Víťazné básne

Srdce

Ono bije

Ticho v nás

Zľahka, vtáča.

Čo niekedy napíname sluch

Ruky kladieme na hruď

Hľadajúc tep

Život v nás,

Taký tichý

Ako matkin smiech,

Taký pokojný

Ako šum lesa.

Také zradné a verné

Ono, chránené Jeho dlaňami

Ono, všeho nášho je,

Také ľahké a komplikované

Kde všetko dianie sa deje

Kde pocity pália

Kde lož chladí

Kde On svoje miesto má

Kde Jeho meno sa šepká,

Sotva raz sa ozve

Už je znova volané

A On naslúcha

A On počuje,

Kde On seje semiačka

A my ich polievame.

Ono bije

Hlasno v nás

Hlasno, dráča.

Čo niekedy ohlušuje

Bije v hrdlách a končatinách

Hlasnejšie ako výkrik

Hlas života

Kde strach sídli

Ako svedomie,

Kde láska sťažuje dýchanie

Ako hmla zrak,

Ono bije v nás

Niektoré zo skla

Niektoré ľadové

Kde napriek všetkému

Život kvitne

Lebo niet ochrany

Väčšej a krehkejšej

Ako hruď a rozum,

V hrstiach všetko zovreté.

______________________________

Martina Kováčiková III.A

1. miesto

Kamila

Volala sa Kamila,

Keď sa zrazu zlomila.

Červená kabelka,

zlomený opätok.

Večne prázdny pohľad,

žiadna zmena na dohľad!

Pri kraji cesty pokorne čaká,

takto ona na živobytie maká.

Ubolené srdce pod hrubou vrstvou make-upu skrýva.

Nie je to tak, ako to na prvý pohľad býva.

Doma choré dieťa v tme za ňou plakáva,

lež ona v daždi, pri krajnici postáva.

Jej pozemský pastier, diabol v ľudskej koži,

očakáva ju každé ráno vo svojej lóži.

Odovzdá mu telo,

zatiaľ čo jej duša puká,

keď zatvorí oči už nič neponúka.

Do týchto múk doviedla ju pýcha,

pri jej živote Boh len tíško vzdychá.

Oči k zemi skláňa,

a v duchu prosí Pána:

,,Viem, že ťa nie som hodna

No pomôž mi, prosím, zodvihnúť sa zo dna.“

____________________________

Alžbeta Smitalová, II.B

2. miesto