Úvahy

Prečítajte si :
























Čo sú tradície?
Zachovávané obyčaje opakujúce sa v čase.

Čo je fašizmus, nacizmus, identita a tradícia
V živote sa stretávame s mnohými výrazmi, ktoré sa používajú aj napriek tomu, že poslucháč ako príjemca a rečník (bloger) ako dodávateľ informácie vlastne ani nevedia, čo chcú vypovedať. Kdesi vnútri tušíme definíciu termínov, no pri snahe o jej reprodukovanie zlyhávame. Vysvetlenia týchto pojmov sú však veľmi jednoduché. Až tak, že tie slová používame podvedome ako zástupné sady zvukov pre isté spoločenské javy. Ponúkam vám teda pár mojich ľahko zapamätateľných vysvetlení nejasných pojmov..
Čo je fašizmus? Fašizmus je silný štát.
Fašizmus ako silný štát zasahuje do základných prirodzených práv človeka cez zosieťované štátne štruktúry a nástroje štátnej moci a práva.
Klerofašizmus je silný štát s dominantným vplyvom Cirkvi. (Vojnová Slovenská republika nebola klerofašistickým štátom).
Komunizmus je druh fašizmu vyznávajúci tak trochu inú mytológiu a symboly. ((Kohout)
Môže byť liberalizmus fašistický? Ano, zaiste. Ak sa princípy a ideológia liberalizmu vynucujú a pretláčajú orgánmi štátnej moci bez slobody ich odmietnuť. (Napr. Výbor LGBT pri Úrade vlády)
Môže byť sekulárny humanizmus fašistický? Akákoľvek ideológia môže byť fašistická - stačí tak málo - napríklad zneužívať právo na obmedzovanie slobody prejavy, myslenia, konania. Napr. toto je prejav  sekulárno-humanistického fašizmu. Akýkoľvek počin zneužitia moci a práva na obmedzenie slobody prejavu jednotlivcovi alebo skupine je prejavom fašizmu. Výskyt systému takých opatrení je už prejavom fašistickej spoločnosti. EU (jej riadiace zložky) je dnes právom označovaná za fašistický štát.
Prečo sa ľudia boja definície fašizmu? No preto, lebo samy majú strach z nálepky fašistu.
Môže byť fašizmus dobrý? Fašizmus je odozvou na stav bezvládia a anarchie. Niekdajší dopyt po silnom štáte je logickou reakciou na extrémnu sociálnu nespravodlivosť. Fašizmus bol šírený ako pozitívny prejav nastolenia disciplíny a poriadku. Vo svojej podstate však potláča prirodzené ľudské práva. Keďže v povahe človeka je maximalizácia moci, fašistické zriadenia sú vedené psychopatmi a ľuďmi z mafiánskeho prostredia. Je to prienik ekonomicky dravej suity do vedenia štátu, ktorá cez zákonodarnú moc mení nastavenie morálky a hodnôt, aby maximalizovala svoj vplyv a benefity. Aj keď pohnútky k nastoleniu fašizmu sú na počiatku kladné (vymožiteľnosť práva, silný štát, poriadok, spravodlivosť), samotný fašizmus berie ľuďom slobodu prejavu v prospech doktríny a celku. Zanikajú individuálne prirodzené práva a človek sa stáva otrokom systému. Fašizmu logicky prerastá do diktatúry a tyranie.
Je klerofašizmus problém? Klerofašizmus bol vnímaný ako pokus poľudštenia fašizmu a v Taliansku mal širokú podporu. Opieral sa o vedecké štúdie a náuky o nevyhnutnosti vodcovského princípu na jednej strane a kresťanskej morálky a humanistických hodnôt na strane druhej. No aj presadzovanie kresťanských hodnôt nesmie byť diktatúrou. Takže klerofašizmus aj keď bol motivovaný túžbou po poľudštení ateistického systému moci je diktatúrou zabraňujúcou slobodu voľby vyznania. Je v rozpore s evanjeliovou zvesťou.
Je potrebné proti fašizmu bojovať? V demokratickej spoločnosti latentná prítomnosť fašizmu nie je problém. Naopak, je prospešná, lebo udržuje spoločnosť v dobrej kondícii a v strehu - zcitlivuje spoločnosť na prejavy porušovania ľudských práv. Takže boj proti fašizmu v demokratickej spoločnosti nie je nevyhnutný - okrem filozofickej povahy dišputy o spoločnosti. V diktatúre je boj proti fašizmu nevyhnutný - napr. občianskou neposlušnosťou. Sú to spojené nádoby. Čím je štát fašistickejší, tým prostriedky boja proti fašizmu sú brutálnejšie. Za vlády formálneho katolíka a ateistického zločinca Hitlera boli atentáty na neho prejavom boja za spravodlivosť.
Nacizmus je silný štát založený na zvýhodňovaní vlastného národa pred inými. Nacizmus je systém politickej evolúcie a politického darwinizmu. (Nie je to len systém prenasledovania židov, ako mylne uvádza Kohout. Nacisti prenasledovali aj iné národy.)
Tradícia je zvykové správanie na základe múdrosti skúseností.
Identita je príbeh, ktorého sme súčasťou.
Tradícia je rytmus identity.
Ak nás spája spoločný príbeh, s ktorým sme sa stotožnili, hovoríme o spoločnej identite. Každý môže mať viacero rôznych identít, ktoré nás spájajú s rôznymi skupinami ľudí. Napr. sme Slováci a súčasne sme aj fanúškovia Spartaka Trnava. No s inými Slovákmi nezdieľame identitu fanúškov Spartaka, lebo iní fandia Slovanu. Napríklad :)



ČO JE NÁROD A ČO NÁRODNOSŤ?
Národnosť je vzťah príslušnosti k určitému národu.Príslušnosť k istému národu.Aká je Tvoja národnosť?Teda ku ktorému národu sa začleňuješ?Tvoja národnosť (teda spolupatričnosť ako vzťah k národu) je slovenská.Máš NÁRODNOSŤ slovenskú.Ty nemáš národ,ale národnosť.

Maďarská národnostná menšina sú ľudia s národnosťou maďarskou,teda vzťahom či spolupatričnosťou k národu Maďarov.
Národná menšina je sú členovia toho národa,ktorí tvoria v danom štáte percentuáne meniu časť ako väčšinový národ.To isté môžeš povedať aj zvratom "národnostná menšina",lebo budeš vychádzať z dôrazu na VZŤAH ako príslušnosťi k určitému národu
Národnostná väčšina je u nás štátotvorný národ.

Teda Slováci sú národom i národnostnou väčšinou.

Maďari u nás sú národom i národnostnou menšinou.Hovorovo sa zaužíval výraz národnosť ako vyjadrenie pre tých ľudí,ktorí majú vzťah (národnosť) k menšinovému národu.

Zhrnutie:
Národ i národnosť je správne



Čo je Boh?
Boh?Je to niečo,čo nedokážeme pochopiť našimi zmyslami,dokázať vedou a technikou,niečo,čo presahuje rámec chápania nášho myslenia.Formu bytia,nie života v zmysle chápania kolobehu života a smrti.Niečo,čo nevieme hodnotiť a napriek tomu,že je to pre nás nepoznané,tak veríme,že to existuje.




ČO JE VIERA? 
Viera je predpoklad.

Najťažšie otázky sa dotýkajú tých na pohľad jednoduchých každodenných vecí.Priznávam,že s definíciou som váhal.Takže Ti neposkytnem definíciu ale iba môj názor.Bude to skôr úvaha.
Čo je teda viera?
Budem sa snažiť odosobniť a nájsť popis mimo rámca kresťanského,nakoľko veriť môžme kde-čomu.Môžme veriť na mimozemšťanov,manželke,vláde,politikom , Cirkvi,teorii big bangu,prokuratúre...
Čo teda robíme,ak veríme?
Ak veríme niekomu alebo v niečo,predpokladáme platnosť istých zákonitostí viažúcich sa na nejaký jav,osobu,vec,filzofiu,teda predmet nášho záujmu.Považujeme za spoľahlivé svoje predvídania vývoja deja a udalostí,ktoré môže vyvolať objekt viery.
Ak veríme manželke,predpokladáme,že bude verná,.. :-)) navarí,uprace :-)) a to aj vtedy,keď ju nebudeme mať na očiach.(tento druh viery by som označil ako slepá viera :-)))))))))
Ak veríme autu,predpokladáme,že sa nám na ceste nepokazí a dôjdeme do cieľa.Hoci nevieme s istotou povedať,čo sa stane o minutu alebo hodinu.
Ak veríme teorii o zachovaní energie,predpokladáme,že bude platiť v našom blízkom okolí i vo vzdialených častiach Vesmíru,kde si to nemôžeme overiť dôkazmi.
Ak veríme v existenciu mimozemšťanov,tak aj napriek absencii dôkazov predpokladáme alebo pripúšťame,že môžu existovať.

Viera je podľa mňa druh názoru na predmet záujmu,kde sa názor opiera o predpoklad platnosti istých zákonitostí a vlastností súvisiacich s predmetom záujmu alebo ním spôsobených , napriek tomu,že nemáme dostatok dôkazov a možností tieto predpoklady overiť.

Hm....no nie je to jednoduché.Vážne to skúste zadefinovať vlastnými slovami ! :-) .

 

Čo je pravda
Pravda je výsledok racionálneho myslenia.

Aj matematika má svoje pravdy,napr.súčet,podiel,rozdiel...,podobne môžeme nájsť špecifické pravdy aj v iných oboroch.Pravda v súdnom konaní je rozsudok.Vo fyzike môže byť pravdou definícia alebo poučka.Pravdy v rôznych oboroch majú rôzne pomenovania,vždy je to ale výsledok/racionálnej úvahy/V chémii môže byť pravdou chemický vzorec.
Pravda je odpoveď na otázku spĺňajúca vopred zadefinované kritériá.Inými slovami je to správna odpoveď na otázku.
Pravda sa mení a je závislá na vedomostiach, skúsenostiach a platných pravidlách prírodných i spoločenských.To sú premenné pri hľadaní pravdy.
Pravda je koreň rovnice s mnohými premennými,hľadanie pravdy je jej riešenie.

Cesta poznania a teda hľadania pravdy nie je cesta prvej triedy a už vonkoncom to nie je diaľnica.Je to krivoľaká a hrboľatá cesta plná výmoľov,ktorá je dláždená chybami,omylmi,tápaním,neúspechmi,blúdením,tragédiami...avšak každý z týchto dlažobných kameňov má svoje miesto a je nevyhnutný na ceste poznania.Každý objav a skúsenosť i prehra je súčasťou tejto cesty-ak by sme opovrhli niektorou z dlažobných kociek,na ceste by vznikol výmoľ brániaci poznaniu.Aj bezvýznamné udalosti a osudy neznámych ľudí sú súčasťou tejto cesty. Poznatky a poučenia dlažobné kocky upevňujú a tým spevňujú celú cestu.Platí to aj naopak.

Klamstvo je úmyselne chybný výsledok racionálneho myslenia.
Omyl je neúmyselne chybný výsledok racionálneho myslenia.
Hlúposť je dobrovoľné zotrvávanie v omyle.
Racionálne myslenie je spôsob myslenia založený na hľadaní súvislostí a jeho výsledkom je pravda.
Pravda je vždy subjektívna,nikdy nie je objektívna.Za objektívnu pravdu sa často považuje pravda skupiny subjektov,i keď je presnejšie označenie kolektívne subjektívna pravda.Ojektívnou pravdou je priamy výrok Boha ako najdokonalejšieho bytia.
Pravda je nadradená svedomiu a ovplyvňuje ho.

Názorový súlad je zhoda právd viacerých subjektov.
Podstata škriepky je v porovnaní rozdielnych výsledkov-právd.Tie môžu byť rozdielne vplyvom odlišných skúseností,pravdu môžu mať všetci.
Spor o pravdu a o pravde je stretom ideológií.Na jednej strane sú to ľudia veriaci,teda ľudia veriaci v bytie Boha ako absolútnej dokonalosti,krásy i poznania.Boh pozná odpoveď na každú otázku,človek tieto odpovede postupne odkrýva.Odpovede teda existujú,ale človek ich len postupne spoznáva.Neveriaci vychádzajú z poznania,že odpovede sú limitované vedomosťami človeka a menia sa v závislosti od zmeny úrovne vedy.Tento spor je neriešiteľný do okamihu potvrdenia alebo vyvrátenia existencie Boha.Rozumiem ľuďom,kt.tvrdia,že pravda existuje rovnako,ako rozumiem ľuďom tvrdiacim opak.Každý má totiž iné východiská.
Tí,ktorí tvrdia,že pravda neexistuje,však v základe svojho presvedčenia popierajú výrok o neexistencii pravdy,pretože svoj názor zakladajú na tvrdení,že pravda neexistuje a súčasne tento výrok považujú za pravdivý.Ak by bola pravda,že pravda neexistuje,nemohla by byť pravdou ani veta tvrdiaca,že pravda neexistuje,teda by zákonite mala existovať,čím by sa ale poprel filozofický základ stúpencov popierania pravdy.Teda logicky pravda existuje.

Schopnosť myslieť z nás robí bytosti schopné robiť hlúposti.
Neschoponosť človeka uvedomiť si našu rozumovú obmedzenosť ho robí najhlúpejšou bytosťou na Zemi.


.




...otázky a odpovede...(pre outsider96)
TvojOponent (neregistrovaný užívateľ)
Štvrtok 30. 04. 2009 22:353.Presvedčenie každého je východiskom hľadania pravdy.Východislká sú rôzne,pravda jedna.(To je môj citát)
Reagoval si:"... zaujímavý postreh ... nemôže to byť opačne... ? čo ak je hľadanie pravdy východiskom presvedčenia ... a akú pravdu človek vlastne hľadá ... je to pravda o Bohu, Ježišovi, Budhovi... o akú pravdu ide ... ?"
Na začiatku všetkého (poznania) bude zrejme otázka začínajúca slovíčkom "PREČO".Ak budeme považovať túto otázku za štartovaciu čiaru hľadania pravdy,ten bod nula,tak potom budeš mať podľa mňa pravdu Ty v tom,že hľadanie pravdy je východiskom presvedčenia.Po tom bode "nula",otázke s "prečo", však nasleduje prvotná hypotéza obsahujúca frázu "lebo možno",teda si vytvárame predpoklad,vieru,presvedčenie (náboženské,ideové,nie vedecké).Hľadanie odpovede na otázku začínajúcu tým slovíčkom prečo je hľadaním súvislostí a porovnávaním s našimi predpokladmi,vierou.Teda hľadaním pravdy.Pri hľadaní pravdy vychádzame z predpokladu,ktorý overujeme a k overovaniu ktorého sme boli vyprovokovaní nejakou výzvou,napr.tou otázkou s "prečo".Predpoklad sa stáva pravdou až v okamihu nájdenia dôkazov,svedectiev.V okamihu zhromaždenia týchto faktov predpoklad prestáva byť len hypotézou,ale vedeckým presvedčením.Do doby,kedy ešte nemáme zhromaždené fakty,dôkazy,svedectvá,ide len o vieru,predpoklad,hypotézu.A je jedno,či ide o posmrtný život alebo teoriu (=hypotézu) strún či big bangu.

Hľadanie pravdy sa netýka len náboženských dogiem.Týka sa hocičoho aj všedného,pričom naše konanie a aj hľadanie pravdy má byť prežiarené vierou.


Môže kresťan klamať, ak vypovedanou pravdou ohrozí niekoho na živote?
Prečítajte si diskusiu o prípustnosti klamstva a o pravde s mienkotvorným sekulárnym humanistom u nás, pánom Škodom na stránkach Zošity humanistov:  http://www.zosity-humanistov.sk/2012/04/kedy-je-klamstvo-dovolene/

Vyberám z diskusie:

Cibrinka
April 15, 2012
Pán Rasťo!
Citujem Vás:
“Čo by som neurobil, aby som zachránil nevinnú ženu pred zastrelením! Ale katechizmus rímskokatolíckej cirkvi mi nedovoľuje povedať, že som ju nevidel, pretože to by bolo klamstvo. Kde inde mám hľadať povolenie tohto malého klamstva? Ako to vyzerá, nenájdem ho v náboženstve.”
Ani tu s Vami nemôžem súhlasiť a zacitujem Vám iný paragraf z Katechizmu, keďže vidím, že je to Vaša obľúbená literatúra:
“2488 Právo na komunikovanie pravdy nie je absolútne. Každý má svoj život usporadúvať podľa evanjeliového prikázania bratskej lásky. Tá vyžaduje, aby sa v konkrétnych situáciách posúdilo, či sa má vyjaviť pravda tomu, kto sa na ňu pýta, alebo nie.”




Čo je svedomie?
Organizmus má viacero obranných a kontrolných systémov plniacich rôzne funkcie.Ich spoločným znakom je ochrana jedinca.Takouto funkciou je aj imunitný systém chrániaci organizmus pred útokmi baktérií a iných nižších foriem života.
Svedomie je tiež kontrolnou funkciou-myslenia.Jeho náplňou je kontrolovať výstupy myslenia a konania,či sú v súlade s pravidlami a hodnotovým rebríčkom,ktorý si človek za svojho života osvojil.Chráni jedinca pred rozvratom myslenia.Jeho úloha je zrovnateľná s protivírusovými programami počítačov.
Svedomie má tieto tri vlastnosti:nadčasovosť,ovplyvniteľnosť,schopnosť vracať sa k pravde v akejkoľvek situácii.Aj pri masívnom toku dezinformácií a klamstiev je predpoklad,že po istom čase tieto odmietne.
Nadčasovosť svedomia je schopnosť hodnotiť udalosti aj spätne,tie myšlienky a činy,ktoré sa už stali,a tiež ovplyvňovať naše zámery do budúcnosti.Ak prehodnotíme svoj hodnotový rebríček a zmeníme ho,svedomie pozmení hodnotenie prežitého i našich zámerov. Konanie, ktoré bolo prijateľné podľa pôvodného nastavenia svedomia a v súčasnosti novonastavené svedomie takéto konanie nepripúšťa,bude hodnotené negatívne a vyvolá výčitku svedomia.
Ovplyvniteľnosť svedomia znamená,že je tu možnosť zmeny náhľadu na myslenie a konanie zmenou postojov a teda vyznávajúcich hodnôt.Príčina takejto zmeny súvisí s racionálnym myslením a teda aj s hľadaním pravdy/,nadobúdaním skúseností a vedomostí,spoznávaním súvislostí/.Ak bude vo svedomí zistená hodnota,ktorá odporuje racionalite,bude opravená alebo nahradená.Takto ovplynené svedomie spustí proces prehodnotenia a opráv svojich výstupov,čo bude viesť k novým záverom a bude mať vplyv na naše zámery.

Svedomie používa na svoje ciele veľmi účinné prostriedky:príjemný pocit z niečoho dobre vykonaného a výčitku svedomia z niečoho zle vykonaného.Oba tieto nástroje sú motorom konania a myslenia.

*   *   *

Doporučujem prečítať si zaujímavý článok na blogoch autora Katkryptolog:  Svedomie - najvyššia norma.

*   *   * 

Veď už na základnej škole deti učia, že rozdiel medzi človekom a opicou je to, že človek sa riadi svedomím a opica pudmi.
(Zdroj: Čítajte viac: Blog pána Matoviča)







Míľniky vývoja ľudstva.
Človek ako jediný živočíšny druh dosiahol vysoký stupeň myslenia.Napriek skutočnosti,že fyzicky nemôže konkurovať mnohým živočíšnym druhom/nevie lietať alebo zlomiť väzy buvolovi/,príroda mu dala vlastnosť,ktorá ho odlišuje od iných druhov-dostal schopnosť racionálne myslieť.Táto schopnosť je súčasne aj jeho poslaním/hľadať súvislosti v prírode a živote okolo nás/. Kombinácia mozgu s končatinami schopnými pretvárať myšlienky v skutočnosť z človeka urobila predátora.Mozog sa stal výhodou i strašnou zbraňou súčasne.Mnoho vynálezov posunulo človeka z úrovne zvieraťa k modernému človeku.Aj schopnosť racionálného myslenia sa vyvíja a človek postupne zlepšuje túto schopnosť,je to zrovnateľné s počítačom,ktorému z času na čas vymenia prekonaný procesor za modernejší.Je viacero okamihov,ktoré si zaslúžia pozornosť.Bez dôrazu na poradie dôležitosti by som uviedol tieto:
1/odev-v akejkoľvek podobe,či už to bola kožušina,figové listy alebo rifle-pomohol potlačiť rozmnožovací pud v prospech racionálneho myslenia
2/roľníctvo-umožnilo človeku zotrvávať na jednom mieste a potlačilo každodenný boj o prežitie v prospech myslenia
3/tehla-stavebníctvo vôbec-utvára reálne priestory na spracovávanie dát a ich ochranu
4/reč a písmo-umožnilo zaznamenávať myšlienky/dáta/ pre budúce generácie a spracovávať poznatky generácií minulých.Už nie je nevyhnutné objavovať objavené,človek sa sústreďuje na nové poznatky-zvýšenie efektivity myslenia
5/základná zmluva medzi bohom a ľudstvom-dáva smerovanie mysleniu,v počítačovom slengu je protivírusovým programom.Chráni pred rozvratom konania a myslenia.
6/motor-umožnil pohyb v priestore a teda dal možnosť spracovávať a poskytovať údaje nielen viacerým generáciám na jednom mieste,ale aj vo väčšom priestore-zvýšenie efektivity myslenia,možnosť spracovávania viac dát.
7/elektrina-človek prenecháva veľké množstvo dát na spracovanie technike,umožnila poskytovať a prijímať dáta v reálnom čase z ktorého koľvek bodu životného priestoru.

 

Čo je smiech?
Premýšľanie,teda spracovávanie udajov mozgom,sa navonok prejavuje mimikou a gestikuláciou.Sem by sme mohli zaradiť aj smiech ako vonkajší telesný prejav premýšľania s osobitými príčinami.
Smiech je telesný prejav myšlienkovej reakcie na nepredvídaný a súčasne nezraňujúci vývoj situácie,ktorej očakávaný vývoj mal prebiehať inak.Tento prejav je spojený s príjemným pocitom.



Čo je relativizmus?
Demonštratívne márna snaha nájsť jednotnú odpoveď na odlišné otázky týkajúce sa jednej témy bez dôrazu na tieto odlišnosti v odpovede s cieľom dokázať,že takáto odpoveď neexistuje.Takýto dôkaz je potom použitý na podporu tvrdenia o neexistencii pravdy.
Takáto odpoveď však je v rozpore z racionálnym myslením.Dôsledkom toho vzniká dojem,že takáto odpoveď neexistuje,t. zn. že neexistuje pravda.Teória o neexistencii pravdy je základom relativizmu.Riešenie je v postupnom hľadaní odpovedí s dôrazom na uvedení odlišností v každej z nich.
Názor,že absolútna pravda neexistuje,je základom relativizmu.Relativisti pripúšťajú existenciu iba relatívnej pravdy až na jednu výnimku.A tou je tvrdenie o neexistencii absolútnej pravdy.V tom je ale zásadné protirečenie,keď stúpenci relativizmu na podporu tvrdenia o prípustnosti len a len relatívnej pravdy používajú na svoju podporu absolútne tvrdenie.Protirečenie je možno nájsť aj v opačnom výroku.Ak by mal relativizmus platiť,tak potom aj názor odmietajúci existenciu absolútnej pravdy by mal byť relatívny,teda za istých okolností by absolútna pravda mohla existovať.
V týchto súvislostiach by sme mohli rozdeliť ľudí na dve skupiny,a to na relativistov a ľudí veriacich v pravdu.Ľudia veriaci v Boha veria aj v jeho absolútnu dokonalosť,všemohúcnosť. Božie poznanie je aj absolútne dokonalé.On ako stvoriteľ vie odpoveď na každú otázku,teda pozná absolútnu pravdu.Človek postupne túto pravdu odkrýva.Pre neveriacich je pravda ohraničená jeho rozumovými danosťami,teda sa mení získavanými poznatkami.



Náboženstvo.

Všeobecne sa uvádza,že najrošírenejšími náboženstvami sú kresťanstvo,judaizmus a islám.V skutočnosti však ide o jedno a to isté náboženstvo s rôznymi myšlienkovými prúdmi.



Základné ľudské práva.

Veľmi dôležitou súčasťou práv človeka je právo na slobodu prejavu.Havel docela vtipne poznamenal,že ide skôr o slobodu po prejave.Táto vtipná poznámka v sebe skrýva často smutnú realitu.Sloboda po prejave je súčasťou tohto práva.Právo milovať a nenávidieť je rovnako súčasťou tohto práva.Milovať a nenávidieť nie je možné zakázať ani prikázať.



Hnev a nenávisť.

Človek,ktorý je v duševnej pohode,neubližuje iným ani fyzicky ani slovne.Ten,kto tak činí,v duševnej pohode zrejme nie je.Ak nekto stratí duševnú rovnováhu,mal by sa snažiť túto opäť získať a zväčša sa to deje automaticky.Nie každému sa však podarí v krátkej dobe túto rovnváhu opäť získať.Ľudia,ktorí majú takýto problém,mali by vyhľadať pomoc blízkych alebo požiadať o pomoc odborníka-psychológa.Sú však aj takí,ktorí nemajú odvahu navštíviť odborníka na duševné zdravie a sami tento problém nevedia vyriešiť-výsledkom je nepochopiteľné ubližovanie ľuďom v ich okolí.Je nesprávne týchto ľudí odsudzovať,pretože oni sú tí,ktorí potrebujú našu naliehavú pomoc.Oni nám síce navonok ubližujú,no v skutočnosti nás takýmto zraňovaním prosia o pomoc bez toho,aby si to vôbec uvedomovali.
Ľudia,ktorí nám ubližujú,si záslúžia náš súcit a našu pomoc.
Je mi ľúto,že nedokážem pomôcť tým,ktorých ovláda nekontrolovateťný hnev a ubližujú nám.




Peniaze sú najžiadanejšie bezcennosti.























Comments