby bolo 307, na toto číslo sa objednávali aj nápoje, presso káva a sauna.

Druhý deň dopoludnia husto snežilo. Vločky boli veľké, vidieť nebolo daleko. Keďže bola nedeľa, navštívili sme sv. omšu v Marilleve. Tá trvala 35 minút, nekľačalo sa, zbor pekne smieval, a aj organ mal pekný zvuk. Miništrovalo 8 dievčat. Vymodlili sme zmenu počasia. Popoludní sa vylepšilo počasie, vyšlo slnko, a hneď to vyzeralo všetko inak. Posedeli sme si v Českej reštaurácii priamo pod lanovkou Marilleva 900 - Marilleva 1400 kde čapovali Budvar a menu bolo tiež typicky české za 7 EUR (knedlo-vepřo, sviečková, guláš). Oproti bol však Irish pub priamo pri lanovke. Pred večerou sme boli vo fínskej suchej a potom aj vo vlhkej saune. Zbavili sme sa tak zimných toxínov.

 Tretí deň bolo nádherný, slnečný bez mrakov a konečne ukázal prečo sa toto miesto na nazýva Slnečné údolie. Kúpili sme si denný skipass na celú oblasť za 37 EUR. Tí ktorí mali 4-dňové skipasy (za 135 EUR) mali v ňom fotku, ktorá sa zobrazila na obrazovke keď prechádzali turniketom.  Po chvíľke čakania na lanovku na Marilleva 1400, ktorá je úzkym hrdlom pre všetkých zjazdárov, sme sa dostali priamo do lyžiarskeho raja. Vleky a lanovky na seba nadväzujú a postupne sme sa dostali až do MADONNA DI CAMPIGLIO. Lyžiari sa roztratili a každý si mohol vybrať svoj svah alebo dlhšiu cestu, svahy boli najmä počas obeda poloprázdne (bol pondelok).  Lyžovali sme v nadmorskej výške približne 1600 - 2200 m.n.m.

Štvrtý deň bolo počasie znovu nádherné a tak sme mohli ísť lyžovať na ľadovec Tonale. Ski-bus nás doviezol až k údolne stanici lanovky. 5-hodinový ski-pass pre celú oblasť stál 26,50 EUR. Lanovka nás vyviezla na PASSO PARADISO v nadmorskej výške 2585 m.n.m. kde bola menšia zima ako po príchode do Bratislavy. Odtiaľ pokračovala už na ľadovci obklopenom vysokými vrchmi sedačka na CIACCIAIO PRESENA (2730 m.n.m.). Tam sa dalo občerstviť za bežné ceny. Odtiaľ pokračoval kotvový vlek na CIMA PRESENA vo výške 3069 m.n.m. Tam už dosť fúkalo. Dole sa išlo čiernou zjazdovkou, dalo sa to zísť aj priemerným lyžiarom, keďže sneh bol mäkký.  Na obed sme si dali pizzu za 5 EUR v peknej reštaurácii. Popoludní sme zjazdovali na svahoch oproti. Po návšteve Autogrilu pri dialnici sme pred 6. hodinou rannou vystúpili v Bratislave, kde bola ráno zima väčšia ako na ľadovci.

Fotoaparát sme zabudli doma. Vďaka našim priateľom zo zájazdu (Johan a Helena) môžeme však s ich súhlasom verejne publikovať niektoré fotky. Veľmi im za to ďakujeme.

Nech sa páči, obrázky z výletu sú na stránke Marilleva - Tonale 2006 - obrázky