Sebarefklexie RKC




Zoznam podstránok


Popri „kultúre ospravedlnenia a odpustenia“ ale musí cirkev budovať „kultúru hrdosti a sebavedomia“. Neraz sa totiž dostáva do defenzívy, akoby mohla za všetko zlo sveta.
Zdroj: Gejovia, protestanti, ženy. Nepreháňa to František s tými ospravedlneniami? (Postoj)






Na stránke sa pracuje.


10. júla 2015



"Pokorně žádám o odpuštění, nejen za prohřešky samotné církve, ale i za zločiny spáchané na domorodých obyvatelích během takzvaného dobývání Ameriky," prohlásil František před aplaudujícím davem v bolivijském městě Santa Cruz. Podle papeže byly "ve jménu Boha" na domorodcích spáchány těžké hříchy. V roce 1992 se za "bolest a utrpení" domorodých obyvatel Latinské Ameriky omluvila i tehdejší hlava katolické církve Jan Pavel II.


utorok, 23. júna 2015

katkryptolog

Pápež František a "hojenie" starých rán - valdénskí a majster Ján Hus. Prosba o odpustenie nie je nikdy sebazničujúcim ponižovaním sa, ale vyjadrením skutočnej kresťanskej pokory.

Súvisiace odkazy:



22. decembra 2014

Vatikán. Papež František se dnes v Klementinském sále setkal se svými spolupracovníky z římské kurie k tradiční výměně vánočních blahopřání. Petrův nástupce při této příležitosti pronáší obsáhlou promluvu, v níž reflektuje pastorační službu Apoštolského stolce. 
„Upřímný vztah k Bohu – pokračoval papež – živí a posiluje společenství s druhými, takže čím více jsme vnitřně spojeni s Bohem, tím více jsme spojeni mezi sebou, protože Boží Duch sjednocuje a zlý duch rozděluje.“ Papež pak přešel k samotnému zpytování svědomí a načrtnul jakýsi „katalog možných kuriálních nemocí“, které „jsou v našem kuriálním životě nejobvyklejší“. Po vzoru otců pouště, kteří takovéto katalogy duchovních nemocí pořizovali, pak František představil seznam patnácti „chorob či pokušení, které oslabují naši službu Pánu“:
Viac: viď link vyššie.



Slzy pokánia.


 12. marca 2000,  Bazilika sv.Petra v Ríme

Vo veľkej Bazilike sv. Petra, postavenej na zvýraznenie víťazstiev Rímskej cirkvi, pápež, zhrbený bolesťou a pokáním, odetý do fialovej farby pokánia, sa v mene Krista ponižoval a zvolával:

- Nikdy viac urážky žiadneho národa, nikdy viac utiekanie sa k násiliu, nikdy viac diskriminovanie, vylučovanie, útlak, opovrhovanie chudobnými a poslednými. Nikdy viac rozdeľovanie kresťanov, nikdy viac nepriateľstvo k ostatným náboženstvám.

Pápežove slová padali do ticha zástupu kardinálov a biskupov.

Pápež zvýšil hlas:

- Kresťania sú vinní, že pripustili diskrimináciu rás a národov. Nespoznali Krista v tom, kto je hladný a smädný, kto je prenasledovaný, uväznený, nemá nijaké možnosti a nemôže sa brániť.







Pápež Ján Pavol II. vo fialovom rúchu, ktoré malo vyjadrovať pokánie, v nedeľu 12. marca 2000 požiadal o
odpustenie za hriechy cirkvi v posledných dvoch tisícročiach. Komentáre k tomuto historickému počinu sa však rôznili. Hoci väčšina z nich vyjadrovala obdiv nad odvahou hlavy katolíckej cirkvi, ozvali sa aj skeptické hlasy.



16.marca 1998, Vatikán


Citujem:
"Čo si musíme pripomínať
Vydávaním osobitného svedectva o Svätom Izraela a Tóre trpel židovský ľud v rozličných dobách a na mnohých miestach. Ale šoa bolo nepochybne tým najhorším zo všetkých utrpení. Neľudskosť, s akou boli v tomto storočí Źidia prenasledovaní a vyvražďovaní, sa nedá vypovedať. To všetko sa nedialo zo žiadneho iného dôvodu, ale len preto, lebo boli Źidmi.
Rozsah zločinu nám kladie mnoho otázok. Historici, sociológovia, politológovia, psychológovia a teológovia sa usilujú čo najhlbšie vniknúť do skutočnosti šoa a nájsť jeho príčiny. Na to je potrebné vykonať ešte veľa odbornej práce. Takýto jav totiž nemožno úplne pochopiť pomocou bežných kritérií samotného historického výskumu. Odvoláva sa na „morálnu a náboženskú pamäť“ a predovšetkým od kresťanov sa žiada veľmi vážne zamyslenie nad príčinami, ktoré k šoa viedli.
Skutočnosť, že šoa sa udialo v Európe, teda v krajinách s dlhoročnou kresťanskou civilizáciou, nastoľuje otázku vzťahu medzi nacistickým prenasledovaním a správaním kresťanov voči Źidom v priebehu storočí."

Viac tu.


Ženám
„Žiaľ, sme dedičmi dejín, v ktorých boli vo všetkých dobách a všade kladené nesmierne prekážky žene na jej ceste, lebo nebola uznávaná jej dôstojnosť, deformovali sa jej prednosti, často bola odsunutá na okraj, či dokonca uvrhnutá do otroctva. (...) No keďže – zvlášť v istých dejinných podmienkach – niesli za to objektívnu zodpovednosť aj mnohí synovia cirkvi, je mi to veľmi ľúto“ (List ženám, 29. jún 1995).
JPII.




Nekatolíkom
"Dnes ja, pápež rímskej cirkvi, v menej všetkých katolíkov prosím o odpustenie krívd, ktoré sa spáchali na nekatolíkoch v priebehu pohnutých dejín tohto ľudu. Zároveň zo strany Katolíckej cirkvi zaručujem odpustenie všetkého zla a neprávostí, ktoré znášali jej deti" (príhovor pri svätorečení mučeníka Jána Sarkandra v Olomouci, 21. máj 1995).
JPII.



1992

V roce 1992 se za "bolest a utrpení" domorodých obyvatel Latinské Ameriky omluvila i tehdejší hlava katolické církve Jan Pavel II. 

Indiánom
„Akoby mohla cirkev, ktorá bola so svojimi rehoľníkmi, kňazmi a biskupmi vždy na strane ukrivdených, pri príležitosti piatej storočnice od objavenia Ameriky zabudnúť na obrovské utrpenie spôsobované obyvateľom tohto kontinentu počas epochy dobyvačných vojen a kolonizácie? S úplnou úprimnosťou si treba uznať spáchané zneužitia sily, podmienené nedostatkom lásky u tých ľudí, ktorí nevedeli v domorodcoch vidieť bratov, synov toho istého Otca" (posolstvo Indiánom počas apoštolskej návštevy Dominikánskej republiky, 12. október 1992).



Comments