Úvahy‎ > ‎Moje úvahy‎ > ‎

O dobre a zle




Zoznam podstránok



Každý živočíšny druh sa vyvíja podľa nejakého programu. Tak napríklad piliarka slivková má jedno svoje štádium v plode slivky. Pre pilarku slivkovú je život v plode slivky dobrom, lebo je v súlade s jej programom. Ak takú piliarku objaví vrabec - zhltne ju. Pre piliarku je to zlé, no tu sa krížia programy vrabca a pilarky. Zlo pre pilarku je dobrom pre vrabca.
Aj človek má svoj program vývoja. Napĺňanie toho programu vývoja človeka, každého jedinca rodu homo sapiens, je v súlade so zámerom, prirodzenosťou jeho bytia. To je dobro v biologickej rovine. Narušenie takého prirodzeného vývoja je zlo. Nazvite si to prípadne nejakým programátorským slengom, mňa nič nenapadá, nie som cez IT. Človek však má schopnosť povzniesť sa nad program a zamýšľať sa nad tým, čo je v súlade s prirodzeným vývojom a čo je v rozpore s ním. Má schopnosť - na rozdiel od tej pilarky slivkovej alebo vrabca domového uvedomovať si priebeh programu, uvedomovať si príčiny aj dôsledky svojho konania pre svoj vývoj. (Doplnkový program "
Slobodná vôľa"). V prípade človeka jeho program bol doplnený ďaľšími aplikáciami. napr. aplikáciou interakcie s inými členmi kmeňa, rodu, štátu a civilizácie. Jeho interakcia s okolím sa rozrástla o ohľaduplnosť (súcit, vcítenie) do potrieb iných živočíšnych druhov a prirodzenosti ich vývoja. Vníma prirodzenosť nielen iných foriem života, ale aj program vývoja neživej hmoty a v konečnom rade aj zákonittosti v duchovnej sfére. Program človeka teda nie je len systémom príkazov a nevyhnutných úkonov, ale komplikovanou sebareflexiou a spätnými väzbami na celé svoje okolie. Dobro je teda pre človeka stav, kedy človek žije v súlade so svojim prirodzeným vývojom ohľaduplným k prirodzenosti vývoja všetkého naokolo. Akonáhle človek začne porušovať túto rovnávahu prirodzenosti , koná zlo. Keďže takýto systém je veľmi komplikovaný, človek si vytvoril ako pomôcku morálne kodexy. Tie umožňujú mnohé rozumové operácie zrýchliť tým, že stavajú na skúsenosti už prežitého, skúsenosti predkov, a človek sa správa už podľa zadefinovaných príkazov. Ak žije človek v súlade s príkazmi (prameniacimi v skúsenosti predchádzajúcich generácií), koná dobro. Ak jeho konanie vykazuje znaky kolízie s takýmito vzorcami správania, koná zlo. Na to, aby takéto uvedomelé správanie mohlo fungovať, človek si vytvoril aj kontrolnú funkciu svojho myslenia, rozhodovania a konania. Kontrolná funckia človeka zodpovedná za súlad našich rozhodnutí s morálkou (zadefinovanými vzorcami správania) sa volá svedomie. To funguje nielen v reálnom čase, ale aj do budúcnosti (kedy zvažujeme dôsledky našich rozhodnutí), ale aj spätne - kedy prehodnocujeme správnosť nášho konania, či bolo správne alebo nie, či sme konali dobro alebo zlo.

Pôvodne napísané pre diskusiu tu.















Comments