31. Výročie nežnej revolúcie

Budajky na hlavách a v uliciach ozývajúci sa zvuk štrngajúcich kľúčov - komunizmu odzvonilo.17. november 1989, deň ktorý zmenil nielen politické pomery, ale aj históriu Slovenska a Českej republiky - bývalej ČSSR.

Študenti, ktorí menia dejiny

Boli to práve títo mladí ľudia, ktorí sa rozhodli uskutočniť demonštračný protest proti komunizmu bez násilia. Prvý protest sa uskutočnil už 16. novembra 1989 v Bratislave za účasti 300 študentov. Študenti sa stretli na Hodžovom námestí, kde krátko po dospievaní štátnej a študentskej hymny prišli príslušníci ZNB, preto sa študenti pochodom presunuli na námestie SNP. Večerným mestom sa ozývali heslá ako ”Chceme slobodu!”, “Demokraciu, demokraciu.”, “Chceme školskú reformu.”, “Slobodu Bratislavskej päťke”.

Deň na to sa uskutočnil druhý protest v Prahe a práve tu sa stretli českí a slovenskí študenti, aby si uctili 50. výročie smrti Jana Opletala a zatvorenie českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom. Študenti pochodovali Prahou až k Vyšehradu, kde sa oficiálna časť protestu skončila. Neoficiálne však pokračovali až do centra, skandujúc heslá “Máme holé ruce” a “Jakeša do koša.” Žiaľ, tu ich obkľúčili policajti a z nevinného protestu sa stalo zatýkanie.

Od študentov až po národ

Udalosti predošlých dní nezostali nepovšimnuté, čo prebudilo záujem verejnosti, a tak sa ku študentom postupne pridávali umelci, akademici, aktivisti dokonca aj inštitúcie a divadlá. Začali vznikať spolky proti režimu, ktorý bol nastolený v krajine, a to Občianske fórum založené 19. novembra 1989 v Česku so silným vplyvom predstaviteľov Charty 77 a na Slovensku to bol program Verejnosť proti násiliu, schválený 20. novembra 1989. Od tohto dňa sa začala séria protestov v mestách Československa.

S nádejou až ku skutočnosti

Pretrvávajú protesty, ktoré čím ďalej, tým viac narúšali chod komunistickej strany až im napokon bolo viac než jasné, že s ich vládou je koniec. 27. novembra 1989 sa uskutočnil prvý generálny štrajk od roku 1948, kedy štrajkujúci podporili slová študentov. Žiadali koniec vlády jednej strany a slobodné voľby. To sa aj splnilo, pretože 7. decembra 1989 rezignovala komunistická vláda a o tri dni na to bola vymenovaná nová vláda, ktorá sa dodnes označuje ako Vláda národného porozumenia.

Vdýchnutý život spomienkam minulosti

Ľudia, ktorí nemali možnosť zažiť jednu z najväčších udalostí československých dejín si len ťažko vedia predstaviť situáciu pred, počas a po nej. Spomienky na Nežnú revolúciu nám dokážu poskytnúť najmä tí, ktorí boli jej súčasťou.

Nežná revolúcia pohľadom Heleny Pašiakovej, emeritnej riaditeľky EGT

Ako ste vnímali Nežnú revolúciu?

“Pozitívne, s veľkou nádejou na zmenu, s veľkými očakávaniami na slobodný rozvoj krajiny, na veľké možnosti najmä pre mladých ľudí, spravodlivú spoločnosť, kde jedna politická strana nebude mať absolútnu moc. Môj, vtedy 10 ročný syn, to vyjadril veľmi pekne, (práve vtedy sa na dejepise učili Rímsku ríšu) aby už neboli žiadne proskripcie (legálne prenasledovanie a zabíjanie politických oponentov).”

Ako Vás ovplyvnila Nežná revolúcia?

“Veľmi výrazne, veď vďaka Nežnej revolúcii mohla vzniknúť naša škola, ktorá ovplyvnila môj osobný i profesionálny život, život mojej rodiny, Tisovca, celého regiónu. Vychovala a ovplyvnila životy viac ako tisíc našich absolventov, ktorí sú úspešní, a dúfam aj šťastní a možno ich nájsť po celom svete. Ja som stretla skvelých ľudí na Slovensku, v USA, v Kanade. Bez Nežnej revolúcie by sa to nestalo.”

Ktoré veci boli lepšie pred Nežnou revolúciou a ktoré po nej?

“Zvyknem s humorom hovoriť, že za socializmu neboli v televízii hlúpe a primitívne reklamy, hoci nejaké boli, napríklad “zubná pasta s chlorofylom vzbudí nehu v tvojom milom”, alebo “jedine muž nekúpi si rúž.” Ďalšia dobrá vec bola, že štát podporoval šport detí a mladých. Dnes je to viac o rodičoch, ktorí si to môžu finančne dovoliť.

V čom ste Nežnú revolúciu podporovali a v čom nie? Zúčastnili ste sa na demonštračnom pochode počas Nežnej revolúcie? Aké to bolo?

“Na začiatku boli, ako pri každej spoločenskej zmene, veľké očakávania ľudí. Bolo veľké nadšenie - presvedčenie, že ľudia po páde socializmu budú konať čestne, čo bolo zo spätného pohľadu naivné, ale to bolo súčasťou nádeje na zmenu, v ktorú sme s presvedčením verili. To bolo cítiť všade, aj na zhromaždeniach, kde som bola - v Tisovci a v Hnúšti. Ľudia akoby sa zobudili, ožili, spolupracovali. Nadšenie a nádej boli hlavnými znakmi počiatočnej fázy Nežnej revolúcie.”

“Revolúciu pokladám za nedokončenú. Je všeobecne známe, že politická zmena trvá krátko, starý režim padne v priebehu niekoľkých dní. Ekonomická zmena je dlhšia. Najdlhšia, pár desaťročí, je zmena v mysliach ľudí. Pri pohľade na udalosti posledných dní, keď sa odhaľujú mafiánske spôsoby spravovania štátu, o ktorých sme niektorí tušili, nás čaká ešte veľa práce. Všetci si želáme žiť v spravodlivej a slušnej krajine, ako sme o tom snívali v novembri 1989. A je to výzva, ba dokonca povinnosť, pre vás, mladých, aby ste dokončili túto najdôležitejšiu zmenu. Na to potrebujete byť múdri, slušní, odvážni. A ja vám verím, že to dokážete.”

Nežná revolúcia pohľadom Jána Vengrína

Ako ste vnímali Nežnú revolúciu?

“Ako študent som bol rád, že sa ulejem zo školy a tešil sa na nové výzvy.”

Ako Vás ovplyvnila Nežná revolúcia?

“Osobne nijako, nakoľko som bol študentom I. ročníka na strednej škole a zmena po revolúcii sa vyvíjala až postupne.”

Ktoré veci boli lepšie pred Nežnou revolúciou a ktoré po nej?

“Pred Nežnou revolúciou boli sociálne istoty oveľa väčšie. Každý mal prácu a akákoľvek práca pred revolúciou kohokoľvek uživila. Sociálne rozdiely boli minimálne a boli sme potravinovo sebestačný štát. Porevolučné negatíva boli napríklad veľké sociálne rozdiely, začali nás riadiť európske a svetové organizácie, čím sme stratili samostatnosť na komplexnom rozhodovaní, nakoľko sa podriaďujeme napríklad Európskej únii.”

V čom ste Nežnú revolúciu podporovali a v čom nie?

“Podporoval som ju v zmene režimu. Chceli sme demokraciu, avšak v tej dobe sme nevedeli čo všetko “aj” negatívne nám môže demokracia priniesť. Videli sme vtedy len pozitíva - otvorený trh, cestovanie, podnikanie, atď.”

Zúčastnili ste sa na demonštračnom pochode počas Nežnej revolúcie? Aké to bolo?

“Áno, zúčastnil. Bolo to emotívne očakávanie budúcnosti. Všade veľa ľudí, ktorí boli plní nových výziev o budúcnosti a lepšom živote.”

Nežná revolúcia pohľadom Vlasty Hrončekovej

Ako ste vnímali Nežnú revolúciu?

“Najprv to bolo mätúce. Až po čase som pochopila, o čo ide. Myšlienka Nežnej revolúcie sa mi páčila a tešila som sa na slobodnejší život bez cenzúry.”

Ako Vás ovplyvnila Nežná revolúcia?

“Ovplyvnila ma kladne, ale mala som iné predstavy. Ešte sa neukázali tie najväčšie zmeny - treba dať tomu čas a nový dych. Je to na vás, pokračovať v tom lepšom.”

Ktoré veci boli lepšie pred Nežnou revolúciou, a ktoré po nej?

“Predrevolučné výhody boli tie, že mal každý prácu. Po vysokej škole ste mali istotu v zamestnaní, ktoré vás naozaj zaujímalo a bavilo. Ľudia mali taktiež možnosť nenávratných a novomanželských pôžičiek. Po revolúcii bola v práci taká výhoda, že svojou šikovnosťou sa ľudia vedeli dopracovať na vyššie a vyššie pracovné pozície a nebola odopieraná viera.”

V čom ste Nežnú revolúciu podporovali a v čom nie?

“Aj keď sme dostali slobodu slova, nevydobyjeme si to, čo chceme, tak ľahko. O demokracii treba rozprávať a chápať ju. Demokracia nie je len slovo, ale aj činy.”

Zúčastnili ste sa na demonštračnom pochode počas Nežnej revolúcie? Aké to bolo?

“Nie, nezúčastnila som sa. Ak by som však mala možnosť znovu sa rozhodnúť, určite by som išla.”

TEXT: Henrieta Vengrínová