Cirkev a umenie.




( Pre vstup do fotoalbumu klini na obrázok )




Kresťanská kultúra.

alebo
Chraňme si dedičstvo našich otcov.



Mnohí protiboženci vo svojom protikresťanskom ťažení idú až tak ďaleko , že prehlasujú kresťanské budovy , často zapísané v zoznamoch svetového kultúrneho dedičstva , za staré budovy  či priamo prehlasujú , že kresťanskou kultúrou opovrhujú , pohŕdajú , nectia si ju alebo inak znevažujú. Na takéto prehlásenia však majú právo iba tí ,ktorí by toto kultúrne dedičstvo naozaj poznali. Oni ( protiboženci ) však odmietajú spoznať vlastné kresťanské dejiny vlastného národa a vlastnej západnej civilizácie. Nazývajú stredovek temným a súčasne nedokážu mnohokrát vyčleniť toto obdobie ani len na časovej osi.Popularizátor dejín a historik Pavel Dvořák , autor mnohých vynikajúcich kníh z vydavvateľstva Rak Budmerice na priamu otázku ohľadom temnosti stredoveku priamo odpovedá : ...Predstavy o stredoveku sú veľmi skreslené...   , Pochmúrny stredovek je len povera .

Katolícka cirkev a kresťanstvo boli inšpiráciou pre umelcov. Cirkev podporovala umenie drobnými i pompéznymi zákazkami a najímaním najlepších umelcov tej doby i drobných remeselníkov. Je snáď toto malý dôkaz o vzákomnom prepojení Cirkvi a umenia?

Thomas E.Wood vo svojej knihe Ako Katolícka cirkev vybudovala západnú civilizáciu píše,citujem: "Umelcké dedičstvo západu sa natoľko výrazne identifikuje s kresťanskou ikonografiou , že by sa nikto ani len nesnažil popierať vplyv Cirkvi"  (str.117.) a ďalej pokračuje, citujem: "Veď už samotný fakt, že vlastníme mnoho majstrovských diel, je sám o sebe odrazom kresťanských myšlienok ".



Najvýznamnejším prínosom Katolíckej cirkvy do architektúry je nepochybne katedrála. Najmä impozantné monumentálne gotické katedrály a ich architektonické prvky dokladajú výnimočný dôkaz tejto civilizácie vo vieru.V katedrálach je ukrytý zmysel staviteľov a návrhárov pre symetriu , matematiku, geometriu a sú v nich zašifrované vzťahy odkazujúce na Bibliu v podobe symboliky čísiel."Presne tak, ako veľký Geometer vytvoril usporiadaný a harmonický svet , tak sa aj gotický  architekt pokúsil svojim skromným dielom  vytvoriť pozemský príbytok pre Boha podľa najvyšších princípov proporcie a krásy".  ( John Baldwin )





Protiboženci , bojoví ateisti a na počudovanie aj poniektorí sekulárni humanisti s opovrhnutím hľadia na umenie ovplyvnené náboženstvom , osobitne prízvukujúc svoj odpor ku všetkému čo i len trochu "zapácha" katolicizmom. Pritom to zdôvodňujú odporom voči náboženskému fanatizmu a súčasne sami sa takýmto postojom radia medzi fanatikov.Pohŕdaním dedičstva našich otcov a kultúrneho dedičstva kresťanstva páchajú kultúrnu samovraždu.

Tak som vybral len zopár príkladov , čoho sa vzdávajú ľudia tvrdiaci , že kresťanské budovy sú len starými budovami nehodnými opatery , zdôrazňujúc, že na ochranu cirkevných pamiatok (mimoriadneho významu) idú aj ich dane.
Žijeme v dobe, keď sloboda je nahradená pseudoslobodou , právo pseudoprávom , umenie dekadenciou , úcta pohŕdaním.Tak kto je barbar? Kto je ovca?
Každý obrázok je cestou ku tematickej stránke, stačí len kliknúť.

   




























Obrazoborectvo ( ikonoklazmus ) >>>
V 8.-9-storočí zažila Európa obdobie deštruktívnej herézy , ktorej podstata spočívala v odmietaní a ničení  výtvarných znázornení  svätcov , Pána Ježiša a osôb súvisiacich s vieroukou.Príčiny vzniku tejto herézy nie sú celkom známe.Vzniká za panovania cisára Leva III.v Byznatskej ríši (717-741).Obrazoborectvo sa prehnalo juhovýchodnou Európou v dvoch vlnách a nakoniec bolo odmietnuté aj v samotnej Byzancii.Táto myšlienka ničenia umenia však išla proti chápaniu stvoreného sveta a úcte k nemu.Keby sa rozšírila aj na rozvinutejší západ , nikdy by nevznikli nádherné obrazy , vitráže , sochy , umelecké predmety z rôznych materilov a veľkostí , fresky a nástenné maľby , iluminované rukopisy . 
Jednými z predpokladov vzniku  obrazoborectva mohli byť vojenské stretnutia medzi islamom a Byzantíncami.Lev III. si nemohol nevšimnúť spojitosť medzi prehrami vlastných vojsk na bojiskách a nezobrazovaním Mohameda vo výtvarnom umení islamu. Došlo k tragickému záveru, že za víťazstvami nepriateľa je boží hnev pre modlárstvo... Dalej na tému obrazoborectva tu : >
Na západe sa Kristus zobrazoval celé stáročia a z pohľadu náboženskej vierouky západu išlo v ikonoklazme o kacírstvo.Na západe bolo neprípustné znevažovať obrazy s Kristom, pretože podľa dogmy vtelenia bola matéria umením a zobrazením Pána Ježiša povýšená na vyššiu úroveň."Nesmelo sa ním pohŕdať, lebo Boh ho nielenže stvoril , ale v ňom i prebýval"

Obrazoborectvo zasiahlo aj západnú civilizáciu v časoch reformácie a susedné Čechy v období hustského povstania.Husiti pri svojom plienení majetku kláštorov a kostolov zničili  takmer všetky sakrálne gotické pamiatky v Čechách.K ničeniu umenia s náboženskou tematikou povzbudzovali aj protestantskí vodcovia ako Ulrich Zwingli či Ján Kalvín,ktorí rehabilitovali ikonoklazmus v 16.storočí , citujem z Wapédie:
   "... Niektorí protestantskí reformátori povzbudzovali svojich stúpencov k ničeniu umeleckých diel, pretože ich považovali za modly. Ulrich Zwingli Ján Kalvín zvolili obrazoborecký prístup po prevzatí katolíckych kostolov vo Švajčiarsku. VNemecku a v Holandsku sa odmietanie katolíckeho kultu obrazov radikalizovalo od roku 1522 pod vedením Andreasa Karlstadta, ktorý v neprítomnosti Martina Luthera vo Wittenbergu začal s odstraňovaním obrazov svätých. Martin Lutherpostupoval miernejšie a obrazy neskôr zase pripustil, pokiaľ samé neboli objektom uctievania. Obrazoborecké nepokoje prepukali postupne i v daľších rokoch a miestach, kam kalvinizmus prenikol - v Zürichu (1523), Kodani (1530), Münsteri(1534), Ženeve (1535), Augsburgu (1537) a v Škótsku (1559). Roku 1562 boli takto v Lyone zničené kalvínmi ostatky sv.Ireneja, ktorý bol pod oltárom kostola pochovaný od roku 202.
Holandsko zasiahli obrazoborecké nepokoje v lete 1566, keď začína zápas holandských provincií o nezávislosť našpanielskej korune. Česko kalvínske obrazoborectvo postihlo počas vlády „zimného kráľa“ Fridrich Falcký (1619-1620), keď bol napr. zničený vzácny gotický mobiliár pražského chrámu sv. Vítaanglikánsky biskup Joseph Hall popisuje udalosti v Anglicku v roku 1643, keď vojsko i občania povzbudení Parlamentom zničili veľké množstvo umeleckých pamiatok."
Ani islam nebol , a čo je horšie , ani nie je tolerantný voči stvárneniu osôb v islame . Zachádza však ďalej a moslimskí radikáli z času na čas zaútočia aj na svätyne iných náboženstiev a nezostávajú len pri ničení umenia.Snáď najmedializovanejší je prípad zničenia sôch Budhu v Afganistane .

Hlavným odporcom obrazoborectva sa stal Ján Damascénsky. V rokoch 720-740 napísal svoje "Tri rozpravy o božských obrazoch" , v ktorých sa zaoberal tematikou ničenia obrazov , kde podstatná časť protiargumentácie stála na citátoch z Biblie.Autor však odhalil dôležitú skutočnosť a to, že ikonoklazmus vo svojej podstate smeruje k manicheizmu , názorové postoju nezlúčiteľnému s oficiálnou vieroukou Cirkvi (herézou), podľa ktorej sa svet delí na ríšu zla (hmoty) a ríšu dobra (ducha).Názor, že by materilne umenie mohlo sprostredkúvať duchovné posolstvo , bolo pre stúpencov manicheizmu absolútne neprijateľné.V 12.-13-storočí na túto herézu nadviazali Katari.
Citujem:"
...Neuctievam hmotu , ale uctievam tvorcu hmoty, ktorý sa kvôli mne stal hmotou (vtelením) a prijal hmotu, aby v nej prebýval, a skrze hmotu mi priniesol spásu a ja neprestanem uctievať hmotu,cez ktorú mi prišla spása."....a pokračujem ďaľším pekným citátom: "...nie je vari hmotou trikrát drahé a trikrát požehnané drevo kríža?Nie je snáď hmotou drahý a velebný vrch Golgota?Nie je vari hmotou životodarná a životonosná skala, Boží hrob , prameň vzkriesenia? Nie je vari hmotou atrament a presvätá kniha evanjelií..............nie je vari hmotou telo a krv môjho Pána?Buď sa treba zbaviť úcty a uctievania toho všetkého alebo sa podrobiť tradícii Cirkvi a povoliť uctievanie obrazov Boha a priateľov Boha , svätých podľa mena , a preto zatienených milosťou Božieho Ducha". ( Ján Damascénsky: Three Treatises on the Divine Images , podľa knihy T.E.Wooda , Ako Katolícka cirkev budovala zaápadnú civilzáciu , str 119)


V roku 843 sa Byzantinci vzdali ikonoklazmu.Patriarcha Metod I. definitívne obnovuje úctu k obrazom a toto víťazstvo si pravoslávni veriaci pripomnajú ako Triumf pravolsávia v Nedeľu pravoslávia. (Zdroj: Nedeľa pravoslávia - Prvá 

nedeľa Veľkého pôstu








Umenie a veda.

Zaujímavé dôsledky rozvoja umenia a jeho vplyv na vedu dal do súvislostí už opakovane spomínaný spisovateľ Thomas E. Wood. Tento pán zdôrazňuje, že práve na západe sa rozvinulo perspektívne umenie , ktoré zachytáva priestorový obraz na dvojrozmernom plátne maliara , pomáhajúc si hrou svetla a tieňa ako výtvarným prostriedkom na zachytenie geometrie. I keď toto už poznal aj klasický starovek, upadli do zabudnutia a svet ich znovuobjavuje až zásluhou západnej civilizácie , odkiaľ sa šíria do ostatných kultúr. (okolo r.1300).
Samuel Edgerton poukazuje na kľúčový význam pre vedu konvekcie geometrickej perspektívy a hry svetla a tieňa (chiaroscuro).Obľuba prespektívneho myslenia a priestorovej geometrie boli produktom odlišného inteletuálneho prostredia v katolíckej Európe.To viedlo k presvedčeniu, že euklidovskou geometriou, ktorej znalosť bola nevyhnutná pre spoločenskú arisokraciu, by bolo možné odhaliť samotný proces Božieho myslenia.Na základe rozvoja perspektívy a geometrie západná veda začala dúfať, že je na dosah poznania a ovládnutia prírody pre každú ľudskú bytosť, keďže to poavžovali za dešifrovanie konceptuálneho procesu Boha.V to verili aj veľkí filozofi tej doby, ako Newton, Descartes, Kepler ,Galilei.
Citujem: "...a tak vernosť Katolíckej cirkvi prejavovaná euklidovskej geometrii, ktorú (Cirkev) považovala za kľúč k Božej mysli a základu, podľa ktorého Boh usporiadal Vesmír, priniesla nesmierne dôležité ovocie v umeleckej, ako aj vedeckej oblasti.Katolícke očarenie geometriou viedlo k takému zobrazeniu sveta, ktoré umožnilo zrod vedeckej revolúcie a ktoré v ďaľších rokoch kopíroval zvyšok sveta".