Good news

Život je zhoda náhod. Život je zbierka príbehov, zážitkov a skúseností.

Život je cesta. Život je dobrý nápad. A stane sa minimálne raz. Zvolíme si dobrovoľne úroveň a nastavíme si naše ciele. Krátkodobé a dlhodobé. Môžeme si vybrať viacero oblastí, ktorým sa budeme venovať, v ktorých chceme napredovať a posúvať sa vpred. Prekročiť náš vlastný tieň, vystúpiť z našej komfortnej zóny, investovať to najcennejšie, čo máme – čas, venovať sa tomu, čo nás zaujme, čo nás osloví, čo z nás robí lepších a kompletnejších ľudí.

Teraz už vlastne ani neviem, či tie predchádzajúce riadky sú definíciou života, školy či mimoškolskej činnosti nazývanej Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (DofE). Ešte to neviem ani poriadne vysloviť (The Duke of Edinburgh´s International Award) a už mám plný batoh príbehov, zážitkov, zábavy a poznatkov. Zistil som, že Mirka vie úžasne kresliť. A Lucka pomáha vo svojom voľnom čase starším ľuďom. Kajka doučuje mladších žiakov angličtinu. Ema s Ninou sa neuveriteľne zlepšili v španielčine a navyše vyzbierali kopu odpadkov vo svojom okolí. A Becca má tiež, okrem iného, talent na maľbu a módu. Ivi sa aj napriek ťažkému obdobiu venovala deťom z detského zboru. Sára chce jedného dňa pilotovať rýchle autá. Viktória má neskutočne rada zvieratá. Rovnako aj Vane pomáhala opusteným psíkom v útulku v Poprade a zorganizovala školskú zbierku. Spomínate si?

A po niekoľkých mesiacoch cieleného úsilia vo zvolenej úrovni a s nastavenými cieľmi (…mám pocit, že odpisujem prvý riadok môjho článku...) na konci školského roka som sa s nimi (a s ďalšími mojimi kolegami a kolegyňami) vybral spoznávať svet. Vraj prežiť v prírode či v súlade s prírodou. My sme to nazvali robiť JAMKY, založiť oheň, postaviť stan, odfotiť rastlinky a sledovať pobytové stopy. Viete, čo sú to pobytové stopy? Ja som to predtým nevedel, len som si domýšľal a improvizoval. Ale vedel som postaviť stan, založiť oheň a dodržiavať pitný režim. Raz ma dokonca pani učiteľka Demková pochválila. Neviem, či za ten ranný tanec alebo za obdivuhodný výkon na druhý deň. 17 km s plným batohom, prázdnym žalúdkom a obviazaným kolenom. A to len za jeden deň z tých všetkých nekonečných. Skúsili ste spať v senníku? Prežiť búrku v doline v Tatrách ďaleko od civilizácie? Počuli ste štekať mladého srnca? Ja som si myslel, že je to poľovnícky pes.

To všetko (a kopec ďalších vecí) viem vďaka tomuto programu, ku ktorému ma priviedla náhoda. A pani učiteľka Vernarčík.

Počas výučby v škole je ťažké úplne a do hĺbky spoznať všetkých žiakov, ktorých učíme, skúšame, známkujeme, chválime či karháme. Zvyčajne sú mimo školy celkom iní. A to celý čas opakovali: "Pán učiteľ, my to nedáme!" A dali. Dokonca niektorí mali málo, preto sa rozhodli pokračovať o dve úrovne vyššie (...znova odpisujem ten prvý riadok môjho článku...).

Cieľavedomosť, samostatnosť, húževnatosť, výdrž a pevná vôľa, tímová práca. To všetko a ešte aj čosi naviac (certifikát, odznak, významný záznam do životopisu či prihlášky na vysokú školu) si odniesli všetci účastníci, ktorí na sebe pracovali, ktorí sa naučili a ma naučili veľa vecí, ktoré som nenašiel ani v učebných osnovách ani v tematických výchovno–vzdelávacích plánoch.

Ak ste dočítali (trpezlivo a s porozumením) až sem, ďakujem a blahoželám vám. Rovnako ako všetkým našim študentom – účastníkom programu DofE.

Ešte by som rád dodal, že témou môjho článku bolo oboznámiť vás s tým, že existuje program pre mladých ľudí, nie sú to domáce úlohy ani projekty či zadania. To som mal asi napísať na začiatku.

A tiež by som mal pridať súhrn. Na ten sa môžete opýtať našich skvelých a fantastických Dofákov. Oni vám to vysvetlia omnoho lepšie. Sú to naši žiaci, vaši spolužiaci, súrodenci a deti vás – rodičov.

Peter Drozdučiteľ španielskeho jazyka a koordinátor DofE