Cirkev a umenie.‎ > ‎

Rázcestník na články - Cirkev a umenie.




Zoznam podstránok




Viete,že...
Najvačšia a najťažšia socha z piesku v Strednej Európe sa nachádza v Nitre? Je ňou socha Cyrila a Metoda. Autorom je sochár z Česka, Radovan Živný. >

Pozrite si vynikajúce diela z piesku http://www.radovanzivny.cz/sochy.html




"Práve kvôli človeku nemožno ignorovať krásu. Treba ju živiť a zveľaďovať, aby rozvinula všetky potencie človeka vo svete, ktorý už nie je taký, ako predtým."


"V demokratizovanom umení, kde je čokoľvek prijateľné, pokiaľ je to populárne, došlo v prvom rade k strate zmyslu pre bytie v pravde a dobre."

Vatikánská muzea navštívilo v roce 2011 více než 5 milionů lidí

Vatikán. Zástupy lidí čekajících před vchodem do Vatikánských muzeí podél Vatikánských hradeb patří již k dennímu římskému koloritu a to i přes to, že lístky je možné koupit také rovnou přes internet a ušetřit si tak čekání na vstup.více





Noc kostolov.
Tranava.

Citujem:
"Operný spevák Miroslav Dvorský bol špeciálnym hosťom otvorenia Noci kostolov v južnej veži. Jeho vystúpenie je naplánované aj počas samotnej noci v Bazilike sv. Mikuláša o 21. hodine. Chrámy a hudba sú preňho odjakživa neoddeliteľne spojené, hudbu ako žáner prirovnal k malému kúsku neba: „Hudba v akejkoľvek forme je určitá vibrácia, ktorá oslovuje všetkých, veriacich aj neveriacich. Rád by som mojím spevom trochu rozvibroval aj inú frekvenciu ľudskej duše, aby to človek vnímal nielen ako hudbu, ale aj ako krok, ponuku cirkevnej obce k tým ľuďom, ktorí možno nevnímajú túto dimenziu tak ako my.“"

Pokračovanie tu.

abcdef

Nadpis

Citujem z blogu:
abcdefghijkl


Čítajte viacPokračovanie tu.

Rok kresťanskej kultúry.
Kalendárium.



Citujem:
"...
Rok 2010 sa niesol v znamení Roku kresťanskej kultury. Zhrnutie a zhodnotenie podujatí, ako aj celého Roku s perspektívou blížiaceko sa významného 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko urobia hlavný garant RKK Miroslav Holečko spolu so svojim kolegom z Národného osvetového centra Luborom Hallonom a Eva Škodová, hovorkyňa participujúcej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Moderuje Roman Tarina."


Pokračovanie tu.

Kultúra a umenie v 11.-13.st.

Citujem:
"vznik pisárksych stredísk – tvorba kódexov, Nitriansky kódex – 11.-12. storočie
vznik kláštorných škôl – príprava na kňažskú dráhu, asi existovali aj mestské školy
rastie počet písomných svedectiev, šírenie myšlienok Tomáša Akvinského a Bernerda z Clairvaux "


Pokračovanie tu.

Inštitút kresťanskej kultúry.



Pokračovanie tu.

Zlatníctvo v službách liturgie.

Citujem:
Výstava je výnimočná aj tým, že každý predmet v sebe skrýva časť histórie: hľadeli naň tisíce a tisíce ľudí, dotýkali sa ich stovky farárov, slúžili pri mnohých bohoslužbách. Na rozdiel od mnohých iných exponátov vystavovaných bežne v múzeách, predmety prezentované na výstave ARS LITURGICA – Zlatníctvo v službách liturgie sú stále používané. Boli vyňaté zo svojho sakrálneho prostredia, aby ich vystavením mali návštevníci možnosť vnímať najmä ich umelecko-remeselnú stránku.


Pokračovanie tu.

Ladislav Hanus

Citujem:
"Prof. PhDr. ThDr. Ladislav Hanus, DrSc. h. c. (* 26. február 1907, Liptovský Mikuláš – † 7. marec 1994,Ružomberok) rímskokatolícky kňaz, historik umenia, slovenský novotomistický filozof, spolu so svojím učiteľom Ftantiškom Skyčákom, ml. významný predstaviteľ slovenskej kultúrnej filozofie, profesor morálnej teológie vSpišskej Kapitule, prekladateľ, esejista a publicista. 

Pokračovanie tu.

Tiež tu.
Citujem zo stránky:
"Takmer 400-stranovú knihu Ladislav Hanus (1907-1994) – symbol slovenskej kultúrnosti berie čitateľ do rúk nielen ako literatúru faktu, ale aj ako prameň poznania nedávnych čias. Verme, že sa o ňu budú zaujímať (a ku nej sa vracať) nielen živí pamätníci druhej polovice 20. storočia, ale aj mladšie vekové kategórie... Osobnosť Ladislava Hanusa, katolíckeho kňaza (26. 2. 1907 – 7. 3. 1994), významného teológa, filozofa a kulturológa, nezlomeného komunistickým režimom, väznením a neskoršími robotníckymi povolaniami, a takisto jeho neúnavná vôľa po bádaní zmyslu ľudskej existencie i kultúry v spoločnosti, si to zaslúžia."

Svetové dni mládeže.

Článok v podobe otázok a odpovedí. Fakty o SDM.


Pokračovanie tu.

Je ešte Cirkev nositeľkou krásy?

"V demokratizovanom umení, kde je čokoľvek prijateľné, pokiaľ je to populárne, došlo v prvom rade k strate zmyslu pre bytie v pravde a dobre."


Pokračovanie tu.

Kláštor sv.Katarínky.

Citujem z blogu pána Kebíska:

"Keď sa po rozhodnutí radikálneho cisára Jozefa II. ocitol medzi zrušenými, ´neužitočnými´ kláštormi v roku 1786 aj františkánsky komplex sv. Kataríny v Malých Karpatoch (´Katarínka´), farár z blízkej dediny Naháč, nadšený jozefinista Juraj Fándly, to považoval za veľmi rozumné rozhodnutie - ako dal najavo aj v knihe Dúverná zmlúva (1789), teda v satiricky a osvetovo ladenom ´dôvernom rozhovore´ medzi ´odporcom novôt´- mníchom a ich stúpencom - čertom, ktorý tlmočil autorove názory. Juraj Fándly v knihe spomína aj súsošie Kalvárie z františkánskeho kláštora, ktoré vraj bolo zhotovené za ´peníze vydrankané od chudoby´.".



Čítajte viac: Pokračovanie tu.

Na stránke je zobrazený predpokladaný vzhľad kláštora pred zrušením, osud súsošia spred zrušeného kláštora ...

Je ešte Cirkev nositeľkou krásy?

Citujem:
"...umelec tvorí v službe Bohu – nie v službe človeku – a ak znázorňuje stvorenie, uvedomuje si zázrak stvorenia a zachováva vo svojom duchu základný projekt sveta, podľa ktorého to, čo je stvorené nie je Boh, ale svedectvo Božej dobroty. Také dielo je skutočnou oslavou radosti. Rozmýšľam, kde sa dnes môžeme stretnúť s ozajstnou radosťou, ktorú zakúšame pri počúvaní Bacha alebo Händla. Žiaľ, dnešok je poznačený úbohosťou kultúrnych prejavov, ktoré urážajú naše oči a uši, a ktorým sa dnes otvára aj cirkev.“


Pokračovanie tu.

Gaius Vettius Aquilinus Iuvencus

(4. storočie) bol rímsky kresťanský básnik pôvodom z Hispánie.

Pokračovanie tu.

Slovenská Fara
v New Yorku.

kostol Jána Nepomuckého v New Yorku.



Pokračovanie tu.

Hora krížov , Litva.
Tomáš Kubuš




Pokračovanie tu.

Putovanie po slovenských kalváriách.
Miroslav Lisinovič

Fotogalérie všetkých kalvárií na Slovensku.


Pokračovanie tu.








Comments