Cirkev a právo.


Spravodlivá vojna:

Podmienky pre spravodlivú vojnu podľa Katechizmu:

Tie definuje Katechizmus Katolíckej cirkvi nasledovne:
  • škoda, ktorá bola alebo má byť spôsobená útočníkom, je trvalá, ťažká a istá
  • prostriedky, ako urobiť tomu koniec sa ukázali nepoužiteľné alebo neúčinné
  • musia existovať seriózne podmienky na úspech
  • použitie zbraní nesmie mať za následok väčšie zlá a neporiadky, ako je zlo, ktoré sa má odstrániť. Tu veľmi zaváži sila moderných prostriedkov ničenia


Cirkev , právo a spravodlivosť.



(Moderné právne systémy)...sú svetským reziduom náboženských postojov a domnienok , ktoré sa historicky prejavili najprv v liturgii , obradoch a učení Cirkvi a následne v inštitúciách , koncpeciách a hodnotách práva. Bez pochopenia historických koreňov pôsobia mnohé časti práva zdanlivo neopodstatnene.“

Západné koncepty práva sú pôvodom , a tým aj povahou , úzko zviazané s typicky západnými teologickými a liturgickými konceptami pokánia a sviatostí.“

Harold Berman. Prevzatý citát je z knihy „Ako Katolícka cirkev vybudovala západnú civilizáciu“, str. 189.





Ani téma práva a v širšom pomnímaní významu slova právo – spravodlivosti , nie je témou , kde by protiboženci spájali Cirkev so zmyslom pre spravodlivoť. V ich hodnotovom a „vzdelanostnom“ hodnotení je Cirkev len organizáciou potláčajúcou slobodu prejavu , slobodu vyznania , slobodu konania. A cirkevné právo v predstavách ateistických študentov , často s titulmi pred či za menom , je synonymom pre upaľovanie a mučenie.

Pravda je však úplne iná. Aj korene dnešného práva vyspelej západnej európskej civilizácie sú kresťanské , ako dokážem v ďaľšom pokračovaní textu. A tak sa presvedčenie rôznych liberálnych frakcií , vo svojej ideovej podstate kresťanonofóbnych hnutí , javí ako ďaľší mýtus. Zvláštne , že tí , ktorí tak radi o sebe prehlasujú , ako sa opierajú o vedu a fakty , pri téme kresťanských stále dokazujú , že ich mienka stojí len na vyumelkovaných čiernych legendách o Cirkvi. Je to nepochopiteľné , že títo ľudia demonštrujú vedecké východiská , ale ich stanoviská odrážajú skôr rozprávočky z dielní absolventov katedier vedeckého učenia marx-leninizmu.

Európske právo je teda pôvodom kresťanské . Právo je dôležitým pilierom každej spoločnosti. Z toho logicky vyplýva , že kresťania vybudovali aj tento , okrem iných , významný pilier našej vyspelej západnej civilizácie.





Do roku 476 n.l.
Vplyv antiky. 
Staroveká Rímska ríša rozlišovala úmyselné a neúmyselné činy. Tento postoj sa odráža aj pri tvorení neskorších právnych systémov.
Osobitný vplyv mal znovuobjavený zákonník cisára Justiniána.
Právo je oblasťou, kde naša vďaka do veľkej miery patrí práve starovekým Rimanom.Kde Cirkev neinovovala, tam zachovávala.Z práva Ríma prevzala to najlepšie.
Barbarské zvyklostiSynonymom pre spravodlivosť v barbarských kmeňoch bola pomsta a napr. boží súd ohňom či vodou.Tieto zaužívané zvyklosti pretrvavávajú až do druhého tisícročia , kedy pod vplyvom kánonického práva sa presadzujú zásady prirodzeného práva a logiky potrebnej při prešetrovaní činov. Do rozšírenia kresťanstva boli poddaní v milosti či nemilosti vladárov a tí s nimi mohli naložiť , a nezriedka aj nakladali , podľa svojej ľubovôle.
11.storočie

Kanonické právo ešte nie je zosúladené a pozostávalo z roztrúsených komentárov ekumenických koncilov , penitenciálov pápežov , biskupov … Navyše jednotlivé časti nemohli byť použité pre svoju právnu povahu na celý kresťanský svet.

Stále sa váčšina svetských a náboženských sporov riešila v súlade s regionálnymi zvyklosťami a svojvôľou panovníka.

V post Hildebrandovej Európe (po Gregoriánskej reforme) sa stáva Kánonické právo prvým systematickým súborom práva a poslúži jako vzor aj pre rôzne neskoršie svetské právne systémy.

Asi 1140

Mních Gratiani spolu s ďaľšími kánonistami , presadzujúc myšlienku predpolitického prirodzeného práva platného pre všetkých bez rozdielu spoločenského postavenia v súlade s logikou a svedomím , napísal dielo Decretum Gratiani. Ide o prvé komplexné a systematické právne dielo v dejinách Západu a možno aj v dejinách ľudstva vôbec. (str.192). Významný počin v dejinách kanonického práva, kedy cirkevní právni odborníci ukázali barbarskému svetu cestu , ako z mozaiky zvyklostí a obyčajov urobiť na svoju dobu pokrokový právny systém.

Východiskom Gratianovej práce bol Starý zákon , spisy Aristotela , Justiniána , sv.Augustína, cirkevných otcov … použítím scholastickej metódy , prirodzeného práva a zvyklostí vytvorili koherentnú a racionálnu právu vedu.

Následne boli kodifikované aj svetské právne systémy podľa vzoru Gratiana.

Kresťania teda vytvorili koherentnú a racionálnu právu vedu.

12.storočieKánonické právo prispelo k vývoju aj v takých oblastiach ako boli dobrovoľné manželstvo , dedenie a vlastníctvo. Bolo vypracované právo ekvity na ochranu chudobných a bezbranných pred bohatými a mocnými. Vyžadovaný súhlas oboch partnerov pre vstup do manželstva umožnilo skoncovať s detskými sobášmi tak typickými pre barbarstvo.
1150-1300Do rámca prirodzeného práva boli dané právo na sebaobranu , právo nekresťanov , právo manželské a procesné , právo na majetok. Tieto práva mali byť neodňateľné. Tieto práva nemôže človeku odňať žiadna vrchnosť...Toto všetko , čo do veľkej miery pripomína moderné práva človeka, pochádza od stredovekých kresťanov.
Inocent IV.

„ ... vlastníctvo , majetok , a právomoc môžu legitímne patriť aj neveriacim …, pretože nevznikli len pre veriacich , ale pre každú racionálnu bytosť.“

Takto oponoval pápež tým , ktorí prehnane presadzovali propápežskú mienku a právo na vlastníctvo dokladovali názorom,že iba tí,čo uznávajú pápeža ako zástupcu Boha na Zemi, majú právo na vlastníctvo majetku.

1511Dominikán Antón Montesinos predniesol kázeň,ktorá sa považuje za prvú obhajobu ľudských práv. Viac tu.
1512 Zákony Burgosu“ (1512) 
1513„Valladolidské zákony“ (1513)
1531Machiavelli : Vladár . Podľa tejto útlej knižky je štát najvyššou autoritou , ktorá nesmie byť kritizovaná.Toto odmietla Cirkev s tým, že pod právo spadajú aj vladári a samotné štáty. (Môžu byť brané na zodpovednosť).
16.-17.storočieUdalosti odohrávajúce sa v období konquisty na územiach dnešného Peru otriasli vtedajším kresťanským svetom a podnietili vznik medzinárodného práva. (Vitoira)
1948Organizácia spojených národov schválila roku 1948 „Univerzálnu deklaráciu ľudských práv“, na ktorej úzko spolupracoval známy francúzsky katolícky filozof Jacques Maritain. Túto Deklaráciu doteraz prijalo 192 štátov, takže ľudské práva sa stali aspoň ako ideál súčiastkou celosvetového etického cítenia.







Ľudské práva a Katolícka cirkev.

Citujem z príhovoru kardinála Tomku:

Cirkev pomohla formulovať aj zásady a náuku o ľudských právach. V citovanom prejave Benedikt XVI. nakrátko pripomenul len niektoré príspevky zo strany katolíkov, ktorými podporili ľudské práva. Po objavení Ameriky španielskí teológovia ako De Vitoria, Suarez a iní sa zastali indiánov proti násiliu okupantov práve na základe ich ľudských práv, ktoré nazvali „jus gentium“-„právo národov“. Postupne sa tak vytvorila náuka o „prirodzenom práve“-jus naturale. Počas prvej svetovej vojny pápež Benedikt XV. poslal dňa 1.augusta roku 1917 hlavám vojnu vedúcich štátov diplomatickú Notu, v ktorej ich vyzval, aby „premenili materiálnu silu moci na mravnú silu práva“. Po ukrutných skúsenostiach druhej svetovej vojny a dvoch neľudských totalitných systémov Organizácia spojených národov schválila roku 1948 „Univerzálnu deklaráciu ľudských práv“, na ktorej úzko spolupracoval známy francúzsky katolícky filozof Jacques Maritain. Túto Deklaráciu doteraz prijalo 192 štátov, takže ľudské práva sa stali aspoň ako ideál súčiastkou celosvetového etického cítenia. Druhý vatikánsky koncil v prehlásení o Ľudskej hodnosti-„Dignitatis humanae“ ako aj pápeži Pavol VI. a Ján Pavol II. silne zdôraznili právo na náboženskú slobodu a na slobodu svedomia ako centrálne a podstatné právo. Benedikt XVI. prehlásil vo svojom prejave pre Spojenými národmi v apríli minulého roku, že „práva (ľudskej) osoby prichádzajú pred všetkým“. Dnes je veľmi dôležité a potrebné zdôrazniť, ako to znovu spravil Svätý Otec, že tieto práva „pochádzajú zo samej podstaty človeka“- zo samej ľudskej prirodzenosti, „dalla natura umana stessa“. Inými slovami: nezávisia od súhlasu väčšiny, alebo od schválenia národov a štátov, ale korenia v samej ľudskej prirodzenosti, podstate a hodnosti.
Pokračovanie tu.






Kabinet súborov .
Nepodarilo sa Vám otvoriť niektorý z interaktívnych odkazov alebo tieto sú už neplatné?Skúste ich dohľadať v zozname záloh v Kabinete súborov tejto stránky, ktorý sa nachádza vžda na konci platnej stránky.

SelectionFile type iconFile nameDescriptionSizeRevisionTimeUser
Podstránky (2): Kategória práva. Trest smrti
Comments