2002, k moru a späť
Piatok poobede, len čo sme prišli z roboty, sme vyrazili spred „nášho domovského podniku" STODOLA v Hrnčiarovciach. Prvú noc sme ešte strávili na Slovensku v Rusovciach, neďaleko rakúskych hraníc. Ráno sme prekročili hranice a malebnou spolkovou krajinou Burgenland sme smerovali na juh.
Spali smena poli hneď vedľa lesa
z ktorého sa nad ránom ozývali čudné zvuky, asi ručali jelene. Výhodou bolo, že sme nešli po ceste pre autá (až na malé výnimky), ale cyklocestou cez polia, vinohrady a pekné dediny. Za jednou sme počkali dokiaľ mladí rakúšania v bezpečí kukurice dokonají v aute to čo sa patrí a keď odišli tak sme sa tam ubytovali.
V Korutánsku sme sa snažili napojiť na ďalšiu cyklocestu - „Drau radweg", ktorá ide popri rieke Dráva až do Talianska. Tomu však predchádzalo skoro celodenné sústavné stúpanie do kopcov
v začínajúcich Alpách (stúpanie oživovali zaujímavé upútavky). Zhora už bolo vidieťDrávu, keď nás vo vytúženom a ešte prudšom zjazde zastihol lejak. Vďaka Dodovmu defektu v polovici kopca sme sa aj s Milošom a Jankom schovali pod hotel, zato Ivan v zjazde dokonale zmokol. Kapa a Rudko už čakali dole pri pive. Keď sme sa napojili na Drávu, najprv sme s kvalitou cesty neboli spokojní, ale na ďalší deň sa zlepšila na slušnú šotolinovú vyjazdenú cyklocestu.
Po výdatnom dni sme sa zašili do lesa a doprali si zaslúžený odpočinok.
Po stranách rieky sa na ďalší deň začali vztyčovať Alpy a už sa aj viac začínalo fotiť.
Slnko pieklo a tak nám cestu z času načas osviežil alpský potok vlievajúci sa do Drávy. Podľa velikánskeho koryta bolo vidieť, že na jar sa musí topiť strašne veľa snehu. To isté bolo potom vidieť aj v Taliansku, pritekajúce malé dravé potoky vo veľkých suchých korytách.
Idylu na Dráve nám narušil len Kapa, ktorý sa nám stratil. Pri prameni
sme si ešte všetci naberali vodu a Kapa išiel trochu popredu. My šiesti hneď za ním. Šlapeme polhodinu a Kapu nikde. Tak dvaja z nás naspäť k prameňu a dvaja išli napred. Nepomohlo ani sústavné krúženie po obidvoch stranách rieky medzi dvoma mostami. Keď sme ho nenašli ani v nasledujúcom mestečku Spittal, rozhodli sme sa v rámci nášho dohodnutého pravidla vrátiť k miestu, kde sme sa naposledy videli - k prameňu. Tam sme prečkali búrku
a aj celú noc. Ráno sme opäť v Spittali skontrolovali nemocnice, ale po telefonáte ku Kapovým príbuzným sme zistili, že sa ozval a plánuje vlakom cestu domov. Nechali sme odkaz, že sa vraciame do Villachu
na železničnú stanicu, kde sa môžeme stretnúť. Ale Kapa sa už neozval a aj vďaka tomu sme sa o pár minút a metrov minuli, keď na tejto stanici prestupoval na Viedeň. On totiž spravil presne tú chybu, ktorej som sa obával, šlapal dopredu, lebo si myslel, že je za nami. A tak sa vracal vlakom až zo Sillianu od talianskych hraníc. My sme však stratili jeden a pol dňa a tak sme prešli do Talianska
pod Villachom. V Tarvisiu nás prekvapilo, že taliani majú stupačkové záchody a pivo v 0,66 l flašiach. Cez nádherné hory
sme prešli k alpskému jazeru-plesu, kde sme sa ubytovali. Zatiaľ sme stále spávali vo voľnej prírode. Až na to, že Janko s Milošom si už nemohli postaviť stan, lebo Kapa mal od neho tyčky (konštrukciu). Na ďalší deň sme ešte v Taliansku prekonávali dve sedlá, z prvého sme si spravili minivýlet lanovkou
hore.
Druhé sedlo predstavovalo 4 km krutého tlačenia bicykla do kopca, okrem Rudka samozrejme. Od tej chvíle začal šlapať ako ten zajac z reklamy na baterky, Rudko-Duracelko. Zo sedla
sme zjazdom vbehli do Slovinska a napojili sa na ďalšiu rieku - Soču. Pre cudzincov je to známa raftová rieka a preto tomu zodpovedali aj ceny v kempoch, vyše 7 € na osobu. Ale aspoň sme mali dobrú sprchu a trochu sme si vyprali veci. Popri Soči, ktorá pred slovinskou Novou Goricou už prestala byť pre rafterov zaujímavá,
sme zase prišli do Talianska - do Goricie. Už bolo pre nás hlavnou prioritou more a preto sme sa ponáhľali do prístavného mesta Molfancone. Tu nás však more sklamalo, bolo veľmi plytké a nie veľmi čisté.
A tak sme pokračovali ďalej popri pobreží až sa na kopci pod nami objavilo ďalšie prístavné mesto — Terst. Z kopca bol nádherný výhľad
a do mesta sme celý čas klesali. V meste už bolo aj čo pozerať: budovy, prístav, maják, more. Keďže v tento deň sme často prekračovali hranice, trikrát sme sa kúpali vždy v inom štáte. Najprv za talianskym Terstom
, potom za slovinským Koperom (ešte sme prešli po slovinskom pobreží cez Izolu
a Portorož) a po tretíkrát po prechode hranice v chorvátskom Umagu. More už bolo čisté a hlboké, ale čím viac na juh sa mi zdalo slanšie. V Umagu
sme sa „ubytovali" za mestom a vďaka vypitej tragarici a rakyji som sa s Jankom a Milošom v noci vybral do centra. Trochu sme to prehnali, lebo sme sa vrátili bez Janka. Toho sa podarilo nájsť až na druhý deň, v centre mesta a to na móle. V meste sa slovenskí turisti čudovali, že sme sem prišli na bicykloch a na námestí sme sa dokonca fotili s trnavákmi.
Nastalo naše putovanie naspäť na rodnú hrudu. Krížom sme to zobrali cez celé Slovinsko, ktoré nám dalo pocítiť svoju hornatosť.
Trochu ma štvalo, že to už neboli cyklocesty, cesty tu boli plné aút. Pred Ľubľanou nám začalo v kuse pršať a tak sme sa ubytovali za 50 € na priváte u jednej pani.
Všetci ocenili ten nadštandard, keď sme po večeri čítali časopisy a zaspávali na posteliach pri muzike od Vangelisa. Do hlavného mesta
sme skoro 30 km klesali a ešte aj po vetre. Bolo tu tiež čo pozerať, okrem iného majú aj pekné baby a mladí všetci „spíkujú" po anglicky. Cez Maribor
sme sa dostali až k maďarským hraniciam, ktoré sme prekročili až na 2. raz, lebo cez prvé nás vďaka malému pohraničnému styku nepustili. Trochu nás zarazila maďarská colníčka, ktorá nás prehľadávala ako pašerákov. Maďarsko
je totálna rovina a tak sme cez neho len rýchlo prefrčali so zastávkou v meste Györ. Idylku pokazili len maďarské kliešte, ktoré sa nám pomstili, že sme u nich nespali v kempe, ale na lúke za dedinou. Na Slovensku sme ešte spali za hranicami vo Veľkom Mederi, kde sme sa dobre najedli a pri hudbe robili spoločnosť mladým poľským mladomanželom.
Mali sme šťastie, lebo len čo sme prišli domov, začalo dlhodobo pršať a nastali záplavy v celej strednej Európe.
© M.Š.