Môj terajší pracovný život je už veľmi jednoduchý, som starobný dôchodca.

Po absolvovaní Základnej školy na Hviezdoslavovej ul. v Snine v roku 1963 som sa prihlásil na SPŠS v Snine, ktorá bola vtedy novou školou, fungovala ešte len tretí rok. O školu bol veľký záujem, a preto všetci žiaci robili prijímacie skúšky. Okrem slovenčiny a matematiky bola skúška aj z ruštiny a z technického kreslenia. Bola to strojnícka priemyslovka, a teda mala len jeden študijný odbor – strojárstvo. Štúdium ma veľmi zaujímalo, keďže som mal vzťah k technike a k technickým predmetom. Určitým nedostatkom tohto štúdia bolo, že sme mali len málo hodín matematiky a napr. fyziku sme mali len v prvom ročníku. Chýbalo vyučovanie cudzích jazykov, teda okrem ruského jazyka, ktorý bol vtedy povinný. Škola mala veľmi dobrú úroveň a dobre pripravila do praxe, ale aj na vysokoškolské štúdium.

Po maturite v roku 1967 som sa prihlásil na Strojnícku fakultu SVŠT v Bratislave. Bol som prijatý bez prijímacích skúšok a hneď som nastúpil na mesačnú letnú brigádu, ktorá pozostávala z kopania základov na plot okolo areálu novej nemocnice na Kramároch. Studenú sprchu som dostal na začiatku semestra na prednáškach z matematiky a z fyziky. Tam som zistil, o koľko sme my priemyslováci pozadu oproti gymnazistom. Bolo treba riadne zabrať a všetko dobehnúť.

Cez prázdniny po prvom ročníku do Československa vpadli vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom. Celá Bratislava bola obsadená vojskami, do budovy školy nás nevpustili, budova bola po streľbe značne poškodená (na každom okne bola v skle diera). Nemohol som urobiť zostávajúcu skúšku, a tak som na polroka prerušil štúdium. Zamestnal som sa vo Vihorlate na oddelení špeciálneho náradia ako konštruktér. Po prerušení som skúšku urobil a pokračoval som v štúdiu. Po treťom ročníku som sa prihlásil na špecializáciu Prístrojová, regulačná a automatizačná technika. Plánoval som po skončení školy učiť, tak som sa prihlásil aj na dvojročné Doplnkové pedagogické štúdium.

Po skončení vysokej školy v roku 1973 som od 1. septembra nastúpil ako učiteľ odborných predmetov na našu školu. Bol som vtedy prvý absolvent, ktorý sa vrátil na svoju školu. Bolo to také čudné, keď moji bývalí učitelia sa zrazu stali mojimi kolegami. Prijali ma medzi seba veľmi dobre. Učil som predmet Automatizácia, ale ak bolo treba, aj iné predmety. Dostal som na starosť Zdravotnícku družinu mládeže, s ktorou som sa každoročne zúčastňoval na súťažiach. Venoval som sa žiakom aj v Stredoškolskej odbornej činnosti a raz sme boli dokonca v celoštátnom finále v Prahe. Začal som vyučovať aj výpočtovú techniku a programovanie. V škole vtedy neboli žiadne počítače, teda na papieri sme niečo naprogramovali (v jazyku Fortran) a cestovali sme do ŠVS v Michalovciach, kde sme program nadierovali, odladili a spustili na sálovom počítači EC 1030. Oveľa jednoduchšie to bolo, keď sme už mali počítače PMD 85. Bolo treba prejsť na jazyk Basic, ale odpadlo cestovanie. A keď sme už mali PC, dokonca počítačovú sieť so serverom, pribudol Internet, možnosti boli obrovské.

Od roku 1980, kedy som si spravil inštruktorské skúšky, začal som učiť aj predmet Dopravná výchova a jazdiť ako inštruktor jazdy v autoškole. Žiaci tak mali možnosť popri štúdiu získať aj vodičský preukaz. Túto činnosť som vykonával celých 30 rokov.

Od 1. júla 1991 do 31. augusta 2007 som bol riaditeľom našej školy. Za tých viac ako 16 rokov prišlo v škole k viacerým zmenám. Zaviedli sme nové študijné odbory, Slaboprúdová elektrotechnika, Technické a informatické služby, Cestná doprava a Prevádzka a ekonomika dopravy – colná deklarácia. Niektoré už medzičasom zanikli, ale v čase svojho vzniku pritiahli do školy viac žiakov a mohli sme zamestnávať aj viac učiteľov.

V roku 1991 sme pri škole zriadili v rámci podnikateľskej činnosti školy vlastnú autoškolu, vybudovali sme autocvičisko, zakúpili sme autotrenažér. Mohli sme tak poskytovať výcvik žiakov aj pre iné školy, napr. Gymnázium v Snine, Obchodná akadémia v Humennom a tiež sme organizovali kurzy pre iných záujemcov.

Naša Stredná priemyselná škola v tomto roku bude mať už 65 rokov od svojho vzniku. Som veľmi rád, že som mohol z toho času byť 4 roky jej žiakom a 37 rokov byť na nej učiteľom. 

A čo by som odporučil terajším žiakom? Vážte si svoju školu, vážte si svojich učiteľov. Učte sa všetky predmety, všetko, čo sa naučíte, sa vám vo vašom budúcom živote zíde, ani neviete kedy a kde.