Ján XII. - najsmutnejšie dejiny kresťanstva.







Pápež Ján XII.

Rozmotávanie nekorektnej polopravdy z portálu ateisti.sk






Desiate storočie sa zapísalo do dejín kresťanstva najväčším úpadkom a nemorálnosťou bujnejúcou až na najvyšších cirkevných miestach. Pápež Ján XII. je azda symbolom obdobia, ktorému škodoradostné sekulárne jazyky dali prívlastok *"pornokracia.".
Nie všetko je však tak, ako sa píše, a najmä to všetko, čo sa píše, je zväčša vytrhnuté z kontextu a čitateľovi je podsunutá ľúbivá vtierajúca sa myšlienka čo by skratka medzi úpadkom cirkvi v 10.storočí a amorálnosťou všetkých kresťanov dnešných čias. Ach, akáže to slastná príležitosť si kopnúť do kresťanov a právo sa dožadovať zrušenia RKC, búrania kostolov a rozpredávania Vatikánu, aby sme nakŕmili svet.
Porovnajme si skratkovitosť argumentácie protibožencov s inými zdrojmi.

Citované z ateistických stránok.



Zabitý podvedeným manželom
Aj Maroziin vnuk sa stal pápežom Johanesom XII. Vtedy mal len 16 alebo 18 rokov a tak sa stal najmladším pápežom v dejinách. Počas svojho vládnutia si držal hárem žien, s darmi pútnikov prevádzkoval "kasíno", a rozhádzal cirkevné majetky. Dopúšťal sa incestu, podvodou a hovorí sa aj o vraždách. O jeho smrti je napísané: bol ubitý mužom, ktorý ho nachytal zo svojou ženou.
Zdroj: Škandály vo Vatikáne.



Nie sme až tak ďaleko v histórii ľudstva, ale zato sa pohybujeme v rozmedzí rokov 937 n. l. až 964 n. l. Prečo sú práve tieto roky zaujímavé? Dôvodom je život a najmä „príkladné” vládnutie najvyššieho katolíckej cirkvi a to presnejšie Jána XII To, že do funkcie nastúpi ako osemnásťročný ho prirodzene neurčuje k zvláštnym skutkom. Svoju ojedinelosť však medzi pápežmi, na tú dobu nie príliš výnimočnú, si buduje postupne. Ako špička v katolíckej cirkvi nielenže nevie po latinsky, ale zároveň jeho schopnosť písať je značne obmedzená, priam minimálna.

Po usadení sa na pápežský stolec sa skôr ako cirkevným a duchovným záležitostiam venuje ženám a bonus casino dievčatám rozličného veku. Cirkevných hodnostárov však zaskočí jeho zvláštny počin, keď z Lateránskeho paláca urobí vykričaný dom a usporiada tam orgie, ktoré by možno aj Casanova odsúdil.Biskup Liutprand sa k týmto skutočnostiam toho času vyjadril: „Dievčatá, ženy, vdovy, mladé i staré przní rovno na hroboch svätých apoštolov.” Jeho neobvykle silnej túžbe sa nevyhnú ani jeho sestry, ktoré plačúc sú nútené ukojiť jeho chúťky. S týmito udalosťami sa posťažujú aj matke, ktorá sa mu išla ponosovať. Sťažovanie sa však skončilo brutálnym znásilnením matky synom.

Zato zhýralý pápež je z cirkevného majetku veľmi štedrý voči svojim milenkám. Za ich dobré „služby” ich odmeňuje zlatými kalichmi, ktoré bez zábran kradne v kostoloch a dokonca aj priamo v bazilike svätého Petra. Ján XII. sa nevyhne ani mocenskému boju, počas ktorého sa neštíti vraždám, urezaným končatinám odporcov – kardinálov. Skon tohto „príkladného” svätého otca nastane v posteli, keď jeho hrátky s milenkou preruší rozzúrený manžel obhospodarovanej manželky.


Na porovnanie z iných zdrojov.

Niet pochýb, že v osobe Jána XII. zažilo pápežstvo stav najväčšieho úpadku.(>). No skôr, ako by sme sa uspokojili s týmto zaiste pravdivým výrokom, je potrebné porozumieť súvislostiam tej doby.
Ďalej budem pokračovať chronologicky zoradenými citáciami.

 890-936 n.l. V roku 890 sa narodila rímska šľachtičná a budúca senátorka Marózia, ktorá v príbehu rímskych pápežov zohráva významnú úlohu intrigánky.
Toto obdobie bolo zrejme inšpiráciou pre nepravdivý príbeh o pápežke Janke.
Rodokmeň tamtiež (>)
 10.storočie
Rím
 10. storočie v dejinách cirkvi patrilo k temným obdobiam. Časté striedanie pápežov, kupčenie s pápežským úradom, zasahovanie svetskej moci, dokonca vraždy pontifikov vrhali temné svetlo na najvyšší duchovný post. V dôsledku vnútorných svárov v rímskej spoločnosti prechádzal pápežský stolec od jedného pápeža na druhého podľa toho, ktoré z aristokratických zoskupení sa dostalo k moci. (>)
 zač. 10.stor.
r.904
 Od počiatku storočia významnú úlohu v Ríme hrala rodina Theofilaktovcov. Hlavou tejto rodiny bol veliteľ armády Theofylakt I., ktorý v roku 904 presadil na pápežský stolec svojho blízkeho príbuzného Sergia (ako pápež Sergius III.). Ten začal svoj pontifikát tým, že svojho predchodcu Leva V. dal zavraždiť. (Vrahom bol údajne protipápež Krištof > ) Bezostyšne žil v konkubináte s Theofylaktovou dcérou Maroziou, vplyvnou rímskou senátorkou. Marozia sa aj vďaka trojnásobnému manželstvu stala najvplyvnejšou osobou v rímskej kúrii a fakticky dosadzovala za pápeža takého kandidáta, ktorý sa jej zdal najvhodnejší. Toto obdobie veľmi výstižne opísal vo svojom letopise istý mních:
Moc v Ríme sa dostala v tej dobe do ženských rúk podľa proroctva: ženy budú vládnuť Jeruzalemu. “


Podľa Liber Pontificalis a podľa biskupa a historika Luitpranda z Kremony sa z ich nemanželského vzťahu narodil syn Johannes. (>)
 r.910 Marózii sa narodil syn Johannes, budúci pápež Ján XI. Otcom bol príbuzný Sergius, pápež Sergius III, bratranec otca Marózii. Pápež Ján XI. teda pochádzal z incestného vzťahu.
 r.911-913 pápež Anastaz III. ako bezvýznamný pápež sa dostal na stolec zásluhou Marózie.
 r.913-914 I ďaľší bevýznamný pápež sa dostal na stolec zásluhou Marózie.
 r.928 Marózia dala zavraždiť pápeža Jána X.
Ten za svoj kariérny vzostup vďačil pozornosti Theodory, matky Marózie a ženy senátora Theofylakta (otca Marózie) . >
 r.929Marózia dala odstrániť pápeža Leva VI.
 r.931 Marózia dala odstrániť pápeža Štefana VII.
 r.931 Keď v roku 928 dala zlikvidovať Jána X. a po ňom odstránila jeho nástupcov Leva VI. a Štefana VII., na pápežský trón mohol zasadnúť jej syn Johannes, ktorý dovtedy pôsobil ako hlavný kňaz baziliky Santa Maria in Trastevere.


Marózia očakávala, že ako pápež bude jej poslušným nástrojom na posilnenie vlastného postavenia.

Od počiatku pontifikátu sa prejavil ako pápež, ktorý dbal na posilňovanie duchovného života veriacich. Svojimi privilégiami pre niektoré kláštory podnietil ich rozvoj.

I ďalší jeho život bol ovplyvnený zásahmi matky, ktorej záver života už nebol taký pompézny.
Zdroj: Ján XI. na Wikipédii.
r. 935 Ján XI. zbytok svojho života prežil uväznený v Lateránskom paláci a jeho činnosť sa obmedzila iba na prísne cirkevné povinnosti. Vo väzení Alberich s Jánom zachádzal údajne ako so svojím otrokom.
 pred r.955 Maroziin druhý syn Alberich, vyvolal proti jej moci v Ríme vzburu, počas ktorej bola ona i Ján XI. uväznení. Alberich sa stal faktickým rímskym diktátorom, ktorý si však v ničom nezadal s praktikami svojej matky. Sám sa postaral o to, aby v roku 955 sa po smrti Agapeta II. stal pápežom jeho syn Oktavián (ako pápež Ján XII.).
 r.932V období rokov 932 - 955 bol všemožným vládcom Ríma senátor Alberich II. Jeho syn Oktavián, iba osemnásť-ročný mladík, sa po smrti pápeža Agapeta II. stal jeho nástupcom akopápež Ján XII.

Alberich ešte pred svojou smrťou († 955) zaviazal rímsku honoráciu prísahou, aby po Agapetovej smrti zvolili na pápežský stolec jeho syna, ktorý mal po ňom nastúpiť aj ako knieža. Hoci sa týmto porušovalo nariadenie, zakazujúce dohody počas života pápeža o jeho nástupcovi, predsa sa po Agapetovej smrti Alberichov syn stal pápežom ako Ján XII.
  Biografické údaje o Oktaviánovom mladom živote chýbajú, do histórie sa zapísal skôr svojimi mravnými danosťami. Jána XII. historické záznamy opisujú ako človeka nemorálneho a frivolného, ktorý svätopeterský stolec poškvrnil viac než ktorýkoľvek pápež pred ním. O veci duchovné nejavil záujem, mal sklony k roztopašnému až zhýralému životu. Tradujú sa orgie, ktoré s početnými konkubínami usporadúval. Uvádza sa, že s obľubou predával kňazské hodnosti. Známa je legenda o premene Lateránskeho paláca na verejný dom.

Ako mnoho pápežov pred ním aj po ňom, ani Ján XII. sa nevyhol zasahovaniu svetskej moci do svojho úradu. V jeho prípade to však prinieslo významné zmeny v dejinách pápežstva a bolo príčinou dovtedy najväčšieho poníženia aké vrcholný predstaviteľ kresťanskej cirkvi musel podstúpiť.
Zdroje: Wikipédia -Ján XII.
 r.959 Otvorený vojenský konflikt s talianskym kráľom Berengarom II. plieniacim sever pápežského štátu.
 r.960 Ján XII žiada nemeckého kráľa Ota I. o pomoc a sľubuje mu cisársku korunu.
Po stabilizovaní situácie Oto odchádza.
 r.963 Ján XII sa spojil s niekdajším kráľom a konšpirujú proti Otovi. Ten sa vráti, zbaví pápeža Jána XII. stolca
  Oto sa po tretíkrát vracia do Ríma, zbavuje Jána XII. úradu a pápežom sa stáva Lev VIII. Ján XII. na úteku dostal mŕtvicu a zomiera.