Máj – vraj lásky čas. Pre nás gymnazistov sa stal máj časom nástupu do školy a návratu do normálu, aj keď tento pojem sa stal pomerne subjektívnym. Ani sa však nenazdáme a budeme si preberať vysvedčenia, keďže nám už jún klope na dvere. Leto, oddych, prázdniny... myšlienky, ktoré mnohých z nás motivujú a poháňajú dostať z nás to naj, aby sme úspešne ukončili tento skutočne nezvyčajný a bezpochyby nezabudnuteľný školský rok.
Čas sa nám kráti, no to isté nemôžeme povedať o našich študentských povinnostiach. Rovnako ako máj, aj jún sa bude niesť v duchu dokončenia prezentácií ročníkových prác, zbierania známok či kreditov. Pre nás parlamenťákov aj dotiahnutia posledných naplánovaných akcií či grantu, ktorý sme získali na vylepšenie študentského života na našej škole.
Aj keď pre nás má najbližšie obdobie toho v rukáve požehnane, ja osobne, a verím, že mnohí z vás tiež, sa snažím si toto obdobie užívať. Po siedmich či takmer ôsmich mesiacoch štúdia z mojej izby a kontaktom so spolužiakmi maximálne tak po telefóne, je to príjemná zmena. Bol nám zase sprístupnený čas na tvorbu spomienok, čas smiechu, kontaktu, ale aj zdieľania útrap či sťažností. A domácich úloh, samozrejme, tiež ☺. Čas, ktorý sa nám už nikdy nevráti. Tak, ako všetko s čím sa stretávame, aj táto skúsenosť nás mala niečo naučiť. Mne ukázala pojem čas v úplne inom svetle. A preto píšem tento úvodník celkom sentimentálne, pretože aj môj čas štúdia na našej škole sa pomaly, ale isto chýli ku svojmu koncu. Keby u nás zvonilo, povedala by som, že moment posledného zvonenia by mi ostal navždy v ušiach. U nás to však určite budú momenty podávania rúk, objatí a prianí si krásnych prázdnin.
Dovtedy Vám však prajem, milí učitelia, rodičia a študenti, veľa síl a energie. A určite aj to, aby ste si tento čas tiež užívali.
Lucka Luxová
predsedníčka študentského parlamentu