Boh usporiadal všetko podľa počtu, miery a váhy.

Viera a veda.


   
Presvedčenie mnohých protibožencov o potláčaní vedy stredovekou Cirkvou prerástlo do všeobecne prijímaného mýtu do takej miery, že sa stal dogmou , ktorej protirečenie u mnohých z nich vedie k zbesilému ošiaľu pri spochybnení tohto piliera protiboženstva.

Keď som nedávno utvoril na stránkach najnavštevovanejšieho portálu u nás - azet.sk – klub s názvom O vede a viere, bol som nemilo prekvapený žiadosťami o jeho zrušenie, lebo podľa poniektorých liberálov ide o konflikt tém, absolútne navzájom nezlúčiteľných.Ateisti tvrdia, že veda a viera si navzájom odporujú. V ďaľšom pokračovaní textu dokážem, ako veľmi sa liberáli mýlia.

Aj mnohí veriaci vnímajú vedu ako čisto ateistickú disciplínu. Ateisti hlasito búšia do celého sveta, že ich svetonázor stojí na zdravom rozume a vede.Dawkins ide ešte ďalej , keď požaduje, aby si ateisti osvojili nový názov, neobsahujúci v sebe zlovestné a negatívne slovo ateizmus.A prišiel s novým názvom – brights – čiže jasné hlavy.To majú byť - podľa Dawkinsa – noví stúpenci vedy nezaťažení tmárstvom náboženstiev.Jasné hlavy opierajúce sa o fakty , hoci Boha nevedia vyvrátiť. Ich ateizmus je teda preukázateľne metafyzický.


Bojoví ateisti nenávidia vedu.

Oslovil som zopár ateistov s jednoduchou požiadavkou.Aby mi poslali tucet, či menej, svojich obľúbených vedeckých stránok.Reakcie ma doslova šokovali.Ľudia, ktorí o sebe tak často a hlasito vyhlasujú, že ich viera v nevieru sa opiera o vedu, nemajú záložkovanú žiadnu stránku s tematikou výskumu (!!!).Nesledujú výskum.Ich vzdelávanie sa opiera len o bulvárne články prinášajúce dobre predajné senzácie či sem tam nejaké pikošky krčmového pôvodu o zlej Cirkvi. Ateizmus, presnejšie to, čo za ateizmus vydávajú stúpenci najmodernejších myšlienkových prúdov vychádzajúcich z ateizmu, ako napr. tzv.humanizmus , liberalizmus a pod., nemá nič spoločné s vedou.Tento pseudoateizmus často nenávidí vedu a pod oblekom hraného záujmu o vedu sa nachádza len protiboženstvo. Na stránke komunity ateistov ,ako neskromne charakterizoval svoju stránku administrátor www.ateizmus.sk , kde som kedysi pôsobil a vyvracal mediálne mýty o RKC, mi dokonca začali zmazávať akúkoľvek obhajobu RKC vrátane zmienky o objaviteľovi teórie BigBangu len preto,že ním bol belgický kňaz. ( Toto robili naposledy komunisti veriaci v engelsovu teoriu o večnosti hmoty.Tí obvinili vtedajšieho pápeža, že podporou teórii BigBang sa usiluje o rozvrátenie socialistického poriadku ideovo opierajúceho sa o vedecký ateizmus. Komunisti zakázali kybernetiku a zakázali aj teoriu Big Bang.) Ateizmus , bojový ateizmus, totiž vedu prijíma len potiaľ, pokiaľ veda nezačne dokazovať neúprimnosť kresťanofóbnych ateistov odmietajúcich akúkoľvek polemiku o svojom presvedčení.

(Ak tieto riadky číta nejaký zblúdilý ateista, prosím, pošlite mi nejaké tipy na Vami preferované stránky o výskume a vede.)


Procedurálny ateizmus ako nevyhnutná súčasť kresťanstva.

Ateizmus nie je v spore s vierou , ak sa ako princíp bádania používa na skúmanie diela Stvoriteľa. Mám na mysli procedurálny ateizmus, iným slovom metodologický. Podľa mojej mienky je to doposiaľ jediný správny ateizmus , v zmysle opierania sa o vedu a poznanie, presnejšie spoznávanie sveta okolo nás využitím šiestich spôsobov vnímania , zmyslov , ktoré máme.Tento „kresťanský“ ateizmus je nevyhnutný pri výskume, pretože bádanie by nikam neviedlo, keby vedec pre svoju neschopnosť zodpovedať náročné otázky jednoducho prehlásil jav za „zázrak“.Kresťanský vedec skúma svet pomocou zmyslov a technickými prostriedkami a postupmi a hľadá súvislosti v prírode a svete hmoty, makro či mikrosvete. Koná v súlade s odkazom,že máme tento svet na to, aby si ho človek podmanil. Kresťanský vedec vychádza z predpokladu, že svet má poriadok,riadi sa zákonitosťami a je v ňom „řád“. Tieto zákonitosti sa snaží objaviť a tým nájsť vnútorný poriadok . Dielo Stvoriteľa je spoznateľné a Boh nám teda umožňuje spoznať svoje dielo a cez toto spoznávanie môžeme čo to vytušiť o Stvoriteľovi. Dáva sa nám spoznať.


Viera nielenže nie je v rozpore s vedou , ale práve naopak, veda a viera sú v nádhernom súlade. Veda je totiž kresťanská.

(TvojOponent)


V predchádzajúcich odsekoch sme vyvrátili všeobecne prijímané tvrdenie, že ateisti sú na strane vedy a veriaci sú tí, ktorí vedu odmietajú.

Silným argumentom protiboženských diskutujúcich by mohlo byť na prvý pohľad logické tvrdenie, že ak sú na svete tisícky náboženstiev nekompatibilných s kresťanstvom, prečo by práve toto malo byť jediné správne.A ak nie je správne, potom teda je nesprávne , veriaci sú zavádzaní klamstvom a to je zase nezlúčiteľné s vedou.

Obrátením zmyslu tohto výroku však dáme rovnako logickú otázku ateistom a som zjavne zvedavý, ako sa popasujú s jej odpoveďou.

Ako to, milí ateisti, že na tejto Zemi,kde sú tisíce náboženstiev, ako je možné,že len jedno z nich dokázalo vytvoriť podmienky na cieľavedomý výskum a vedu?To jedno jediné náboženstvo,ktoré poslúžilo ako matrica vedy, je kresťanstvo.


Pozrime sa , aké predpoklady na vznik vedy mali islam, budhizmus, Babylon, či antika.

Judaizmus a islam sú náboženstvami zákona.V moslimských krajinách sa veda, presnejšie poznanie, rozvíjala skôr napriek islamu ako vďaka nemu.Podľa ortodoxných moslimských učencov bolo nemysliteľné, aby Allah bol spútaný nejakými prírodnými zákonmi.

Ani staroveký Babylon nedokázal vytvoriť filozofické a duchovné prostredie pre vznik vedy.Pritom Babylončania boli skvelí astronómi a matematici. Ich viera spočívala však na presvedčení nedôveryhodnosti poriadku.

Staroveké kultúry charakterizované animizmom priraďovali stvoreným veciam a prírodným javom božstvá a táto koncepcia bránila skúmať svet vôkol a už vôbec nie predpokladať existenciu akýchsi pravidiel, ktoré by bolo možné odhaliť a tak zistiť princípy fungovania a existencie.Stvorené veci sa podľa nich riadili vlastnou vôľou a mysľou.

Antické Grécko aj napriek ohromujúcemu inteletuálnemu rozkvetu nakoniec zaostalo.Nehmotným úkazom i hmotným telesám vtedajší filozofi priraďovali cieľavedomé konanie.

Katolíci pripúšťajú existenciu zázrakov.Ale ako už samo slovo napovedá, ide o výnimočnú udalosť vymykajúcu sa z platných prírodných zákonov.Inými slovami výnimočnosť zázraku našepkáva existenciu všeobecne platných zákonitostí v prírode.Na základe skúseností získaných pozorovaním Vesmíru stvoreného Bohom spoznávame vlastnosti tohto stvorenia.A tie sú spoznateľné, lebo sú predvídateľné , racionálne a pochopiteľné.

Svet...súc dielom najvyššej rozumnej Bytosti, je obdarený zákonitosťou a zmyslom.(Stanley Jaki , historik, držiteľ doktorátu z teológie a fyziky)

Boh všetko usporiadal podľa miery, počtu a váhy.(Kniha múdrostí 11,21)

Keďže Boh stvoril Vesmír pochopiteľný a usporiadaný, napriek tomu, že mohol stvoriť Vesmír bezzákonný a chaotický, je teda jeho dielo systematické , racionálne a predvídateľné.A práve predvídateľnosť a existencia systematičnosti Vesmíru dala vedcom sebavedomie pri hľadaní fyzikálnych zákonitostí Vesmíru.Lebo hľadali niečo, v existenciu čoho VERILI. Katolícka viera teda vytvorila konceptuálnu matricu, v ktorej sa zrodila veda a v ktorej nasledoval aj jej ohromujúci rast.

Paradoxne tieto myšlienky podporuje aj antikatolícky propagandista Nietzsche:
Citujem: “Prísne vzaté neexistuje nič také ako veda bez akýchokoľvek postulátov...filozofia či viera tam musí byť ako prvá, aby z nej veda mohla získavať smer , zmysel , hranice , metódu , a právo existovať....Základom našej viery vo vedu je vždy metafyzická viera.“


Iným pradoxom je postoj protibožencov k vede, kde základom je absolútne ignorovanie prínosu kresťanov a zveličovanie antickej vzdelanosti. Toto nenávistné ťaženie voči Cirkvi zachádza až tak ďaleko, že sú prehliadané kresťanské základy európskej vzdelanosti. Dokonca aj na najvyšších postoch riadenia Európskej únie je viditeľná snaha zmazať z historického povedomia všetko , čo by čo i len naznačovalo spojitosť medzi dnešnou vedou a RKC. Vytvárajú sa mýty o potláčaní vedy Cirkvou, pritom , ako som už dokázal, opak je pravdou. Protiboženci upierajú svoj zrak na antiku a jej filozofov , nepoznajúc ich diela ani len v hrubých obrysoch , a súčasne prehlasujú , kde mohol svet a civilizácia byť, keby kresťania nezničili slávnu Rímsku ríšu. Dnešní mladí ateisti sa snáď ani už viac nemôžu mýliť. Nielenže títo ľudia boli odchovaní na rozprávkach , ktorých autormi sú lektori a absolventi vedeckého učenia marx-leninizmu , zväčša bez schopnosti vyčleniť antiku a stredovek na časovej osi , ale nie sú ochotní zamyslieť sa nad možnosťou vlastného omylu. Štúdiom životopisov postantických vzdelancov nachádzam až príliš často vyjadrenia o stále pretrvávajúcom vplyve staroveku, o brzdiacom vplyve Aristotela , o pretrvávajúcej závislosti na antických modeloch a pod. Zdá sa, že antika, ktorá bola inšpiráciou mnohých nasledovateľov a ktorej spisy boli základom stredovekých škôl a centier vzdelanosti v kresťanskom a arabskom svete, sa časom stáva brzdou rozvoja. Pre prílišnú oddanosť aristotelovsko-ptolemaiovskej filozofie – geocentrezimu - sa dostáva pred inkvizičný súd aj Galileo Galilei. Antický mýtus o večnom vesmíre dokonca pretrval až do 20.storočia a bol až tak hlboko zakorenený, že po publikovaní hypotézy vzniku vesmíru z vybuchujúceho vajíčka, ktorej autorom bol belgický katolícky kňaz, sa vedecká obec vysmiala Cirkvi.Medzi tých, ktorí sa pripojii k davu smieškov bol aj legendárny Albert Einstein.Ten osobitne vynaložil veľké úsilie, aby názor korešpondujúci s Bibliou, teda hypotézu predpokladajúcu začiatok Vesmíru, vyvrátil. Nakoniec kapituloval so slovami, že je to doteraz najlepšie vysvetlenie stvorenia. Einstein teda pripustil možnosť správnosti pôvodu Vesmíru v súlade s abrahámovskou vierou. Posmešný názov pre túto hypotézu – bigbang - sa nakoniec ujal a definitívne pochoval antickú tradíciu. Len ako perličku spomeniem,že ešte v šesťdesiatych rokoch 20.storočia väčšina vedcov a vysokoškolsky vzdelaných ľudí považovala teoriu večnosti vesmíru za dôveryhodnú. Teoria bigbang vrátila biblický príbeh do hry a stáročia nezmyselná starozákonná veta, že na počiatku bolo stvorené najprv svetlo, kde bolo zrejmé a pravdepodobné, že sa staroveký pisateľ musel zmýliť, odrazu dostala zmysel. Opäť sa potvrdila krehkosť ľudského rozumu a zmysluplnosť nemennosti biblických textov.


Antická a kresťanská predstava pôvodu Vesmíru narážali na seba od samého začiatku. Dlho to bol len filozofický stret.No už v 14.storočí katolík a profesor na Sorbonskej univerzite , Jean Buridan , zdôrazňujem , že už v 14.storočí (!), teda v hlbokom kresťanskom svetlom stredoveku , hlásal,že Boh v istom momente stvoril vesmír z ničoho. Táto myšlienka logicky viedla k teorii hybnej sily a inerciálneho pohybu.Podľa Jakiho sa staroveké kultúry držali názorov , podľa ktorých vesmír a pohyb v ňom sú večné. Podobne uvažoval aj Aristoteles. Okolo Buridanovej myšlienky sa vytvoril skôr súhlas ako zavrhnutie a „... keďže konfesijný a teologický konsenzus je dielom kresťanstva, tak aj veda nie je západná, ale kresťanská...“, tvrdí Jaki. „Pokiaľ je veda kvantitatívnym skúmaním vecí v pohybe a prvý Newtonov zákon je základom iných zákonov, môže človek v skutku hovoriť o stredovekom pôvode modernej vedy“, uzatvára Jaki. No a stredovek bol aký, milí ateisti?Mno?Bol kresťanský predsa :)))...

Oddaný kresťan Isaac Newton napokon dokázal vysvetliť pohyby na Zemi i vo Vesmíre jednotným súborom zákonov, ktoré vychádzali z konceptu hybnej sily katolíka Buridana zo 14.storočia, a tak zjednotil systém mechaniky a zákonov platných pre pohyb tu i „tam“, teda vo Vesmíre. Tým bola vyvrátená staroveká predstava nezápadných kultúr vedúcich k panteizmu ale aj iných, a to že pohyb nebeských telies sa riadi podľa iných zákonov než pohyb na Zemi.Buridan ale Newtonovi vydláždil k tomuto poznaniu cestu....hm...hm...a kde sa stratil Aristoteles? :) ...tak protiboženci , je dnešná veda kresťanská alebo len antická ?Hm? Hehe...


Ateisti: Vesmír je absurdný a chaotický , život nezmyselný.


Môj obľúbený bloger pán Rastislav Škoda , humanista , sa na svojich stránkach posťažoval na nezáujem o jeho tlačenú formu Zošitov humanistov. Podľa neho je hlavnou príčinou internetová forma časopisu súbežná s tlačovou. Myslím si,že príčina spočíva v niečom inom.Pán humanista totiž neponúka životnú perspektívu a zmysluplnosť bytia.Ale len beznádej a absurdnosť. Nezmyselnosť života. Ľudia však potrebujú zmysel svojho bytia.Je pre nich dôležitý rovnako ako primárne potreby , jesť, piť a dýchať. Tí,ktorí nenachádzajú zmysel života a sú mnohokrát rozprávkovo zabezpečení, berú drogy a páchajú samovraždy. Viera dáva životu smerovanie a zmysel. Naprieč celou Bibliou sa nesie ústredná myšlienka o večnom živote.Kresťania majú zmysel bytia a dáva im silu aj v situáciách, kde by liberálky bez mikrovlniek a automatických pračiek s mnohopočetným potomstvom na krku páchali hromadné samovraždy. Naprieč celým ateizmom sa nesie len absurdita a nezmyselnosť. A tak ateisti hľadajúc aspoň nejakú zmysluplnú kratochvíľu nachádzajú svoj zmysel v ťažení proti kresťanom maskajúc sa do mundúru vyznávačov kultu smrti, pôžitkárstva , humanistov , komunistov, feministiek či liberálov...podvedome však sami hľadajú svoju cestu k Bohu a mnohí aj z tých najväčších odporcov kresťanstva nakoniec sa obracajú k viere. Pretože bez Boha to nejde.

Pre korektnosť dopĺňam rekaciu pána Škodu, citujem:
"...Preto sa medzi ateistov vracia a medzi nimi udomácňuje ich starý názov humanisti – lebo ich svetonázor neuznáva existenciu Boha, ktorý „svet stvoril, zachováva a riadi“. Sú presvedčení, že človek, homo, jeho rozum a dôkaz sú cestou k poznaniu skutočnosti, že ľudské dobro a spokojnosť sú ciele mravnosti a že ľudstvo má schopnosť samo nájsť zmysel a účel vesmíru bez akéhokoľvek „konečného“ zmyslu alebo účelu.

(Autor: TvojOponent@gmail.com)






 

Pier Duhem ,  historik

Stanley Jaki ,  historik

Wiliam Oscam

Tomáš Akvinský

Friedrich Nietzche

Jean Buridan



Boh všetko usporiadal podľa miery, počtu a váhy.“
(Kniha múdrostí 11,21)

Prísne vzaté neexistuje nič také ako veda bez akýchokoľvek postulátov...filozofia či viera tam musí byť ako prvá, aby z nej veda mohla získavať smer , zmysel , hranice , metódu , a právo existovať....Základom našej viery vo vedu je vždy metafyzická viera.“
Nietzsche

Viera nielenže nie je v rozpore s vedou , ale práve naopak, veda a viera sú v nádhernom súlade. Veda je totiž kresťanská.“
TvojOponent

Svet...súc dielom najvyššej rozumnej Bytosti, je obdarený zákonitosťou a zmyslom.“
Stanley Jaki , historik, držiteľ doktorátu z teológie a fyziky

Vesmír je absurdný a chaotický , život nezmyselný.“
Ateisti


Kľúčovým pre vznik vedy bola viera v spoznateľnosť usporiadaného Vesmíru – Božieho stvorenia.


Kresťania prišli s koncpetom viery, ktorá depersonifikovala prírodu, zbavila ju božstiev a tým umožnili spoznávanie prírody a odhaľovanie predvidateľných zákonitostí zbavených rozmarov prírodných pohanských bohov.



Blaise Pascal matematik, fyzik a filozof povedal: "Viera tvrdí čo zmysly nevnímajú, ale netvrdí opak toho, čo zmysly vnímajú. Vždy stojí nad nimi, ale nie proti nim ".

Veda bez náboženstva je slepá a náboženstvo bez vedy je chromé. (Albert Einstein)


Kresťan môže veriť v Boha a popritom rešpektovať vedu, pokiaľ má na pamäti, ktoré z nich je dokonalé a ktoré nie je.

„...málo vedy vzďaľuje od Boha, veľa vedy k Nemu privádza“
Louis Pasteur


Knihy Sv. písma boli stále považované za Božie slovo adresované človeku. Okrem tejto Knihy sa už v časoch cirkevných Otcov (Origenés, sv. Augustín) objavila metafora - Kniha prírody, ktorá bola chápaná ako zvláštny zápis Božieho konania uložený v prírode. Mohli by sme riskovať a tvrdiť, že dialóg vedy a viery sa celkovo zakladá na prijatí zodpovedajúcich princípov, spájajúcich obe tieto Knihy.
Pokračovanie tu.

Viete ,  že každoročne je udelovaná  "Nobelova cena náboženstva"? Ide o cenu udelovanú žijúcim osobám za prínos v chápaní duchovných skutočností.
Je dodtovaná sumou 1,5 milióna dolárov a po prvý krát ju získala Matka Tereza v roku 1973. Porota pozostáva zo zástupcov deviatich náboženstiev.Medzi ocenenými sú okrem kňazov a duchovných rôznych vyznaní aj fyzici a vedci z rôznych oborov.
Súvisiaci odkaz tu.
SelectionFile type iconFile nameDescriptionSizeRevisionTimeUser
ą

Zobraziť Stiahnuť
  4 kB verzia 2 21. 1. 2011, 7:20 Tvoj Oponent
Comments