tanec - úvod

Tanec je pohyb v čase a priestore. Každý ho poníma a interpretuje nejako inák. Človeka v interpetácii tanca ovplyvňuje jeho charakter, vlastnosti, kultúra, alebo náboženstvo. Má mnoho podôb a patrí medzi najstaršie prejavy človeka. V časovej krivke predstavoval ochrannú i náboženskú úlohu neskôr i svetskú - zábavnú. Jeho delenie a členenie v súčasnej dobe je veľmi pestré. Tanec sa súčasne stále vyvíja.

Toto je veľmi stručná charakteristika tanca. Vyučovať ho pre jeho pestrosť je veľmi zložité. Aj učebné osnovy Zakladných umeleckých škôl (ZUŠ) sú zostavené okrajovo tak, aby dali priestor pedagógovi pri zameraní sa na základy i rozvinutejšie formy ľudového (ĽTA), klasického (KTA), kreatívneho (KRTA), džézového (JTA) a moderného tanca (MTA).

Keď som začínala s pedagogickou praxou a všeobecne s tancom, mala som len znalosti z folklórneho súboru a tradície, ktoré som zdedila po svojich rodičoch. Prišla som však do obdobia, kedy mi tieto vedomosti nepostačovali a tak som začala hľadať materiály. Bolo to krvopotné vyhľadávanie a prefocovanie či opisovanie kníh, článkov, ktoré som si objednávala cez miestnu knižnicu z celého Slovenska. Stálo ma to veľa, času, námahy, peniazov i priateľských pomocí. Nevedela som o žiadnej bibliografii, ale postupne v každej knihe či článku bola uvedená použitá literatúra, ktorú som si pachtivo nadobúdala a hltala. Dnes v dobe elektronizácie sú tieto moje slová neuveriteľné zvlášť, keď je množstvo materiálov na internete. Áno bola to doba, kedy som ako pedagóg bola v neistote či správne učím.

Neskôr, keď som začala v roku 1999 vyučovať tanec dostala som sa k metodickým príručkam pre ZUŠ z roku 1983. Príručky staré, učebné osnovy nové z roku 1995 a učebné plány sme si museli pre každý rok vypracovať. Prelom nastal v rokoch 2005 a 2007, kedy boli vydané Metodiky vyučovania pre všetky ročníky a druhy tanca. Ďalším prelomovým rokom bol rok 2008, kedy prišli do platnosti štátne vzdelávacie programy (ŠVP). Boli to nové skúsenosti aj nové postupy pri administratíve.

Veľmi mi pomohli školenia zamerané na jednotlivé tanečné druhy. Avšak stále mi chýba jednoduchosť nachádzania hudobných podkladov k tanečným variáciám vhodných pre deti, hlavne pre ĽTA. Niečo podobné ako majú hudobníci. Nacvičujú etudy či piesne a tie potom prednášajú na koncertoch. Učitelia nemusia nič vymýšľať, lebo majú hotové notové záznamy, alebo partitúry. Oni len určia dĺžku etudy, alebo piesne podľa zdatnosti žiaka. V praxi tanečného učiteľa by to znamenalo, že by postupoval vo vyučovaní tanečných motívov podľa metodickej príručky a k ním by bola poskytnutá inštrumentálna audohudba podľa ľudových regionov, ktorá by sa dala upravovať a varírovať, podľa predstáv učiteľa - pedagóga. Zároveň podľa charakteru ľudovej oblasti, by sa dalo do tejto podkladovej hudby aj spievať. Áno, poviete si, že takéto audionahrávky existujú. Samozrejme, no ja mám na mysli, aby to neboli audionahrávky kde je len predohra, spev, medzihra, spev a koniec nahrávky, ale aby si mohol učiteľ robiť podľa potreby dĺžku audionahrávky akú potrebuje, kde by bolo viac inštrumentálnej hudby. Postrihal by si ju ako sa to robí pri nefolklórnom tanci. Hlavne, aby tých nahrávok bolo viac na výber a originálnejších.

Ďalším akýmsi nedostatkom je terminilógia. Niektorí učitelia ju možno ani neučia, no ja si na nej zakladám, pretože mám stále na mysli, že keby som ju ja vedela vtedy, keď som to potrebovala, mohla som robiť tanečnú kariéru. Nemôžem dopustiť, aby som zobrala takú šancu svojim žiakom, aby sa nemohli venovať tanečnej kariére. Ba dokonca som niektoré názvy, ktoré používam zaviedla ja sama. Veľa názorov na výuku v ZUŠ sa rôznia. Jedny by chceli, aby žiaci boli pripravený pre konzervatória a iný, aby sa viac špecializovali na jednotlivé druhy tanca. Ja si myslím, že sú to dve veci, ktoré treba rozlišovať. Dajú sa realizovať, ale je potrebné vedieť akú formu treba zvoliť na realizáciu. Ja som zástanca toho, že žiak má byť pripravený na všeobecné tanečné vzdelanie a pokiaľ sa chce v tanci viac zdokonaliť nech si robí tanečnú prax v tanečnom súbore či už pri ZUŠ, alebo iných združeniach -súboroch, skupinách a i. Dôležité je, aby sa žiak naučil správne aplikovať jednotlivé tanečné druhy a štýly a vedel ich rozlišovať.

Táto webová stránka by mala slúžiť nielen pre mojich žiakov, ale pre všetkých, ktorý sa chcú niečo viac dozvedieť o pedagogike tanca.

Verím, že sa mi podarí zaujímavou formou vytvoriť niečo, čo tu po mne zostane a bude užitočné pre tanečnú verejnosť.

Vlasta Horňáková