na Slovensku ako v Kocúrkove

1

Lepšie prirovnanie na dnešnú situáciu by som ani nevymyslel. Musím usúdiť, že politická situácia na Slovensku sa nachádza na bode mrazu a každý s každým sa háda. A kto za to môže? Všetci. Nechcem to zvaľovať na žiadneho konkrétneho politika. Myslím si, že do takejto situácie nás dostala celá vládna koalícia, ktorá nedokáže medzi sebou spolupracovať.

O to horšie je dnes aj to, že na celom svete nám vládne pandémia koronavírusu, ktorá zasahuje do života každého jedného z nás. Namiesto toho, aby vládny kabinet pomáhal ľuďom v núdzi, riešia komplexy, ktoré majú medzi sebou. Svedčí o tom aj fakt, že sa nekonalo ani zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky a vládna kríza sa tak presunula aj za dvere parlamentu. A čo s tým dokážeme spraviť? Vidím tu jediné riešenie – dosadiť na najvyššie funkcie ľudí, ktorí dokážu medzi sebou spolupracovať, a čo je najdôležitejšie, komunikovať s ľuďmi. Táto zručnosť dnešnej koalícii chýba, a preto sme sa dostali do takej situácie, v akej aktuálne sme.

2

Aké má spojenie Kocúrkovo so Slovenskom? Slovenská politika je napodobenina Kocúrkova. Niekedy mám pocit, že hlúpi vládnu múdrym…

Kvôli “Corona-vírusu” sa nám pomaly, ale isto rozpadáva vláda. Lockdown, celoplošné testovania, karanténa, zatváranie podnikov a iné obmedzenia nás už dostávajú na kolená. Myslela som si, že politici držia spolu. Ale čo naozaj robia namiesto toho, aby sa navzájom podporovali? Podávajú demisie a výhražné odstúpenia, čo vo mne vzbudzuje pocit, že naša vláda je iba napodobenina Kocúrkova, kde v parlamente koná iba jeden človek, ktorý ide slepo za svojím cieľom bez obzretia na nás - obyčajných ľudí.

Niektorí politici sú ako majster Tesnošil - kvôli ich postaveniu sú namyslení a cítia sa nedotknuteľní. Majú pocit, ako keby boli niečo viac vďaka ich postaveniu. Ľudia nemajú príjem a zamestnanie, ale politici si cestujú po svete so širokým úsmevom na tvári, pretože pre nich zákazy neplatia.

Nanešťastie, jediný rozdiel medzi Slovenskom a Kocúrkovom je ten, že v našom parlamente sa nenachádza Svoboda - niekto, kto je uvedomelý Slovák s pokrokovým zmýšľaním...

3

Keby Janko Chalúpka ešte žil, sám by si neuvedomil skok medzi storočiami, pretože momentálna situácia na Slovensku je úplným obrazom Kocúrkova spred takmer 200 rokov. Pýtate sa prečo? V parlamente nič nemá ani hlavu ani pätu. Všetci šíria intrigy, podávajú demisie, odstupujú, hádajú sa. Veľmi trefné je aj heslo: „Čo sa smeješ? Reč je o tebe." Krásne vystihuje situáciu o falošných diplomoch a tituloch našich ministrov. Žeby aj u nás hlúpi vládli múdrym?

Ako to nešlo „one time" cez prvú vlnu tak to nejde ani „next time" cez druhú vlnu. Satirický humor sprevádzal čitateľa celým dejom, teraz sprevádza aj nás, Slovákov, od začiatku novej vlády, a teda, aj začiatku pandémie. Prežívame jednoduché časy? Ani omylom, ale chaosom a útočením nič nezlepšíme. Preto by som zdôraznila podnadpis diela „len, aby sme v hanbe neostali," ktorý by sme nemali brať na ľahkú váhu a robiť všetko pre to, aby sa tak nestalo.

4

S prebúdzajúcou sa jarou nám začína rozkvitať nielen príroda, ale aj šarvátky medzi politickými „amatérmi“. V čase, keď na Slovensku pretrváva pandemická situácia sa ja osobne cítim ako vo veselohre Kocúrkovo, kde sa hlúpi snažia vládnuť múdrym. Ako dlho dokážeme toto trápenie ešte ustáť?

Mám pocit, že všetko je postavené akoby hore nohami. Žeby sa nám vláda začala riadiť pravidlom: „Čo môžeš urobiť dnes, odlož na zajtra a budeš mať deň voľna?“ V parlamente sa poctivo rokuje a nakoniec všetko, čo sa dozvieme je : „Dnes sme sa dohodli, že zajtra situáciu ešte raz prerokujeme... “ Postavy z Kocúrkova a z vlády sa veľmi od seba nelíšia. Všetci sa tvária ako pán Tesnošil, ktorý kvôli svojmu postaveniu začal byť namyslený. Akoby nikto nebol od neho lepší. Presne tak to vyzerá aj medzi politikmi. Oni môžu všetko. Pre nich žiadne pravidlá a zákazy akoby neplatili. Ich hádky pripomínajú detské sváry. Motto „Čo sa smeješ? Reč je o tebe!“ veľmi výstižne opisuje vzťahy nielen v diele, ale aj medzi našimi súčasnými štátnymi predstaviteľmi, ktorí očierňujú jeden druhého.

Neviem, či mám nad súčasnou situáciu plakať, alebo sa skôr smiať. Čo nás teda ešte čaká? Máme veriť už stokrát obohranému výroku „dobre bude“ ktorý nám sľubujú naši „Kocúrkovčania“ ?

TEXT: žiaci zo IV.A