Advent

Advent - čas pokoja, rodinnej pohody a lásky vo vzduchu. Viete ale, kde sa Advent vzal a ako sa postupom časov formoval? Slovo advent pochádza z latinského slova “adventus“, čo znamená príchod. Prvé informácie sa píšu už od 4. storočia, kedy sa adventný čas začal dodržiavať v južnej Gálií a neskôr aj v ďalších kútoch Európy. V Talianskom Ríme sa venovali prípravám na vianočné sviatky, no v keltských kruhoch museli dodržiavať a klásť dôraz na pôst a mentálnu prípravu. V oblasti Francúzka- vtedajších keltských a galských oblastiach sa advent začínal sviatkom sv. Martina, pričom trval 40 dní a skončil sa 6. januára- deň Zjavenia Pána. Predvianočný pôst sa dostal do časov veľkonočného obdobia a prvá keltská cirkev prijala rozhodnutie, že začiatok cirkevného roka umiestnia do predvianočného obdobia. Do toho času boli považované za začiatok roku Vianoce. Kelti však určili za začiatok roka sviatok podľa evanjelistu Matúša, teda 16.november (kalendár podľa východnej cirkvi). Nakoniec sa pápež Gregor Veľký v 6.storočí rozhodol uzákoniť adventné obdobie do predvianočného času, spojené so 4 nedeľami. Postupom času sa začiatok cirkevného roku začal považovať advent- teda prvá adventná nedeľa. Súčasná podoba prípravy čerpá zo starej rímskej kultúry- radostné očakávanie príchodu Pána, galikánske pestovanie striedmosti- pôst a taktiež aj v dedičstve učenia rozjímania a pokánia, keď grécky výraz pre pokánie znamená metanoiá v preklade “zmena zmýšľania“.

Adventné obdobie trvá teda 4 adventné nedele, pričom po poslednej nedeli nasledujú Slávnosti Narodenia Pána- 25. decembra. Obdobie sa udáva aj farbami- fialovou a ružovou. Fialová vyjadruje ctihodnosť a vážnosť, ale aj záhady a mystéria. Tmavý odtieň vyjadruje chtivosť po večnosti (večnom živote). V tretiu adventnú nedeľu sa naopak používa ružová farba symbolizujúca radostné očakávanie- príchod. Každá z adventných nedieľ má svoje ľudové označenie- železná, bronzová, strieborná a zlatá. Význam adventu vyjadrujú taktiež staré adventné piesne- roráty. Začínali sa spievať pred svitaním a mali ľuďom pripomínať, ako ľudia pred narodením Ježiša Krista kráčali v temnote. Roráty sa zmieňujú aj vo veršoch proroka Izaiáša: „Rorate caeli desuper et nubes pluant iustum, aperiatur terra et germinet salvatorem et iustitia oriatur simul ego Dominus creavit eum.“- takisto je to aj francúzska pieseň zo 16.storočia- Rorate caeli Desuper.

Typickým adventným symbolom je adventný veniec so 4 (niekedy piatimi) sviečkami. Tri sviečky majú byť modré a jedna ružová. Bonusová sviečka v strede má byť biela. Tento zvyk sa na Slovensko dostal zo západnej Európy. V roľníckych obciach sa plietol z obilia, popreplietal sa stužkami a papierom. Symbolizoval plody Zeme, požehnanie a ľudskú prácu. Jeho kruhový tvar odkazuje na Slnko (svetlo- Kristus), v náboženskej a biblickej symbolike vyjadruje úctu, potešenie a úspech. Jeho zničenie a nahradenie novým symbolizovalo rozlúčku a privítanie nového. Spočiatku mali sviece rozličné vyjadrenie- prvá značila prorokov, druhá Betlehem, tretia pastierov a štvrtá anjelov. Piata (pokiaľ je) má vyjadrovať samotného Pána. V 8.storočí sa symbolika posunula a sviečky symbolizovali 4 stavy, predpovedajúce Kristov príchod-patriarchov, sudcov, kráľov a prorokov.

Určite je dôležité nezabudnúť aj na sviatky ako deň sv. Barbory (4.12), Sviatok sv. Mikuláša (6.12.) a taktiež Svätú Luciu (13.12). V tomto čase je dôležité užívať si voľné a bezstarostné chvíle s rodinou, nezabúdať na vďačnosť a tešiť sa z maličkostí.

TEXT: Nina Vavreková