Medzinárodný deň materinského jazyka

Jazyk, to čo nás spája a zároveň rozdeľuje, robí výnimočnými a zachováva našu históriu aj kultúru. Celosvetovo známy, pre každého rovnaký a predsa len iný, Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý si všetci pripomíname 21. februára už od roku 2000.

Nie je slovenčina ako slovenčina

Storočie po storočiach, úpravy po úpravách. Slovenčina, akú poznáme dnes, prešla nejednou zmenou. Historický vývoj nášho jazyka vieme rozdeliť na predspisovné s spisovné obdobie.

Predspisovné obdobie

Základom nášho terajšieho jazyka je praslovančina, jazyk Slovanov, ktorá sa používala až do 8. storočia a obsahovala len 50 hlások.

Počas jej používania sa v 5. storočí formoval na území Nitrianskeho kniežatstva praslovanský dialekt, ktorý sa stal aj západoslovanským jazykom.

V 9. storočí presne v roku 863 prišli na územie Veľkej Moravy Konštantín a Metod, bratia zo Solúna. Zostavili prvý spisovný slovanský jazyk, ktorý bol vytvorený na základe macedónskeho nárečia - staroslovienčinu. Jazyk, ktorý sa vyrovnal latinčine či gréčtine. Mal gramatickú, syntaktickú a štylistickú úroveň. Okrem jazyka vytvorili aj písmo - hlaholiku (viď obrázok) na základe malých písmen gréckej abecedy a cyriliku na základe veľkých písmen gréckej abecedy, ktorá je zároveň aj predchodcom dnešnej azbuky.

Od 5. až do 10. storočia rozprávame o starej slovenčine, ktorá preberala prvky z iných jazykov. Po páde Veľkej Moravy sa tento jazyk síce nestal úradným ani liturgickým jazykom vo vtedajšom uhorskom štáte, ale po dlhé roky spájal slovenské etnikum.

V istej etape sa na území Slovenska, ktoré bolo súčasťou Uhorska, nachádzajú dva jazyky súčasne, latinčina (11.-18. storočie) a čeština (14.-19. storočie). Latinčina bola jazykom najvzdelanejších ľudí v Európe, a preto sa stala aj úradným a liturgickým jazykom Uhorského kráľovstva počas jeho formovania. O pár storočí neskôr sa stala úradným jazykom čeština, ktorá bola pre občanov prijateľnejším a ľahším jazykom ako latinčina.

Medzi 16. a 17. storočím sa popri češtine a latinčine používala aj kultúrna slovenčina a to najmä v cirkvi a administratíve.

Spisovné obdobie

Prvou etapou spisovného obdobia je bernolákovské obdobie, ktoré trvalo od konca 18. storočia po začiatok 19. storočia. Snahou Antona Bernoláka, rodáka z Oravy, bolo nielen uzákonenie slovenčiny ako spisovného jazyka Slovákov, ale aj zvýraznenie slovenského ľudu pomocou tlače v slovenskom jazyku. V roku 1787 kodifikoval spisovnú slovenčinu, ktorej pravidlom bolo “píš ako počuješ” a v jej gramatike neexistoval ypsilon.

V polovici 19. storočia prebiehalo štúrovské obdobie, na ktorom sa okrem Štúra podieľali aj osobnosti ako Hurban a Hodža, ktorí sa snažili uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorá by bola pre slovenský ľud priateľnejšia. A tak v roku 1843 sa im úspešne podarila druhá kodifikácia spisovnej slovenčiny so základom stredoslovenského nárečia. Na základe návrhov a kritiky od Hodžu a Hattalu na Štúrovu spisovnú slovenčinu nastali v roku 1852 zmeny v jazyku. Na podnet Hodžu sa kodifikovali hlásky, ktoré sa používali aj v iných slovanských jazykoch, ako napríklad ä alebo ľ a na návrh Hattalu sa prestala označovať mäkkosť na hláskach e a i, a zároveň sa začalo rozlišovať mäkké i a ypsilon.

Matičné a martinské obdobie (1863 - 1875 a koniec 19. storočia) bolo významné Martinským úzusom, ktorý sa stal základom pre kodifikáciu syntaxe spisovnej slovenčiny. V tomto období Samuel Czambel vytvoril príručku, ktorá sa zameriavala na správne skloňovanie.

Po rakúsko-uhorskom (maďarskom) vyrovnaní v roku 1867 nastalo pre Slovákov ťažké obdobie – obdobie maďarizácie. Až po skončení vojny a vznikom 1. ČSR prinieslo našim predkom priaznivé obdobie v podobe oficiálneho používania slovenského jazyka.

V rokoch 1948 - 1989 vládlo povojnové obdobie, ktoré bolo významné pravopisnou reformou, ktorá sa uskutočnila v roku 1953. Svoju pozornosť získal aj Jazykovedný ústav Ľ. Štúra, ktorý zažíval svoj najväčší rozvoj.

Od roku 1989 hovoríme o súčasnom období. Najprínosnejším rokom bol rok 1991, kedy sa zaviedlo písanie veľkých písmen, či už pri uliciach, alebo náboženských názvoch. Naša gramatika bola obohatená o čiarky a stretli sme sa aj s výnimkou rytmického krátenia.

Text: Henrieta Vengrínová

Milí žiaci,

pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka sme si pre vás pripravili krátky kvíz o histórii nášho jazyka a s ním spätými udalosťami. Kvíz pozostáva zo siedmich úloh, na ktoré budete musieť hľadať odpovede pomocou internetu a vlastných znalostí. Každý z vás, kto zodpovie všetky úlohy správne, získa 100% alebo 1 do aktivity zo slovenského jazyka. Vypracované úlohy spolu s vaším menom a triedou máte možnosť poslať do 19. 02. 2021 na mail henrieta.vengrinova@gmail.com.

ÚLOHY

1. Čo je jazyk?

2. Chronologicky zoraďte jazykové obdobia na území Slovenska:

medzivojnové obdobie, praslovančina, súčasné obdobie, matičné a martinské obdobie, bernolákovské obdobie, povojnové obdobie, staroslovienčina, štúrovské obdobie,

3. Nájdi aspoň 3 znaky bernolákovčiny a štúrovčiny.

4. Nájdi aspoň 3 diela z tvorby Antona Bernoláka a Ľudovíta Štúra.

5. Ako sa volá príručka Samuela Czambela?

6. Priraď udalosti k rokom.

rok: 2003, 2004, 2006, 2009

udalosť: Krátky slovník slovenského jazyka, Novela zákona o štátnom jazyku, Slovenčina sa stáva rokovacím jazykom inštitúcií EÚ, Slovník súčasného slovenského jazyka

7. Čo je to Slovenské učené tovarišstvo a čo bolo jeho cieľom?